Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 5Csp/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125210558
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Vojtášová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5125210558.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Laurou Vojtášovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so

sídlomPrievozská2,Bratislava–mestskáčasťRužinov82109,IČO:35724803,zastúpený:Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 53 255 739, proti
žalovanému: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX E. F. E., o zaplatenie 886,03 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému s a voči žalobcovi náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 886,03 € spolu s úrokom z omeškania

8,15 % ročne zo sumy 500,00 € od 24.12.2024 do zaplatenia, súdneho poplatku vo výške 26,50 €
a trov právneho zastúpenia vo výške 244,59 € s DPH. Žalobcovi na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ)
dňa 23.06.2025 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO:
00 151 653 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný
bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so
splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych

dní. Postupca uzatvoril so žalovaným na základe zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 29.09.2023 Zmluvu
č. 5208056233 (ďalej aj „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu
v znení ich dodatkov (ďalej aj VOP), pričom k samotnému uzatvoreniu zmluvy došlo elektronicky
prostredníctvom služby Internetbanking pomocou tzv. bezpečnostného predmetu (GRID kartou, SMS
kľúčom alebo elektronickým osobným kľúčom EOK) a to priamo cez kanál Internetbankingu alebo
prostredníctvom nahrávaných čítacích hlášok (v prípade, ak sa zmluva uzatvára prostredníctvom

telefónneho rozhovoru). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Zmluva obsahuje
všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti Zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň postupca splnil všetky povinnosti
v zmysle uvedených zákonov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil v stanovených
termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný
sa celkom alebo čiastočne dostal do omeškania s aspoň tromi splátkami a suma omeškaných splátokdosahovala zákonom vyžadovanú percentuálnu mieru omeškanej výšky k sume poskytnutého úveru,
postupca vyzval žalovaného v súlade s § 53 ods. 9 a ods. 10 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka na vrátenie omeškaných splátok v lehote nie kratšej ako 15 dní, pričom ho súčasne upozornil,

že v prípade neuhradenia sumy omeškaných splátok v dodatočnej lehote sa stane celé plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy splatným. Vzhľadom k tomu, že dlžník v dodatočne poskytnutej lehote vo výzve
uvedenúsumuomeškanýchsplátokneuhradil,stalosaceléplneniezoZmluvydňa23.12.2024splatným.
Žalovaný pred postúpením pohľadávky nevykonal žiadnu úhradu. Pohľadávka žalobcu predstavovala
ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 658,83 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške

500,00 €, z riadneho úroku vo výške 136,06 €, zo zmluvného úroku z omeškania do zosplatnenia vo
výške 0,23 € a z úroku z omeškania po zosplatnení vo výške 10,90 € a z poplatkov vo výške 11,64 €
v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia
pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu
dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadnu
úhradu. Žalovaná suma predstavuje 886,03 €, pričom žalobca si podanou žalobou uplatňuje istinu vo

výške 500,00 €, riadny úrok vo výške 374,16 €, poplatky vo výške 11,64 € a zmluvný úrok z omeškania do
zosplatnenia vo výške 0,23 € s tým, že žalobca si zvyšnú časť pohľadávky v tomto konaní neuplatňuje.
Žalobca si v tomto konaní uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 500,00 € od
24.12.2024 do zaplatenia a súdny poplatok vo výške 26,50 €.

2. Žalobca predložil tieto listinné dôkazy: Prehľad transakcií na účte G. XXXXXXXXXX, Výpis
z účtu G. XXXXXXXXXX za obdobie 29.09.2023 – 14.07.2025, Špecifikáciu postúpenej pohľadávky,
Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2025, Príkladný výpočet nezaplateného úroku
z istiny, Pokus o zmier zo dňa 17.09.2025, Podací hárok zo dňa 18.09.2025, Zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 4076368 zo dňa 23.06.2025, Prílohu č. 1 k Zmluve č. 4076368 zo dňa 23.06.2025,

Potvrdenie o uzatvorení zmluvy zo dňa 29.09.2023, Splátkový kalendár, Všeobecné obchodné
podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 01.01.2015, Produktové obchodné podmienky
pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 01.01.2015, Výzvu zo
dňa 20.03.2025, Odpis z podacieho hárku č. H., Výzvu pred splatnosťou celého úveru zo dňa 14.11.2024
a Odpis z podacieho hárku č. H..

