Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 54Ek/2677/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124428248
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Brenkus
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124428248.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: A. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytom:C.XXXX/X,XXXXXD.E.F.;zastúpenýprávnymzástupcom:JUDr.JozefBarabás,
advokát, IČO: 50076477, Letná 45, 052 01 Spišská Nová Ves; proti povinným: 1/ C. F., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. X. XXXX XXXX/XX, XXX XX D. E. F.; 2/ G. F., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. X. XXXX XXXX/XX, XXX XX D. E. F.; zast.: Advokátska kancelária

Zátorský s.r.o., IČO: 56 622 104, H. XXXX/XX, XXX XX D. E. F.; vedenej súdnym exekútorom: JUDr.
Jozef Blaško, sídlo exekútorského úradu: kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce; pre vymoženie istiny
29.100,00 Eur, rozhodujúc o návrhu povinných na zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd p r i z n á v a povinným v 1/ a 2/ rade voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie vo

výške 945,52 eur, ktoré je oprávnený povinný uhradiť povinným v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia

III. Súd oprávnenému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozef Blaško trovy exekúcie vo
výške 61,50 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom právneho zástupcu na
Okresný súd Banská Bystrica dňa 18.11.2024 domáhal od povinných vymoženia istiny 29.100,00 Eur,
a to na základe exekučného titulu – Notárska zápisnica napísaná na Notárskom úrade v Spišskej Novej
Vsi dňa 13.06.2024 notárom JUDr. Ľubomírom Ondovom pod sp. zn. N 358/2024, Nz 18536/2024,

NCRIs 19062/2024 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Súd na základe predmetného Návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 26.11.2024 Poverenie na
vykonanie exekúcie sp. zn. 54Ek/2677/2024 (ďalej len „Poverenie na vykonanie exekúcie“) súdnemu
exekútorovi - JUDr. Jozef Blaško, sídlo exekútorského úradu: B. E. X, XXX XX I., ktorý exekúciu vedie
pod sp. zn. 5EX 790/24.

3. Dňa 31.01.2025 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Banská Bystrica podanie, v ktorom zaslal
súdu návrhu povinných na zastavenie exekúcie a následne dňa 10.02.2025 doručil súdu vyjadrenie
oprávneného.

4. V Návrhu na zastavenie exekúcie povinní žiadajú o zastavenie exekúcie z dôvodu, že: cit.: „Povinní

týmto návrhom namietajú materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu – absenciu záväzku (dlhu). V
tomto konkrétnom prípade povinných v čase spísania notárskej zápisnice a v čase vyslovenia súhlasus jej vykonateľnosťou dlh už neexistoval, nakoľko zanikol jeho splnením. K podpisu notárskej zápisnice
došlo len z dôvodu nátlaku oprávneného, napriek vedomosti oboch strán o nepravdivosti vyhlásených
údajov, t. j. o neexistencii dlhu. Uvedené skutočnosti činia z tejto notárskej zápisnice exekučný titul

nespôsobilý byť vykonateľným pre absenciu platného záväzku, s ktorého vykonateľnosťou povinní
vyjadrili súhlas. Vzhľadom na absenciu materiálnej vykonateľnosti pre neexistenciu dlhu v čase uznania
a samotné vykonanie uznania dlhu pod nátlakom, t. j. jeho neplatnosť, je táto exekúcia neprípustná.
Uvedené skutočnosti nemôžu vyplývať a ani nevyplývajú priamo zo znenia notárskej zápisnice, preto
ich povinní preukazujú práve v tomto návrhu na zastavenie exekúcie. Súčasne povinní dňa 23.12.2024

podali aj samostatnú žalobu (čím začalo konanie vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod
sp. zn. 1C/111/2024), ktorou sa domáhajú určenia neplatnosti právneho úkonu – uznania dlhu, nakoľko
okremneexistenciedlhubolojehouznanieformounotárskejzápisnicevykonanépodnátlakom.Uvedené
bolo dôvodom vzniku takejto notárskej zápisnice, ktorá je preto podľa názoru povinných zároveň pre
neprítomnosť slobody vôle neplatným právnym úkonom. Skutočnosti vykonania právneho úkonu pod
nátlakom povinní bližšie opísali v spomenutej žalobe, v ktorej zároveň tiež preukazujú aj neexistenciu

dlhu v čase jeho uznania a ktorú na oboznámenie sa prikladajú ako dôkaz. Vzhľadom na to, že týmto
návrhom na zastavenie exekúcie povinní namietajú materiálnu nevykonateľnosť pre neexistenciu dlhu v
čase uznania, t. j. zánik záväzku jeho splnením pred momentom jeho uznania, podstatou tohto návrhu je
preukázanieneexistenciedlhuvčaseuznania,nakoľkonotárskazápisnicasosúhlasomkvykonateľnosti
má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov

v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Záväzok (dlh) v momente uznania bol
zaniknutý, a to jeho splnením, keďže konkrétne ku dňu uznania dlhu bolo zo strany povinných splatené
24 993,76 €. Okrem priamych platieb z bankového účtu Povinného 1/ dochádzalo k splátkam pôžičky
za povinných aj zo strany tretích subjektov, a to jednak ich dcéry I. J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. X. XXXX XXXX/XX, XXX XX D. E. F., ale aj zo strany K. H. na základe dohody o tom, že K. H. bude

splácať dlh Povinných v prospech oprávneného popri nich. Ich dcéra v prospech oprávneného v máji
2024 splatila dlh povinných v rozsahu 5000 €. Povinní po skontaktovaní sa s K. H. zároveň zistili, že
K. H. splatil dlh ku dňu uznania dlhu v rozsahu podľa dnešnej vedomosti povinných minimálne 13 700
€. Uvedený rozsah môže byť dokonca aj širší k čomu povinní iniciovali dokazovanie v rámci konania
o neplatnosť právneho úkonu – predmetnej notárskej zápisnice. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, je

potrebné vykonať materiálny prieskum tejto notárskej zápisnice, a to v prepojení na hmotnoprávny úkon,
ktorý obsahuje.“

