Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/13/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425208496
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1425208496.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya v právnej veci žalobcu DDI s. r. o., Kukučínova
22, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 519 446, právne zast. Mgr. Martin Danišovič, advokát, Drieňová
1/D, 821 01 Bratislava 2, IČO: 42 137 322, proti žalovanému PUBKAPITAN s.r.o., Seberíniho 1, 821
03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 336 821, právne zast. Advokátska kancelária SOWA

s.r.o., Námestie 1. mája 9, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 720 422 o návrhu
na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III
č.k. 87Cb/52/2025-47 zo dňa 11.12.2025, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 87Cb/52/2025-47 zo dňa
11.12.2025 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí
zamietol a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 11.9.2025

domáhal, aby súd nariadil vykonanie súpisu hnuteľných vecí patriacich žalovanému nachádzajúcich sa v
nebytovýchpriestorochoznačenýchakoč.0.43-0.48ocelkovejrozlohe254,05m2patriacichžalobcovi,
nachádzajúcichsanaprízemínehnuteľnosti-administratívno-prevádzkovejbudovysosúpisnýmčíslom
XXX, postavenej na pozemku parcelné číslo XXXX/XX s výmerou 2188 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, vedenej na liste vlastníctva č. XXXX Okresným úradom Bratislava, katastrálnym
odbor pre katastrálne územie E. a súčasne navrhol, aby súd vykonaním súpisu hnuteľných vecí poveril

exekútora JUDr. Martina Hermanovského, so sídlom exekútorského úradu Moskovská 18, 811 08
Bratislava, ako aj nahradenia trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že medzi žalobcom
ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom došlo dňa 24.6.2024 k uzatvoreniu Zmluvy o nájme
nebytovýchpriestorovanáslednedňa3.9.2024kuzatvoreniuDodatkuč.1kZmluveonájmenebytových
priestorov, na základe ktorých žalobca prenechal žalovanému do nájmu nehnuteľnosti, ktorých výlučným
vlastníkom je žalobca a žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi v zmluve dohodnuté nájomné. Predmetom

nájmu boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedené Okresným úradom Bratislava,
katastrálnym odborom pre okres Bratislava II, obec Bratislava-Ružinov a pre katastrálne územie E.,
bližšie špecifikované v návrhu. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, konkrétne od 1.8.2024 do
1.8.2029. Žalovaný bol povinný platiť mesačné nájomné za obdobie od 1.8.2024 do 31.1.2025 vo výške
1.243,45 Eur bez DPH, od 1.2.2025 do 30.7.2025 vo výške 1.743,45 Eur bez DPH, od 1.8.2025 do
30.7.2026 vo výške 3.213,85 Eur bez DPH a od 1.8.2026 do 30.7.2029 vo výške 2.353,65 Eur bez

DPH. Dodatkom č. 1 ku Zmluve o nájme nebytových priestorov si následne strany upravili predmet
nájmu ako aj výšku nájomného. Žalovaný si riadne a včas neplnil povinnosť platiť dohodnuté nájomné,pričom sa dostal do omeškania s hradením nájomného, čo predstavovalo ku dňu 13.8.2025 nedoplatok
vo výške 12.812,02 Eur. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžného nájomného prostredníctvom
upomienky zo dňa 13.8.2025, ktorú žalovaný osobne prevzal, dlžné nájomné však neuhradil. Časť

dlžného nájomného je zabezpečená kauciou dohodnutou v zmluve vo výške 5.000,-Eur, zvyšná časť
neuhradeného nájmu nie je zabezpečená. Žalobca poukázal na to, že v priestoroch, ktoré tvoria predmet
nájmu, sa nachádzajú hnuteľné veci, ktoré tam boli žalovaným vnesené a ktoré sú vo vlastníctve
žalovaného. Žalobca má zriadenú kanceláriu v budove, kde sa predmet nájmu nachádza a spozoroval
aktivity žalovaného spočívajúce v manipulácii s hnuteľnými vecami a niektoré hnuteľné veci boli podľa

mienky žalobcu z predmetu nájmu už odstránené, preto žalobca pristúpil dňa 4.9.2025 k faktickému
zabezpečeniu a zadržaniu vecí v zmysle § 672 ods. 2 Obč. zák. a navrhol v zákonnej lehote 8 dní od
zadržania vecí vykonať súpis zadržaných hnuteľných vecí.

3. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že žalobca uzatvoril dňa 24.6.2024 so žalovaným Zmluvu
o nájme nebytových priestorov na dobu určitú od 1.8.2024 do 1.8.2029, ktorej predmetom bol nájom

nehnuteľností špecifikovaných v návrhu. Z predloženého Dodatku č. 1 ku Zmluve o nájme nebytových
priestorov mal súd za preukázané, že došlo k úprave v časti predmetu nájmu a úprave nájomného .
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného ku dňu 10.9.2025, má súd za osvedčené, že
žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzajú nebytové priestory, ktoré sú
predmetom nájmu v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov v znení Dodatku č.1, uzatvorených

medzi sporovými stranami. Taktiež mal osvedčené, že žalobca vyzval upomienkou zo dňa 13.8.2025
žalovanéhokúhradeneuhradeného(omeškaného)nájomnéhospoluvovýške12.812,02Eurdodátumu
27.8.2025.

4. Konajúci súd poukázal na ust. § 672 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. a uviedol, že základnou podmienkou

pre vyhovenie návrhu a vydanie poverenia na súpis hnuteľných vecí je, že medzi žalobcom a žalovaným
je resp. bol nájomný vzťah a zároveň sú splnené kumulatívne podmienky: 1) nájomca sa sťahuje alebo
sa odstraňujú veci, 2) nájomné nie je zaplatené alebo inak zabezpečené, 3) prenajímateľ zadržal veci
na vlastné nebezpečenstvo, 4) do 8 dní od zadržania veci na vlastné nebezpečenstvo požiadal o súpis
osobou poverenou súdom. V prípade, že takto definované podmienky nie sú splnené (postačí ak nie

je splnená jedna z nich), musí prenajímateľ zadržané veci vydať, v dôsledku čoho mu záložného právo
v zmysle zákona k hnuteľným veciam zanikne. Zároveň uviedol, že návrh na vydanie poverenia na
vykonanie súpisu hnuteľných vecí podľa § 672 ods. 2 Obč. zák. nie je síce priamo návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia, je mu však svojím obsahom a účelom najbližšie posudzovanej právnej veci
a preto je nutné aplikovať všeobecné ustanovenia o neodkladných opatreniach, upravené v § 324 a

nasl. C.s.p..

5. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobca sa v konaní nedomáha vydania poverenia
na vykonanie tzv. preventívneho súpisu podľa prvej vety § 672 ods. 2 Obč. zák., ale domáha sa
vydania poverenia na súpis hnuteľných zadržaných vecí z titulu výkonu zádržného práva. K tvrdeniu

žalobcu, že si dňa 4.9.2025 uplatnil zádržné právo, súd prvej inštancie uviedol, že medzi povinnosti
žalobcu patrí povinnosť bez zbytočného odkladu upovedomiť žalovaného o zadržaní veci a jeho
dôvodoch, avšak nesplnenie uvedenej povinnosti nemá žiaden vplyv na platnosť zádržného práva (R
35/55).Absenciou existencie upovedomenia žalovaného o zádržnom práve, ktoré by osvedčilo žalobcom
tvrdenú skutočnosť uplatnenia si zádržného práva dňa 4.9.2025, konajúci súd nevedel s istotou posúdiť,

či bol návrh na súd podaný v zákonom určenej lehote do 8 dní od zadržania. Zároveň súd nemal ani
iným spôsobom osvedčené, že by skutočne dňa 4.9.2025 došlo k výkonu zádržného práva zo strany
prenajímateľa, prípadne akým spôsobom došlo k zadržaniu vecí žalovaného. Súd preto konštatoval, že
nedokáže posúdiť včasnosť podaného návrhu na vykonanie súpisu zo strany žalobcu.