3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola riadne doručená dňa 12.12.2025, nevyjadril.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, jeho právny zástupca, ani žalovaný.
Žalobca a jeho právny zástupca neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili a žiadali konať v ich

neprítomnosti. Žalovaný neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Súd preto vec prejednal v ich
neprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Žalovaný nepredložil žiadne
dôkazy. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

6. Z predloženého Potvrdenia o uzatvorení zmluvy zo dňa 29.09.2023 vyplýva, že právny predchodca
žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) potvrdil žalovanému, že dňa 29.09.2023 akceptoval jeho návrh,
čím malo dôjsť k uzatvoreniu Úverovej zmluvy, na základe ktorej mal byť žalovanému jednorazovo
poskytnutý spotrebný splátkový úver na čokoľvek č. XXXXXXXXXX vo výške 500,00 €,

s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti 15,99 %, výškou splátky 10,03 € mesačne, so splatnosťou 20.
deň v kalendárnom mesiaci, splatnosťou prvej splátky 20.11.2023, splatnosťou úrokov – mesačne, ku
dňu splatnosti splátky v kalendárnom mesiaci, počtom splátok 96, konečnou splatnosťou 20.10.2031,
s rovnomerným splácaním, spôsobom splácania odpísaním z účtu pre splácanie, ročnou percentuálnou
mierou nákladov 20,79 %, celkovou čiastkou spojenou s úverom 961,52 € a poplatkom za poistenie

úveru 0,91 € splatným v periodicite a termíne splátok úveru.

7. Úverová zmluva, na základe ktorej mal byť žalovanému poskytnutý úver č.
5208056233, súdu predložená nebola.

8. Právny predchodca žalobcu žalovaného Výzvou zo dňa 14.11.2024 vyzval na úhradu pohľadávky v
celkovej výške 122,53 € do 30 dní od doručenia tejto výzvy s upozornením, že pokiaľ dlžnú sumu v tejto
lehote neuhradí, stane sa celé plnenie, ktoré má žalovaný povinnosť podľa zmluvy platiť, splatným.9. Právny predchodca žalobcu žalovaného Výzvou zo dňa 20.03.2025 vyzval na úhradu splatnej
a nezaplatenej pohľadávky vo výške 623,08 € s tým, že ak dlžnú sumu neuhradí, banka (právny
predchodca žalobcu) je oprávnená pohľadávku postúpiť tretej osobe.

10. Žalovaná pohľadávka bola postúpená žalobcovi Zmluvou o postúpení pohľadávok G.
XXXXXXX zo dňa 23.06.2025, uzavretou medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom (Slovenskou
sporiteľňou, a.s.).

11. Oznámením zo dňa 01.07.2025 právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) oznámil
žalovanému postúpenie pohľadávky s tým, aby záväzok plnil žalobcovi ako novému veriteľovi.

12. Z Výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že bankový účet pre žalovaného bol vedený v období
od 29.09.2023 – 14.07.2025.

13. Listom – Pokus o zmier zo dňa 17.09.2025 žalobca žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy vo
výške 805,58 € na účet žalobcu, a to najneskôr do 27.09.2025 s upozornením, že žalobca si v opačnom
prípade uplatní predmetnú pohľadávku, vrátane príslušenstva, na príslušnom súde. Žalovaný si svoj dlh
napriek výzve žalobcu nesplnil.

14. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným, založený na základe Potvrdenia o uzatvorení zmluvy zo dňa
29.09.2023, je nepochybne potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský, riadiaci sa režimom § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch,
pričom právny predchodca žalobcu mal v tomto vzťahu, ako banka, postavenie dodávateľa a žalovaný,
ako fyzická osoba – nepodnikateľ, postavenie spotrebiteľa. Preto bolo potrebné predmetný právny

vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom
zákonníku ustanovená v prospech spotrebiteľa.

15. V tomto spore však nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu (Slovenskou sporiteľňou, a.s.) ako bankou a žalovaným ako dlžníkom, došlo dňa 29.09.2023

k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru G. XXXXXXXXXX
v riadnej písomnej forme (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2022).

16. Žalobca súdu nepredložil písomné znenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.
XXXXXXXXXX zo dňa 29.09.2023. Predložené Potvrdenie o uzatvorení zmluvy zo dňa 29.09.2023

nebolo opatrené žiadnym podpisom žalovaného. Súdu nebol predložený žiadny návrh žalovaného, ako
klienta, na ktorý by malo dané Potvrdenie nadväzovať.

17. Písomná forma právneho úkonu predpokladá podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka existenciu
dvoch náležitostí, a to: a) písomnosti (spočívajúcej v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený

v samotnom texte listiny, b) podpisu konajúcej osoby (spočívajúceho v tom, že podpisujúci potvrdzuje,
že obsah listiny zodpovedá prejavu jeho vôle). Podpis je pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu.
Písomný prejav platí až od podpisu. Bez podpisu sa písomný právny úkon považuje za imperfectum
negotium, t. j. za neplatný (neúplný) právny úkon. Ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka
umožňuje, aby sa právny úkon urobil prostredníctvom modernej komunikačnej techniky, t. j. napr.

prostredníctvom faxu, internetu, e-mailu, atď. Právny úkon urobený takouto formou zákon považuje za
právny úkon v písomnej forme, ak sú súčasne splnené dve podmienky, t. j. musí ísť o prostriedky, ktoré
umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a musí byť identifikovaná osoba, ktorá takýmto spôsobom
právny úkon urobila (viď Fekete, I.: Občiansky zákonník, 1. zväzok (Všeobecná časť), Veľký komentár,
2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokodex 2015, str. 373, str. 379 a str. 387).

18. Súd v danom prípade dospel k záveru, že k tomu, aby bola naplnená požiadavka písomnosti je
nutnédokumentpodpísaťelektronickypodľaosobitnýchpredpisovsovšeobecnouvýnimkounahradenia
tohto podpisu mechanickými prostriedkami (alebo ich elektronickou podobou) tam, kde je to obvyklé (§
40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ nie je dokument riadne podpísaný, nie je možné konajúcu

osobu pri právnom úkone určiť len v dôsledku predchádzajúceho styku alebo e-mailovej adresy, či
telefónnehočísla(e-mail,chat,ICQ),pokiaľdokumentniejeelektronickypodpísaný.Vychádzasaztoho,
že pokiaľ nejde v zásade o písomný právny úkony u listiny, ku ktorej je pripojené na stroji napísané
meno a priezvisko alebo pripojená pečiatka, nemalo by to platiť všeobecne ani v prípade elektronickýchprostriedkov. Napojenie na konkrétnu osobu by preto malo byť silnejšie než formálne označenie subjektu
a miesta, či zdroja odoslania. Pokiaľ má mať právny úkon uskutočnený elektronickými prostriedkami
písomnú formu, mal by byť podpísaný podľa zákona o elektronickom podpise (viď Švestka, J., Spáčil,

J., Škárová, M., Humlák, M. a kol. Občanský zákonník, I., § 1 až 459, Komentář. 2. Vydání. Praha C.
H. Beck, 2009, str. 371).

