Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1Sf/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100495
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100495.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej
veci žalobcu: FreshBox s. r. o., so sídlom: Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 51 230 666, právne zast.: Mgr. Dávid Štefanka, advokát, Povoznická 18, 841 03 Bratislava, proti
žalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sosídlom:Lazovná63,97401BanskáBystrica,
IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101320524/2024 zo dňa 03.
mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín ako správca dane (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2022 (ďalej
aj „kontrolované zdaňovacie obdobie“) podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
účinnom pre toto konanie (ďalej len „Zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z.z.“). Daňová kontrola

bola ukončená doručením Protokolu č. 102701183/2023 zo dňa 27.10.2023 (ďalej len „Protokol“)
s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi dňa 03.11.2023. Žalobca sa
k Protokolu vyjadril písomne podaním doručeným správcovi dane dňa 04.12.2023. Správca dane
nariadil pojednávanie vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom na termín
16.01.2024, avšak žalobca sa k správcovi dane nedostavil, o čom bol spísaný Úradný záznam č.
100236393/2024 zo dňa 17.01.2024.

2. Správca dane Rozhodnutím č. 100404193/2024 zo dňa 25.01.2024 podľa § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane sume 3 000,43 eur
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2022 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“),
pričom daň vyrubená dodatočným daňovým priznaním doručeným dňa 17.03.2023 predstavovala sumu
7 278,89 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní predstavovala sumu 10 279,32 eur,
rozdiel dane predstavuje sumu 3 000,43 eur.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že žalobca si v zdaňovacom období december
2022 uplatnil odpočítanie DPH vo výške 3 000,43 eur z dodávateľských faktúr vystavených daňovým
subjektom PS Stafin, s.r.o., Staré Grunty 7A, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves (vsúčasnosti Palánok 1, 949 01 Nitra), IČO : 53479564, DIČ:A. XXXXXXXXXX (ďalej ako „PS Stafin,
s.r.o.“ alebo „dodávateľ“), na ktorých je ako predmet dodávky fakturovaný tovar: zemiak praný - B,
petržlen praný, zemiak praný baby, cibuľa červená gigant a kapusta biela:

- faktúra č. 2022121301 zo dňa 13.12.2022, základ dane: 1 897,50 eur, DPH 10 % 189,75 eur, spolu
2 087,25 eur;
- faktúra č. 2022121501 zo dňa 15.12.2022, základ dane: 1 832,50 eur, DPH 10% 183,25 eur, spolu
2 015,75 eur;
- faktúra č. 2022122104 zo dňa 21.12.2022, základ dane: 1 771,50 eur, DPH 10 % 177,15 eur, spolu

1 948,65 eur;
- faktúra č. 2022121601 zo dňa 16.12.2022, základ dane: 1 952,- eur, DPH 10 % 195,20 eur, spolu 2
147,20 eur;
- faktúra č. 2022122904 zo dňa 29.12.2022, základ dane: 1 035,25 eur, DPH 10 % 103,53 eur, spolu
1 138,78 eur;
- faktúra č. 2022122704 zo dňa 27.12.2022, základ dane: 1 816,- eur, DPH 10% 181,60 eur, spolu 1

997,60 eur;
- faktúra č. 2022122204 zo dňa 22.12.2022, základ dane: 2 362,50 eur, DPH 10 % 236,25 eur, spolu
2 598,75 eur;
- faktúra č. 2022120902 zo dňa 09.12.2022, základ dane: 1 836,50 eur, DPH 10 % 183,65 eur, spolu
2 020,15 eur;

- faktúra č. 2022120801 zo dňa 08.12.2022, základ dane: 1 972,- eur, DPH 10 % 197,20 eur, spolu 2
169,20 eur;
- faktúra č. 2022120501 zo dňa 05.12.2022, základ dane: 2 210,50 eur, DPH 10 % 221,05 eur, spolu
2 431,50 eur;
- faktúra č. 2022122301 zo dňa 23.12.2022, základ dane: 2 053,50 eur, DPH 10 % 205,35 eur, spolu

2 258,85 eur;
- faktúra č. 2022121403 zo dňa 14.12.2022, základ dane: 1 799,50 eur, DPH 10 % 179,95 eur, spolu
1 979,45 eur;
- faktúra č. 2022122001 zo dňa 20.12.2022, základ dane: 1 868,- eur, DPH 10 % 186,80 eur, spolu 2
054,80 eur;

- faktúra č. 2022122604 zo dňa 26.12.2022, základ dane: 1 960,- eur, DPH 10 % 196,- eur, spolu 2 156,-
eur;
- faktúra č. 2022120701 zo dňa 07.12.2022, základ dane: 1 628,- eur, DPH 10 % 162,80 eur, spolu 1
790,80 eur a
- faktúra č. 2022121905 zo dňa 19.12.2022, základ dane: 2 009,- eur, DPH 10 % 200,90 eur, spolu 2

209,90 eur (ďalej aj „dodávateľské faktúry“).

4. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe kontrolných zistení prijal
záver, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane v zmysle
§ 49 ods. 1 Zákona o DPH (existencia a reálne dodanie predmetného tovaru neboli preukázané).

Správca dane poukázal na to, že predvolal žalobcu na pojednávanie ohľadne podania vysvetlenia
týkajúceho sa uskutočnených zdaniteľných obchodov a žiadal o predloženie dokladov týkajúcich sa
dodania tovaru od spoločnosti PS Stafin s.r.o. Žalobca predložil len faktúry a doklady o úhrade,
na pojednávanie sa dňa 17.05.2023, ani v opakovanom termíne dňa 23.05.2023, nedostavil. Správca
dane následne vyzval dodávateľa PS Stafin s.r.o. o predloženie dokladov týkajúcich sa dodania

tovaru pre žalobcu v zdaňovacom období december 2022, na ktorú výzvu dodávateľ nereagoval
a požadované doklady nepredložil. Správca dane konštatoval, že preverovaním nebola preukázaná
reálna existencia tovaru, ktorý mal byť dodaný žalobcovi, ani nákup a pôvod tohto tovaru. Správca
dane dňa 27.06.2023 vykonal výsluch svedka - konateľa dodávateľa PS Stafin s.r.o. B. C. A. (konateľ
v období od 01.10.2021 do 20.01.2023), o čom spísal zápisnicu, z ktorej vyplýva, že spoločnosť

vykonávala ekonomickú činnosť v oblasti obchodu a predaja, o.i. potravín (najmä mrazené mäso
a zelenina), nemala žiadne podnikateľské priestory, na adrese sídla mala len poštovú schránku,
nemala žiadnych zamestnancov (len dvoch pracovníkov na dohodu, ktorí vykonávali vypratávacie,
búracie a dokončovacie stavebné práce), nemala žiadny majetok, ani motorové vozidlá, obchody
zabezpečoval konateľ osobne, vystavoval všetky doklady. Svedok uviedol, že všetky doklady odovzdal

novému majiteľovi spoločnosti D. A. a tieto už nemá k dispozícii. Za najväčších odberateľov v decembri
2022 označil žalobcu a spoločnosť 4gastro s.r.o., ktorého konateľ nakontaktoval svedka na pána E.
zo spoločnosti FreshBox s.r.o., s ktorým následne obchodoval so zeleninou (kapusta, zemiaky, baby
zemiaky). Dodávateľmi spoločnosti PS Stafin s.r.o. mali byť podľa svedka malí dodávatelia z Poľskaa Česka, konkrétne názvy si nepamätal. Svedok opísal okolnosti obchodovania so žalobcom, pričom
mal zistiť ceny zeleniny, telefonicky ich oznámiť p. E., písomné objednávky sa nevystavovali, svedok
vystavil faktúry a dodacie listy k faktúram, tieto svedok osobne odovzdal p. E. v Bratislave, kde tieto

p. E. podpísal, prezrel tovar a tento bol vyložený z nákladného auta zn. IVECO s korbou, ktoré malo
poľskú ŠPZ, vodič bol Poliak. Zmluva nebola uzatvorená, existovali faktúry a dodacie listy, zaplatené
bolo cez účet v Tatrabanke a časť bola uhradená v hotovosti. Svedok ďalej uviedol, že nezabezpečoval
prepravu pre žalobcu, toto realizoval priamo poľský dodávateľ, meno a priezvisko vodiča si svedok
nepamätal, malo to byť nákladné auto zn. IVECO nad 3,5 t. Ďalej uviedol, že dodávateľom tovaru

v zmysle kontrolovaných faktúr bola jedna poľská spoločnosť, názov už si nepamätá, skontaktoval
sa s nimi cez telefónne číslo zverejnené na internete. Nevedel uviesť, odkiaľ bola zelenina. Správca
dane svedeckú výpoveď B. A. vyhodnotil so záverom, že dodávateľská spoločnosť nemala žiadne
podnikateľské priestory nemala zamestnancov ani majetok, ani vozidlá, ktorými by dodávateľ dokázal
realizovať fakturované dodania; poukázal na rozpory vo výpovedi svedka ohľadne dodávateľov (najprv
uviedol, že tovar mu dodávali malí dodávatelia z Poľska a Česka, neskôr vo výpovedi uviedol,

že išlo o jednu poľskú spoločnosť), názvy dodávateľov si nepamätal. Svedok nepredložil žiadne
doklady, svoje tvrdenia nepreukázal a nebolo tak preukázané dodanie tovaru žalobcovi. Správca dane
preverovanímvsystémeVIESzazdaňovacieobdobie4.štvrťrok2022udodávateľaPSStafins.r.o.zistil,
že deklarovaný dodávateľ v decembri 2022 nepriznal žiadne nadobudnutie tovaru z iného členského
štátu EÚ, a preto sa tvrdenia svedka B. A. nepotvrdili, nebola potvrdená materiálna existencia tovaru.

Správca dane zo spisu z daňovej kontroly DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2022
ďalej zistil, že žalobcom deklarovaný dodávateľ PS Stafin s.r.o. nemal oprávnenie na obchodovanie
s preverovaným druhom tovaru, nakoľko nebol registrovaný na RVPS. Na základe vykonaného
dokazovania vznikli u správcu dane pochybnosti o hodnovernosti a pravdivosti žalobcom predložených
dokladov, pričom správca dane žalobcovi oznámil tieto zistenia a pochybnosti výzvou zo dňa 12.07.2023

v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca doručil správcovi dane písomné vyjadrenie dňa
25.07.2023.

5. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol svoje stanovisko k tvrdeniam
žalobcu uvedeným v písomnom vyjadrení s tým, že žalobca mal povinnosť preukázať, že k realizácii

plnenia skutočne došlo tak, ako to deklaruje. Doklady žalobcu boli správcom dane relevantne
spochybnené a žalobca mal povinnosť tieto pochybnosti odstrániť, čo neurobil, ani neoznačil
a ani nenavrhol ďalšie dôkazy. Správca dane zdôraznil, že materiálna existencia dodania tovaru
medzi dodávateľom a žalobcom je jednou zo základných podmienok pre odpočítanie dane. Dôkaz
daňovým dokladom je iba formálnym dôkazom. Doklady o úhrade formálne deklarujú úhradu,

nepreukazujú však jednoznačne vznik daňovej povinnosti. Správca dane opakovane vyhodnotil výpoveď
konateľa dodávateľa B. A. so záverom, že nepoznal názvy svojich dodávateľov, poukázal na rozpory
v jeho výpovedi a na to, že svoje tvrdenia svedok nepreukázal žiadnymi dokladmi a ani šetrením správcu
dane sa nepotvrdilo dodanie tovaru žalobcovi, v zmysle ktorého by došlo ku vzniku daňovej povinnosti
podľa § 19 Zákona o DPH. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezrovnalostí u dodávateľa, za ktoré žalobca

nenesie zodpovednosť, správca dane uviedol, že vykonal dokazovanie u deklarovaného dodávateľa
žalobcu, avšak zo zistení správcu dane nevyplýva, že spoločnosť PS Stafin s.r.o. dodala tovar žalobcovi.
Ekonomická činnosť žalobcu je plne pod jeho kontrolou, svojich dodávateľov a odberateľov si vyberá
sám. K námietke ohľadne irelevantnosti chýbajúcej registrácie dodávateľa žalobcu na RVPS správca
dane uviedol, že dodávateľ nie je evidovaný v registri prevádzkovateľov potravinárskych podnikov

a nemal preto oprávnenie na obchodovanie s preverovaným druhom tovaru. Toto zistenie bolo len
jednýmzo zistení,nazákladektorýchsprávcadanevyvodilsvojezávery.Ktvrdeniužalobcu,ževyčerpal
svoje dôkazné bremeno (predložením faktúr a dokladov o úhrade) a nevie, aké dôkazy o reálnosti
plnenia by mal predložiť, správca dane uviedol, že formálna deklarácia úhrady faktúr, bez odstránenia
pochybností o materiálnej existencii tovaru medzi žalobcom a dodávateľom, nepreukazuje vznik

daňovej povinnosti. K poukazu žalobcu na rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ, napr. vo veci
C - 154/20 Kemwater ProChemie, správca dane uviedol, že v tomto rozsudku bolo riešené postavenie
dodávateľa ako platiteľa DPH. Správca dane ale v tomto prípade spochybňuje právo na odpočítanie
dane z kontrolovaných faktúr z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok
na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, kde pri obchodoch v zmysle uvedených faktúr

nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z titulu dodania tovaru uvedeného na faktúrach. Na základe
návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania vykonal správca dane dňa 27.09.2023 ústne pojednávanie
s F. E., splnomocneným zástupcom žalobcu, o čom bola spísaná zápisnica. Vo výpovedi F. E. uviedol,
že pozná spoločnosť PS Stafin s.r.o., obchodovali spolu v decembri 2022, pričom dodávateľ oslovilžalobcu s cenovou ponukou, dohodli sa na objednávke na potraviny - zeleninu. Komunikácia prebiehala
telefonicky, všetky obchody boli na základe faktúr, zmluva nebola uzatvorená, dopravu zabezpečoval
dodávateľ, tovar prišiel do skladu žalobcu v Bratislave, svedok bol pri vykladaní a kontrole tovaru.

Vodičov nevedel označiť, malo ísť o auto -dodávku do 3,5 t, doklady k preprave nepredložil, tieto sa
podľa jeho vyjadrenia vyhotovovali len k vozidlám nad 3,5 t. Faktúry boli uhradené cez účet aj v hotovosti
(osobne ich vyplatil F. E. B. A.). Žalobca mal podľa vyjadrenia F. E. tovar použiť pre svojich odberateľov,
zoznam prisľúbil predložiť. Svedok sa nevedel vyjadriť, od koho spoločnosť PS Stafin s.r.o. nakupovala
tovar. V roku 2023 už žalobca s touto spoločnosťou neobchodoval, lebo neboli spokojní s kvalitou

tovaru. Spoločnosť PS Stafin s.r.o. si overovali na finstate. Správca dane vyhodnotil výpoveď F. E.
s tým, že tento sa vyjadroval k okolnostiam obchodovania so spoločnosťou PS Stafin s.r.o., doklady
však nepredložil, nepredložil ani dodacie listy, ktoré mali byť podľa konateľa dodávateľa vytvorené
k faktúram, k použitiu dodaného tovaru sa vyjadril všeobecne, zoznam odberateľov nepredložil. Správca
dane poukázal na rozpory vo výpovediach F. E. a B. A. ohľadne prepravy (nosnosť áut, zabezpečenie
prepravy),nebolipredloženédokladyohľadneprepravy,menovodičaaniŠPZnevedelisvedkoviauviesť.

Správca dane konštatoval, že vznik daňovej povinnosti z predmetných tovarov sa nepreukázal nielen
zo strany dodávateľa, ale ani zo strany žalobcu.

6. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Tento
síce disponuje faktúrami, na ktorých je popis tovaru a ako dodávateľ je uvedená spoločnosť PS

Stafin s.r.o., ale správca dane musí vychádzať nielen z daňových dokladov, ale aj zo zistení,
či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad, a práve vznik daňovej povinnosti
z titulu dodania tovaru preukázaný nebol. Správca dane poukázal na zákonné podmienky vzniku práva
na odpočet DPH a uviedol, že uplatnenie práva na odpočet dane je viazané na kumulatívne splnenie
všetkých obligatórne stanovených podmienok (formálnych aj hmotnoprávnych) v Zákone o DPH, pričom

nesplnenie len jednej z nich vylučuje priznanie tohto nároku. Vyhodnotením dôkazov podľa správcu
dane nemožno tvrdiť, že na základe kontrolovaných faktúr vznikla v zmysle § 19 Zákona o DPH daňová
povinnosť zo zdaniteľných plnení. Daňovou kontrolou nebolo preukázané, že žalobcovi bol dodaný tovar
deklarovaný na predmetných faktúrach; existencia a dodanie predmetného tovaru neboli pred správcom
dane preukázané. Správca dane tiež poukázal na to, že dodávateľ PS Stafin s.r.o. iba formálne

potvrdildodanietovaru,nepreukázalsvojetvrdeniaopriebehuobchodov,nemalžiadnychzamestnancov
ani majetok, nepreukázal nákup tovaru ani jeho prepravu, žalobcom deklarovaný dodávateľ nemal
oprávnenie na obchodovanie s preverovaným tovarom. Správca dane mal za to, že dôvodne spochybnil
existenciutovaruvobchodnomvzťahuoddeklarovanéhododávateľa,tedaajuskutočneniezdaniteľného
plnenia, ktoré malo byť žalobcovi dodané konkrétnym platiteľom DPH. Správca dane spochybnil jednu

z hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane v zmysle Zákona o DPH, vyzval žalobcu na odstránenie
pochybností, avšak žalobca tieto neodstránil.

7. Žalobca podal proti rozhodnutiu správcu dane v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 101320524/2024 zo dňa 03.05.2024 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“)

tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení
rozhodnutia poukázal na vykonanú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
december 2022, na obsah podaného odvolania, na priebeh administratívneho konania, na vykonané
úkony správcu dane, zhrnul podstatný obsah rozhodnutia správcu dane, vrátane skutkových zistení
a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov predložených žalobcom i zabezpečených správcom dane, ako aj

vyhodnotenia svedeckých výpovedí. Poukázal tiež na závery správcu dane, že žalobca nepreukázal
splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH; pri obchodoch
v zmysle sporných dodávateľských faktúr nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z titulu dodania
tovaru v zmysle § 19 ods. 1 cit. zákona - nebolo preukázané, že žalobcovi ako platiteľovi dane bol
dodaný tovar deklarovaný na sporných dodávateľských faktúrach, existencia a dodanie predmetného

tovaru neboli pred správcom dane preukázané; daň zo sporných dodávateľských faktúr sa stala splatnou
iba v zmysle § 69 ods. 5 Zákona o DPH (uvedením na faktúre), nebolo dokázané, že dodanie tovaru
uskutočnil deklarovaný dodávateľ PS Stafin s.r.o. a bola spochybnená existencia tovaru v obchodnom
vzťahu od deklarovaného dodávateľa PS Stafin s.r.o. Žalovaný konštatoval, že správca dane náležite
zistil a pomenoval pochybnosti týkajúce sa splnenia materiálnych/hmotnoprávnych podmienok práva

na odpočítanie dane zo sporných obchodov platiteľa, platiteľ tieto dôvodné pochybnosti nevyvrátil, ani
neoznačil žiadne ďalšie dôkazy na ich vyvrátenie, preto je dôvodný záver, že neuniesol v daňovom
konaní svoje dôkazné bremeno. Žalovaný mal za to, že dôvodné pochybnosti správcu dane sa týkali
len vzťahov a okolností medzi platiteľom (žalobcom) a jeho dodávateľom, a teda išlo o okolnostia skutočnosti priamo v dispozičnej sfére platiteľa. Od žalobcu bolo podľa žalovaného možné spravodlivo
požadovať, aby okrem faktúr a dokladov o úhrade preukázal alebo označil dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia. Žalobca vo svojej odpovedi na výzvu správcu dane z 12.07.2023 tam uvedené pochybnosti

správcudaneneodstránil,aninepredložildôkazypreukazujúcejehotvrdeniaouskutočnenízdaniteľných
obchodoch v zmysle sporných dodávateľských faktúr od spoločnosti PS Stafin s.r.o. Žalovaný ďalej
uviedol, že zistené okolnosti u dodávateľa nie je možné vyhodnotiť priamo na ťarchu platiteľa
(žalobcu), ale nepochybne mu nepomohli pri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok na odpočet
dane. Poukázal tiež na to, že ani p. F. E. ako splnomocnený zástupca žalobcu počas trvania daňovej

kontroly nepredložil pri ústnom pojednávaní, ani v lehote určenej správcom dane, žiadne ďalšie dôkazy
preukazujúce zdaniteľné obchody, teda aj existenciu a dodanie fakturovaného tovaru. Správca dane
určil p. E. lehotu na predloženie dokladov - zoznamu odberateľov, ktorým bol žalobcom predaný
tovar uvedený na faktúrach od spoločnosti PS Stafin s.r.o., telefonický kontakt na osobu vystupujúcu
za dodávateľskú spoločnosť, preverenie záznamov prepráv dodávok tovaru do tzv. kontrolnej knihy,
správcovi dane však ďalšie doklady ani vyjadrenia žalobcu neboli doručené. Žalovaný konštatoval,

