Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2026

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 5P/29/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1226200732
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kelner
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200732.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. N., narodená XX.XX.XXXX,
dieťa rodičov - matky: Y. K., narodená XX.X.XXXX, bytom V. XXX, t. č. K. údolie XX, Z., a otca: R.. B.
N., narodený XX.X.XXXX, bytom I. M. XX, Z., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, za kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa: X. N.,

narodená XX.XX.XXXX, na zastupovanie v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp.
zn. 5P/29/2026.

II Súd zamieta návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 03.03.2026.

III Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 03.03.2026 sa otec maloletej X. N., narodenej XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“),
domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd (i) neurčí výživné na maloletú, (ii) každý z
rodičov je povinný uhrádzať výdavky na maloletú a spojené so školskými a mimoškolskými aktivitami
časti 1/2, (iii) pozastaví sa účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 12CoP/10/2023-1722
zo dňa 26.02.2024.

2. Otec odôvodnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že rozsudkom Okresného súdu
Bratislava I č. k. 3P/15/2019-1262 zo dňa 12.05.2022 bolo maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov v pomere 50 % , pričom bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 800
eur mesačne a na tvorbu úspor sumou 500 eur mesačne, teda spolu 1 300 eur mesačne. Ďalej mu bolo
uložené zročné výživné na maloletú vo výške 18 564,21 eur rozsudkom Mestského súdu Bratislava II sp.

zn. B1-2P/1/2019-2946 zo dňa 25.03.2025 a výživné na manželku vo výške 1 000 eur mesačne, pričom
zročné výživné uhradil v celkovej výške približne 28 000 eur (rozsudok Okresného súdu Bratislava
I č. k. 6Pc/9/2019-960 zo dňa 25.04.2022). Uviedol, že uvedené finančné zaťaženie ho dostalo do
nepriaznivej finančnej situácie, keď jeho príjem nepostačuje ani na úhradu výživného a základných
výdavkov. Na úhradu výživného si opakovane požičiava finančné prostriedky od známych a rodiny (napr.
17.05.2024 suma 1 000 eur, 03.06.2024 suma 1 000 eur, 19.08.2024 suma 2 000 eur, 25.10.2024

suma 1 000 eur, 30.12.2024 suma 1 000 eur, 29.01.2025 suma 1 000 eur, 07.04.2025 suma 1 000
eur), čo dokladá výpismi z účtu. Z dôvodu omeškania s platením výživného matka podala vo februári
2025 návrh na vykonanie exekúcie, pričom v rámci exekúcie uhradil sumy 3 864,09 eur (07.04.2025),
996,80 eur (15.05.2025) a 996,80 eur (13.06.2025). Následne uhradil aj zročné výživné vo výške 18
564,21 eur dňa 16.07.2025, na ktoré si požičal 10 000 eur a 8 000 eur. Otec poukázal na podstatnú
zmenu pomerov od posledného rozhodnutia súdu, najmä na výrazné zhoršenie zdravotného stavu.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 670 928 7211 0 zo dňa 25.09.2025 bol uznaný za invalidného s
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % a poberá invalidný dôchodok vo výške302,90 eur mesačne. Z dôvodu zdravotného stavu bol nútený znížiť pracovný úväzok, pričom jeho príjem
klesol z 1 600 eur na 1 200 eur brutto mesačne. Zároveň mu bol priznaný preukaz ŤZP (Rozhodnutie
č. Z zo dňa 19.01.2026). Podľa lekárskych správ ide o trvalý stav s tendenciou zhoršovania, ktorý

výrazne obmedzuje jeho pracovnú schopnosť. Pokiaľ ide o potreby maloletej, uviedol, že dieťa je zdravé,
navštevuje 4. ročník základnej školy a jej pravidelné mesačné výdavky predstavujú približne 72 eur
(strava 12 eur, ŠKD 40 eur, výtvarný krúžok 20 eur), pričom nenavštevuje iné platené aktivity. Otec
zároveň poukázal na priaznivú finančnú situáciu matky, ktorá dosahuje príjem zo zamestnania cca 2
000 - 3 000 eur mesačne a ďalší príjem z modelingu a reklám cca 1 000 - 1 500 eur mesačne, pričom