19. V danom prípade nebol ani jeden z predložených listinných dôkazov opatrený akýmkoľvek
akceptačným prejavom zo strany žalovaného, ktorý by sa dal identifikovať ako podpis (či už mechanický

alebo elektronický) a na základe ktorého by ho bolo možné identifikovať ako osobu, ktorá urobila právny
úkon obsahujúci náležitosti, ktoré sú v písomnej podobe obsiahnuté v Potvrdení o uzatvorení zmluvy
zo dňa 29.09.2023.

20. Súd preto dospel k záveru, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru G.
XXXXXXXXXX zo dňa 29.09.2023 nebola medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenskou

sporiteľňou, a.s.) a žalovaným uzavretá v riadnej písomnej forme (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Táto skutočnosť spôsobila, že predmetný úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom
ku dňu zavretia zmluvy). Absencia podpisu na uvedenom Potvrdení zo dňa 29.09.2023 sama o sebe
nespôsobuje neplatnosť tejto zmluvy, ale bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru. Inými

slovami, nedodržanie písomnej formy má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov, preto by
mal žalobca nárok len na vrátenie čiastky, v akej bol žalovanému úver poskytnutý, teda nárok na vrátenie
sumy 500,00 €.

21. Vo vzťahu k oprávnenosti dotknutého nároku bol však súd povinný zaoberať sa aj platnosťou

postúpenia pohľadávky a v nadväznosti na to aj vecnou legitimáciu strán sporu, najmä aktívnou
legitimáciou žalobcu. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého
vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na
strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou

súčasťou súdneho konania (z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009).
Z uvedeného dôvodu súd zameral pozornosť na vysporiadanie sa s otázkou platného postúpenia
pohľadávky, na základe ktorého by súd mohol konštatovať, že žalobca je skutočným nositeľom práva,
ktorého sa v spore voči žalovanému domáha.

22. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval z uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávok č.
4076368 zo dňa 23.06.2025 spolu s identifikáciu postúpenej pohľadávky v Prílohe Zmluvy. V prípade
bankových pohľadávok je potrebné okrem § 524 Občianskeho zákonníka aplikovať aj § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách a žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie
podmienok uvedených v tomto ustanovení, keďže splnenie týchto podmienok je predpokladom platného

postúpenia pohľadávky banky voči dlžníkovi na tretí subjekt.

23. Podmienky pre postúpenie pohľadávky z banky na tretí subjekt upravuje ustanovenie § 92 ods.
8 zákona o bankách. Z ustanovenia výslovne vyplýva, že banka môže postúpiť svoju pohľadávku,
ak napriek písomnej výzve banky jej klient / dlžník je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní

v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Pre platné postúpenie
pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách musí teda banka: a) písomne vyzvať svojho
klienta, aby dlh zaplatil a b) ak je napriek písomnej výzve klient v omeškaní viac ako 90 kalendárnych
dní, čo i len s časťou dlhu, môže uplynutím uvedených 90 dní (teda aj neskôr) pohľadávku postúpiť.
Postúpenie pohľadávky banky v rozpore s uvedenými zákonnými podmienkami je absolútne neplatným

právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom (obdobne rozhodnutie
Najvyššieho súdu z 24. apríla 2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017 publikované v Zbierke Stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky ako R 60/2018 nasledované ďalej
v rozhodovacej činnosti napr. v rozhodnutiach sp. zn. 9Cdo/165/2022, sp. zn. 4Cdo/162/2020, sp.
zn. 5Cdo/36/2020, sp. zn. 4Cdo/83/2021). Zákon o bankách je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku

špeciálnympredpisom,apretozákonnéšpeciálnepodmienkypostúpeniapohľadávkymusiabyťsplnené
v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu. Len v prípade, ak
by tieto podmienky podľa § 92 ods. 8 prvej vety zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky
na nebankový subjekt neboli splnené, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom, t. j. v rozporeso zákonom o bankách, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 252 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vylúčené / zakázané, len v takom prípade by išlo o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka.