že z dokazovania vykonaného správcom dane aj pre odvolací orgán vyplynuli zásadné pochybnosti
o reálnosti deklarovanej dodávky tovaru žalobcovi, ktoré žalobca vierohodným spôsobom neodstránil.
Výpoveďou dodávateľa síce formálne (ústne) bolo potvrdené vystavenie faktúr, zo strany samotného
žalobcu (ktorý znáša dôkazné bremeno), ako i jeho dodávateľa, však nedošlo k predloženiu žiadnych
dôkazov, ktoré by reálnosť uskutočnenia deklarovanej dodávky tovaru potvrdzovali. Práve naopak,

zo zistení správcu dane vyplynuli zásadné pochybnosti viažuce sa k existencii tovaru, ktorý mal
žalobca nadobudnúť od dodávateľa. Správca dane nezaťažoval pritom žalobcu preukazovaním takých
skutočností, na ktoré by nemal dosah. Žalovaný nemal pochybnosti o správnosti postupu i záveru
správcu dane, že nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie nároku
na odpočet DPH žalobcovi. V posudzovanom prípade sa jednalo iba o formálne (ústne) potvrdenie

o uskutočnení dodávky žalobcovi, ktoré nebolo podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi, t.j. nemalo
povahu faktu, keď nebolo preukázané, že by žalobca takýto tovar nadobudol, resp. s ním nakladal.
Nebol tiež preukázaný následný predaj tovaru deklarovaného na sporných dodávateľských faktúrach.
Pokiaľ žalobca vytýkal správcovi dane, že v jeho neprospech použil zistenie, že dodávateľ žalobcu nebol
zapísaný v registri prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, žalovaný uviedol, že uvedené zistenie

správcu dane bolo potrebné hodnotiť v kontexte celkového obrazu posudzovanej transakcie.

8. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že svedok B. A., bývalý konateľ dodávateľskej
spoločnosti, nevedel konkretizovať okolnosti prepravy fakturovaného tovaru, tovar mal byť prepravovaný
priamo z Poľska od bližšie nešpecifikovaného poľského dodávateľa spoločnosti PS Stafin s.r.o.

nákladným vozidlom zn. IVECO nad 3, 5 t s poľským evidenčným číslom a vodičom poľskej národnosti.
Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozpor vo vyjadreniach bývalého konateľa dodávateľa a p. E.,
splnomocneného zástupcu žalobcu, keď tento pri ústnom pojednávaní uviedol, že tovar od spoločnosti
PS Stafin s.r.o. bol dovezený dodávkou do 3,5 t a z uvedeného dôvodu nemohla byť predmetná dodávka
tovaru zapísaná skladníkmi žalobcu do tzv. kontrolnej knihy a tiež nemali byť pri predmetnej preprave

ani vystavené prepravné doklady, ktoré sa podľa vyjadrenia p. E. vyhotovujú k vozidlám nad 3.5 t. B. A.
vo svojej svedeckej výpovedi tiež uviedol, že k sporným faktúram vystaveným pre žalobcu boli vystavené
dodacie listy (tieto mali byť odovzdané p. E. a ním aj podpísané pri prevzatí tovaru v sklade žalobcu),
ktoré však neboli žalobcom správcovi dane predložené. Žalovaný uviedol, že správca dane neprenášal
na žalobcu dôkazné bremeno ohľadne preukazovania takých skutočností, na ktoré by nemal vplyv.

Pochybnosti o reálnosti dodávky sa týkali vzťahu žalobcu a jeho priameho dodávateľa, na ktorý mal
žalobca ako podnikateľský subjekt dosah. Pochybnosti správcu dane o reálnosti posudzovaných
plnení pritom nevznikli (už vôbec nie výlučne) z dôvodu na strane dodávateľa. Bolo na žalobcovi,
aby predložil také dôkazy, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné zdaniteľné obchody sa
uskutočnili tak, ako boli deklarované spornými faktúrami, čo sa však v preskúmanom prípade nestalo.

K zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 27.09.2023 splnomocnený zástupca žalobcu nedoručil
žiadne doklady, rovnako ani k výzve správcu dane z 12.07.2023 a ani k vyjadreniu k zisteniam
uvedeným v Protokole z daňovej kontroly. Žalobca nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných
obchodov tak, ako je uvedené na sporných faktúrach a nepredložil dôkazy, na základe ktorých by mu
správca dane mohol priznať uplatnené odpočítanie dane z predmetných faktúr. Žalobca nepreukázal,

že údaje na uvedených sporných faktúrach zodpovedajú skutočnosti, teda, že došlo k reálnemu
dodaniu tovaru medzi spoločnosťou PS Stafin s.r.o. a žalobcom, t.j., že tovar v zmysle sporných faktúr
reálne existoval a že spoločnosti PS Stafin s.r.o. vznikla daňová povinnosť. Splnenie materiálnych
podmienok na odpočítanie dane tak podľa žalovaného z dokazovania vykonaného správcom danenevyplýva. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok
práva na odpočet dane žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
5Sfk/12/2022 a k problematike presúvania dôkazného bremena poukázal na uznesenie Ústavného

súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018. Žalovaný konštatoval, že námietky týkajúce sa preukázania splnenia
hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane žalobcom, vyvodenia zodpovednosti voči žalobcovi
za správanie/pochybenie iných osôb a účelového rozširovania dôkazného bremena žalobcu, nie sú
dôvodné.

9. Za nedôvodné žalovaný považoval aj ostatné námietky žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal,
že poskytol správcovi dane maximálnu súčinnosť a predkladal správcovi dane všetky požadované
doklady, žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že na základe doručeného oznámenia
o výkone daňovej kontroly žalobca predložil len časť dokladov potrebných na výkon daňovej kontroly,
k začatiu daňovej kontroly sa za žalobcu k správcovi dane nikto nedostavil, ďalšie doklady neboli
k výkonu daňovej kontroly žalobcom predložené ani v lehote stanovenej správcom dane. Až na základe

výzvy správcu dane na predloženie dokladov zo 17.04.2023 bola žalobcom predložená časť dokladov
požadovaných vo výzve týkajúcich sa deklarovaných obchodov s dodávateľom PS Stafin s.r.o.
Správca dane predvolal žalobcu na ústne pojednávanie za účelom podania vysvetlenia k prijatým
a uskutočneným zdaniteľným obchodom, na ktorom mal zástupca žalobcu doplniť aj doklady týkajúce
sa zdaniteľných obchodov so spoločnosťou PS Stafin s.r.o., avšak dňa 11.05.2023 sa k správcovi

dane dostavil p. F. E., ktorý požiadal o iný termín ústneho pojednávania, ani v novom termíne sa však
za žalobcu k správcovi dane nikto nedostavil. Žalobca sa napriek zaslanému upovedomeniu nezúčastnil
ani svedeckej výpovede bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti a nevyužil tak svoje právo klásť
svedkovi otázky. Žalovaný poukázal na účel daňovej kontroly v zmysle § 44 Daňového poriadku, počas
ktorej správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Pokiaľ

v priebehu daňovej kontroly vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov
predložených žalobcom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, je povinný správca dane oznámiť
tieto pochybnosti žalobcovi a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil,
nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal (§ 46 ods. 5
Daňového poriadku). Správca dane postupoval v zmysle citovaného ustanovenia Daňového poriadku

a zaslal žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam zo dňa 12.07.2023, v ktorej
zároveň žalobcovi oznámil svoje pochybnosti a vyzval ho na predloženie dokladov a vyjadrenie sa
k pochybnostiam. V tejto výzve boli správcom dane jednoznačne označené a vyhodnotené jednotlivé
dôkazy,nazákladektorýchsprávcadanedospelkpochybnostiamoreálnomdodanízdaniteľnýchplnení,
a teda aj o porušení Zákona o DPH žalobcom. Žalobca na výzvu správcu dane odpovedal, správca dane

jeho odpoveď vyhodnotil a vykonal výsluch zástupcu žalobcu F. E.. Ani vyjadrenie zástupcu žalobcu však
nebolo spôsobilé vyvrátiť dôvodné pochybnosti správcu dane, pričom žalobca nepredložil ani dôkazy,
ktoré by jednoznačne preukázali splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Pokiaľ
žalobca namietal, že správca dane ignoruje dôkazy a tvrdenia svedčiace v prospech žalobcu a správca
dane dezinterpretuje rozhodovaciu prax najvyšších súdnych orgánov, žalovaný uviedol, že uvedená

námietka je všeobecná a nekonkrétna. K námietke žalobcu, že poskytol správcovi dane všetky podklady,
ktoré má k dispozícii, vrátane ďalších dokladov - napríklad zmlúv, žalovaný uviedol, že žalobcom
ani jeho dodávateľom nebola predložená žiadna zmluva týkajúca sa posudzovaných zdaniteľných
obchodov, naopak, podľa vyjadrenia bývalého konateľa dodávateľa ako i zástupcu žalobcu zmluva
uzatvorená nebola. Napriek tomu, že bývalý konateľ dodávateľa uviedol, že so spornými faktúrami

vystavil aj dodacie listy, ktoré mal osobne prevziať a podpísať p. E., tieto žalobcom neboli predložené.
Žalobcovu námietku, že správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly nekontaktoval všetky relevantné
osoby, vyhodnotil žalovaný ako všeobecnú. Pokiaľ žalobca navrhol doplnenie dokazovania vypočutím p.
F. E., tento návrh správca dane akceptoval a pojednávanie s p. E. uskutočnil dňa 27.09.2023. K námietke
žalobcu, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania nereálnosti zdaniteľných plnení v zmysle sporných

dodávateľských faktúr je na orgánoch finančnej správy, žalovaný uviedol, že správca dane nie je povinný
dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno žalobcu vyplýva
z§24ods.1Daňovéhoporiadku.Preverovanievykonanésprávcomdanevyvolalodôvodnépochybnosti
o skutočnej realizácii deklarovaných plnení vo fakturovanom rozsahu, pričom žalobca tieto pochybnosti
v konaní nevyvrátil. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR

sp. zn. 1Sžfk/80/2019.

