Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/28/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4326010011
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4326010011.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD. a členiek
senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci odsúdeného
A. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného
zákona, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 05.03.2026, sp.
zn. 7PP/1/2026, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre, dňa 14. apríla 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a ,
pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2
Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený) na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/58/2025 zo

dňa 10.09.2025 v trvaní 8 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon so stredným stupňom stráženia.
Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí
zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku - výkon polovice nepodmienečného trestu odňatia slobody,
pričom ale nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok. Odsúdený plnením svojich povinností a
správaním počas doterajšieho výkonu trestu nepreukázal polepšenie a nemožno od neho očakávať, že
v prípade podmienečného prepustenia bude viesť riadny život, poukazujúc aj na hodnotenie riaditeľa

ústavu, z ktorého vyplýva, že podmienečné prepustenie sa neodporúča, pričom disciplinárna odmena
mu doposiaľ nebola udelená. Mal za to, že zmysel podmienečného prepustenia nie je v tom, aby za
plnenie príkazov a nariadení príslušníkov a zamestnancov zboru, bol páchateľ automaticky prepustený
po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste
len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je
odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť

príliš veľké riziko jeho recidívy. Poukázal na to, že správanie sa odsúdeného vo výkone trestu v súlade
s ústavným poriadkom je znakom toho, že v prípade neustálej kontroly je odsúdený schopný dodržiavať
normy správania sa, avšak podstata podmienečného prepustenia netkvie v tom, aby bol odsúdený
za dobré správanie, prípadne dobrú prácu vo výkone trestu automaticky prepustený po odpykaní
zákonom ustanovenej doby. Uviedol, že v prejednávanom prípade nebolo preukázané ani splnenie
druhej z materiálnych podmienok a to, že sa môže od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie

riadny život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti, pričom z hodnotenia
riaditeľa ústavu vyplýva u odsúdeného menej priaznivá resocializačná prognóza a stredné riziko
recidívy. Poukázal na odpis registra trestov odsúdeného, z ktorého vyplýva, že odsúdený sa opakovane
dopúšťal úmyselnej trestnej činnosti (najmä krádeží), doposiaľ má v odpise registra trestov 19 záznamov
a v jednom prípade sa dopustil aj závažnej drogovej trestnej činnosti, opakovane bol vo výkone trestu
odňatia slobody (pred spáchaním skutku dňa 07.09.2025 v prejednávanej veci vykonal trest vo veci

2T/121/2016 dňa 14.04.2024) a mal teda v minulosti možnosť preukázať, že výkon trestu splní svoj
účel a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, avšak sa dopustil opakovane spáchania skutkukvalifikovaného ako trestný čin, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Zároveň zdôraznil aj tú skutočnosť,
že odsúdený sa aj v prípade rozhodnutia AG Regensburg zo dňa 22.05.2025 dopustil totožnej trestnej
činnosti, teda vedenia motorového vozidla bez vodičského oprávnenia, a to v oboch prípadoch po

dlhoročnom výkone trestu v ústave s maximálnym stupňom stráženia, pričom rovnakej trestnej činnosti
sa dopustil aj v minulosti (odsúdenie OS Bratislava V sp. zn. 0T/76/2011).
Súd I. stupňa konštatoval, že odsúdenému boli opakovane ukladané nepodmienečné tresty odňatia
slobody, ktoré zjavne nesplnili svoj účel, keď napriek predchádzajúcej skúsenosti s výkonom trestu
odňatia slobody u neho došlo k opakovanému páchaniu úmyselnej trestnej činnosti. Mal za to, že

predchádzajúci život odsúdeného je preto takou okolnosťou, ktorá má podstatný vplyv na záver o tom, či
od neho možno očakávať, že na slobode bude viesť riadny život. Odsúdený má zjavné kriminálne sklony
počas pobytu na slobode, aj napriek jeho viacpočetnej osobnej skúsenosti s výkonom trestu odňatia
slobodyopakovanepáchalúmyselnútrestnúčinnosť,čosvedčíozjavnejneúcteodsúdenéhokzákonom
chráneným hodnotám, keď opakovane nerešpektuje rozhodnutia štátneho orgánu o zákaze činnosti.
Záverom preto uviedol, že na odsúdeného bude potrebné naďalej pôsobiť výchovnými prostriedkami

počas výkonu trestu odňatia slobody až do riadneho skončenia výkonu uloženého trestu a jeho žiadosť
ako nedôvodnú zamietol.