24. Z § 92 ods. 2 zákona o bankách okrem iného vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú
časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, pričom tiež uvádza, že týmto ustanovením nie sú
dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa § 17 ods. 1 a 2
zákona č. 129/2010 Z. z. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova

uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej
nesplácanémudlhuatoajosobe,ktorániejebankou.“Toutoprávnouúpravoumalzákonodarcanamysli
oprávneniebankypostúpiťčasťpeňažnéhozáväzku,sktorýmjedlžníkpozákonomurčenúdobunapriek
písomnej výzve banky v omeškaní. Takáto právna úprava by mala bankové inštitúcie motivovať k tomu,
aby vyvinuli kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní záväzku zo
strany dlžníka, aby pasivita banky v tomto smere nemala za následok, že počas trvania záväzkového

vzťahu budú pripisovať na účet dlžníka poplatky, úroky z omeškania a iné sankcie. Aj samotný zákon č.
129/2010 v § 17 ods. 1 (v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky) uvádza ako jednu z podmienok
postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že musí ísť o pohľadávku po
konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred
termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

25. S ohľadom na ustanovenie § 17 ods. 1, 2 o spotrebiteľských úveroch (na ktoré odkazuje zákon
o bankách) môže banka postúpiť len takú pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými, ak ide o pohľadávku po konečnom
termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v dôsledku jednostranného právneho úkonu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté (§ 565 Občianskeho
zákonníka). Je zrejmé, že banka pri spotrebiteľskom úvere nemôže postúpiť len časť nesplatného dlhu
(napríklad jednu splatnú splátku), ale pred postúpením buď musí vyčkať konečný termín splatnosti
dlhu (s rizikom vystavenia sa možnému premlčaniu jednotlivých splátok) alebo urobiť jednostranný

právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie niektorej splátky za splnenia určitých
zákonných podmienok. Ak nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky, odo dňa jej splatnosti
musí prejsť doba troch mesiacov omeškania s plnením dlhu zo strany spotrebiteľa. Pred samotným
postúpením pohľadávky musí banka preukázateľne vyzvať dlžníka na zaplatenie (§ 92 ods. 8 prvá veta
zákonaobankách)adodržaťajšpeciálneustanovenie§53ods.9Občianskehozákonníka,t.j.upozorniť

dlžníka, ktorý je spotrebiteľom, na to, že po 15 dňoch si uplatní právo na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti celej svojej pohľadávky (tzv. „zosplatnenie“ celého dlhu), ak dovtedy ešte nenastala končená
splatnosť dlhu, a to v súlade s dohodou oboch zmluvných strán a v súlade s ustanovením § 53 ods.
9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Až potom môže celú tzv. zosplatnenú pohľadávku postúpiť inému
subjektu.

26. V konaní nebolo preukázané, že žalobcom uplatnená pohľadávka bola v čase jej postúpenia splatná.
V predloženom Potvrdení o uzatvorení zmluvy zo dňa 29.09.2023 bola konečná splatnosť úveru
dojednaná na deň 20.10.2031, avšak k postúpeniu pohľadávky došlo skôr, konkrétne dňa 23.06.2025.
Preto bolo úlohou žalobcu preukázať, že boli splnené zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky

banky pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

27. V danom prípade nebolo preukázané, že by medzi bankou a žalovaným bola dojednaná možnosť
banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, ak dlžník pohľadávku banky nespláca riadne
a včas v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca nepredložil zmluvu, z ktorej by takéto

dojednanie vyplývalo. Z Čl. 6 bod 6.32 Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne
a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 01.01.2015 síce vyplýva možnosť
vyhlásiťmimoriadnusplatnosťpohľadávkybankyapožadovaťsplneniepohľadávkybankyakomeškanie
dlžníka trvá dlhšie ako 3 mesiace, avšak predmetné podmienky nie sú žalovaným podpísané, preto
nemožno mať za to, že by takáto možnosť bola medzi bankou a žalovaným v Produktových obchodných