poberá aj výživné 800 eur a prídavky na dieťa. Poukázal aj na finančné príspevky jej partnera na chod
domácnosti (spolu 3 174,57 eur za obdobie 05/2024 - 12/2024) a na hotovostné vklady na jej účet. Má
za to, že určené výživné je neprimerane vysoké vzhľadom na jeho schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, ako aj na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, a nezodpovedá kritériám podľa § 75 ods. 1
zákona o rodine. Zároveň namieta, že matka si neplní vyživovaciu povinnosť v primeranom rozsahu a
výživné nepoužíva výlučne na potreby maloletého dieťaťa.

3. Otec k návrhu doložil upovedomenie o zastavení exekúcie, rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
potvrdenie o príjme, lekárske správy, potvrdenie o platbách v Edupage, potvrdenie o výške príjmu matky,
poukázal na výpisy z účtu v banke, ktoré sú súčasťou spisu.

4. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (CMP), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania,
účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

5. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), nariadiť na návrh pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán (resp. účastníkov konania v zmysle Civilného mimosporového poriadku) a
bez nariadenia pojednávania.

8. Podľa § 366 CMP Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

9. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne
upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja
zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o

nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu
a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený
v návrhu. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a

osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy
právneho vzťahu medzi nimi. Navrhovateľ teda musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej,
úpravy právnych pomerov by bolo právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie
len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením
nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom

alebo nad nevyhnutný rozsah.

10. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na
skutočnosť, že ide o úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva
osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho

dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy
pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého dieťaťa
vážne ohrozené.11. Účelom neodkladných opatrení je tak rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný
okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletej s cieľom ochrany
jej práv a v prípade konkrétneho ohrozenia.

12. Výživné určené neodkladným opatrením sa určuje len v nevyhnutnej miere, t. j. bez ohľadu
na rozsah odôvodnených potrieb oprávnenej osoby, pričom výživné má postačovať len na
uhrádzanie základných životných potrieb oprávnenej osoby. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o
výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného a ani podľa celkových

odôvodnených potrieb detí.

13. Účastníkom konania je maloleté dieťa. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
(zákon o rodine), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony,
pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi
maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému

dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len
„kolízny opatrovník"). Je potrebné, aby bolo maloleté dieťa zastúpené opatrovníkom. Preto súd v
zmysle § 117 CMP v nadväznosti na § 31 ods. 2 zákona o rodine ustanovil za opatrovníka orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (výrok I), nakoľko ide o konanie ku ktorému

zjavne môže dôjsť ku konfliktu záujmov rodičov a súd v danom prípade nepovažuje za účelné ustanoviť
opatrovníka z okruhu blízkych osôb. Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého
dieťaťa (§ 61 ods. 1 v nadv. § 31 ods. 4 zákona o rodine).

14.Súdpreskúmalnávrhotcananariadenieneodkladnéhoopatrenia,listinnédôkazypriloženéknávrhu,

na vec aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, a po zvážení všetkých skutočností dospel k záveru, že
návrh otca na neurčenie výživného prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia nie je dôvodný,
pre absenciu ohrozenia a nutnosti okamžitého zásahu súdu.

15. Súd opätovne zdôrazňuje účel inštitútu neodkladných opatrení, ktorý uviedol už vyššie, a to, že

neodkladné opatrenie sa nariadi v prípade nutnosti okamžitého zásahu súdu do pomerov maloletých
detí, s cieľom ochrany ich práv a len v prípade konkrétneho a vážneho ohrozenia s možnými nezvratnými
následkami (t. j. priamo ohrozený život, zdravie, výchova, výživa, a pod.). Otec v danom prípade nijakým
spôsobom neodsvedčil naliehavosť potreby úpravy pomerov v takom rozsahu, aby bolo možné jeho
návrhu vyhovieť. Súd nezistil také vážne ohrozenie maloletej, ktoré by vyžadovalo okamžitý zásah súdu.