5. Vo vyjadrení oprávneného oprávnený oznamuje, že s návrhom povinných na zastavenie exekúcie
nesúhlasí a žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo. Oprávnený uvádza, že: cit.: „Popierame tvrdenia

Povinných o neexistencii dlhu voči Oprávnenému, ktoré sú navyše hrubo zavádzajúce. Oprávnený bol
ich nádejný zať Povinnými požiadaný o pôžičku, na ktorú si vzal na základe žiadosti Povinného 1/
úver z Tatra banky, a.s. s termínom splatnosti dňa 15.09.2029, kde výška celkovej čiastky, ktorú musí
Oprávnený ako dlžník zaplatiť, je 29.714,63 €; zároveň, keďže ho Povinní žiadali o ďalšiu pôžičku,
poskytol im ďalšiu pôžičku, na ktorú si opäť vzal na základe žiadosti Povinného 1/ úver zo Slovenskej

sporiteľne, a.s. s termínom splatnosti dňa 15.05.2030, kde celková čiastka, ktorú musí Oprávnený ako
dlžník zaplatiť, je 41.446,66 €. Tieto finančné prostriedky z úverov, ktorých výška v súhrne predstavuje
sumu 71.161,29 €, sa Povinní zaviazali vrátiť Oprávnenému v plnom rozsahu. Tento celkový dlh
(71.161,29 €) bol Povinnými v čase uznania dlhu už čiastočne splatený, a preto došlo k uznaniu už
len zostávajúcej časti dlhu a to z dôvodu meškania s jeho úhradou v celosti. Povinní predkladajú rôzne

screenshoty, výpisy a dokumenty (niektoré bez zjavnej súvislosti s predmetným exekučným konaním,
resp. bez možnosti overenia ich súvislosti) uvádzajúc, že došlo k splneniu dlhu; čo však Povinní už –
očividne úmyselne - neuvádzajú je, že po tom, čo došlo k „údajnému vráteniu“ časti pôžičky zo strany
Povinného 1/, na ktoré vo svojom návrhu poukazujú, Oprávnený v priebehu nasledujúcich dní opätovne
poslal peniaze späť na bankový účet Povinného 1/, ako možno vidieť aj v Povinnými predloženom

dokumente: výpis z účtu Žalobca napr. na strane 2 dňa 21.1.2022 „prevod na účet Oprávneného v
sume 21.403,76 €“, pričom v nasledujúcich dňoch posielal Oprávnený peniaze späť Povinnému 1/ - dňa
21.01.2022 v sume 3.000,- €, dňa 22.01.2022 v sume 3.000,- €, dňa 24.01.2022 v sume 3.000,- €; okrem
týchto platieb Oprávnený odovzdal Povinnému 1/ v hotovosti sumu 12.000,- €, ktoré vybral v hotovosti
dňa24.01.2022a26.01.2022. Jetedazrejmé,žeksplneniucelkovéhodlhunedošlo,pretožeOprávnený

priebežne posielal Povinnému 1/ ďalšie platby aj medzi tým, ako svoj celkový dlh čiastočne plnili Povinní.
Povinnými predkladané doklady o úhradách sa teda vzťahujú už na uhradenú časť dlhu, ktorá nebola
predmetomuznaniadlhuvoformenotárskejzápisnice.Povinnívyužijúcznenienotárskejzápisnice,ktorá
neuvádza celkovú výšku poskytnutých pôžičiek a duplikovaným použitím nimi uhradených platieb vovzťahu len k vymáhanému dlhu sa úmyselne snažia zaviesť konajúci súd. Zároveň výslovne popierame
a ohradzujeme sa proti tvrdeniam Povinných o nátlaku na Povinných a neprítomnosti slobodnej vôle
Povinných pri uznaní dlhu. Oprávnený dal Povinným možnosť posunúť splatnosť ich dlhu o 4 mesiace

(pôvodná splatnosť bola 31.05.2024) za splnenia podmienky, že svoj zostávajúci dlh uznajú vo forme
notárskej zápisnice a budú súhlasiť s jej vykonateľnosťou ako exekučného titulu, inak sa bude domáhať
svojich práv na súde, čo ale v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako hrozbu či nátlak, keďže ide
o uplatňovanie ústavne zaručeného práva na súdnu ochranu. V tejto súvislosti poukazujem aj na
nelogickosť obrany Povinných v súvislosti s nedostatkom slobodnej vôle a neexistenciou dlhu voči