podmienkachprehypotekárneasplátkovéúverySlovenskejsporiteľne,a.s.súčinnosťouod01.01.2015,
dohodnutá.Pretonebolasplnenáprvázpodmienok,abymohlodôjsťkplatnémuvyhláseniumimoriadnej
splatnosti úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, a to dojednanie možnosti vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru medzi zmluvnými stranami.28. Žalobca nepreukázal ani splnenie ďalších zákonných podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru. V ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka boli spresnené podmienky splácania

záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo
vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené, najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Účelom právnej úpravy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka je zamedziť „zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých
plnenie je dojednané v splátkach, z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením
splátky (len pár dní) a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky
predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. K uvedenému však musí byť
nepochybne spotrebiteľ informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie právo veriteľa
podľa § 565 Občianskeho zákonníka.

29. Výzvu veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj žiadosť veriteľa o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné
považovať za právne úkony, t. j. za prejav vôle konajúcej osoby smerujúci k vzniku, zmene alebo
zániku práv alebo povinností, ktoré s takýmto prejavom spájajú uvedené ustanovenia Občianskeho

zákonníka. Tieto právne úkony tak pre svoju platnosť vyžadujú v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka
určitosť a zrozumiteľnosť. Inak povedané, z prejavu vôle veriteľa podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka musí byť jednoznačne, určito a zrozumiteľne zrejmé naplnenie podmienok / hypotézy týchto
právnych noriem. V prípade výzvy veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka by tak malo
byť z tohto právneho úkonu veriteľa zrejmé, že spotrebiteľ je v omeškaní so zaplatením tej ktorej

individualizovanej splátky / splátok, pre ktoré omeškanie v prípade jeho trvania viac ako tri mesiace,
bude môcť veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pričom táto výzva sa musí
dostať spotrebiteľovi najneskôr 15 dní predtým, ako veriteľ toto právo uplatní. Rovnako tomu je aj
v prípade právneho úkonu veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, keďže pre nesplnenie niektorej
splátky môže veriteľ požiadať o zaplatenie celej pohľadávky len do splatnosti nasledujúcej splátky. Pri

zohľadnení podmienok uplatnenia práva veriteľa „zosplatniť“ celú svoju pohľadávku podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka uvedené znamená, že veriteľ môže požiadať spotrebiteľa o zaplatenie celej
pohľadávky pre nezaplatenie určitej konkrétnej splátky v období, kedy od omeškania spotrebiteľa so
zaplatením tejto splátky uplynula doba troch mesiacov, avšak zároveň len do splatnosti splátky najbližšie
nasledujúcejpouplynutídobytrochmesiacovomeškaniaspotrebiteľasozaplatenímtejtosplátky.Tedaaj

zprávnehoúkonuveriteľapodľa§565Občianskehozákonníkabymalobyťzrejménaplneniepodmienok
podľa tohto ustanovenia a súčasne § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Len takýto právny výklad
je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom a účelom § 53 ods. 9 v spojení s § 565
Občianskeho zákonníka.

30. V prejednávanom prípade banka výzvou zo dňa 14.11.2024 oznámila žalovanému, že ku dňu
14.11.2024 je v omeškaní so splácaním poskytnutého úveru v celkovej výške 122,53 €
a vyzvala ho na úhradu pohľadávky banky do 30 dní od doručenia tejto výzvy a zároveň ho upozornila,
že ak v stanovenej lehote nedôjde k úhrade dlžnej sumy, stane sa splatným celé plnenie, ktoré má dlžník
povinnosť platiť. V tejto výzve však nebola uvedená konkrétna splátka, s omeškaním ktorej bol žalovaný

v omeškaní a pre nezaplatenie ktorej by bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
Výzvou zo dňa 20.03.2025 oznámila banka žalovanému, že jeho pohľadávka voči banke je splatná
v celom rozsahu, pričom je v omeškaní so splácaním viac ako tri mesiace s tým, že výška splatnej
a nezaplatenej pohľadávky predstavuje ku dňu 20.03.2025 sumu 623,08 €. Avšak ani v tejto výzve nie
je možné určiť, s ktorou splátkou sa žalovaný oneskoril s platením, pre nezaplatenie ktorej splátky došlo

