Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. apríl 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/705/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6126256294
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6126256294.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava-Staré Mesto IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova
3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 42 185 190, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX/X, XXX XX D., o vymoženie 311,16 EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica,

vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 32Ek/705/2026 zo dňa 19.03.2026, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa
06.03.2026, domáhal od povinného vymoženia sumy 311,16 EUR s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 02597/08, ktorý dňa 09.04.2008 vydal Stály

rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno
8, 841 04 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 19.03.2026 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 1, ods. 3 písm. f/ a ods. 4
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 9 ods. 1 a
§ 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“),
§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy), § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“)
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskomkonaní,§4ods.1a2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníúčinnom

do 31.12.2014 (ďalej len „ZoRK“). Uviedol, že súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný
skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie
exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa
§ 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za
účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné
návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia

na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného
poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Vychádzajúc z podaného návrhu na
vykonanie exekúcie a jeho príloh považoval vyšší súdny úradník za nesporné, že oprávnený navrhuje
vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskom spore, pretože
predmetom rozhodcovského konania bol spor zo Zmluvy o úvere, ktorú uzatvorili oprávnený a povinný
dňa 16.04.2007. Povinný bol v zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu,

rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Po oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy
o úvere tak vyšší súdny úradník konštatoval, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a pri posúdení jejcharakteru vychádzal z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
V danom prípade je nepochybné, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou formulárovou, pripravenou
napredtlačenomtlačive,doktoréhosalenvpisujúpožadovanéúdaje.Dlžníktaknemámožnosťžiadnym

spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať, jedinou jeho
alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. V dôsledku toho, že právny vzťah
založený zmluvou o úvere súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, preto potom aplikoval na danú situáciu
ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv a pristúpil k posudzovaniu toho
či nie je daný niektorý z dôvodov pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3

písm. f) Exekučného poriadku, pričom vzhľadom na § 10 ZoUNEK na tento postup nemá vplyv, že v
danom prípade sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 1 tohto zákona.

3/ Súd v exekučných konaniach, v ktorých je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný
v spotrebiteľskom spore, je vždy povinný skúmať, či sú kumulatívne splnené všetky podmienky
ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t.j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca

zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský
rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského
konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov a či rozhodcovské
rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená

čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh na vykonanie exekúcie zamietne. V prípade, ak
sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore,
exekučný súd má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa
osobitných predpisov (najmä podľa ZoRK v prípade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej pred 01.01.2015
a neskôr podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský

rozhodcovskýrozsudokbolvydanýorgánomsprávomocounajehovydanie,kčomuvyššísúdnyúradník
citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09.02.2012 a poukázal i na
ustálenú judikatúru, najmä na uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 55/2011 z 24. 02. 2011,
III. ÚS 60/2020 z 30. 03. 2021, sp. zn. IV. ÚS 78/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo
410/2012 zo dňa 30. 01. 2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo 3/2012 zo dňa 29.

04. 2013, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 105/2011 zo dňa 10. 10.
2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21. 03. 2012, rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa
13. 10. 2011 (R 46/2012), v zmysle ktorej (judikatúry) nedostatok právomoci súdu (všeobecného aj
rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd

nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

4/ Vyšší súdny úradník sa preto v prvom rade zaoberal tým či rozhodcovská zmluva, ktorá založila

právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, spĺňa podmienky podľa osobitných
predpisov. Rozhodcovská doložka v prejednávanej veci je obsiahnutá v bode 17. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“). Keďže rozhodcovská doložka mala byť uzavretá dňa
16.04.2007 (ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), v zmysle prechodného ustanovenia § 73 ods. 3
zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozhodcovská zmluva uzavretá

pred 1. januárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Vyšší súdny úradník tak
posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ZoRK účinného do 31.12.2014, v zmysle ktorého
na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej
formy, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom

alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v § 4 ZoRK o úprave formy rozhodcovskej
zmluvy je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom
prípade dodržaná nebola (porovnaj uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30.
11. 2011). Všeobecne platí, že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že

všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom
právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle obochzmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6MCdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013).

