Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 18Pc/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125215062
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Andrejčáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125215062.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Andrejčákovou, v právnej veci muža, ktorého otcovstvo

má byť zapreté: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, E., právne zastúpený B. A. F., G. H. H. I.
XX, E., matka: B. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., v konaní o návrhu otca o zapretie otcovstva
k maloletému dieťaťu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že A. B., nar. XX.XX.XXXX, nie je otcom maloletého dieťaťa A. B. B., nar. XX.XX.XXXX z matky
B. B. B., A. B., nar. XX.XX.XXXX.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ, otec maloletého dieťaťa, návrhom doručeným konajúcemu súdu dňa 05.09.2025 žiadal
o zapretie otcovstva k maloletému A. B. B., nar. XX.XX.XXXX. Podanie návrhu odôvodnil tým, že
s matkou maloletého dieťaťa sa spoznal v roku 2021 v čase, keď bola už tehotná a bývala v krízovom
centre. V marci 2023 uznal otcovstvo a bol zapísaný ako otec maloletého do rodného listu. Od toho času
začali s matkou žiť v spoločnej domácnosti. Začiatkom roka 2025 sa matka s maloletým odsťahovala
zo spoločnej domácnosti tvrdiac, že on nie je biologický otec. Odvtedy matku ani maloletého nevidel.
V júli 2025 sa dozvedel, že matka sa vydala. Je teda vylúčené, aby bol biologickým otcom maloletého.

K návrhu pripojil rodný list maloletého.

2. Matka sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila napriek tomu, že návrh na začatie konania jej bol
doručený dňa 14.11.2025, čo má súd za preukázané z doručenky.

3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súdom ustanovený za kolízneho opatrovníka v správe
zo šetrenia pomerov zo dňa 27.11.2025 uviedol, že matka s maloletým a manželom bývajú v chatke

v nelegálnej osade J. K. L. E.. V príbytku sa nachádza jedna miestnosť, kde bol plynový sporák, na
ktorom matka varila obed, potravinová skrinka s trvanlivými potravinami a menšia komoda so šatstvom.
Na vyvýšenom podlaží sa nachádzala manželská posteľ s perinami a vankúšmi, rádio, TV. V chatke
sa kúrilo v piecke, pitnú vodu čerpajú zo studne na pozemku. Na pozemku je aj ďalšia menšia chatka,
kde býva G. B., manželka bratranca p. B.. Bratranec p. B., M. B., je toho času vo výkone trestu odňatia
slobody. Vzájomné vzťahy sú údajne dobré, nehádajú sa. Finančný príjem rodiny pozostáva z matkinho
invalidného dôchodku a prídavku na dieťa v sume okolo 360€ mesačne, jej manžel poberá taktiež

invalidný dôchodok v sume okolo 485€ mesačne. Detskou lekárkou dieťaťa je B. F.. Z telefonického
rozhovoru úradu s detskou lekárkou vyplynulo, že dieťa má všetky povinné očkovania, na preventívne
kontroly s dieťaťom chodievala matka v minulosti s otcom dieťaťa p. A. B., nar. XX.XX.XXXX, v súčasnej
dobe chodieva s manželom p. B.. Naposledy bola matka s maloletým na lekárskej kontrole v októbri2025. Detská lekárka sa vyjadrila, že na maloletom dieťati nebadala žiadne znaky fyzického násilia
alebo zanedbávania. Úradu poskytla informácie o rodine aj p. M., asistentka zdravia. Podľa jej vyjadrení
v rodine nie sú konfliktné situácie, maloletému dieťaťu nie je ubližované a keby k tomuto správaniu k

dieťaťu dochádzalo sama by kontaktovala úrad, na ktorý má telefónne číslo. V čase návštevy úradu
bolo dieťa primerane oblečené, obuté, v rukách malo fľašku s čajom. Počas rozhovoru s úradom sa k
matke túlilo, neplakalo, pôsobilo spokojne. Matka vo svojich vyjadreniach pôsobila jednoducho, zároveň
úradu neuviedla toho času nijaké rodinné problémy. Manžel matky pôsobil vo vyjadreniach rázne a
úradu povedal, že na pozemku plánuje stavať ďalšiu malú chatku. Na dvore mal pripravený stavebný

materiál. Keďže v minulosti už bolo maloleté dieťa matke odobraté na základe rozhodnutia Mestského
súdu Košice, rodine v čase návštevy úradu boli predstavené aj sociálne pracovníčky z Centra pre deti a
rodinu J. M.. Rodina súhlasila so zapojením sa do programu na pomoc rozvoja a obnovy rodičovských
zručností a to terénnou a ambulantnou formou. S rodinou bude tunajší úrad i naďalej spolupracovať.
Vzhľadom na vek, rozumovú a vôľovú vyspelosť maloletého dieťaťa nebolo možné zistenie názoru.