10. K poukazu žalobcu na niektoré rozsudky Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho súdu ČR
a Súdneho dvora EÚ žalovaný poukázal na závery Rozsudku Najvyššieho správneho súdu SRsp. zn. 10Sžfk/7/2021 zo dňa 25.05.2022, ako aj rozhodnutí Súdneho dvora vo veci Ferimet SL
C -281/20 a vo veci Kemwater ProChemie C - 154/20, s tým, že dôkazné bremeno na preukázanie
splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane zaťažuje primárne daňový subjekt,

resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo a v prípade preukazovania daňového podvodu je
dôkazné bremeno prenesené na daňový orgán. V preskúmavanej veci správca dane spochybnil jednu
zo základných hmotnoprávnych podmienok, ktorej preukazovanie je dôkazným bremenom žalobcu, a to
preukázanie existencie materiálneho plnenia predmetu fakturácie -fakturovaného tovaru. Pri preukázaní
nesplnenia materiálnej podmienky práva na odpočítanie dane správca dane už neviedol dokazovanie

vo vzťahu k preukázaniu podvodného konania a vedomosti platiteľa o takomto konaní. Odpočítanie
dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch,
ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému
podvodu alebo k prípadu zneužitia práva. Práve na nesplnení hmotnoprávnych podmienok zo strany
žalobcu je založené napadnuté rozhodnutie správcu dane. Žalovaný konštatoval, že žalobca ani počas
daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní, neuniesol svoje dôkazné bremeno a riadne nepreukázal

splnenie základných podmienok na odpočítanie dane z faktúr od deklarovaného dodávateľa, čím
porušil § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Pokiaľ žalobca namietal, že zdaniteľné obchody mohli byť riadnym
spôsobom vysvetlené aj v ústnej forme v rámci prerokovania Protokolu z daňovej kontroly, pričom
práve na základe pochybenia správcu dane sa toto nemohlo uskutočniť, žalovaný uviedol, že správca
dane určil dátum prerokovania pripomienok žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej

kontroly na deň 16.01.2024, predvolanie bolo doručené žalobcovi dňa 02.01.2024, v uvedený deň
sa však za žalobcu ústneho pojednávania nikto nezúčastnil, o čom správca dane dňa 17.01.2024
spísal úradný záznam. Žalovaný uzavrel, že správca dane v priebehu daňovej kontroly i vyrubovacieho
konania postupoval v súlade so zákonom, v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, dokazovanie viedol
v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku, vyzval žalobcu na odstránenie pochybností v súlade

s § 46 ods. 5 Daňového poriadku, všetky dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
a dospel k záverom uvedeným v rozhodnutí vydanom v súlade s § 63 Daňového poriadku. Žalovaný
konštatoval, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by ovplyvnili
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správcu dane.

Správna žaloba

11. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane. V správnej
žalobe tvrdil, že napadnuté rozhodnutia žalovaného i správcu dane sú poznačené vadami,

ktoré spôsobujú ich nezákonnosť: a) nedostatočné a nesprávne zistenie skutkového stavu;
b) nevysporiadanie sa s námietkami žalobcu a so všetkými dôkazmi, ako aj nesprávne
hodnotenie vykonaných dôkazov; c) nesprávne právne posúdenie splnenia podmienok na odpočet
DPH, d) nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, e) nepreskúmateľnosť rozhodnutí
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy

za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich
nemá oporu.

12. Žalobca v časti IV. body 12. – 22. správnej žaloby namietal, že žalovaný vo svojom
rozhodnutí prakticky v plnom rozsahu prevzal argumentáciu správcu dane z daňového konania a

takéto odôvodnenie žalobca nepovažuje za dostatočné a zákonné. Rozhodnutie žalovaného považuje
žalobca za nepreskúmateľné a nezákonné aj pre nedostatok dôvodov rozhodnutia a jednostranné
hodnotenie dôkazov, pričom dôraz bol podľa žalobcu kladený na skutočnosti podporujúce skutkové
závery žalovaného. Skutkové ani právne argumenty žalovaného nie sú podľa žalobcu presvedčivé,
dostatočné a nezaoberajú sa dostatočne s argumentáciou žalobcu z podaného odvolania. Skutkový

stav prezentovaný žalovaným je podľa žalobcu v rozpore so spisom a nemá v ňom oporu, argumenty
žalovaného nie sú presvedčivé, dostatočné a nezaoberajú sa dostatočne s argumentáciou žalobcu
z podaného odvolania. Poukázal na to, že každé rozhodnutie by malo obsahovať náležitosti v zmysle
§ 63 ods. 5 Daňového poriadku. Rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu neodôvodnené z dôvodu
„rozporu súvislosti použitých právnych argumentov a skutkových okolností veci s absenciou jasných

azrozumiteľnýchodpovedínavšetkyprávneaskutkovorelevantnéotázkysúvisiacesdanýmprípadom“.
Ďalej žalobca poukázal na povinnosť orgánu verejnej správy riadne odôvodňovať rozhodnutia,
ako aj dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, a to hmotnoprávne i procesnoprávne, vrátane
zásad daňového konania. Mal za to, že žalovaný, resp. aj správca dane, nedodržaním niektorých zásada ustanovení Daňového poriadku porušili práva žalobcu vo významnej miere. V tejto súvislosti odcitoval
časť odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/37/2016 zo dňa 20.04.2017. Za zásadnú
vadu rozhodnutia žalovaného považoval žalobca jeho nezrozumiteľnosť, ktorá je zapríčinená síce

dostatkom dôvodov, ale nezrozumiteľných vzhľadom k vyslovenému výroku rozhodnutia. Podľa žalobcu
absentujú najmä skutkové dôvody, ktoré by mali byť riadne objasnené. Odvolací orgán podľa žalobcu
nemôže skutkové zistenia vyplývajúce z podkladov rozhodnutia správcu dane urobiť zrozumiteľné
namiesto správcu dane a následne vysloviť svoje právne vyhodnotenie týchto skutkových zistení.

13. Žalobca v časti IV. body 23. - 56. správnej žaloby uviedol, že vykonáva rozsiahlu obchodnú činnosť.
V rámci daňovej kontroly predložil daňovým orgánom požadované doklady, ktoré má v zmysle zákona
evidovať. Poukázal na to že správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu predvolal svedka - konateľa
dodávateľa žalobcu, ktorý potvrdil realizáciu obchodov medzi žalobcom a jeho dodávateľom, čo žalobca
považuje za ďalší dôkaz preukazujúci pravdivosť údajov uvedených na faktúre, a teda aj reálnosť plnení.
Ďalej uviedol, že počas daňovej kontroly preukázal aj použitie tovaru na realizáciu ďalších zdaniteľných

plnení. Žalobca tvrdil, že predložil daňovému orgánu dokumentáciu vzťahujúcu sa k tovaru, preukázal
zaplatenie tovaru, preukázal použitie tovaru a výpoveď svedka potvrdila dodanie tovaru. Namietal,
že napriek tomu, že preukázal dodania smerom k žalobcovi, ako aj smerom od žalobcu, správca dane
i žalovaný naďalej len formálne popierali, že k dodaniu tovaru smerom k žalobcovi reálne došlo. Podľa
žalobcu žalovaný mu odopiera nárok na odpočet len preto, lebo mu to jeho postavenie umožňuje,

v dôsledku čoho ide o porušenie zásady zákonnosti. Správca dane mal podľa žalobcu kedykoľvek
možnosť preniesť dôkazné bremeno na seba, pričom uvedenú povinnosť mu mohol uložiť aj žalovaný,
čo sa však nestalo. Žalovaný postupoval letargicky a laxne, hoci má postupovať tak, aby odstránil
pochybnosti o rozhodnutí správcu dane. Žalovaný podľa žalobcu aplikoval nesprávny právny názor,
čo vyplýva aj z odvolávky na judikatúru s odlišným skutkovým stavom. Na hodnoverné spochybnenie

reálnosti dodania je podľa žalobcu potrebný aktívny prístup daňového orgánu, formálne spochybňovanie
a jeho pasivita nemôže byť považovaná za kvalifikované spochybnenie. Správca dane si mal podľa
žalobcu zabezpečiť také dôkazy, na základe ktorých hodnoverne poprie reálnosť obchodov, nielen
formálne. Neustále požadovanie nových dôkazov od žalobcu, ich popieranie bez prenesenia dôkazného
bremena na daňový orgán, nepožíva právnu ochranu. Striktne formalistické odmietanie dôkazov

zo strany žalobcu, bez zabezpečenia vlastných dôkazov, vyvoláva podľa žalobcu dôkaznú núdzu, ktorú
spôsobuje samotný orgán verejnej správy. Dôkaznú núdzu založenú na striktnom odmietaní vykonania
dôkazov nemožno pričítať na ťarchu žalobcu. Dôkazná núdza vyvolaná daňovým orgánom a následne
prijatie rozhodnutia, ktorého dôsledkom je zodpovednosť žalobcu za dôkaznú núdzu vyvolanú daňovým
orgánom, je podľa žalobcu v rozpore so zásadami daňového konania a takýto postup preukázateľne

sleduje len fiškálne záujmy štátu. Takýto postup je podľa žalobcu neprijateľný, nezákonný a arbitrárny.
Správca dane i žalovaný spochybňujú reálnosť prijatých plnení, avšak nebola spochybnená reálnosť
plnení, ktoré žalobca poskytol, t.j. že žalobca uvedený tovar predal. Na kvalifikované spochybnenie
existencie materiálneho plnenia je podľa žalobcu nevyhnutné, aby daňový orgán nielen spochybnil
prijaté plnenia, ale mal by spochybniť aj daňovým subjektom poskytnuté plnenia vzťahujúce sa k tomu