Uvedené uznesenie, ihneď po vyhlásení, sťažnosťou napadol odsúdený a uviedol, že má za to, že súd
by nemal pozerať na jeho minulosť, má riadne zázemie, rodinu a prácu, iný za takúto trestnú činnosť

dostávajú podmienky, peňažné tresty, on dostal osem mesiacov nepodmienečne. Dodal, že ústav mu
nevytvoril podmienky na získanie odmien, človek musí mať aspoň dva roky vo výkone trestu, aby si
vytvoril odmenu.

KrajskýsúdvNitreakosúdnadriadenýnapodkladeriadneavčaspodanejsťažnostioprávnenouosobou

v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i
konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho

očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu

odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdený za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;

súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení, súd prihliadne aj na to, v akom
ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa

rozhodol správne, keď zamietol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody. Súd I. stupňa správne argumentoval, že odsúdený mal formálnu podmienku na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody splnenú po vykonaní polovice uloženého
nepodmienečného trestu odňatia slobody Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/58/2025 dňa 07.01.2026.
Odsúdený vykonáva so započítaním doby zadržania od 07.09.2025 trest odňatia slobody vo výmere 8

mesiacov za spáchaný prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.
zák. so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, vo veci
vedenej Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 0T/58/2025 s predpokladaným ukončením 07.05.2026.

Okrem formálnej podmienky, ktorá určuje dĺžku odpykaného trestu odňatia slobody, po ktorej môže

byť odsúdený podmienečne prepustený, zákon ustanovuje aj materiálne podmienky, ktoré musia byť
splnené spolu s formálnou podmienkou. Materiálne podmienky znamenajú, že odsúdený vo výkone
trestu plnením svojich povinností preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život. Či sú splnené materiálne podmienky, záleží od každého konkrétnehoprípadu a súd je povinný prihliadať pri posudzovaní žiadosti o podmienečné prepustenie na všetky
okolnosti,ktorésúvisiasosobouodsúdeného,najehoosobnéacharakterovévlastnosti,celkovýpostojk
spoločenským normám, na prostredie, v ktorom pred nástupom do výkonu žil, na celkový doterajší život,

povahu a charakter páchanej trestnej činnosti. Rozhodujúcim kritériom je dosiahnutý stupeň prevýchovy
odsúdeného.

Prvá podmienka, teda, že odsúdený preukázal plnením svojich povinností a svojím správaním
polepšenie, sa preukazuje prostredníctvom príslušného ústavu na výkon trestu v hodnotení

odsúdeného. V tomto smere je potrebné poukázať na hodnotenie riaditeľa, kde odsúdený vykonáva
trest odňatia slobody. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Želiezovce vyplýva, že odsúdený bol do výkonu
trestu dodaný príslušníkmi PZ dňa 10.09.2025 do ÚVV a ÚVTOS Nitra, pričom do ÚVTOS Želiezovce bol
premiestnenýdňa30.09.2025avrámcivnútornejdiferenciáciebolumiestnenýdodiferenciačnejskupiny
„B“. Jeho správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov
zboru plnil, pracovne zaradený nebol z dôvodu nedostatku pre neho vhodných pracovných príležitostí,

do výkonu činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti odsúdeného sa zapájal formou
upratovacích prác v izbe, v ktorej bol ubytovaný, disciplinárna odmena mu nebola udelená a nebol mu
uložený ani disciplinárny trest. Dňa 05.12.2025 bol umiestnený do výstupného oddielu, krátkodobé ciele
zaobchádzania plní čiastočne, je zaradený do základného resocializačného a výchovno-vzdelávacieho
programu realizovaného vo výstupnom oddiele, jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej

úrovni, ústavný poriadok dodržiava, pokyny a príkazy príslušníkov zboru plní, do aktivít v rámci
kultúrno-osvetovej činnosti sa zapája ojedinele. Počas umiestnenia vo výstupnom oddiele mu doposiaľ
disciplinárna odmena udelená nebola a nebol mu uložený ani disciplinárny trest. V závere hodnotenia
riaditeľ uviedol, že odsúdený sa opakovane dopustil páchania trestnej činnosti rôznorodého charakteru,
čo nepoukazuje na kritický postoj k jej páchaniu, jeho prístup k plneniu určených krátkodobých cieľov

zaobchádzania nie je v každej oblasti na požadovanej úrovni a resocializačná prognóza je u odsúdeného
podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA menej priaznivá, riziko recidívy trestnej
činnosti je stredné, preto neodporúčal podmienečné prepustenie odsúdeného.