5/ Vzhľadom na vyššie uvedené tak vyšší súdny úradník konštatoval, že v danom prípade nebola
rozhodcovská doložka platne uzatvorená, pretože nebolo preukázané jej písomné dojednanie. Písomná
forma by bola zachovaná len v prípade, ak by rozhodcovská zmluva, resp. doložka bola obsiahnutá
v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z predložených VOP, ktorých obsahom bola

aj rozhodcovská doložka, je však zrejmé, že tento dokument zmluvnými stranami podpísaný nebol. V
prípade rozhodcovskej zmluvy ide o zmluvné dojednanie, s ktorým musia zmluvné strany vyjadriť súhlas
a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu
známe alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Z pripojených listinných dôkazov však nevyplýva či
právepredloženéVOPboliplatnévčaseuzavretiazmluvyoúvere,nakoľkoznepodpísanéhoadátumom
neoznačenéhodokumentutoniejemožnévyvodiť.Zároveňoprávnenýnepreukázal,žesobsahomVOP

povinného aj skutočne oboznámil (najmä s možnosťou neprijať návrh na uzatvorenie rozhodcovskej
doložky). Pokiaľ zmluva o úvere obsahovala predtlačené vyhlásenie povinného o tom, že sa oboznámil
a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí
so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (VOP), ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá
k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne podpisom potvrdzuje prevzatie zmluvy

vrátane VOP. Uvedené však podľa názoru vyššieho súdneho úradníka nie je dostatočné na preukázanie
toho, že povinný mal skutočnú vedomosť o tom, že obsahom VOP je aj rozhodcovská doložka. Naopak,
postup oprávneného považoval za neštandardný, keď rozhodcovskú doložku zahrnul do VOP bez toho,
aby v zmluve o úvere uviedol aspoň odkaz na toto zmluvné dojednanie. V prípade sporu platí, že
predpokladanú znalosť obchodných podmienok treba preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje

toho účastníka, ktorý sa znalosti týchto podmienok dovoláva. S poukazom na § 4 ods. 2 zákona ZoRK
vyšší súdny úradník dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre nedodržanie písomnej
formy.

6/ Napokon dodal, že rozhodcovská doložka by v predmetnej veci neobstála ani z pohľadu právnej

úpravy neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách obsiahnutej v § 53 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Za neprijateľné vyšší súdny úradník považoval to, že rozhodcovská doložka
bola obsiahnutá vo VOP, ktoré majú povahu univerzálnych podmienok. Spotrebiteľ si tak rozhodcovskú
doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami vo VOP, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným

podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ.

7/ V nadväznosti na vyššie uvedené a judikatúru (uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo
105/2011 zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.03.2012) konštatoval, že nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v

spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku,
čo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno ho
považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.
Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009). Vyšší súdny úradník preto návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku (z dôvodu, že rozhodcovská
zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov) v celom rozsahu zamietol.

8/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť, ktorou žiadal rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka
zrušiť. Oprávnený, v postavení veriteľa, uzavrel s povinným, v postavení dlžníka, dňa 16.04.2007

zmluvu o úvere č. 4580099 (ďalej i len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej sa oprávnený zaviazal
povinnému poskytnúť úver vo výške 331,94 EUR. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka, dohodnutá
medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s

oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v
čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia, nastať po jeho
uzavretí. Dôležité teda je to, či doložka v čase jej dojednania sama osebe umožňuje alebo neumožňuje
spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité,čo sa môže stať v budúcnosti. Povinný uzavrel s oprávneným Zmluvu o úvere ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú VOP. Priamo na prednej strane Zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí
s VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich

dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej
strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné
údaje zodpovedajú skutočnosti. Tak ako vyplýva z vyššie uvedeného znenia zmluvy o úvere, VOP
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska
ich materiálneho prevedenia, t. j. zmluva o úvere a VOP sú vyhotovené na spojenom hárku papiera,

resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere
jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VOP. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie zmluvy o úvere
samostatnebeztoho,abyprejavvôlezahŕňalajvôľubyťviazanýVOPneprichádzadoúvahy.Oprávnený
si predložením zmluvy o úvere, ako aj VOP splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu
k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská
doložka dojednaná vo VOP je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva

alternatívnamožnosťriešeniasporovmedziklientomaveriteľompredrozhodcovskýmsúdomalebopred
všeobecným súdom. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a povinný sa
má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská
doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t.j. dáva mu možnosť vždy sa
pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom

súde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka (Magál, M. – Kubina,
P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.).
Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho
práv a na ich ochranu. V prípade, že sa účastníci rozhodcovského konania dohodnú na predložení
svojho sporu na prerokovanie stálemu rozhodcovskému súdu v zásade platí, že sa podrobujú predpisom

tohto súdu. Podľa § 14 ods. 2 ZoRK upravujúceho náležitosti rokovacieho poriadku, rozhodcovský súd
postupuje v ňom neupravených otázkach podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Rovnaké
postavenie účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom postupe súdu od podania žaloby až
po vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie
dôkazov,podanievzájomnejžaloby,návrhynadoplneniežalobyanajmäprávovyjadriťsakpredloženým

dôkazom druhej strany.

9/ Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná Rozsudkom
Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010, pričom tento súd výslovne
uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č. C-168/05 vo veci Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro

Móvil Milenium SL. v zmysle jeho bodov č. 36-39 nestanovuje povinnosť národného súdu prehlásiť
rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky. Prípustnosť
rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch bola v podobe odmietnutia vecného prieskumu
rozhodcovských rozsudkov potvrdená o.i. aj Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.
októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, ako aj Rozsudkom Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa

1. marca 2011, sp. zn. 19Co 481/2010 publikovaného na www.profipravo.cz. Rozsudkom Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 bolo popri pripustení rozhodcovskej doložky
v spotrebiteľskom spore uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a
spotrebiteľdobrevedel,žetext,ktorýpodpisuje,obsahujerozhodcovskúdoložku,akoajto,žeajochrana
spotrebiteľamásvojemedzeavžiadnomprípadejunemožnoponímaťakoobranujehoľahkomyseľnosti

a nezodpovednosti. Prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore potvrdil Najvyšší súd
ČR aj svojím uznesením zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010. Uznesenie Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 30. marca 2009, sp. zn. 32 Cdo 1590/2008 s právnou vetou: v prípade spotrebiteľskej
zmluvy nie je dojednanie rozhodcovskej doložky vylúčené bolo publikované pod číslom C 7386 v
Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, ako aj v systéme www.beck-online.cz. Oprávnený má z

uvedeného dôvodu preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade
s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu
nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného má za to, že rozhodcovská
doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach
a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému

konaniu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal oprávnený za to, že rozhodcovskou doložkou
bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom
rozhodcovského konania má povahu exekučného titulu (nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť).10/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

11/Podľa§200ExekučnéhoporiadkunaexekučnékonaniesapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13/ Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a
jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia
návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného.

14/ Podľa § 53 ods. 3 písm. f/ bod 4 Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne,
ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydané v spotrebiteľskom spore
a rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

15/ Podľa § 4 ods. 2 ZoRK (v znení účinnom do 31.12.2014) rozhodcovská zmluva musí mať písomnú

formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

16/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, zákonný sudca vec prejednal
bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a konštatoval, že bola podaná včas a nie
je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového
stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil.
Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné

vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka,
nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom
rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju
nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za

porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Preto sudca sa sudca zaoberal v sťažnostnom konaní len
právnerelevantnýmitvrdeniamioprávneného,anapodporusprávnostinapadnutéhorozhodnutiadopĺňa
nižšie uvedené.