k okamžitému zosplatneniu úveru. Po preskúmaní obsahu oboch týchto výziev súd zistil, že tieto právne
úkony sú neurčité, pretože v nich nie je riadne špecifikovaná omeškaná splátka, pre ktorú sa veriteľ
rozhodol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru tak, aby bolo možné preveriť zákonnosť postupu banky,
ktorý mal predchádzať vyhláseniu splatnosti celého úveru.

31. Žalobca neuviedol ani v žalobe skutkové tvrdenia k tomu, pre nezaplatenie ktorej splátky vyhlásila
banka mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca je dominus litis – pán sporu. Už v rámci žaloby má žalobca
uviesť všetky podstatné skutkové tvrdenia, o ktoré opiera žalobný návrh a ktoré sú pre rozhodnutie súdu
relevantné. Takýmto podstatným skutkovým tvrdením je aj to, pre nezaplatenie ktorej splátky vyhlásilabanka mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca toto skutkové tvrdenie v žalobe neuviedol. Uvedené však
nič nemení na tom, že je potrebné, aby banka tento údaj – splátku, pre nezaplatenie ktorej vyhlásila
mimoriadnu splatnosť úveru, uviedla priamo vo Výzve zo dňa 14.11.2024. V takom prípade by bolo

jednoznačné pre žalobcu, žalovaného i súd, pre nezaplatenie ktorej splátky došlo k zosplatneniu úveru.
Pokiaľ tento údaj v predmetnom oznámení uvedený nie je, ako už súd vyššie uviedol, spôsobuje to
nejasnosť a neurčitosť tohto právneho úkonu, čo má za následok jeho neplatnosť.

32. Potrebu konkretizácie splátky vo výzve banky pred predčasných zosplatnením úveru ako aj

v oznámení banky o predčasnom zosplatnení úveru judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
viacerých rozhodnutiach. Súd v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie Navyjššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024, v ktorom konštatoval, že ak zo strany veriteľa
dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka
a § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,
aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto

práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý
dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže
byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie poškodený. Súd tiež poukazuje aj na
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025, v ktorom
konštatoval,žebezkonkretizáciesplátky,prektorúprichádzazosplatnenie,niejemožnéspoľahlivourčiť,

či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutie oboch v zákone
ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon
zákon obchádzajúci, nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť
jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek
slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný

neplatnosťou, či už podľa § 39 alebo 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

33. V konaní žalobca netvrdil, že banka dostatočne určitým právnym úkonom (§ 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) využila svoje právo a oznámila žalovanému, že sa omeškal so zaplatením konkrétnej splátky,
ani že pre nesplnenie konkrétnej splátky splatnej určitého dňa požaduje od neho predčasné splatenie

celej istiny úveru vrátane príslušenstva. Možno konštatovať, že banka žalovanému len oznámila, že
úverová pohľadávka sa stáva splatnou, ako keby si už predtým s jasnou formuláciou zosplatnenia
voči nemu uplatnila mimoriadnu splatnosť úveru so žiadosťou o zaplatenie dlhu pred termínom jeho
konečnej splatnosti. Totiž pohľadávka zo zmluvy o úvere sa automaticky nestáva splatnou v celom
rozsahu v dôsledku nezaplatenia niektorej splátky, ale len v dôsledku jednostranného právneho úkonu

– vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu s jasnou formuláciou, že veriteľ tak činí pre nezaplatenie
konkrétnej splátky v dohodnutej lehote, so žiadosťou o zaplatenie celého dlhu; takýto obsah v súdenej
veci zistený nebol. S poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neurčitý právny úkon neplatný.
Predčasné zosplatnenie úveru bankou je z toho dôvodu neplatný právny úkon.