istému tovaru, keďže žalobca musel predávaný tovar odniekiaľ nadobudnúť. Vzhľadom na uvedené
žalobcanepovažovaltvrdeniasprávcudaneažalovanéhozasprávne.Malzato,ževprípade,akdaňový
orgán nespochybní oba konce obchodného prípadu (nákup a predaj), je nesporné, že poslednú fázu
obchodného prípadu (predaj) považuje za preukázanú a reálnu. Tvrdenia žalovaného i správcu dane sú
podľa žalobcu nesprávne, keď jeden a ten istý tovar podľa daňových orgánov daňový subjekt predal,

ale nenakúpil. Daňové orgány majú v takomto prípade možnosť spochybniť, či dodávateľ uvedený
na faktúre, je skutočným dodávateľom tovaru. Žalobca mal zato, že daňové orgány nedostatočne
spochybnili existenciu materiálneho plnenia a že predaj tovaru, z ktorého žalobca odviedol daň, je
dostatočným dôkazom o jeho existencii. Žalobca ďalej uviedol, že fiškálne záujmy správcu dane nesmú
byť postavené nad práva žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho

správneho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/13/2022. Žalobca tvrdil, že splnil všetky zákonom požadované
podmienky na priznanie práva na odpočítanie dane, jeho nárok je v súlade s európskou i tuzemskou
judikatúrou a nie je zákonné nepriznať žalobcovi nároky len preto, že správca dane nedokázal
kontaktovať niektoré daňové subjekty.

14. Žalobca v časti V. správnej žaloby označenej ako „Zaplatenie vyrubenej dane“ uviedol, že zaplatil
rozhodnutím vyrubený rozdiel dane, avšak neuznáva pohľadávku čo do dôvodu i výšky. Daň bola
zaplatená len z dôvodu, že v minulosti daňový orgán zablokoval žalobcovi bankový účet, čím bol u
žalobcu vyvolaný stav, ktorý mu spôsoboval neúmerné komplikácie.15. Žalobca v časti VI. správnej žaloby označenej ako „Záverečný návrh“ uviedol, že rozhodnutie
žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane považuje za nesprávne a nezákonné a navrhol,

aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane v celom rozsahu.
Žalobca si súčasne uplatnil náhradu trov konania v plnom rozsahu .

Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených
v napadnutom rozhodnutí a uviedol, že sa zaoberal odvolaním žalobcu a vysporiadal sa so všetkými
odvolacími námietkami uvedením vlastného stanoviska. Námietky žalobcu o jednostrannom hodnotení
dôkazov, neodôvodnenosti rozhodnutia žalovaného a porušení niektorých zásad a ustanovení
Daňového poriadku považoval za nekonkrétne a všeobecné. K tvrdeniu žalobcu, že výpoveď

svedka - konateľa dodávateľa považuje za dôkaz preukazujúci pravdivosť údajov uvedených na faktúre
a aj reálnosť plnení, žalovaný poukázal na obsah výpovede svedka B. A. a jej vyhodnotenie správcom
dane i žalovaným, na rozpory medzi výpoveďou B. A. a zástupcu žalobcu, na základe ktorých výpoveď
svedka nemôže byť považovaná za dôkaz o reálnosti plnenia. K tvrdeniu žalobcu, že preukázal
aj použitie tovaru na realizáciu zdaniteľných plnení, žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil správcovi

dane žiadne dôkazy, a to ani na základe výzvy na ústnom pojednávaní uskutočnenom dňa 27.09.2023
so zástupcom žalobcu, ktorý požadované dôkazy - zoznam odberateľov, ktorým bol žalobcom
predaný tovar uvedený na faktúrach od spoločnosti PS Stafin s.r.o., správcovi dane nepredložil. K
ostatným žalobným námietkam žalovaný uviedol, že správca dane viedol a vykonal dokazovanie
dostatočnépreprijatiezáverovuvedenýchvjehorozhodnutí,zktoréhojednoznačnevyplynulirelevantné

pochybnosti o žalobcom tvrdených skutočnostiach. Správca dane postupoval v súlade s § 46 ods. 5
Daňového poriadku, zaslal žalobcovi výzvu, v ktorej mu oznámil svoje pochybnosti a vyzval ho
na predloženie dôkazov a vyjadrenie, čím presunul dôkazné bremeno späť na žalobcu, ktorý však svoje
dôkazné bremeno neustál a pochybnosti správcu dane nevyvrátil. Ani výpoveďou zástupcu žalobcu
nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z dodania preverovaných tovarov. K námietke žalobcu,

že správca dane nekontaktoval „niektoré daňové subjekty“, žalovaný uviedol, že námietka je jednak
nekonkrétna a jednak dôvodom nepriznania nároku na odpočet dane nebola nemožnosť správcu dane
kontaktovať „niektoré daňové subjekty“. Žalovaný mal za to, že správca dane prijal správny záver,
že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane podľa § 49 ods. 1
Zákona o DPH, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z titulu dodania tovaru v zmysle § 19 ods. 1

cit.zákona-nebolopreukázané,žežalobcoviboldodanýtovardeklarovanýnaspornýchdodávateľských
faktúrach, existencia a dodanie predmetného tovaru neboli preukázané. Nebolo preukázané ani to,
že dodanie tovaru uskutočnil deklarovaný dodávateľ, pričom správca dane relevantne spochybnil
existenciu tovaru v obchodnom vzťahu od deklarovaného dodávateľa PS Statin s.r.o. Žalovaný navrhol,
aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Replika žalobcu

17. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe uviedol, že žalovaný účelovo

spochybňuje argumenty žalobcu a tieto označuje za všeobecné a nekonkrétne, s čím žalobca vyjadril
nesúhlas. Podľa žalobcu nestačí, aby žalovaný v rozhodnutí prebral pasívne argumentáciu správcu
dane bez toho, aby podrobne posúdil jednotlivé námietky žalobcu. Namietal nedostatok vlastnej
argumentácie žalovaného a mal za to, že žalovaný sa nezaoberal dostatočne odvolaním žalobcu. Tvrdil,
že vyčerpal svoje dôkazné bremeno a pochybnosti správcu dane vznikli na základe konania iných

subjektov, ktoré žalobca nevedel žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalobca poukázal na niektoré vybrané
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a odcitoval z nich niektoré parciálne časti. Žalovaný podľa žalobcu
len všeobecne konštatoval, že správca dane mal pochybnosti, avšak nešpecifikoval, aké konkrétne
porušenie povinností žalobcom malo nastať. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného žalobca považoval
za nedostatočné a nezákonné. Žalobca tvrdil, že v rámci daňovej kontroly predložil správcovi dane

všetky požadované doklady, ktoré je povinný evidovať v súlade so zákonom, konateľ dodávateľa
žalobcu potvrdil, že obchodné transakcie medzi žalobcom a jeho dodávateľom skutočne prebehli
a žalobca tiež preukázal, že tovar bol použitý na ďalšie zdaniteľné plnenia. Mal za to, že predložil
daňovému orgánu dokumentáciu súvisiacu s tovarom, preukázal úhradu za tovar, doložil jeho použitiena ďalšie plnenia a výpoveď svedka potvrdila skutočné dodanie tovaru, žiadna z týchto skutočností
však nebola žalovaným zohľadnená. Žalovaný podľa žalobcu relevantne nespochybnil existenciu
materiálneho plnenia, na základe ktorého si žalobca uplatnil odpočet DPH, pričom pochybnosti správcu

dane vznikli na základe konania iných subjektov. Argumentácia žalobcu je podľa jeho názoru súladná
s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora EÚ a Ústavného súdu SR. Žalobca navrhol, aby správny súd
rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane zrušil a priznal mu náhradu trov konania.

Duplika žalovaného

18. Žalovaný v duplike uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na skutočnostiach a prijatých záveroch
uvedených v rozhodnutí žalovaného i vo vyjadrení k správnej žalobe a mal za to, že správca dane
i žalovaný postupovali v súlade s Daňovým poriadkom i Zákonom o DPH, v súlade s Ústavou SR,
vnútroštátnou a európskou judikatúrou, a preto žiadal správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Posúdenie podstatných skutkových okolností a právnych argumentov správnym súdom

19. SprávnysúdvBanskejBystriciakovecnepríslušnýsúdpodľa§10zákonač.162/2015Z.z.Správny

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný súd podľa § 13 ods. 1
SSP preskúmal rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane, vrátane konania, ktoré ich
vydaniupredchádzalo,apopreskúmanívecidospelkzáveru,žesprávnažalobaniejedôvodná.Správny
súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože účastníci konania
nežiadali o nariadenie pojednávania a nariadenie pojednávania si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107

ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho
súdu dňa 22. decembra 2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12. marca 2026 (§ 137 ods. 3 SSP).

20. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

22. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

23. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom k 31.12.2022 (ďalej len „Zákon
o DPH“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom

dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej
obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c)
je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

24. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

25. Podľa § 3 ods. 1, 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“)

(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb.(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

26. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

27. Podľa§46ods.5Daňovéhoporiadkuakvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje
opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

28. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu2) možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto
zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti

ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný
predpis1) neustanovuje inak.
(3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy1) neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,

c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu;33) ak ide o

zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú
právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto
právnickú osobu,
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o

náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý
má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej

pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a
odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa)
(5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového
subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa

rozhodovalo.

29. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutiesprávcudane,ktorýmbolžalobcovivyrubenýrozdielDPHzazdaňovacieobdobiedecember2022 vo výške 3 000,43 eur. Podľa odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí daňové orgány neuznali
žalobcovi uplatnený odpočet DPH z deklarovaných dodaní tovaru vyfakturovaných dodávateľom PS
Stafin s.r.o. s odôvodnením, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok

pre odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH (nepreukázal splnenie hmotnoprávnych
podmienok odpočtu).

30. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného (v spojení s rozhodnutím správcu
dane) výlučne v rozsahu, ktorý bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe.

Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Právo domáhať sa ochrany svojich práv
má každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli rozhodnutím alebo nečinnosťou
orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym
súdnym poriadkom. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie
rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný

jednakrozsahomajednakdôvodminezákonnosti,ktorébolivsprávnejžalobeuplatnené.Správnysúdny
poriadok v §182 ods. 1 písm. e) ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky
rozhodnutia za nezákonné (žalobné body). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu
ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Žalobca

v prevažnej časti správnej žaloby prezentoval svoje názory na postup správcu dane i žalovaného,
uvádzal svoje domnienky a konštatovania o nezákonnosti postupu daňových orgánov a všeobecné
tvrdenia bez konkrétnej argumentácie viažucej sa k preskúmavanému prípadu, z formulácie ktorých
(vzhľadom na ich všeobecnosť) nebolo zrejmé, o aké konkrétne pochybenia daňových orgánov, resp.
o porušenie ktorých ustanovení zákona by malo ísť a s akým dôsledkom, resp. vplyvom na zákonnosť

preskúmavaných rozhodnutí. Úlohou žalobcu bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu
žalobu v súlade s požiadavkami podľa § 134 ods. 1 SSP v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm.
e) SSP. V prevažnej časti správnej žaloby však konkrétne skutkové a právne tvrdenia vzťahujúce
sa k prejednávanej veci absentujú a vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutí tvrdenia
žalobcu nemajú oporu v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Správny súd nepredstavuje ďalšiu

inštanciu v administratívnom konaní, a teda nie je oprávnený samostatne zisťovať skutkový stav
veci, prípadne modifikovať skutkové závery orgánov verejnej správy, pretože nemôže nahrádzať ich
činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov uplatnených v správnej žalobe
posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil
skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol

v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi. Správny súd je v zmysle § 134 ods. 1 SSP
viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, t.j. súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí aj orgánu verejnej
správy je striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti. Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť
preskúmavaných rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať, všeobecné námietky
žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne a všeobecne vyjadrený obsah nahrádzať

porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym spisom, ani dôvody nezákonnosti za žalobcu
vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti za žalobcu konkretizovať. Všeobecne
uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu vykonať
súdny prieskum. Všeobecne formulované a uplatnené nekonkrétne námietky žalobcu tak možno
považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom a rozhodnutiami orgánov

verejnej správy, ako aj s hodnotením dôkazov a právnym posúdením veci, čo bráni tomu, aby správny
súd na základe nich mohol dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí.

31. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových
i právnych záverov (o splnení podmienok odpočtu a splnení dôkaznej povinnosti), ku ktorým

žalobca dospel výlučne na základe svojich (všeobecných) tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného
nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi orgánov verejnej správy, tieto samé osebe nemôžu
spôsobovať nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje,
ak žalobca s hodnotením veci orgánom verejnej správy nesúhlasí bez uvedenia konkrétnych
nedostatkov majúcich za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom (s jeho konkrétnymi

ustanoveniami) alebo so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých
boli preskúmavané rozhodnutia žalovaného i správcu dane založené, nie sú v súlade s názormi
žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska a súvisu týchto námietok
so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t.j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotenípodkladov a dôkazov, ako aj pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom
uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len
vyjadrením vlastného názoru a vyjadrením všeobecného nesúhlasu s hodnotením vykonaným orgánom

verejnej správy. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná a konkrétna
argumentácia, v čom sa žalovaný, resp. správca dane mýlil, alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore
so zákonom, s vykonaným dokazovaním alebo so zásadami logického uvažovania, a preto správnej
žalobe nebolo možné vyhovieť.

32. Žalobca v správnej žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok
dôvodov a tvrdil, že rozhodnutie má byť odôvodnené v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Z takto
všeobecne uplatnenej námietky nie je možné konštatovať nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia
žalovaného pre nepreskúmateľnosť. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný sa riadne nezaoberal tvrdeniami
žalobcu uvedenými v odvolaní, pričom nekonkretizoval, s ktorými konkrétnymi odvolacími námietkami
sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, rovnako nie je z dôvodu všeobecnosti (nekonkrétnosti)

tohto tvrdenia možné konštatovať nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. Tvrdenie žalobcu,
že žalovaný v plnom rozsahu prevzal argumentáciu správcu dane z daňového konania, že jednostranne
hodnotil dôkazy a kládol dôraz na skutočnosti podporujúce skutkové závery správcu dane, že existuje
rozpor „súvislosti použitých právnych argumentov a skutkových okolností veci s absenciou jasnej
a zrozumiteľnej odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s daným

prípadom“ a že v rozhodnutí absentujú skutkové dôvody, sú jednak nekonkrétne a jednak nemajú
oporu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, pretože odôvodnenie tohto rozhodnutia obsahuje všetky
náležitosti stanovené v § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Konštatovanie žalobcu, že odôvodnenie
rozhodnutia žalovaného (i rozhodnutia správcu dane) nie je presvedčivé, predstavuje len prezentáciu
vlastného názoru žalobcu a vyjadrenie jeho nesúhlasu s týmto odôvodnením, resp. s hodnotením

dôkazov daňovými orgánmi. Poukaz žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/37/2016
a citácia jeho parciálnej časti (týkajúcej sa otázky odôvodňovania rozhodnutí) nepostačuje na prijatie
záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného bez toho, aby žalobca konkretizoval, ktoré
náležitosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (i rozhodnutia správcu dane) absentujú. Odkaz
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bez označenia jeho súvisu, resp. dopadu na preskúmavané

rozhodnutie žalovaného rovnako nepostačuje na označenie tohto rozhodnutia za nezákonné. Správny
súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť
rozhodnutie sa zaoberá vo svojej judikatúre Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. v nálezoch sp. zn.
I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08 a III. ÚS 36/2010), v ktorých o. i. konštatoval, že „ ... jedným z princípov
predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť

súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou.
Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy
je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo
prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej

moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“
Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je pritom len také rozhodnutie, ktorému chýba úplne
odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné, v ktorom chýbajú skutkové dôvody
a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich

právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným,
určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom
rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov,
aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností
namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotoprávnemu nároku,

ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne, aby sa zaoberal tvrdeniami
a námietkami účastníkov konania. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ani rozhodnutie správcu
dane, však takýmito nedostatkami netrpia. Správca dane vo svojom rozhodnutí podrobne popísal
priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav, vykonané dokazovanie a okolnosti, ktoré
z neho vyplynuli, uviedol vlastné vyhodnotenie týchto skutkových okolností, ako aj obsah vyjadrenia

žalobcu a stanovisko správcu dane k tomuto vyjadreniu. Z rozhodnutia správcu dane je zrejmé,
na základe akých skutočností a ako posúdil skutočnosti rozhodné pre vyvodenie záveru o nesplnení
hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. Rovnako rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky
zákonomstanovenénáležitosti,vrátanevysporiadaniasasodvolacíminámietkamižalobcu.Skutočnosť,že žalobca s odôvodnením rozhodnutí, s hodnotením dôkazov ani so závermi žalovaného, resp. správcu
dane nesúhlasí, nespôsobuje nepreskúmateľnosť, a teda ani nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.
Správny súd súčasne poukazuje na to, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky
a Európskeho súdu pre ľudské práva, orgány verejnej správy a súdy nie sú povinné zaoberať sa každou
jednou námietkou nastolenou účastníkom konania a nemusia dať odpoveď na každý jeden argument
žalobcu, sú však povinné zaoberať sa podstatnými námietkami, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie
súdu, resp. orgánu verejnej správy a majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Správny súd v tomto ohľade nezistil porušenie práva žalobcu na spravodlivé
konanie,vrátaneprávanariadneodôvodnenierozhodnutia.Námietkunepreskúmateľnostipretosprávny
súd považoval za nedôvodnú.

33. Vo všeobecnej námietke, že skutkový stav prezentovaný žalovaným je v rozpore so spisom a nemá

v ňom oporu, žalobca neuviedol žiadnu argumentáciu a keďže správny súd nie je oprávnený za žalobcu
konkretizovať námietky, resp. vyhľadávať dôvody nezákonnosti z obsahu administratívneho spisu,
uvedená námietka žalobcu nie je spôsobilá privodiť nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

34. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal, že žalovaný, resp. pred ním správca dane,

„nedodržaním niektorých zásad a ustanovení Daňového poriadku porušil vo významnej miere
práva žalobcu“, avšak takto všeobecne formulovaná námietka, bez konkretizácie, ktoré konkrétne
zásady alebo ustanovenia Daňového poriadku boli porušené a ako, resp. bez ozrejmenia, aký to
malo vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, resp. rozhodnutia správcu dane
aktorékonkrétneprávažalobcubolipostupomdaňovýchorgánovporušené,neumožňujevykonaťsúdny

prieskum zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí.