17/ Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie

podaný v zmysle § 9 ZoUNEK, pričom stará exekúcia bola vedená súdnym exekútorom, JUDr.
Ladislavom Jakubcom, pod sp. zn. EX 4335/23. V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie
exekúcie sa „nové“ exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania
opätovného návrhu na začatie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie sa posudzuje podľa ustanovenia
§ 53 Exekučného poriadku a pri tejto činnosti súdu je irelevantné, či ide o repodaj alebo úplne nový

návrh na vykonanie exekúcie (s výnimkou posudzovania dôvodnosti uplatnených trov v súvislosti s
podaným návrhom podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK). Exekučný súd je v zmysle ustanovenia § 53 ods.
1 Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný preskúmať, či možno exekúciu na podklade
návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vykonať (vydať poverenie súdnemu exekútorovi). Samotný
ZoUNEK nepredpokladá, že by malo byť pri opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie automaticky

vydané poverenie na vykonanie exekúcie, len preto, že sa už exekúcia raz viedla, čo je vyjadrené v
ustanovení § 8 ods. 6 ZoUNEK (ak súd opätovnému návrhu nevyhovie, upovedomí o tom exekútora,
ktorý vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorý bezodkladne zruší všetky úkony smerujúce
k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii).18/Zasprávnesúdpovažovalposúdenievyššiehosúdnehoúradníka,žemedzipovinnýmaoprávneným
vznikol na základe zmluvy o úvere č. 4580099 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa

16.04.2007 ako spotrebiteľom spotrebiteľský vzťah. Navrhovateľ ako dodávateľ v danom prípade pri
uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia
rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov. Povinný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ,

keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (okrem iného je povinný v samotnej zmluve
označený ako fyzická osoba prostredníctvom rodného čísla). Na tom nič nemení ani fakt, že zmluva
o úvere má podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka povahu absolútneho obchodu, pretože
podľa § 52 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19/ Materiálnym predpokladom exekúcie je exekučný titul. Súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto
predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať (uznesenie
Ústavného súdu SR z 20.04.2011, sp. zn. II. ÚS 165/2011). Oprávnenie preskúmať rozhodnutie z

pohľadu či sa jedná o spôsobilý exekučný titul má v zmysle Exekučného poriadku jedine exekučný súd
(viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.02.2013, sp. zn. 4M Cdo 8/2012). Rozhodnutie znejúce na
peňažné plnenie, na ktorého podklade sa navrhuje vykonanie exekúcie, musí byť formálne vykonateľné
už v dobe zahájenia exekučného konania. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto

požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená (obdobne uznesenia Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 384/09 zo dňa 09.12.2009, sp. zn.
I. ÚS 456/2011 z 23.11.2011). Jednou z podmienok formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu je
aj právomoc, orgánu, ktorý exekučný titul vydal (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.
IV.ÚS 78/2011-17 zo dňa 17. 03. 2011 č.k. III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18.02.2010; č. k. II. ÚS 545/2010-15

zo dňa 09. 12. 2010; č.k. III. ÚS 125/2011-17 zo dňa 29.03.2011; č.k. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.
11. 2011; č.k. I. ÚS 379/2012-19 zo dňa 22.08.2012, sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05. 11. 2019,
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: 3 Cdo 164/96 zo dňa 27. 01. 1997; 3 MCdo 20/2008
zo dňa 22. 04. 2009; sp. zn. 5 Cdo 109/2010 zo dňa 13. 09. 2010; sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23.
06. 2011; 1 MCdo 15/2012 zo dňa 22.05.2013). Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať,

či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak
takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby
neexistoval (R 56/1995, R 58/1997, R 70/1998, R 72/1998). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.

Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Exekučný súd je však povinný zamietnuť návrh na vykonanie
exekúcie, ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú

je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Zákonodarca po novele Exekučného poriadku zákonom č.
2/2017 Z.z. explicitne v ustanovení § 53 ods. 3 písm. f/ body 1 - 4 Exekučného poriadku upravil
i konkrétne podmienky preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského
rozsudku v spotrebiteľskej veci. Týmto spôsobom postupoval i vyšší súdny úradník, keď posúdil vzťah
medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľský a správne aplikoval ustanovenia § 53 Exekučného

poriadku, podľa ktorých ex offo preskúmaval návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy, vrátane
exekučného titulu, spotrebiteľskej zmluvy a všetkých ďalších dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou
zmluvou.

20/ Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré

spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK). Podľa ustanovení ZoRK
platnéhovčasejejuzavretiamuselamaťrozhodcovskázmluvapísomnúformu,inakbolazákonodarcomsankcionovaná ako neplatná (§ 4 ods. 2 ZoRK). Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská
zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú

zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V danom prípade medzi
účastníkmi vznikol záväzkový vzťah, a to na základe písomnej Zmluvy o úvere uzavretej dňa 16.04.2007,
ktorá neobsahovala informáciu o tom, že by sa prípadný spor mal riešiť v rozhodcovskom konaní a
odkazovala len na VOP. Preto sudca považoval za správny právny záver vyššieho súdneho úradníka,
že rozhodcovská doložka je neplatná pre nedodržanie písomnej formy, pretože nebolo preukázané jej

písomné dojednanie, keďže z predložených VOP, ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je
zrejmé, že tento dokument nebol zmluvnými stranami podpísaný. Úprava obsiahnutá v ZoRK o forme
rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka
písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených
VOP, je zrejmé, že nespĺňajú náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených
VOP obidvoma zmluvnými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Práve absencia podpisov

zmluvných strán na VOP obsahujúcich rozhodcovskú doložku má tak za následok, že z VOP nemožno
vyvodiť jednoznačný záver, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s
ňou oboznámení a súhlasia s VOP. Vzhľadom na uvedené námietka oprávneného spočívajúca v tom,
že rozhodcovská doložka je údajne prejavom vôle zmluvných strán, je tak len v rovine tvrdení, a to
bez skutočného preukázania existencie vôle zmluvných strán byť predmetnou rozhodcovskou doložkou

viazaní. Na základe uvedeného potom možno dospieť k záveru, že nedošlo k uzavretiu písomnej
rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky v zmysle ust. § 4 ods. 2 ZoRK účinného v tom čase.

21/ Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi
zmluvnými stranami. Práve preto, že rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale

súkromnoprávny orgán, platia pre nich určité pravidlá. Ich právomoc nie je daná len ustanoveniami
zákona, právomoc je odvodená od rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe
strany dohody. Len tak môže byť právomoc súkromnoprávneho orgánu daná. Ak exekučný súd zistí, že
rozhodnutie vydal orgán, ktorý nebol oprávnený rozhodovať o otázke týkajúcej sa rozhodnutia, návrh na
vykonanie exekúcie zamietne. V prejednávanej veci súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie

a exekučného titulu zistil, že exekúcia nemôže byť nariadená, nakoľko sa jej vykonanie navrhuje na
základe nespôsobilého exekučného titulu. Predložený rozhodcovský rozsudok, sp. zn. SR 02597/08,
ktorý dňa 09.04.2008 vydal Stály rozhodcovský súd, nepredstavuje vykonateľný exekučný titul v zmysle
ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, pretože bol vydaný orgánom, ktorý nemal
právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Exekučný titul vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho

vydanietotižpovažujeprávnateóriaisúdnapraxzarozhodnutiezdanlivé,ničotné(nulitné-paakt),tedaz
právnehohľadiskazaneexistujúceanikohonezaväzujúce.Nanulitnýaktsahľadítak,akobyneexistoval.
Takýto exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku (vykonateľný exekučný
titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku), a preto návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým
sa navrhuje vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu nebolo možné vyhovieť a

sťažnosť oprávneného bolo potrebné ako nedôvodnú podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).