Oprávnenému, keďže nie je možné uveriť tvrdeniu Povinných, že Povinní uznali neexistujúci dlh pod
hrozbou jeho vymáhania súdnou cestou, čo platí obdobne aj pre prípadné podanie trestného oznámenia,
nakoľko celá schéma Povinných vykazuje znaky trestného činu, kde zneužitým a zaviazaným voči
bankám je výlučne práve Oprávnený. Ako je aj v samotnej notárskej zápisnici spísanej na Notárskom
úrade JUDr. Ľubomíra Ondova zo dňa 13.06.2024 uvedené: „VII./ Účastníci vyhlasujú, že ich vôľa pri
tomto právnom úkone bola slobodná, vážna, určitá a zrozumiteľná, prejav neuskutočnili v tiesni ani

za nápadne nevýhodných podmienok.“ Je teda evidentné, že týmito tvrdeniami sa Povinní snažia iba
zavádzať súd a úmyselne sa stavať do pozície „obetí“, čo ale priamo vyvracia fakt, že všetky finančné
prostriedky (v podstatne vyššom objeme ako vymáhaný dlh) im boli od Oprávneného posielané na ich
žiadosť, a na základe výslovného pokynu Povinného 1/ boli ďalej posielané buď naspäť na bankový
účet Povinného 1/ alebo na bankové účty tretích osôb, s ktorými Oprávnený nemal nijaké väzby, ako

úhrady dlhov za Povinného 1/ resp. ním poverenej osoby K. H., a všetko to konal na výslovný pokyn
Povinného 1/ resp. ním poverenej osoby K. H.. Čo sa týka čestného vyhlásenia K. H. a platieb od tejto
osoby, resp. ním uvedených osôb, uvádzame, že tieto sa viažu už k splatenej časti dlhu, prevyšujúcej
dlh uznaný Povinnými vo forme notárskej zápisnice, pričom rovnako ako pri Povinných poukazujeme,
že týmto osobám boli platby posielané aj opačným smerom, čo taktiež evokuje páchanie trestnej

činnosti pri zneužití osoby a účtu Oprávneného iba ako „tranzitnej stanice“. Povinní z exekúcie teda
pri svojom návrhu na zastavenie exekúcie účelovo poukazujú len na platby, ktoré Oprávnenému zaslali
bez zohľadnenia spätných platieb Oprávneného na ich, resp. nimi určené účty, resp. bez zohľadnenia
celkovej poskytnutej sumy od Oprávneného (71.161,29 €), pričom práve tento rozdiel je predmetom
uznania vymáhaného dlhu“.

6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uvádza, že upovedomenie o začatí exekúcie obaja povinní
prevzali dňa 31.12.2024 a dňa 09.01.2025 bol podaný návrh na zastavenie exekúcie. K návrhu
povinných na zastavenie exekúcie sa súdny exekútor nevyjadril.

7. Súd konajúci vyšším súdnym úradníkom dňa 17.02.2025 vydal Uznesenie sp. zn. 54Ek/2677/2024,
ktorým I. výrokom návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku
zamietol, a II. výrokom priznal oprávnenému náhradu trov exekučného konania vo výške 296,93 Eur,
ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, a III. výrokom povinným
náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti uvedenému uzneseniu podali povinní v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnili
tým, že súd v napádanom uznesení nesprávne vyhodnotil posudzovanú situáciu a námietky povinných,
keď nekriticky prijal a uveril tvrdeniam oprávneného, a to že povinní sa zaviazali k vráteniu hodnoty ním
načerpaných úverov v ním tvrdenej súhrnnej výške 71.161,29 €, o čom však nepredložil súdu žiadne

relevantnédôkazy.Oprávnenývšaknikdypredmetnéfinančnéprostriedkyvtakomtoobnoseakopôžičku
neposkytol povinným a nikdy nebolo predmetom dohody medzi oprávneným a povinnými to, že povinní
vrátia sumu rovnajúcu sa hodnote oprávneným načerpaných úverov, t. j. 71.161,29 €. Nie je pravdou
a povinní popierajú, aby sa kedykoľvek v minulosti zaviazali vrátiť finančné prostriedky v tejto výške,
ktoré im nikdy neboli ani len odovzdané. Oprávnený túto skutočnosť ničím nepreukázal, nakoľko takáto

dohoda nikdy nevznikla a uvedené je preto výlučne účelovým tvrdením. Ani oprávneným predložený
dôkaz o tom, že oprávnený načerpal na svoje bankové účty finančné prostriedky vo výške 21 900 Eur,
prípadne dôkaz spočívajúci v predložení niektorých strán z úverovej zmluvy nepreukazuje, že čiastka,
ktorú oprávnený označil ako údajný dlh - t. j. 71.161,29 €. bola odovzdaná povinným. Povinní nikdy od
oprávneného neprijali všetky finančné prostriedky, ktoré oprávnený načerpal, nie to ešte obnos peňazí

vo výške 71.161,29 € predstavujúci akúsi „celkovú hodnotu úveru“ a preto je účelovým tvrdením to, že
dlh bol na počiatku vyšší, než je zmienené v notárskej zápisnici, a to s cieľom hodiť vinu za vlastné
konanie na povinných. Aj samotný oprávnený len stroho, neurčito a nepodložene uvádza tvrdenie, že
povinní sa údajne zaviazali k zaplateniu dlhu vo výške 71.161,29 €, avšak povinní poukazujú na to,že ak sa oprávnený snaží tvrdiť, že všetky načerpané prostriedky boli odovzdané povinným, neuvádza
pravdu. Rovnako ak sa oprávnený snaží tvrdiť, že napriek tomu, že prostriedky neboli odovzdané sa
ich povinní zaviazali vrátiť, tiež neuvádza pravdu. Na ozrejmenie situácie, je nutné priblížiť priebeh