35. Žalobca v správnej žalobe namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne
právne posúdenie veci orgánmi verejnej správy spočívajúce v závere, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepredložil dôkazné prostriedky preukazujúce splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu

DPH. V správnej žalobe uviedol svoje vlastné názory a vyslovil nesúhlas s hodnotením dôkazov
a so závermi žalovaného aj správcu dane, pričom prezentoval vlastné hodnotenie predložených
dôkazov bez toho, aby uviedol, prečo je hodnotenie dôkazov daňovými orgánmi buď v rozpore
so zákonom alebo so zásadami logického uvažovania. Tvrdil, že predložil všetky doklady, a teda
uniesol dôkazné bremeno, avšak toto tvrdenie je len jeho vlastným hodnotením dôkazov, keďže žalobca

predložil na preukázanie splnenia podmienok na odpočet DPH len faktúry a doklady o ich úhrade.
Unesenie dôkazného bremena však nespočíva iba v jeho formálnej deklarácii predložením formálnych
dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené
na materiálnom podklade a musia byť ako právna skutočnosť aj preukázané. Faktúra je formálnou,
nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane. V rámci svojej argumentácie žalobca ďalej

tvrdil, že okrem faktúr preukázal aj zaplatenie poskytnutých plnení, pričom dodanie tovaru bolo
podľa jeho názoru potvrdené svedkom (B. A.). Mal za to, že správca dane, resp. žalovaný, mali
zabezpečiť vlastné dôkazy a odstrániť prípadné pochybnosti. V tejto súvislosti správny súd uvádza,
že v prípade, ak si žalobca uplatňuje odpočet DPH, je povinný preukázať správcovi dane, že ním
uplatňovaný nárok (v tomto prípade odpočet DPH) vznikol a je povinný za tým účelom predložiť

správcovi dane potrebné dôkazy (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku). Správcovi dane zo žiadneho
zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť označiť žalobcovi dôkazy, ktorými by mal preukazovať
svoje tvrdenia. Je na žalobcovi, aby si v prípade uplatňovania odpočtu DPH zabezpečil (už v štádiu
realizácie zdaniteľných plnení) všetky potrebné dôkazy, ktorými môže preukázať svoje tvrdenia o splnení
podmienok na odpočet DPH v zmysle Zákona o DPH. Pokiaľ žalobca tvrdil, že okrem faktúr preukázal

aj zaplatenie poskytnutých plnení, správny súd zdôrazňuje, že zaplatenie faktúry nepredstavuje
v zmysle Zákona o DPH hmotnoprávnu podmienku pre priznanie odpočtu DPH. Samotná úhrada
faktúry nie je (bez ďalšieho) ani dôkazom o reálnosti uskutočnenia zdaniteľných plnení a nie je ani
dôkazom o dodaní deklarovaných tovarov alebo služieb deklarovaným dodávateľom. Tvrdenie žalobcu,
žedaňovéorgányneprihliadlikúhradámzadodávkytovaru,nemáoporuvodôvodnenípreskúmavaných

rozhodnutí. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný nevyhodnotil žiadnu zo skutočností uvádzaných žalobcom
v prospech žalobcu, toto tvrdenie je jednak všeobecné (bez označenia, ktoré konkrétne skutočnosti
neboližalovanýmvyhodnotenéaakýtomávplyvnazákonnosťpreskúmavanéhorozhodnutia)azároveň
predstavuje len vyjadrenie nesúhlasu s hodnotením dôkazov žalovaným, čo samé osebe nie je dôvodomna konštatovanie nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Za všeobecné tvrdenie, postrádajúce
akúkoľvek argumentáciu a konkretizáciu, je možné považovať aj tvrdenie žalobcu, že „ svedok - konateľ
dodávateľa žalobcu potvrdil realizáciu obchodov medzi žalobcom a jeho dodávateľom“, čo žalobca

považoval „za dôkaz preukazujúci pravdivosť údajov uvedených na faktúre, a teda aj reálnosť
plnení“. K tomu správny súd uvádza, že správca dane i žalovaný vyhodnotili výpoveď svedka (B. A.)
akoformálnepotvrdenierealizácieobchodovmedzižalobcomadodávateľom PSStafins.r.o.,avšakbez
predloženia dôkazov, ktorými by správca dane mohol verifikovať pravdivosť tejto výpovede, pričom
túto výpoveď vyhodnotil správca dane (i žalovaný) v súlade s jej obsahom i so zásadami logického

uvažovania, ako aj v kontexte ostatných vykonaných dôkazov a zistených skutočností (informácie zo
systému VIES, údaje z daňového priznania PS Stafin s.r.o., rozpory vo výpovedi svedka a zástupcu
žalobcu, nepredložené doklady o preprave tovaru a pod.), pričom žalobca v správnej žalobe neuviedol
žiadne skutočnosti, konkrétne výhrady ani argumentáciu, ktorou by spochybnil závery správcu dane
i žalovaného, že touto výpoveďou nebolo preukázané reálne dodanie deklarovaného tovaru, resp.
nebola preukázaná materiálna existencia plnenia. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe uviedol, že správca

dane „formalisticky odmietal dôkazy“ zo strany žalobcu a „odmietol vykonanie dôkazov“, bez toho,
aby žalobca konkretizoval, aké dôkazy boli daňovými orgánmi odmietnuté a tiež bez konkrétneho
označenia dôkazov, ktoré žalobca navrhol vykonať (a správca dane ich vykonanie odmietol), na
preukázanie ktorých tvrdení mali byť tieto dôkazy navrhnuté a aký to malo mať vplyv na zistenie
skutkového stavu, prípadne ktoré ustanovenia ktorých právnych predpisov správca dane porušil a aký to

malo vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, nie je možné na základe takejto nekonkrétnej
námietky vykonať súdny prieskum.

36. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že dôkazné bremeno uniesol (predložením dokladov, ktoré má
v zmysle zákona evidovať a výpoveďou svedka - konateľa dodávateľa žalobcu), ďalej, že správca dane

„mal povinnosť preniesť dôkazné bremeno na seba“, že len „formálne spochybnil reálnosť dodania
tovaru“ a že „dôkazná núdza je vyvolaná samotným správcom dane“. Takéto všeobecné tvrdenia
a konštatácie neumožňujú správnemu súdu vykonať súdny prieskum. Taktiež tvrdenie, že „vyššie
uvedený postup daňových orgánov je neprijateľný, nezákonný a arbitrárny, je v rozpore so zásadami
daňového konania a sleduje len fiškálny záujem štátu“, je nekonkrétne a všeobecné. Rovnako

všeobecné je i tvrdenie žalobcu, že „splnil všetky zákonom požadované podmienky na priznanie
práva na odpočet DPH“. Tvrdenie žalobcu o nezákonnosti nepriznania nároku žalobcovi len preto,
že „správca dane nedokázal kontaktovať niektoré subjekty“, je jednak nekonkrétne, a jednak nemá
oporu v administratívnom spise, pretože rozhodnutie správcu dane a ani rozhodnutie žalovaného nie sú
založené na nekontaktnosti dodávateľa, resp. žalobcovi nebol priznaný odpočet DPH výlučne z dôvodu

nekontaktnosti dodávateľa. Žalobca tiež vyjadril nesúhlas so záverom správcu dane i žalovaného,
že zdaniteľné obchody žalobca preukázal len formálnymi dokladmi, avšak konkrétne neuviedol žiadne
skutočnosti, ani argumentáciu, ktorými by tento záver daňových orgánov vyvrátil alebo spochybnil.
Z takto formulovaných tvrdení - námietok nie je možné pre ich všeobecnosť a absenciu skutkovej
a právnej argumentácie vyvodiť nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

37. Napriek všeobecnosti žalobných námietok a absencie právnej a skutkovej argumentácie
žalobcu v správnej žalobe správny súd vo všeobecnosti poukazuje na ustálené východiská
pri posudzovaní splnenia podmienok na odpočet DPH, ako aj dokazovania a rozsahu dôkazného
bremena pri preukazovaní splnenia podmienok na odpočet DPH zo zdaniteľných obchodov. Je pritom

potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie: a/ hmotnoprávnych podmienok priznania práva
na odpočítanie dane, b/ formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie dane, c/ odopretím
nároku na odpočítanie dane z dôvodu daňového podvodu a d/ odopretím nároku na odpočítanie
dane z dôvodu zneužitia práva. Z právnej úpravy v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1
písm. a) Zákona o DPH, ako aj z ustanovení Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006

o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „Smernica“) vyplýva, že nárok daňového
subjektu na odpočet DPH závisí od splnenia tzv. hmotnoprávnych a formálnych podmienok. Formálnou
podmienkou priznania práva na odpočet DPH je disponovanie faktúrou od dodávateľa. Hmotnoprávnymi
podmienkami na odpočítanie dane sú požiadavky, aby a/ daňový subjekt nárokujúci si odpočet
bol zdaniteľnou osobou, b/ tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane,

musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa ako platcu DPH),
c/ predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia)
a d/ zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použije na účely svojich vlastných
zdaniteľných plnení. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie súsplnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (t.j.
na žalobcovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Primárne je teda povinnosťou žalobcu
preukázať, že nárok na odpočet DPH si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.

Následne je správca dane oprávnený a zároveň povinný (s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných
procesných postupov) zisťovať a preverovať skutočnosti rozhodné pre overenie splnenia podmienok
na uplatnenie nároku na odpočet dane. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných žalobcom. Pre účely § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH je nevyhnutné
kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich

neumožňuje správcovi dane uplatnený nárok na odpočet dane žalobcovi priznať. Odpočítanie dane
môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené iba v prípadoch, ak zdaniteľná
osoba nesplní uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, prípadne ak došlo k daňovému
podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.

38. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku je to daňový subjekt, ktorý je povinný preukázať

správcovi dane, že ním uplatňovaný nárok (v tomto prípade nárok na odpočet DPH) vznikol
a predložiť za tým účelom správcovi dane potrebné dôkazy. Ak správca dane nadobudne pri preverovaní
predložených dokladov od daňového subjektu dôvodnú pochybnosť o oprávnenosti uplatneného
nároku - preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov daňového subjektu,
v takom prípade je opäť na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov

vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane (dochádza k presunu dôkazného
bremena späť na daňový subjekt). Ak daňový subjekt uplatňuje odpočet DPH, musí mať k dispozícii
dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na odpočet dane vzniklo. Pre unesenie
vlastnej dôkaznej povinnosti je povinný disponovať takými dôkazmi, ktoré je možné verifikovať. Ak
také dôkazy nemá, nemožno tvrdiť, že uniesol svoje dôkazné bremeno vyplývajúce z ust. § 24 ods. 1

Daňového poriadku. Preukázanie naplnenia podmienok pre vznik práva na odpočet DPH zaťažuje
podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt, ktorý si právo na odpočet DPH uplatňuje (napr.
Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020 a sp. zn.
6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019). Obchodné transakcie nepostačuje deklarovať len po formálnej
stránke predložením dokladov, keďže predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia

spĺňajúceho zákonné podmienky, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak
daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže
byť nárok na odpočet DPH uznaný (napr. Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020 a sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019). To však neznamená,
že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019). Dokazovanie v daňovom konaní
aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. K
rozloženiu dôkazného bremena sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I.
ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, resp. sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009 nasledovne: „Daňový
subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia

dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené
daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,
ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní
svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní
uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť

dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznúpovinnosťavtakomprípadejeopäťlennadaňovomsubjekte,čipredloženímalebonavrhnutím
ďalší dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcovi dane. Týmto spôsobom
dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady

vyhľadávacej a zásady prejednávacej.“ Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov
dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt
na predloženie ďalších dôkazov v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku a týmto sa prenáša
dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane na daňový subjekt
(rozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.II.ÚS805/2017zodňa15.11.2017).Dôvodom

na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane
o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dôkazov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je
pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých
v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienokpre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022 a sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15.02.2022). Ak si teda

daňový subjekt síce splní svoju prvotnú dôkaznú povinnosť podľa § 24 ods. 1 písm. a) Daňového
poriadku, avšak správca dane nadobudne pochybnosti o splnení zákonných podmienok pre vznik
práva na odpočet DPH, sám vykoná v tomto ohľade dokazovanie na preukázanie svojich pochybností
(dôkazné bremeno zaťažujúce správcu dane, ktorý je povinný svoje pochybnosti o správnosti,
pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom preukázať podľa

§ 24 ods. 3 Daňového poriadku) a po vykonaní takéhoto dokazovania v súlade s § 46 ods. 5 Daňového
poriadku svoje pochybnosti daňovému subjektu oznámi a vyzve ho na ich odstránenie, dôkazné
bremeno opätovne prechádza na daňový subjekt, ktorý je povinný preukázať skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní podľa § 24 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku.
Ak tak daňový subjekt neurobí a svoje opätovne prenesené dôkazné bremeno neunesie, musí znášať
negatívny následok v podobe nepriznania práva na odpočet DPH.

39. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že bolo spochybnené splnenie hmotnoprávnych
podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Žalobca síce predložil
faktúry (pričom faktúra je formálnou, nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, pozn.
správneho súdu) a doklady o ich úhrade, avšak správca dane na základe ním vykonaného dokazovania

s poukazom na konkrétne skutočnosti (špecifikované v rozhodnutí správcu dane a uvedené v bodoch
6 - 8 tohto rozsudku) relevantne spochybnil tvrdenie žalobcu, že predmetné tovary (špecifikované
na faktúrach vystavených deklarovaným dodávateľom PS Stafin s.r.o.) mu boli reálne dodané a že tovar
reálne existoval (spochybnenie materiálnej existencie plnenia). Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím
potvrdil rozhodnutie správcu dane, stotožniac sa so záverom správcu dane o nesplnení hmotnoprávnych

podmienok pre uplatnenie odpočítania dane. Podľa žalovaného zo správcom dane vykonaného
dokazovania vyplynuli dôvodné pochybnosti o tom, že boli splnené hmotnoprávne podmienky odpočtu
dane. Správny súd konštatuje, že správca dane postupoval v súlade so zákonom a so svojimi
pochybnosťami oboznámil žalobcu prostredníctvom Oznámenia zo dňa 12.07.2023 v súlade s § 46
ods. 5 Daňového poriadku, čím na žalobcu preniesol dôkazné bremeno na ich vyvrátenie. Správca

dane na str. 4 - 10 Oznámenia podrobne popísal zistenia vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi
PS Stafin s.r.o. (vrátane vyhodnotenia svedeckej výpovede B. A., bývalého konateľa deklarovaného
dodávateľa, ako aj získaných informácií zo systému VIES za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2022
u deklarovaného dodávateľa, z ktorého vyplýva, že tento v kontrolovanom zdaňovacom období
neuviedol žiadny daňový subjekt zo žiadneho členského štátu EÚ ako odberateľa a v daňovom priznaní

za december 2022 nepriznal žiadne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu EÚ), na podklade
ním vykonaného dokazovania na str. 8 - 10 Oznámenia formuloval svoje pochybnosti o splnení
hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH z kontrolovaných faktúr zo strany žalobcu, pričom
uviedol, že má pochybnosť o reálnom dodaní deklarovaného tovaru deklarovaným dodávateľom a mal
za to, že nebola preukázaná existencia fakturovaného tovaru. Správca dane súčasne vyzval žalobcu

na predloženie dôkazov, ktorými by jednoznačne a bez pochybností preukázal splnenie podmienok
na odpočítanie dane v lehote do 8 dní od doručenia Oznámenia. Predmetné Oznámenie bolo podľa
doručenky nachádzajúcej sa v elektronickom administratívnom spise žalobcovi preukázateľne doručené
dňa 17.07.2023. Žalobca tak mal možnosť predložiť správcovi dane také dôkazy, resp. navrhnúť ich
vykonanie, z ktorých by vyplynulo, že hmotnoprávne podmienky pre vznik nároku na odpočet DPH

z deklarovaného dodania tovaru boli splnené, avšak z administratívneho spisu nevyplýva, že žalobca
svoju dôkaznú povinnosť podľa § 24 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku splnil. Žalobca sa síce k výzve
vyjadril podaním doručeným správcovi dane dňa 25.07.2023, avšak žiadne doklady nepredložil a okrem
návrhu na vypočutie splnomocneného zástupcu žalobcu (ktorého správca dane vypočul, avšak ani
jeho výpoveďou sa nepreukázala reálnosť dodania fakturovaného tovaru a svedok žiadne dôkazy

osvedčujúce jeho tvrdenia napriek výzve správcu dane nepredložil, pozn. správneho súdu), nenavrhol
vykonať žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a teda žalobca pochybnosti správcu dane
neodstránil. Správca dane (rovnako aj žalovaný) preto v súlade so zákonom skonštatovali, že žalobca
nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH, a teda neuniesol
dôkazné bremeno. Pokiaľ správca dane relevantne spochybnil materiálnu existenciu plnenia (reálnosť

deklarovanej dodávky tovaru), bolo povinnosťou žalobcu po kvalifikovanom oznámení pochybností zo
strany správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku tieto pochybnosti vyvrátiť a preukázať, že
druhá hmotnoprávna podmienka odpočtu dane (materiálna existencia plnenia) bola splnená. Keďže tak
žalobca neurobil a ani z iných dôkazov/údajov dostupných správcovi dane nevyplynulo, že boli splnenéhmotnoprávne podmienky odpočtu dane (keďže nebola preukázaná materiálna existencia plnenia),
správca dane žalobcovi právo na odpočet DPH z faktúrami deklarovaných obchodov dôvodne nepriznal.
Pokiaľ žalobca v správnej žalobe tvrdil, že správca dane spochybnil nedostatočne a nekvalifikovane

neexistenciu materiálneho plnenia (a teda splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane),
túto námietku formuloval len všeobecne, nevyjadril sa konkrétne k argumentácii správcu dane
(ani žalovaného), neuviedol, v čom sa daňové orgány mýlia pri hodnotení dôkazov a prezentoval tak len
svoj vlastný názor, resp. nesúhlas s postupom a závermi správcu dane (i žalovaného).

40. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného súčasne vyplýva, že okrem toho, že žalobca nepreukázal
skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na sporných faktúrach a nepredložil
dôkazy o tom, že došlo k reálnemu dodaniu tovaru medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom, t.j.
že tovar v zmysle sporných faktúr reálne existoval (a že dodávateľovi PS Stafin s.r.o. vznikla daňová
povinnosť),čímsažalovanýstotožnilsozávermisprávcudane,boložalovanýmvpodstatespochybnené
aj splnenie tretej hmotnoprávnej podmienky (že zdaniteľná osoba dotknuté tovary použije následne

na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení), pričom žalovaný konštatoval, že zo strany žalobcu
nebol preukázaný následný predaj tovaru deklarovaného na sporných dodávateľských faktúrach.
Pokiaľ žalobca v správnej žalobe tvrdil, že na kvalifikované spochybnenie existencie materiálneho
plnenia je nevyhnutné, aby daňový orgán nielen spochybnil prijaté plnenie, ale mal by spochybniť
(súčasne) aj daňovým subjektom poskytnuté plnenia vzťahujúce sa k tomu istému tovaru, správny súd

uvádza, že jednak na prijatie záveru o tom, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na odpočet
DPH postačuje nesplnenie čo len jednej z hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane (keďže všetky
hmotnoprávne podmienky odpočtu dane musia byť splnené kumulatívne), a teda odopretie priznania
nároku na odpočet DPH nie je viazané na súčasné spochybnenie druhej a tretej hmotnoprávnej
podmienky, a jednak z vykonaného dokazovania (a napokon aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného)

vyplýva, že žalobca žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že deklarované plnenie - dodávka tovaru – zeleniny
(o ktorom tvrdil, že mu bolo dodané deklarovaným dodávateľom a jeho cena bola vyfakturovaná
spornými faktúrami), dodal následne svojim odberateľom, a teda bolo spochybnené aj splnenie tretej
hmotnoprávnej podmienky odpočtu dane. Nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného (ani
v administratívnom spise) ani tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že žalobca počas daňovej kontroly

preukázal použitie tovaru na realizáciu ďalších svojich zdaniteľných plnení. Žalobca počas daňovej
kontroly na preukázanie skutočnosti, na aké konkrétne dodania boli použité deklarované nákupy
od spoločnosti PS Stafin s.r.o., nepredložil žiadne dôkazy. Splnomocnený zástupca žalobcu na ústnom
pojednávaní dňa 27.09.2023 síce uviedol, že dodania tovaru deklarované od spoločnosti PS Stafin
s.r.o. žalobca použil na ďalší predaj pre svojich odberateľov a vie doložiť zoznam týchto odberateľov,

avšak správcovi dane na preukázanie tohto tvrdenia žiadne doklady nepredložil, a to ani v následne
správcom dane určenej lehote.

41. Správny sú pre úplnosť uvádza, že pokiaľ žalobca v správnej žalobe uviedol, že daň vyrubenú
správcom dane zaplatil, avšak „pohľadávku neuznáva čo do dôvodu ani výšky“, uvedené skutočnosti

nemajú žiadny právny význam pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného
v spojení s rozhodnutím správcu dane.

42. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane
i postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v podanej

správnej žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené časti tohto rozsudku dospel k záveru, že správna žaloba
nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa
ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní

celkom alebo sčasti úspešný. V preskúmavanom prípade žalobca v konaní nebol úspešný, a preto mu
správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky
pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.
44. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia
rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo
o správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,

ktorýrozhodoloriadnomopravnomprostriedkupodanomvočirozhodnutiualeboopatreniusprávcudane
(§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho

súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobil spôsobilosť konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal
za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za správne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
podsúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnosti body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).