Nadriadený súd na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu I. stupňa uvádza, že je potrebné vychádzať

z účelu inštitútu podmienečného prepustenia a zo zákonných podmienok podľa Trestného zákona.
Podmienečné prepustenie nie je nárokovateľné právo odsúdeného po uplynutí zákonom stanovenej
časti trestu, ale mimoriadna možnosť, ktorá prichádza do úvahy len vtedy, ak odsúdený preukázal
polepšenie vo výkone trestu a možno od neho dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Splnenie formálnej podmienky výkonu potrebnej časti trestu samo osebe nepostačuje.

Odsúdený má v registri trestov 19 záznamov, pričom 13-krát mu bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody. Ide o opakovanú a dlhodobú trestnú činnosť, ktorá sa tiahne od roku 2000, teda viac
ako dve desaťročia, pričom navyše bol jedenkrát odsúdený aj v cudzine, čo potvrdzuje, že protiprávne
konanie nebolo viazané len na jednorazové alebo výnimočné životné zlyhanie. Takto rozsiahla recidíva
objektívne svedčí o tom, že predchádzajúce odsúdenia, vrátane viacerých nepodmienečných trestov

rôznej dĺžky, nesplnili svoj preventívny ani výchovný účel.
Odsúdenému boli ukladané tresty v rôznych výmerách – od krátkodobých trestov až po trest 7 rokov 10
mesiacov, teda aj výrazne citeľné sankcie. Napriek tomu sa opätovne dopúšťal trestnej činnosti. Táto
skutočnosť preukazuje, že doterajšie represívne ani resocializačné opatrenia neviedli k trvalej zmene
správania.

Je nutné poukázať aj na skutočnosť, že predchádzajúci trest vykonal 14.04.2024, pričom skutku, pre
ktorý aktuálne vykonáva trest, sa dopustil už 07.09.2025, teda ani nie v dlhšom časovom odstupe
po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa opätovne dopustil úmyselnej trestnej činnosti, čo
významne oslabuje záver, že po prepustení bude viesť riadny život.
Z hodnotenia riaditeľa ústavu vyplýva, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá

a riziko recidívy stredné. Riaditeľ ústavu odsúdeného neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť.
Hoci súd nie je týmto stanoviskom viazaný, ide o odborné hodnotenie osoby, ktorá správanie
odsúdeného vo výkone trestu dlhodobo sleduje, a preto má významnú dôkaznú hodnotu.
Skutočnosť, že odsúdený nebol disciplinárne potrestaný a zúčastňoval sa aktivít, je síce pozitívna, avšak
ide o očakávaný štandard správania odsúdeného vo výkone trestu. Sama osebe nepreukazuje vnútornú

premenu osobnosti, ani dostatočnú záruku riadneho života na slobode, najmä pri tak výraznej recidíve.

K argumentom odsúdeného uvádzaných pred súdom I. stupňa nadriadený súd uvádza, že rodinné
zázemie, trvalé bydlisko, či očakávanie narodenia dieťaťa sú nepochybne pozitívne okolnosti, avšaksamy osebe nenahrádzajú zákonnú podmienku preukázania polepšenia a dôvodného očakávania
riadneho života. Odsúdený mal možnosť viesť riadny život aj v minulosti, no napriek tomu sa opakovane
dopúšťal trestnej činnosti. Zároveň možno konštatovať, že odsúdeným deklarovaná ľútosť bez reálneho

dlhodobého prejavu zmeny správania má obmedzenú výpovednú hodnotu. Ak by predchádzajúce
odsúdenia a výkony trestov viedli k skutočnej náprave, nebola by u odsúdeného evidovaná opakovaná
recidíva počas viac než 20 rokov. Skutočnosť, že odsúdený v ústave na výkon trestu nebol pracovne
zaradený z kapacitných dôvodov, nemožno vykladať v jeho neprospech, ale ani v jeho prospech tak, že
automaticky spĺňa podmienky prepustenia. Absencia pracovného zaradenia vysvetľuje, prečo nezískal

odmeny, no nijako nenahrádza požiadavku preukázania polepšenia inými relevantnými okolnosťami.
Odsúdený si zjavne zamieňa splnenie formálnej podmienky (vykonanie potrebnej časti trestu – v jeho
prípade polovice trestu) so splnením materiálnych podmienok, ktoré však splnené neboli, keďže jeho
doterajší život, recidíva a hodnotenie ústavu neumožňujú priaznivú prognózu.
Opakovane nadriadený súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podmienečné prepustenie nie je
subjektívnym právom odsúdeného, ale fakultatívnym oprávnením súdu, ktorý musí komplexne posúdiť,