čerpania finančných prostriedkov oprávneným. Oprávnený dokladuje, že načerpal finančné prostriedky
z dvoch úverov. Prvý vo výške 21 900 € v C. G. (s jeho povinnosťou splatiť banke 29.714,63 €) a druhý
v Slovenská sporiteľňa a.s. vo výške 31.279 € (s jeho povinnosťou splatiť banke 41.446,66 €). Uvedené
nie je úplnou pravdou, nakoľko zo strany oprávneného došlo v septembri 2021 v D. D. G. k načerpaniu
úveru len vo výške 10 000 €. Až následne dňa 02.05.2022 došlo zo strany oprávneného k refinancovaniu

úveru, kde úver v D. D. G. vo výške 10 000 € bol refinancovaný a oprávneným boli načerpané finančné
prostriedky vo výške 31.279 €. Táto nová načerpaná finančná hodnota, však nebola načerpaná v
prospech povinných a oprávnený ju nikdy ani nezaslal povinným. Tieto finančné prostriedky (o ktoré bol
pôvodný úver navýšený, t. j. 21.279 €) zaslal tretím osobám. V reakcii na tieto neúplné tvrdenia predložili
povinní detaily platieb z účtu oprávneného zo dňa refinancovania úveru, ktoré preukazujú , že časť týchto
financií (9000 €, 3000 €, 3500 €) bola odoslaná na cudzie účty tretích osôb a nie na účty povinných. O

uvedenom svedčí aj účelové neuvedenie dátumu načerpania úverov a nepredloženie ostatných platieb
preukazujúcich poskytnutie financií povinným. Oprávnený však nikdy povinným neodovzdal sumu, ktorú
označuje on ako celkový dlh a nikdy nedošlo ani k dohode o tom, že povinní vrátia takúto sumu,
prípadne, že to budú práve povinní, ktorí namiesto neho uhradia sumu, ktorú potrebuje v prospech bánk
zaplatiť. Faktom, ktorý podporuje tvrdenie povinných je to, že oprávnený sám rozpisuje „odovzdanie

úveru“ vo výške 21 900 Eur načerpaného v C. G. neurčitými výbermi z bankomatu a zasielaním iným
osobám, než sú povinní, a tým preukazuje, že ani tento úver dokonca v celosti neodovzdal len povinným,
ale aj tretím osobám. Dlh povinných v čase podania návrhu na začatie exekúcie bol teda splatený v
celom rozsahu a vyhlásenie o nesplatenej časti v notárskej zápisnici nebolo pravdivým, čo dokladuje aj
samotný oprávnený výpismi o prijatých platbách, spolu v súčte 40.076,62€, a to bez započítania platby

zo strany povinného 1/ vo výške 21 403,76 €, ktorú povinní zdokladovali výpisom z účtu povinného
1/ v návrhu na zastavenie exekúcie (teda spolu 61.480,38 €). Oprávnený síce namieta, že po tejto
platbe bolo v prospech povinného 1/ zaslaných opätovne v súčte 9.000 €, avšak povinní poukazujú
na to, že sú si toho vedomí, avšak aj napriek tejto skutočnosti, bol ich dlh splatený v celom rozsahu.
Súčasne oprávnený žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia ohľadne existencie a samotného

vzniku aj iného dlhu okrem toho, ktorý sa zmieňuje v notárskej zápisnici. Nie je vinou povinných a
nemôže byť na ich zodpovednosti skutočnosť, že oprávnený po tom, ako načerpal finančné prostriedky
z refinancovania úveru s nimi naložil tak, že ich zaslal na účty tretích osôb. Nie je možné očakávať
od povinných, že napriek neexistencii dlhu by mali oni byť exekučne postihnutí za dlhy tretích osôb,
ku ktorým nikdy nepristúpili ani ich neprevzali. Povinní nemôžu zodpovedať za konanie oprávneného,

ktorý poskytol peňažné prostriedky tretím osobám, ale len za dlh svoj vlastný, ktorý bol splatený v
celom rozsahu. Súd nesprávne vyhodnotil splnenie podmienok pre materiálnu vykonateľnosť notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, ktorú povinní namietajú z dôvodu neexistencie dlhu jednak v čase
vyhotovenia notárskej zápisnice a zároveň v čase začatia exekúcie, čím je prítomné nesprávne právne
posúdenie zo strany súdu. Súd bez ohľadu na to, že samotná notárska zápisnica zmieňuje vykonanie

pôžičky v roku 2021 neprihliadal k predloženým dôkazom zo strany povinných, ktorí preukazujú, že v
čase od poskytnutia pôžičky splatili celý jej rozsah, a teda že vedením exekúcie voči nim dochádza k
duplicitnému vymoženiu nárokov oprávneného, ktorý sa vďaka nepodloženým tvrdeniam chce obohatiť
na úkor povinných. Samotný Oprávnený dokladuje skutočnosť, že ku dňu uznania dlhu boli pôžičky z
obdobia septembra 2021 splatené prostredníctvom jednak povinných a aj ich dcéry I. J. F. a tretích osôb,