6. Súd prvej inštancie zdôraznil, že bez osvedčenia skutočnosti, že sa v čase zadržania vecí resp.
v čase tomu predchádzajúcom žalovaný sťahoval prípadne odstraňoval veci z predmetu nájmu, nie
je možné návrhu na vydanie poverenia na vykonanie súpisu hnuteľných vecí vyhovieť. Súd zároveň
konštatoval, že napriek tomu, že v tomto konaní postačuje pri preukazovaní skutkových okolností
nižší dôkazný štandard, t. j. osvedčenie namiesto preukázania rozhodujúcich skutočností, žalobcu

to nezbavuje dôkaznej povinnosti ako jednej zo základných procesných povinností. Nestačí preto
rozhodujúce skutočnosti len tvrdiť, ale je nutné podložiť ich aj relevantnými dôkaznými prostriedkami,
ktoré sú spôsobilé osvedčiť tvrdené skutočnosti. Súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne neosvedčil
existenciu dvoch z nevyhnutných kumulatívnych zákonných predpokladov pre vyhovenie návrhu navydanie poverenia oprávnenej osobe na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, a tým je skutočnosť, že
nájomca odstraňuje veci z predmetu nájmu resp. sa sťahuje a tiež to, že návrh bol podaný v 8 - dňovej
prekluzívnej lehote, t. j. kedy presne došlo k zadržaniu vecí žalobcom, aby tak súd mohol posúdiť, či

bol návrh podaný včas. Preto návrh na vykonanie súpisu zamietol. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

7. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/, C.s.p.. Podľa

žalobcu z aplikovateľného ust. § 326 C.s.p. vyplýva, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Z primeranej aplikácie ust. § 326 C.s.p. na návrhy upravené v ust.

§ 672 ods. 2 Obč. zák. však v žiadnom prípade nevyplýva, že by bolo po navrhovateľovi vyžadované,
aby preukazoval všetky skutočnosti ustanovené v ust. § 672 ods. 2 za splnenia ktorých je navrhovateľ
ako prenajímateľ oprávnený zadržať hnuteľné veci. Uvedená skutočnosť vyplýva z rozdielu medzi
dokazovaním a osvedčovaním skutočností. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že za pojem
osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom sporovom

konaní. Osvedčovanie - na rozdiel od dokazovania - znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní týchto skutočností súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na
všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu
je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš

(vysoko) pravdepodobné (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 6M Cdo 5/2012). Podľa
žalobcu nie je potom potrebné existenciu každej podmienky vyplývajúcej z ust. 672 ods. 1 a 2 Obč. zák.
dokladovať samostatným dôkazom.

8. Žalobca má z vyššie uvedených skutočností za to, že v prípade ak preukázal existenciu nájomného

vzťahu, pričom taktiež osvedčil existenciu splatnej pohľadávky, kde zároveň žalobca preukázal, že
žalovaný je dlhodobo v omeškaní s platením nájomného (opätovne predložením príslušných listín),
osvedčil tým zároveň aj ostatné skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v návrhu (odstraňovanie vecí z nájmu
a splnenie zákonnej lehoty 8 dní na podanie návrhu), nakoľko existencia nájomného vzťahu a podstatné
omeškanie nájomcu s platením nájomného, ktoré nie je zabezpečené, spĺňa pravdepodobnostný

predpoklad pre následné konanie takéhoto nájomcu spočívajúce v odstraňovaní vecí z nájmu. Podľa
žalobcu napadnuté uznesenie ako rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia ust. § 326 C.s.p. upravujúceho náležitosti návrhu neodkladného opatrenia. Prvostupňový
súd vyvodil z predmetného ustanovenia nesprávny právny záver, keď si zákonom požadovanú mieru
osvedčenia stotožnil s dokazovaním v základnom sporovom konaní. Z vyššie uvedených dôvodov

žalobca navrhuje, aby odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava III, č.k. 87Cb/52/2025 - 47 zo
dňa11.12.2025zmeniltak,ženávrhunavykonaniesúpisuhnuteľnýchvecísavcelomrozsahuvyhovuje.

