Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/15/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725200894
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7725200894.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Sylvie Szabadošovej, v právnej veci určenia rodičovstva
k maloletej I. I., C.. X.X.XXXX, trvale bytom Š. Č.. XXXX/XX, B., zastúpenej kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B., o návrhu navrhovateľa D. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
Ň.V. Č.. XX, L.. B., právne zastúpeného JUDr. Michalom Kizákom, advokátom, Masarykova č. 2,

Prešov, proti odporkyni T. Š., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Š. Č.. XXXX/XX, B., právne zastúpenej
JUDr. Mikulášom Pavlikom, ml., advokátom, Š. Kukuru č. 14, Michalovce, v konaní o zapretie otcovstva,
o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 11Pc/8/2025-82 zo dňa
27.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku II. a III.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil predmetné konanie na základe späťvzatia návrhu
navrhovateľom podľa § 29 CMP (výrok I.) a súčasne rozhodol o trovách konania tak, že priznal odporkyni
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.) vo výške 644,95 Eur na účet jej právneho
zástupcu, do pätnástich dní od právoplatnosti uznesenia (výrok III.).

2. O povinnosti navrhovateľa nahradiť povinnej náhradu trov konania okresný súd rozhodol za aplikácie
ustanovení § 49 ods.1, § 53, § 57 a § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(CMP) a tiež § 263 a § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Priznanie nároku
na náhradu trov konania matke maloletej odôvodnil prvoinštančný súd nedôvodnosťou podania, keď
k späťvzatiu návrhu došlo z dôvodu vykonaného znaleckého dokazovania, ktoré potvrdilo otcovstvo

navrhovateľa,čímmatkemaloletéhodieťaťavzniklinákladyspojenésbránenímjejpráv,pričom náhradu
trov si uplatnila už pri svojom prvom procesnom úkone. Na základe vykonaného dokazovania matka
maloletej by mala v konaní plný úspech. Súd považuje za spravodlivé priznať jej nárok na náhradu
trov konania, nakoľko vykonané dokazovanie nepreukázalo, že by matka svojim konaním, či správaním
zapríčinila na strane otca také pochybnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvodné pre podanie
návrhu na zapretie otcovstva k jeho dcére. Samotný otec mal v tejto otázke pochybnosti a o tom, že nie

je otcom maloletej nebol ani sám plne presvedčený, nakoľko na základe jeho návrhu súd uznesením
sp. zn. 11P/52/2025-19 zo dňa 13.6.2025 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil jeho
styk s maloletou s cieľom zachovania ich vzájomnej citovej väzby. Matka sa po celý čas nebránila tomu,
aby bolo otcovstvo potvrdené prostredníctvom analýzy DNA, čo podľa názoru bolo možné vykonať aj
mimosúdne. Na základe predloženého vyčíslenia trov konania matkou, súd prvej inštancie priznal výšku
trov konania základnou sadzbou tarifnej odmeny 1/13 výpočtového základu pri odmene za jeden úkon

právnej služby v roku 2025 á 114,15 Eur, celkom za prevzatie zastúpenia dňa 14.4.2025, vyjadrenie k
návrhu vo veci samej dňa 15.4.2025, účasť na pojednávaní dňa 2.6.2025, podanie zo dňa 12.9.2025 avyjadrenie ku späťvzatiu dňa 6.10.2025 na základe výzvy súdu. Považujúc vykonané úkony za účelné,
priznal prvoinštančný súd matke maloletej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % , pričom
odmena právneho zástupcu predstavuje spolu sumu 570,75 Eur podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky

MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, plus
prislúchajúca náhrada hotových výdavkov podľa ustanovenia § 15 písm. a/ v spojení s ustanovením §
16 ods. 3 citovanej vyhlášky, ktorá je pre rok 2025 á 14,84 Eur. Trovy právneho zastúpenia spolu v sume
644,95 Eur uložil navrhovateľovi uhradiť na účet právneho zástupcu odporkyne - matky, v lehote do 15
dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti, označiac výrok III. uznesenia o povinnosti uhradiť trovy
konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a namietal, že od neho nemožno spravodlivo
požadovať, aby mal uhradiť matke trovy konania v celom rozsahu. Poukázal na to, že v návrhu na
začatie konania podrobne špecifikoval jednotlivé dôvody, pre ktoré mal opodstatnené pochybnosti o
svojom otcovstve a ktoré ho aj viedli k podaniu samotného návrhu na začatie tohto konania. Navrhovateľ

nepodal voči matke zjavne nedôvodný a ani šikanózny návrh, ktorý by pravdepodobne odôvodňoval
aplikáciu výnimky zo zásady o tom, že v konaní si každý platí svoje trovy konania. Mal opodstatnené
pochybnosti o svojom otcovstve a tieto pochybnosti sa definitívne odstránili až vykonaním znaleckého
dokazovania, ktorého výsledok nemohol na začiatku nikto s určitosťou predpovedať. Ak by nemal
dôvodné pochybnosti o svojom otcovstve, tak by zbytočne nevynakladal nemalé výdavky na právne

služby advokáta v tomto konaní vo výške takmer 600 Eur a neplatil by ani pomerne vysoký preddavok
na znalecké dokazovanie vo výške 500 Eur na základe uznesenia č. k. 11Pc/8/2025-32 zo dňa 5.6.2025,
čo považuje odvolateľ za dôkaz, že pristupoval k celej veci zodpovedne a vážne.

4. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na správnosť rozhodnutia s tým, že podaním návrhu

otca sa zbytočne zúčastňovala konania, ktoré malo na ňu negatívny vplyv. Správnosť rozhodnutia vidí
aj vzhľadom na jej ekonomickú situáciu, keď ona a dcéra sú odkázané na pomoc jej rodičov.

5. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovení § 2 ods. 1
a § 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,

ako aj predchádzajúce mu konanie, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario,
pričom konštatoval vecnú správnosť napadnutého uznesenia v napadnutom rozsahu o trovách konania,
vychádzajúc zo stavu v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 49 ods. 1 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

8. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

9. Podľa § 53 v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov
môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí

úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

10. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

11. Podľa § 58 ods.1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, vrátane priznanej výšky

(podľa obsahu v časti výrokov II. a III.). Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v zásade vecne
správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené na základe dispozičnej
vôle navrhovateľa, ktorý vzal svoj návrh na začatie konania späť po tom, čo po vykonaní súdomnariadeného znaleckého dokazovania bolo jednoznačne preukázané jeho rodičovstvo vo vzťahu k
maloletému dieťaťu a nebol tak dôvod v konaní pokračovať.

13. Ako už obdobne uviedol prvoinštančný súd, v mimosporových konaniach v zásade medzi
účastníkmi nie je charakteristický spor o právo, ide o konania svojou povahou osobité, v ktorých súdy
realizujú verejnú moc pri poskytovaní právnej ochrany, a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany
práva účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného záujmu. Materiálny korektív spravodlivého
požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní,

neaplikuje však princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu v konaní, s výnimkou postupu podľa
§ 53 CMP. Ako konštatoval Ústavný súd SR v rozhodnutí, sp. zn. IV. ÚS 147/08, pri rozhodovaní o
náhrade trov konania treba prihliadnuť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu aj na spravodlivé
riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu
k výkonu súdnictva. Podľa CMP rozhoduje súd v konečnom rozhodnutí spolu o nároku aj o výške.
Dôvodom je výnimočnosť priznávania nároku na náhradu trov konania v mimosporových konaniach.

(JUDr. Alexandra Kotrecová, PhD., LL.M., Rekodifikácia civilného procesného práva: Trovy konania a
ich náhrada. Bulletin SAK Ročník XXII).

14. V predmetnom konaní, iniciovanom navrhovateľom - otcom, využila matka svoje právo a nechala
sa zastúpiť advokátom, v súvislosti s čím jej vznikli náklady, resp. trovy právneho zastúpenia. Keďže

si ich náhradu pred súdom prvej inštancie uplatnila, súd správne rozhodol tak, že navrhovateľa
zaviazal tieto trovy v súdom priznanej výške v súvislosti s vykonanými právnymi úkonmi na podklade
predloženéhovyúčtovanianahradiť.Vychádzajúczvyššieuvedenéhoodvolacísúduzatvára,žezároveň
súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočným a logickým spôsobom odôvodnil, preto rozhodnutie
v odvolaním napadnutom rozsahu podľa § 387 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, považujúc aj

výšku priznanej náhrady za správnu a za v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

15. K odvolacím námietkam smerujúcim k nenaplneniu podmienky spravodlivého požadovania náhrady
odvolací súd dopĺňa, že náhradu trov konania danom prípade je spravodlivé priznať na ťarchu
navrhovateľovi, ktorý nepreukázal a to ani v priebehu odvolacieho konania, že bez intervencie súdu v

súdnom konaní nebolo inak možné odstrániť jeho pochybnosti o biologickom otcovstve k maloletému
dieťaťu. Postoj otca k otcovstvu k maloletému dieťaťu pred začatím konania, bez ohľadu na partnerské
odlúčenie, resp. následné nezhody, mal mať v prípade trvania na explicitnom dôkaze, za následok
aktívne konanie navrhovateľa, smerujúce k odbornej analýze možnosti jeho biologického rodičovstva vo
vzťahu k maloletému dieťaťu. Súdne konanie by malo prichádzať do úvahy až vtedy, keď boli vyčerpané

všetky rozumné možnosti dohody. Iné ďalšie okolnosti pre posúdenie spravodlivosti uloženia povinnosti
náhrady trov konania odvolateľ neuviedol.

16. Aplikované ustanovenie § 53 CMP upravuje prípady, kde je prelomené generálne pravidlo, že
žiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania.Aplikáciapredmetnéhoustanoveniaprichádza

do úvahy za predpokladu, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Pri hodnotení kritéria
spravodlivosti možno prihliadať napr. k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých
účastníkov, tiež na okolnosti, ktoré predchádzali konaniu, na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na
súde, celkový postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Súd tiež pri aplikácii tohto ustanovenia môže
vyhodnocovať, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť. Je preto potrebné, aby

skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu pre priznanie náhrady trov konania, ak je to s
ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, boli preukázané, a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa
ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné, čo je aj podľa názoru odvolacieho súdu, v predmetnej
veci splnené.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 CMP, tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže odvolací súd nezistil
dôvody pre postup podľa § 53 a nasl. CMP.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).