ktorézasielalisplátkuzaK.H.,ktorýsazaviazal,žebudesplácaťdlhpovinnýchoprávnenémupoprinich,
o čom povinní predložili k návrhu na zastavenie exekúcie jeho čestné prehlásenie. Súd sa nesprávne
vysporiadal s materiálnym prieskumom, ak pri ňom neakceptoval úhrady povinného 1/ a tretích osôb z
dôvodu, že tie predchádzali vzniku exekučného titulu, čím je okrem nesprávneho právneho posúdenia
založenéajnesprávnezistenieskutkovéhostavu.Právetaktopreukázanáneexistenciadlhujezásadnou

skutočnosťou, ktorá je podkladom pre nesprávnosť samotného exekučného titulu a súčasne právne
posúdenie jeho materiálnej (ne)vykonateľnosti, nakoľko v prepojení na zvyšné okolnosti, ktoré nastali
medzi oprávneným a povinnými, a to nátlak oprávneného na povinných, ako aj všetkých ich rodinných
príslušníkov, s bezprávnymi vyhrážkami, ktorým je platnosť exekučného titulu spochybnená, je nutné
posudzovať podmienku materiálnej vykonateľnosti, t. j. existenciu záväzku ku dňu začatia exekúcie bez

ohľadu na to, či k jeho splateniu došlo pred uznaním dlhu a vznikom exekučného titulu alebo po ňom.
Súd síce v odôvodnení uviedol, že povinnými poukazovaný nález Ústavného súdu SR (č. k. III ÚS
435/2020 z 11.októbra 2022) spočíval vo vyhodnotení situácie, kedy dlh v čase uznania ešte nevznikol,
avšak podľa názoru povinných nesprávne vyhodnotil aplikáciu tohto rozhodnutia Ústavného súdu SRna toto konanie, nakoľko uvedená podstata tohto nálezu je aplikovateľná aj v tomto konaní, keďže aj
v tomto konaní spočíva situácia v neexistencii záväzku v čase vzniku exekučného titulu. Ak má byť
predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu hmotnoprávna realita, v ktorej záväzok existuje, tak ani

v tomto konaní nie je exekučný titul vykonateľný, nakoľko ani tu záväzok v čase vzniku exekučného titulu
neexistoval,nakoľkopredjehovznikomzanikol.Rovnakovzhľadomnavyššiezmienenésasúdlenlaxne
vysporiadal s materiálnym prieskumom, ak bez ďalšieho preukázania prevzal holé tvrdenia oprávneného
o tom, že celková splatená časť dlhu sa viaže na iný záväzok nie ten, ktorý je uznaný v notárskej
zápisnici, a na základe toho tvrdí, že povinní túto skutočnosť preukázal. Povinní v tomto opätovne

popierajú existenciu akéhokoľvek iného dlhu a nemôžu súhlasiť so záverom súdu, že oprávnený túto
skutočnosť preukázal. Rovnako súd nevzal do úvahy skutočnosti, ohľadne konania proti svojej vôli, ak
jednoducho bez ďalšieho uviedol, že „predmetné uznanie dlhu nemali Povinní podpísať“. Na objasnenie
týchto tvrdení povinní predložili aj podanú žalobu na Okresnom súde Spišská Nová Ves, kde vysvetľujú,
že k takýmto vyhláseniam boli donútení, čím je v kontexte zmieňovaných okolností nutné sa zaoberať.
Na preukázanie tejto skutočnosti navrhli vypočutie osôb, čo však súd nevzal do úvahy a vo svojom

odôvodnení ani len nezmieňuje dôvod nevykonania takéhoto dôkazu. Uvedený návrh prišiel zo strany
povinných z dôvodu, že práve Exekučný poriadok ráta s vypočutím osôb, ak je to v konaní potrebné.

9. Oprávnený sa k podanej sťažnosti povinných na výzvu súdu (doručenú právnemu zástupcovi
oprávneného dňa 30.05.2025 fikciou doručenia - uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk

s fikciou doručenia) nevyjadril.

10. O sťažnosti povinného rozhodol sudca tunajšieho súdu a to Uznesením sp. zn. 54Ek/2677/2024 zo
dňa 17.09.2025 tak, že uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/2677/2024 zo dňa
17.07.2025 vydané vyšším súdnym úradníkom zrušil v celom rozsahu. Sudca v predmetnom uznesení

uvádza, úlohou vyššieho súdneho úradníka bude ustáliť, či nárok uplatnený oprávneným v predmetnom
exekučnom konaní z titulu notárskej zápisnice neodporuje zákonu a to konkrétne ust. § 45 ods. 3
Exekučného poriadku a v akom rozsahu bol nárok oprávneného zo strany povinných uspokojený. Vyšší
súdny úradník opätovne rozhodne aj trovách konania vrátane trov sťažnostného konania.

11. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b)exekučný titul bol zrušený,

c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj

bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

14. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný
účinok, rozhoduje súd prednostne.15. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

16. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví
a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na
zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie
exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

17. Podľa § 45 odsek 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná
osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

18. Podľa § 46 odsek 2 Exekučného poriadku, potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje pri exekučnom

titule podľa § 45 ods. 2 písm. c), k), l) a m).

19. Podľa § 47 odsek 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v
znení neskorších predpisov, notárska zápisnica musí obsahovať: a) miesto,
deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice; b) meno, priezvisko a sídlo

notára; c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo,
ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka ,ak je ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno,
identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich
zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka; d) vyhlásenie
účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola

preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka,
f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej
mene konať, g) obsah právneho úkonu,
h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, i) podpisy
účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk

účastníka; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená
v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis, j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

20. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia

exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov
vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil.

21. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie

exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu
zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho
uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím
na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného
dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený.

22. Súd preskúmal exekučný titul, na podklade ktorého sa predmetná exekúcia vedie, pričom mal za
preukázané, že exekučné konanie je vedené na základe Notárskej zápisnice napísanej na Notárskom
úradevSpišskejNovejVsidňa13.06.2024notáromJUDr.ĽubomíromOndovompodsp.zn.N358/2024,
Nz 18536/2024, NCRIs 19062/2024. Ako veriteľ - oprávnená osoba v exekučnom titule je uvedený

oprávnený, ako dlžníci - povinné osoby sú uvedený povinní. Z notárskej zápisnice vyplýva právny
dôvod – pôžička peňazí medzi oprávneným a povinnými, predmet plnenia: 34.200,00 Eur a čas plnenia:
do 30.09.2024. Povinní v bode VI. notárskej zápisnice výslovne súhlasil s tým, aby sa táto notárska
zápisnica stala vykonateľným titulom a podkladom pre exekúciu.

23.Súddávadopozornostiskutočnosť,žeexekučnánotárskazápisnicajetzv.solemnizačnounotárskou
zápisnicou v zmysle § 46 Notárskeho poriadku, t.j. notárskou zápisnicou obsahujúcou právny úkon,
ktorý formuluje notár takým spôsobom, aby jeho obsah zodpovedal vôli účastníkov ako aj právnym
predpisom a neodporoval dobrým mravom. Táto notárska zápisnica je zároveň verejnou listinou ( § 3ods. 4 Notárskeho poriadku), pri ktorej platí prezumpcia správnosti podľa § 205 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, že notárska zápisnica je verejnou
listinou, je významnou z hľadiska lepšej vymožiteľnosti práva účastníkov daného úkonu. Skutočnosti

uvedené vo verejnej listine sa považujú za dané, pokiaľ ich niekto nevyvráti, t.j. dôkazné bremeno leží
na tých, ktorí jej obsah rozporujú, v tomto prípade leží dôkazné bremeno na povinných. Právny záväzok
(či už jednostranný alebo dvojstranný) nemusí byť v exekučnej notárskej zápisnici priamo obsiahnutý,
podstatné je len to, aby tento záväzok v exekučnej notárskej zápisnici bol špecifikovaný v rozsahu
náležitostí podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

24. Základnými predpokladmi vedenia exekúcie voči dlžníkom - povinným sú vykonateľný exekučný
titul a skutočnosť, že povinní dobrovoľne nesplnili to, čo im ukladá exekučný titul. Vo všeobecnosti
sa pod vykonateľnosťou rozumejú účinky exekučného titulu umožňujúce núteným spôsobom aj proti
vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú v exekučnom titule, ktorá nebola splnená
dobrovoľne. Právna teória rozoznáva vykonateľnosť materiálnu a formálnu. V prípade exekučnej

notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní zákonom predpísaných
náležitostí notárskej zápisnice upravených v § 47 Notárskeho poriadku. Formálna vykonateľnosť
nastáva však až vtedy, keď márne uplynie lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá je v nej
obsiahnutá. Osobitosť exekučnej notárskej zápisnice spočíva v tom, že potvrdenie o vykonateľnosti
sa na tejto zápisnici na rozdiel od iných exekučných titulov nevyznačuje (§ 46 ods. 2 Exekučného

poriadku). Materiálna vykonateľnosť exekučnej notárskej zápisnice je naplnená vtedy, keď obsahuje
osobu oprávneného, osobu povinného a náležitosti predpísané v § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného
poriadku,t.j.konkretizáciuprávnehozáväzkučodojehorozsahuaobsahu(právnydôvod,predmetačas
plnenia) a súhlas povinného s vykonateľnosťou zápisnice. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti
exekučného titulu je o.i. aj to, či osoby označené v zápisnici skutočne existujú (resp. či skutočne

existovali v čase spísania zápisnice), a teda či nejde o tzv. „non subjekt“. Materiálnym predpokladom
vykonateľnosti exekučného titulu je aj to, či sú dotknuté osoby dostatočne individualizované, teda či
nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti je tiež
určenie lehoty na plnenie a vymedzenie obsahu a rozsahu plnenia. Splnenie podmienky vykonateľnosti
skúma exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a to aj ex offo. Súd teda ešte pred

vydaním poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal predloženú notársku zápisnicu a konštatuje, že
notárska zápisnica spĺňa všetky formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu.

25.Povinnívosvojomnávrhunazastavenieexekúciepožadujúmateriálnyprieskumnotárskejzápisnice,
a to v prepojení na hmotnoprávny úkon, ktorý obsahuje. Ústavný súd pripúšťa, že exekučný súd

môže v určitej miere skúmať materiálnu vykonateľnosť notárskej zápisnice, ale len ak sa vzniesli
relevantné námietky týkajúce sa hmotnoprávneho základu zápisnice. Tento prieskum je obmedzený
a nemá charakter komplexného hmotnoprávneho konania. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie
namietajú neexistenciu dlhu z dôvodu, že v čase spísania notárskej zápisnice a v čase vyslovenia
súhlasu s jej vykonateľnosťou dlh už neexistoval, nakoľko zanikol jeho splnením. Povinní vo svojom

návrhu na zastavenie exekúcie uvádzajú, že povinný 1/ uhradil priamo oprávnenému na účet spolu sumu
24.993,76 Eur v období od januára 2022 až do júna 2022. Povinní ďalej uvádzajú, že okrem uvedených
platieb dochádzalo k splátkam pôžičky za povinných aj zo strany tretích subjektov, pričom ich dcéra
uhradila v prospech oprávneného v máji 2024 sumu vo výške 5.000,00 Eur a tretia osoba - K. H., splatila
dlh ku dňu uznania dlhu podľa vedomosti povinných minimálne 13.700,00 Eur v období od decembra