9. K odvolaniu žalobcu sa na výzvu odvolacieho súdu vyjadril žalovaný, podľa ktorého je napadnuté
uznesenie správne, keďže žalobca neosvedčil základné zákonné predpoklady postupu podľa § 672

ods. 2 Obč. zák., a to najmä: a) že žalovaný sa „sťahoval“ alebo „odstraňoval veci“ z prenajatých
priestorov, a b) zachovanie prekluzívnej 8-dňovej lehoty spojenej s uplatnením návrhu na súpis. Žalobca
v odvolaní vychádza z premisy, že už samotná existencia nájomného vzťahu a tvrdené omeškanie s
úhradami má postačovať na zásah do práv žalovaného formou súpisu hnuteľných vecí a fakticky sa
domáha, aby súd nahradil absenciu konkrétnych tvrdení a podkladov pravdepodobnostnou úvahou.

Taký prístup je však podľa názoru žalovaného neprípustný. Žalobca nepredložil žiadne hodnoverné
tvrdenia či podklady, z ktorých by vyplývalo, že odporca mal veci z priestorov odnášať, prípadne že
sa „sťahoval“. Podľa žalovaného súd prvej inštancie správne poukázal na absenciu konkretizácie ktoré
veci, kedy, akým spôsobom a kým mali byť odstraňované. Tvrdenia žalobcu sú pritom v priamom rozpore
so skutočnosťou, že žalovanému bol prístup k jeho veciam a zariadeniu znemožnený žalobcom dávno

pred podaním jeho návrhu na súd. Navyše veci a zariadenia vo vlastníctve žalovaného v skutočnosti
užíva tretí subjekt so súhlasom žalobcu a bez možnosti zásahu alebo akejkoľvek dispozície s nimi zo
strany žalovaného. Žalovaný zdôraznil, že zákon viaže možnosť uplatnenia návrhu na vykonanie súpisu
na 8-dňovú lehotu, ktorá má prekluzívnu povahu. Žalobca však neosvedčil okamih, od ktorého by malalehota plynúť, ani to, že návrh bol podaný včas. Aj v tomto smere sú dôvody napadnutého uznesenia
presvedčivé a zodpovedajú zákonnému rámcu.

10. Žalovaný nad rámec uviedol, že ako nájomca po prevzatí priestorov realizoval rekonštrukciu a
zabezpečil zariadenie prevádzky z vlastných zdrojov, a to so súhlasom prenajímateľa, keďže išlo o
zásahy do prenajatých priestorov a prevádzkového riešenia. Následne, po zistení, že daná prevádzka
nie je ekonomicky udržateľná, hľadal žalovaný s vedomím a súhlasom žalobcu riešenie vo forme
postúpenia nájmu na tretiu osobu (so súhlasom prenajímateľa). Počas celej doby nájmu bol žalovaný

v dobrej viere, že svoje záväzky plní. Žalobca však komunikoval neprehľadne a bez predkladania
akýchkoľvek riadnych a overiteľných účtovných podkladov, pričom napriek opakovaným, úhradám zo
strany žalovaného uvádzal existenciu ďalších nedoplatkov bez relevantného doloženia ich vzniku.
Dlh žalovaného bol zo strany žalobcu predbežne vyčíslený v septembri 2025 na 5804,60Eur, ktoré
následne v októbri 2025 v celej výške prebral žalobca od žalovaného , ktorý v tom čase nemal žiadnu
vedomosť o tom, že je vedené akékoľvek súdne konanie. Dňa 10.12.2026 bolo žalovanému oznámené,

že žalobca uzatvoril zmluvu s iným záujemcom, údajne s menom L. L. a následne žalovaný zistil,
že priestory, vrátane jeho zariadenia, sú naozaj prevádzkované iným subjektom. Žalobca žalovanému
navyše tvrdil, že zo strany tohto nového subjektu už malo dôjsť aj k odkúpeniu zariadenia žalovaného,
avšak žalovaný od neho nedostal žiadnu oficiálnu informáciu o podmienkach a cene a logicky ani žiadnu
finančnú náhradu. Kauciu vo výške 5000,- Eur žalobca do dnešného dňa žalovanému takisto nevrátil.