4. Na pojednávaní bola prítomná právna zástupkyňa navrhovateľa, ktorá neúčasť svojho klienta
ospravedlnila z dôvodov stále pretrvávajúceho nepriaznivého zdravotného stavu s tým, že navrhovateľ
súhlasí, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Matka ani kolízny opatrovník sa pojednávanie
nezúčastnili,svojuneprítomnosťneospravedlnilizdôležitýchdôvodov,aninepožiadalioodročenie,preto
súd v konaní pokračoval v zmysle ust. § 180 CSP v ich neprítomnosti.

5. Otec/navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní uviedol, že je vylúčené, aby
bol otcom maloletého. S matkou maloletého sa zoznámil už v štádiu vysokého tehotenstva. Nemal
s ňou pohlavný styk v rozhodnom období, teda ani nemohol byť sploditeľom dieťaťa. Otcovstvo uznal
hlavne kvôli tomu, že prebiehalo konanie o umiestnenie maloletého A. B., ktorý bol umiestnený dočasne

v sociálnom zariadení a podmienka bola, že musí byť niekto, kto bude schopný zabezpečovať výchovu
tohoto dieťaťa, tak otec v snahe pomôcť svojej priateľke uznal otcovstvo súhlasným vyhlásením, ale
v skutočnosti otcom nie je. Uplynutím času zistil, že matka sa správa tak ako sa správa, nemá k tomuto
dieťaťu vzťah. Medzičasom mal vážnu príhodu, ktorá ho obmedzila v bežnom živote. Nepracuje, nemôže
platiť ani výživné, keďže nie je otec a to je dôvod, prečo najmä s prihliadnutím na to, že v zmysle teórie

Európskeho súdu každé dieťa má právo vedieť, kto je jeho prirodzeným otcom, čiže z týchto dôvodov
navrhol, aby súd návrhu vyhovel a určil, že nie je otcom maloletého B. B., ktorého matkou je B. B.. Trovy
konania si nežiadal.

Právne posúdenie:

6. Podľa ust. § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len „zákona o rodine“), otcovstvo sa
určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov
alebo rozhodnutím súdu.

7. Podľa ust. § 93 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine, (1) Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak
je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od
narodenia dieťaťa. (2) Aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého
otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. (3) Ustanovenia § 86 ods. 2 a § 88 ods. 1 sa

použijú primerane.

8. Podľa ust. § 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

9.Podľaust.§368CSP,osobaoprávnenápodaťodvolaniesamôžeodvolaniavzdať.Vzdaťsaodvolania
možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

10. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný a vyhovel

mu. Otec otcovstvo uznal súhlasným vyhlásením na matričnom úrade dňa 20.02.2023, teda trojročná
lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva bola dodržaná. Súd má za zo, že navrhovateľ nie je
biologickým otcom maloletého dieťaťa. Táto skutočnosť je súdu známa už z predchádzajúcich súdnych
konaní vedených na Mestskom súde Košice, týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa, podsp. zn. 18P//8/2023, 18P/103/2023 a 18P/123/2023, kedy matka súdu opakovane osobne prítomná
na pojednávaniach uvádzala, že A. B. nie je biologickým otcom jej dieťaťa. Túto skutočnosť potvrdil
aj navrhovateľ. Otcovstvo k maloletému uznal dobrovoľne súhlasným vyhlásením na matričnom úrade

vsnahepomôcťmatkeadieťaťu,zároveňvytvoriťsnimirodinu,staraťsaonich.Nakoľkosavšakzmenili
pomery veľmi zásadným spôsobom, vo viacerých smeroch (ukončenie vzťahu s matkou maloletého,
odsťahovanie sa matky s maloletým, náhle a vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu), podal tento
návrh. Súd otcovstvo zaprel majúc za to, že takýmto súdnym rozhodnutím nedôjde k neprimeranému
zásahu do najlepšieho záujmu dieťaťa. Matka s otcom dieťaťa spolu už rok nežijú, matka uzavrela

manželstvo s iným mužom a žije aktuálne s dieťaťom u svojho manžela. Otec zapísaný v rodnom liste
s maloletým fakticky neudržiava žiadny kontakt, aktuálne je jeho zdravotný stav veľmi nepriaznivý po
mozgovej príhode, nie je schopný sa osobne postarať sám o seba, preto keďže medzi otcom a dieťaťom
nie je biologický vzťah, iba právny, má súd za to, že týmto rozhodnutím dôjde k zosúladeniu faktického
stavu s právnym bez neprimeraného a vážneho zásahu do práv dieťaťa poznať svojho biologického
otca, prípadne vytvoriť úplnú rodinu s manželom matky.

11. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého, žiadny z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa ust. § 368 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), osoba

oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to
až po vyhlásení rozhodnutia.

13. Na tomto pojednávaní sa navrhovateľ po vyhlásení rozsudku vzdal práva podávať voči rozsudku
odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Právo podať odvolanie nemá navrhovateľ, nakoľko sa ho účinne vzdal.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods.1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).