Maloletá má v súčasnosti zabezpečené základné životné potreby a nebolo osvedčené, že by jej výživa
alebo iné základné potreby boli bezprostredne ohrozené.

16. Otec svoj návrh odôvodňuje najmä zhoršením svojich majetkových a zdravotných pomerov, ako
aj tvrdenou neprimeranosťou súdom určeného výživného. Uvedené skutočnosti však predstavujú

okolnosti, ktoré sú predmetom riadneho dokazovania v konaní vo veci samej o zmene výživného, t. j. v
konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 5P/71/2024. Posúdenie zmeny pomerov
na strane povinného rodiča, ako aj rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a schopností,
možností a majetkových pomerov oboch rodičov si vyžaduje vykonanie rozsiahleho dokazovania, ktoré
presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení. Neodkladným opatrením (až na výnimky) nie je

možné zasahovať do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu spôsobom, ktorý by fakticky
viedolkjehosuspendovaniualebonegáciijehoúčinkov,čojetentoprípad.Takýtopostupbybolvrozpore
s princípom právnej istoty a so systematikou procesných prostriedkov ochrany práv, keďže zmena alebo
zrušenie právoplatného rozhodnutia (najmä vo veci vyživovacej povinnosti) je možná len v konaní vo
veci samej. Inými slovami, návrh otca svojím obsahom smeruje k meritórnej zmene rozsahu vyživovacej

povinnosti, čo však presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení.

17. Z obsahu spisu vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 5P/71/2024, konkrétne
z pojednávania konaného dňa 31.03.2026, navyše mal súd osvedčené, že maloletá X. v súčasnosti
odmieta realizovať osobnú starostlivosť u otca a od posledného januárového týždňa roku 2026 sa

u otca vôbec nenachádzala. Striedavá osobná starostlivosť rodičov sa tak v praxi v súčasnosti
nerealizuje. Zároveň nebolo osvedčené, že by otec podnikal konkrétne a efektívne kroky smerujúce
k obnove výkonu osobnej starostlivosti o maloletú. Uvedené skutočnosti však nemožno vykladať v
prospech návrhu otca na neurčenie vyživovacej povinnosti. Naopak, za situácie, keď sa otec na osobnejstarostlivosti o maloletú fakticky nepodieľa, nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru, že by vyživovacia
povinnosť k maloletej mala byť formou neodkladného opatrenia neurčená. Vyživovacia povinnosť rodiča
k maloletému dieťaťu je zákonnou povinnosťou, ktorá nie je podmienená výkonom osobnej starostlivosti

v rovnakom rozsahu, a jej prípadná zmena prichádza do úvahy len na základe riadneho posúdenia
zmeny pomerov v konaní vo veci samej. Návrh otca tak ani v tomto smere neosvedčuje potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia.

18. Súd zároveň zdôrazňuje, že pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je vždy

povinný konať v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktorý má prednosť pred záujmami rodičov.
Vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu má prednosť pred inými výdavkami rodiča a jej
rozsah je potrebné posudzovať s prihliadnutím na zabezpečenie riadneho vývoja a potrieb maloletého
dieťaťa. Zníženie, resp. neurčenie výživného formou neodkladného opatrenia by mohlo nepriaznivo
zasiahnuť do zabezpečenia potrieb maloletého dieťaťa, a preto ho nemožno považovať za opatrenie
v jeho záujme.

19. Pokiaľ ide o tvrdenia otca o finančných pomeroch matky a o spôsobe použitia výživného, tieto
skutočnosti neboli v konaní preukázané spôsobom, ktorý by umožňoval ich zohľadnenie v rámci
rozhodovania o neodkladnom opatrení, a budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, t. j. vo
veci vedenej pod sp. zn. 5P/71/2024.

20. Za daného stavu súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, keďže absentuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov a návrh
smeruje k zmene práv a povinností, o ktorej je potrebné rozhodnúť až po riadnom vykonaní dokazovania.

21. Sumarizujúc uvedené, súd návrh otca ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol (výrok II).

22. O trovách konania (výrok III) súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak

Poučenie:

Proti výroku I tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).

Proti výroku II a III tohto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Bratislava II.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, musí byť podpísané a datované.