Žalovanýnavrholnapadnutéuzneseniesúduprvejinštanciepotvrdiťazároveňpriznaťžalovanémutrovy
odvolacieho konania v celom rozsahu.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Podľa § 672 ods. 1 Obč. zák., na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné
právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním
žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.

14. Podľa § 672 ods. 2 Obč. zák., záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané
osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje
práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek
tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné

nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci
vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.

15. Z hľadiska pozitívneho vymedzenia predmetu záložného práva ustanovuje zákon splnenie dvoch
podmienok, a to, že ide o hnuteľné veci nachádzajúce sa na predmete nájmu /nehnuteľnosti/ a že

tieto veci patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti. Podmienky musia
byť splnené kumulatívne, pričom nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok, že záložné právo
nevznikne. Ak sú splnené podmienky, k vzniku zákonného záložného práva dochádza okamihom
vnesenia vecí do alebo na predmet nájmu. Ide o záložné právo, ktoré vzniká zo zákona a na jeho vznik
nieje potrebná registráciavpríslušnomregistri. Podľa§672ods.2Obč.zák. kzániku záložnéhopráva

dochádza odstránením vecí z predmetu nájmu bez toho, aby boli spísané osobou poverenou súdom,
to neplatí, ak boli odstránené na súdny príkaz a prenajímateľ ohlási svoje právo na súde v ustanovenej
lehote. Ak nejde o odstránenie veci na základe úradného rozhodnutia, dochádza k zániku záložného
práva odstránením veci. Výnimka z pravidla zániku záložného práva odstránením vecí z predmetu
nájmu nastáva, keď sú veci odstránené z predmetu nájmu na úradný príkaz /napr. pri výkone exekúcie/

a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone tohto úradného príkazu. Čo sa týka
zádržného práva /§ 672 ods. 2 veta druhá Obč. zák./, toto právo spočíva v práve prenajímateľa zadržať
veci /ktoré sú predmetom zákonného záložného práva prenajímateľa a zabezpečujú jeho pohľadávky
na nájomnom voči nájomcovi/, ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci napriek tomu, ženájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené s tým, že do ôsmich dní musí žiadať o vykonanie súpisu
týchto veci osobou poverenou súdom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k podaniu návrhu o vykonanie
súpisu na súd, musí prenajímateľ tieto zadržané veci vydať. K výkonu tohto práva môže teda dôjsť,

ak nájomca odstraňuje veci alebo sa sťahuje. V zásade teda prenajímateľ nemá právo veci nájomcu
zadržať v situácii, keď len hrozí, že sa nájomca bude sťahovať alebo odstraňovať veci z predmetu nájmu.
Výkon zádržného práva realizuje prenajímateľ na vlastné nebezpečenstvo. Zadržaním veci nájomcu na
predmete nájmu preberá prenajímateľ aj zodpovednosť za náhodnú škodu na týchto veciach.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 24.6.2024 bola uzatvorená medzi sporovými stranami
zmluva o nájme nebytových priestorov /v znení Dodatku č. 1/, ktorou žalobca ako prenajímateľ prenajal
žalovanému ako nájomcovi bližšie špecifikovaný nebytový priestor, za ktorý žalovaný neuhradil splatné
nájomné. Zároveň zo spisu vyplýva, že žalobca zaslal žalovanému dňa 13.8.2025 upomienku na úhradu
dlžného nájomného, ktorú žalovaný osobne prevzal dňa 13.8.2025. Existencia dlžného nájomného
nebola medzi stranami sporná. Žalobca v návrhu žiadal súd, aby poveril súdneho exekútora JUDr.