34. V nadväznosti na uvedené dospel súd k záveru, že dotknuté právne úkony veriteľa podľa § 53 ods.
9 a § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. Výzvu zo dňa 14.11.2024 a Výzvu zo dňa 20.03.2025 nemožno
považovaťzdôvoduichneurčitostianezrozumiteľnostizaplatnéprávneúkony(§37ods.1Občianskeho
zákonníka), ktoré mohli viesť k účinkom zosplatnenia dotknutého spotrebiteľského úveru a k naplneniu
podmienok pre platnosť postúpenia žalovanej pohľadávky podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

35. Ak nedošlo k zákonnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, pohľadávka veriteľa nie je
postupiteľná, pretože tomu bráni § 92 ods. 2 zákona o bankách a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z. V dôsledku toho, že uvedené zákonné ustanovenia pred postúpením pohľadávky banky terajšiemu
žalobcovi neboli dodržané a pohľadávka nebola v čase postúpenia splatná, súd dospel k záveru, že

právny úkon postúpenia je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Absolútna neplatnosť právnych úkonov pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada z úradnej
povinnosti, nemožno ju odstrániť ratihabíciou ani konvalidáciou a nepremlčuje sa. Keďže súd vyhodnotil
postúpenie pohľadávky ako absolútne neplatný právny úkon, žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu,
že žalobca nie je nositeľom uplatneného práva, lebo na základe neplatnej zmluvy o postúpení

pohľadávky nemohol platne nadobudnúť právo na zaplatenie dlhu zmluvy o úvere voči žalovanému.

36. Súd poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018,
v ktorom sa Najvyšší súd vysporiadal s podmienkami, za akých možno, resp. nemožno, postúpiťpohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou a síce, že podmienky
podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju
pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť

nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

37. Konanie v zmysle § 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) je kontradiktórne.
Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej

úspech v spore. K tvrdeným skutočnostiam musí predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak
strana úspešnou v spore nemôže byť. Napriek tomu, že skutkové tvrdenia žalobcu neboli žalovaným
rozporované, tvrdenia uvedené v žalobe v spojení s listinnými dôkazmi, ktoré žalobca predložil,
neumožňovali súdu žalobe vyhovieť. Pasivita žalovaného v konaní, a teda nepopretie skutkových
tvrdení uvedených v žalobe, automaticky neznamená, že súd vyhovie uplatnenému nároku. V tejto
súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019,

kde konštatoval: „I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciu § 151 ods. 1
a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. II. Všeobecný súd nemôže
vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak
žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový
význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (Čl. 8 CSP – procesné povinnosti

a procesné bremená).“

38. Zároveň súd zdôrazňuje, že na pojednávaní v rámci postupu podľa § 181 ods. 2 CSP oboznámil
predbežný právny názor, v rámci ktorého oboznámil, ktoré skutočnosti považuje za nejasné a sporné.
Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, na oboznámený predbežný právny názor súdu tak nereagoval,

hoci mal možnosť reagovať, pokiaľ by sa bol na pojednávanie dostavil. Súd nevidel žiaden dôvod, aby
pojednávanie odročil a opätovne tak umožnil žalobcovi reagovať na predbežný právny názor súdu.
Žalobca takúto možnosť mal na pojednávaní, túto nevyužil, keďže sa na pojednávanie nedostavil a súd
rozhodol na základe skutkových tvrdení a dôkazov predložených do vyhlásenia uznesenia, ktorým
vyhlásil dokazovanie za skončené na pojednávaní. Odročenie pojednávania by bolo v rozpore so

zásadou hospodárnosti konania i so zásadou rovnosti zbraní.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255, ods. 1 CSP, podľa ktorého by mal žalovaný voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania, pretože bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Nakoľko si
žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a ani zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania

vznikli (napr. v dôsledku plnenia poplatkovej povinnosti, právneho zastúpenia, atď.), súd žalovanému
voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.