či sú splnené formálne aj materiálne podmienky v zmysle ustanovenia § 66 Tr. zák. Aj pri splnení
formálnej podmienky súd nie je povinný odsúdeného podmienečne prepustiť, pokiaľ nie je dôvodný
predpoklad, že bude po prepustení viesť riadny život a zdržovať sa ďalšej trestnej činnosti.

K námietkam odsúdeného, že súd by nemal pozerať na minulosť nadriadený súd uvádza, že práve

naopak, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení je doterajší spôsob života, trestná minulosť
a účinnosť predchádzajúcich trestov jedným z rozhodujúcich kritérií, nakoľko bez posúdenia minulosti
nemožno vyhodnotiť, či možno očakávať riadny život v budúcnosti. Taktiež možnosť bývania a práce je
priaznivou okolnosťou, nie však rozhodujúcou. Odsúdený mal nepochybne aj v minulosti možnosť viesť
riadny život, napriek tomu pokračoval v trestnej činnosti.

Argument odsúdeného, že iní za takú trestnú činnosť dostávajú podmienky alebo peňažné tresty,
možno jednoznačne vyhodnotiť ako právne bezvýznamný, keďže druh a výmera trestu závisia od
individuálnych okolností každého prípadu, najmä osoby páchateľa, jeho recidívy a predchádzajúceho
života. U viacnásobného recidivistu je prirodzené prísnejšie sankčné posúdenie. Taktiež krátkosť
aktuálneho trestu sama osebe neznamená splnenie podmienok na prepustenie, pretože rozhodujúca

nie je dĺžka súčasného trestu, ale celková prognóza budúceho života odsúdeného. Zároveň ani prípadná
absencia odmien automaticky nevylučuje prepustenie, ale rovnako ich absencia nezakladá nárok na
prepustenie.
Nadriadený súd zdôrazňuje, že poukazovanie na trestnú minulosť odsúdeného nepredstavuje
porušenie jeho základných práv, ale je nevyhnutnou súčasťou posudzovania materiálnych podmienok

podmienečného prepustenia, pričom rozhodujúci je celkový obraz osoby odsúdeného.
Bezproblémové správanie odsúdeného vo výkone trestu je štandardne očakávané a samo osebe
nepostačuje na záver o splnení materiálnych podmienok podmienečného prepustenia. Rozhodujúci je
predovšetkým predpoklad správania sa na slobode, nie iba prispôsobenie sa režimu kontrolovaného
prostredia výkonu trestu.

Nadriadený súd sa preto plne stotožňuje so záverom súdu I. stupňa, že u odsúdeného síce bola
splnená formálna podmienka výkonu zákonom stanovenej časti trestu (polovice), avšak neboli splnené
materiálne podmienky podmienečného prepustenia, keďže vzhľadom na jeho minulosť, dlhodobú
recidívu, opakované neúspešné výkony trestu, menej priaznivú resocializačnú prognózu a stredné riziko

recidívy, nemožno dôvodne očakávať, že po prepustení z výkonu trestu povedie odsúdený riadny život.

Na základe daných skutočností bolo možné konštatovať, že rozhodnutie súdu I. stupňa je správne a
zákonné. Nadriadený súd poukazuje aj na všetky skutočnosti, uvádzané súdom I. stupňa v
odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorými sa plne stotožňuje.

Keďže odsúdený dlhodobo zlyháva a opakovane ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody
neviedli k jeho náprave, riziko recidívy zostáva reálne a nie iba hypotetické, bude i naďalej potrebné
na odsúdeného pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody až do riadneho
skončenia výkonu uloženého trestu, pretože za týchto okolností nie sú splnené podmienky na jeho
podmienečné prepustenie ani pri prípadnom súčasnom uložení skúšobnej doby s probačným dohľadom

nad jeho správaním.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.S poukazom na hore uvedené skutočnosti, ako aj dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého
uznesenia súdu I. stupňa, nadriadený súd rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú
zamietol, keď nezistil ani žiadne nesprávnosti v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.