Martina Hermanovského za účelom vykonania súpisu hnuteľných vecí v zmysle ust. § 672 ods. 2
Obč. zák. patriacich žalovanému. Zároveň žiadal, aby súd uložil súdnemu exekútorovi vykonať súpis
hnuteľných veci . Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca môže úspešne žiadať o nariadenie súpisu
hnuteľných vecí súdom alebo osobou poverenou súdom iba za predpokladu, že (1) žalovaný ako
nájomca sa sťahuje alebo odstraňuje veci (v jeho vlastníctve) z predmetu nájmu, (2) dlžné nájomné

nie je zaplatené alebo zabezpečené (napríklad zmluvnou pokutou, ručením a podobne), (3) žalobca
veci patriace žalovanému v predmete nájmu zadržal a (4) do 8 dní od zadržania vecí požiadal o
súpis osobou poverenou súdom. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie uvádza, že žalobca
neosvedčil kumulatívne splnenie všetkých podmienok v zmysle ust. § 672 Obč. zák.. Odvolací súd na
zdôraznenie uvádza, že žalobca v konaní osvedčil, že medzi stranami sporu existoval nájomný vzťah,

osvedčil skutočnosti svedčiace o existencii dlžného nájomného, avšak neosvedčil, že žalovaný sa mal
snažiť odstrániť hnuteľné veci z predmetu nájmu, napriek tomu, že z návrhu vyplýva, že dňa 4.9.2025
pristúpil žalobca k faktickému zabezpečeniu a zadržaniu hnuteľných vecí pred ich ďalším neoprávneným
užívaním. Túto skutočnosť však v konaní nijako /napr. zápisnicou o zadržaní vecí/ neosvedčil.

17.Odvolacísúddávadopozornosti,žeznávrhuvovecisamejvyplýva,že žalobcasivkonaníuplatňuje
zádržné právo v zmysle ust. § 672 ods. 2 veta druhá Obč. zák.. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca
v konaní neosvedčil, že návrh na nariadenie súpisu hnuteľných vecí bol na súd podaný v lehote 8 dní od
zadržania. Žalobca síce v návrhu tvrdil, že pristúpil dňa 4.9.2025 k faktickému zabezpečeniu a zadržaniu
hnuteľnýchvecí,avšakakoužbolovyššieuvedené,uvedenúskutočnosťžiadnymspôsobomneosvedčil.

Návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí bol podaný žalobcom na súd prvej inštancie dňa 11.9.2025,
ale ako uviedol aj súd prvej inštancie v dôsledku absencie dôkazných prostriedkov vo vzťahu k tvrdeniu
žalobcu o podaní včasného návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných veci na súd, tento nemohol posúdiť
včasnosť podaného návrhu, t.j. v lehote 8 dní od zadržania /4.9.2025/. Pričom je dôležité zdôrazniť, že
lehota 8 dní od zadržania má povahu hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty. Ak v uvedenej lehote nedôjde

k podaniu návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných veci na súd, musí prenajímateľ tieto zadržané
veci vydať. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje odvolaciu námietku žalobcu, že
osvedčením existencie splatnej pohľadávky, kde zároveň žalobca preukázal, že žalovaný je dlhodobo v
omeškanísplatenímnájomného,zároveňosvedčilajostatnéskutočnosti,ktoréžalobcauviedolvnávrhu
(odstraňovanie vecí z nájmu a splnenie zákonnej lehoty 8 dní na podanie návrhu), za nedôvodnú.

18. Odvolací súd považuje za nedôvodnú tiež námietku žalobcu, že zo zák. ustanovenia § 326 C.s.p. /
náležitosti návrhu neodkladného opatrenia/ v žiadnom prípade nevyplýva, že by bolo po žalobcovi
vyžadované, aby preukazoval všetky skutočnosti ustanovené v § 672 ods.2 Obč. zák.. Odvolací súd
súhlasí s tvrdením žalobcu v odvolaní, že za pojem osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie

v rozsahu vyžadovanom v základnom sporovom konaní. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať
na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali
nariadenie súpisu hnuteľných veci /analogicky ako pri neodkladnom opatrení/ sa posudzuje len podľa

návrhu a k nemu priložených listín. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj v konaní o návrhu
na vykonanie súpisu hnuteľných veci musí žalobca osvedčiť rozhodujúce skutočnosti predložením
listinných dôkazov /nie len tvrdiť/ bez ktorých nie je možné návrhu vyhovieť. Nakoľko žalobca neosvedčil
rozhodujúce skutočnosti /odstraňovanie vecí z predmetu nájmu, splnenie zákonnej 8-dňovej lehoty napodanie návrhu/ odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu nie
je dôvodný.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

21.Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).