2022 až do júla 2024. Povinní predložili súdu dôkazy, že oprávnenému bola v období od januára 2022
až do júla 2024 uhradená suma spolu vo výške 43.693,76 Eur. Oprávnený ale vo svojom vyjadrení
uvádza, že uvedené platby sa viažu už k splatenej časti dlhu, prevyšujúcej dlh uznaný Povinnými vo
forme notárskej zápisnice, pričom rovnako ako pri Povinných poukazuje, že týmto osobám boli platby
posielané aj opačným smerom.

26. Sudca tunajšieho súdu v Uznesení sp. zn. 54Ek/2677/2024 zo dňa 17.09.2025 určil, že pre
rozhodnutie vo veci bude potrebné ustáliť, aká reálne bola výška poskytnutej pôžičky povinným a akú
časť z tejto pôžičky povinní uhradili berúc do úvahy ust. § 45 ods. 3 Exekučného poriadku. Povinnosť
tvrdenia a dôkazná povinnosť ohľadne výšky poskytnutej pôžičky zaťažuje oprávneného, pretože z

týchtoskutočnostívyvodzujepresebapriaznivýnásledokvpodobeexistenciedlhu.Povinnosťtvrdeniaa
dôkaznú povinnosť, akú sumu povinní na pôžičku zaplatili zas majú povinní, pretože z týchto skutočností
vyvodzujú pre seba priaznivý právny následok v podobe neexistencie dlhu (alebo jeho časti) a tým buďvyvrátenia domnienky, že dlh (vo výške uvedenej v notárskej zápisnici) v čase jeho uznania existoval
alebo preukázania, že po uznaní zanikol.

27. Z uvedeného dôvodu exekučný súd Výzvou zo dňa 16.10.2025 vyzval oprávneného prostredníctvom
jeho právneho zástupcu, aby v lehote 10 pracovných dní od doručenia výzvy uviedol a predložil súdu
dôkazy, aká suma bola reálne odovzdaná povinným a vyjadrenie, kde oprávnený uvedie, akú sumu
povinní čiastočne uhradili pred vydaním exekučného titulu. Uvedená výzva bola právnemu zástupcovi
oprávneného doručená dňa 01.11.2025, o čom svedčí doručenka uložená v ESS. Nakoľko oprávnený

na uvedenú výzvu v súdom stanovenej lehote nereagoval, súd opätovne dňa 18.11.2025 vyzval
oprávneného prostredníctvom jeho právneho zástupcu formou výzvy - urgencie, aby súdu predložil
vyššie uvedené vyjadrenie a dôkazy v lehote 10 pracovných dní od doručenia výzvy. Súd zároveň dňa
18.11.2025 vyzval aj priamo oprávneného, aby uviedol a predložil súdu dôkazy, aká suma bola reálne
odovzdaná povinným a vyjadrenie, kde oprávnený uvedie, akú sumu povinní čiastočne uhradili pred
vydaním exekučného titulu v lehote 10 pracovných dní od doručenia výzvy. Výzva - urgencia právnemu

zástupcovi oprávneného bola doručená právnemu zástupcovi oprávneného 05.12.2025, o čom svedčí
doručenka uložená v ESS. Právny zástupca oprávneného v súdom určenej lehote nedoručil požadované
vyjadrenie a dôkazy. Výzva priamo oprávnenému zo dňa 18.11.2025 bola oprávnenému odoslaná
listinne na adresu oprávneného, ktorú uviedol v návrhu na vykonanie exekúcie - C. XXXX/X, XXX XX D.
E. F.. Uvedená adresa je zároveň aj adresou oprávneného v súlade s lustráciou v Registri obyvateľov,

azároveňjetoadresa,ktorúoprávnenýuvádzavovyjadreníknávrhupovinnýchnazastavenieexekúcie.
Súduniejeznámaináadresaoprávneného.Uvedenávýzvabolapriamooprávnenémulistinnédoručená
dňa 26.11.2025 fikciou doručenia, o čom svedčí doručenka uložená v ESS. Oprávnený sa v súdom
určenej lehote nevyjadril, a nepredložil súdu požadované dôkazy.

28. Ďalej považuje exekučný súd za potrebné uviesť, že podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe
je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať
na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany
v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o povinnosť tvrdenia, t. j. bremeno tvrdiť skutočnosti,
ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak dôkazné bremeno tieto skutočnosti preukázať, t. j.

dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Aj v
exekučnom konaní, ktorého predmetom je spor oprávneného a povinného o dôvodnosť exekúcie,
sa preto uplatňuje prejednacia zásada. Následky spojené s nesplnením bremien v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila, keďže zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania. Inými slovami povedané, ak

neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie
súdu v jej neprospech.

29. Povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádzajú, že celý dlh splatili, a na potvrdenie
uvedenej skutočnosti doložili súdu dôkazy, ktoré preukazujú, že oprávnenému bola v období od januára

2022 až do júla 2024 uhradená suma spolu vo výške 43.693,76 Eur, a tým pádom dlh oprávneného
v čase uznania dlhu už neexistoval. Oprávnený na uvedené tvrdenie povinných uvádza, že uvedené
platby sa viažu už k splatenej časti dlhu, prevyšujúcej dlh uznaný Povinnými vo forme notárskej
zápisnice, pričom rovnako ako pri Povinných poukazuje, že týmto osobám boli platby posielané aj
opačným smerom. Exekučný titul predložený oprávneným uvádza, že dlžníci (povinný 1/ a povinný

2/) uzavreli s veriteľom (oprávneným) viaceré zmluvy o pôžičke v ústnej forme, na základe ktorých sa
stali dlžníkmi veriteľa - osoby oprávnenej s povinnosťou vrátiť poskytnutú pôžičku peňazí vo výške
43.400,00 Eur v lehote do 31.05.2024. Z uvedeného exekučného titulu má súd za preukázané, že
oprávnený poskytol povinným pôžičky v celkovej výške 43.400,00 Eur. V exekučnom titule sa neuvádza,
že by boli povinným poskytnuté pôžičky vo vyššej sume, než je 43.400,00 Eur. Nakoľko ale oprávnený

vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že celkový dlh povinných mal byť
vo výške 71.161,29 Eur, a úhrady povinných a tretích osôb sa týkali časti dlhu, ktorý prevyšuje dlh
uznaný povinnými v exekučnom titule, súd preto musel posúdiť skutočnú výšku dlhu povinných voči
oprávnenému.Oprávnenýaleaninapriekviacerýmvýzvamsúdunedoložildôkazy,ktorýmibypreukázal,
že existuje dlh povinných voči jeho osobe, ktorý prevyšuje dlh uvedený v exekučnom titule. Dôkazné

bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá
skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za
pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto
tvrdení, bolo v tomto prípade vecou oprávneného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré vo vyjadreník návrhu na zastavenie exekúcie uviedol a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé
právne dôsledky. Z uvedeného teda možno jednoznačne vyvodiť, že podstatnou náležitosťou vyjadrenia
oprávneného je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa

prejavuje v procesnej ujme, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.

30. Premietnutím vyššie uvedeného na danú vec musí exekučný súd skonštatovať, že oprávnený
neuniesol dôkazné bremeno k tvrdeniu, že uvedené platby povinných a tretích osôb sa viažu už
k splatenej časti dlhu, prevyšujúcej dlh uznaný Povinnými vo forme notárskej zápisnice. Povinní

svojimi dôkazmi preukázali, že uhradili oprávnenému sumu vo výške 43.693,76 Eur, čo je viac, než
suma dlhu uvádzaného v exekučnom titule (43.400,00 Eur) a preto dlh uznaný v notárskej zápisnici
neexistuje. Skutočnosť, že oprávnený súdu predložil Spotrebiteľské zmluvy týkajúce sa úverov vo výške
31.279,00 Eur a 21.900,00 Eur, ktoré si oprávnený zobral, nepredstavujú dôkaz, že uvedené sumy
boli aj skutočne odovzdané povinným. Súd preto musí vychádzať zo znenia exekučného titulu, že
povinným boli poskytnuté pôžičky spolu len vo výške 43.400,00 Eur. Rovnako skutočnosť, že oprávnený

následne po úhradách dlhu povinnými posial peniaze späť povinnému 1/ na účet, resp. odovzdal
povinnému 1/ v hotovosti sumu 12.000,00 Eur, ktoré vybral v hotovosti dňa 24.01.2022 a 26.01.2022,
nepredstavuje skutočnosť, ktorá má za následok navýšenie už existujúceho dlhu, resp. k obnove dlhu.
Plnenie peňažného dlhu prostredníctvom peňažného ústavu je v zmysle § 567 ods. 2 Občianskeho
zákonníka splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave. Preto ak oprávnený

posielal povinným peniaze po vzniku dlhu a po čiastočných úhradách daného dlhu, nemôže uvedené
súd uznať ako obnovu dlhu, resp. navýšenie dlhu, nakoľko k splneniu daného dlhu došlo už pripísaním
platieb na účet oprávneného.

31. Nakoľko povinní uniesli bremeno tvrdenia, že dlh z notárskej zápisnice uhradili v plnej výške

a oprávnený nepredložil súdu dôkaz, že uvedené platby povinných a tretích osôb sa viažu už k
splatenejčastidlhu,prevyšujúcejdlhuznanýPovinnýmivoformenotárskejzápisnice,tedasanepotvrdila
pravdivosť tvrdení oprávneného, a teda dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je jeho procesný
neúspech a súd má za to, že exekúcia sa nezačala dôvodne, súd nemal inú možnosť ako návrhu
povinných na zastavenie exekúcie vyhovieť a exekúciu zastaviť, nakoľko sú tu iné skutočnosti, ktoré

bránia vymáhateľnosti exekučného titulu

32. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazných prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a
dospel k právnemu záveru, že návrh povinných na zastavenie exekúcie je dôvodný, nakoľko teda sú
tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a v súlade s ustanovením § 61k ods.

1písm. d) Exekučného poriadku exekúciu v celom rozsahu zastavil ako je uvedené vo výroku I. tohto
uznesenia.

33. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

34. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

35. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v

súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

36. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý

z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu
zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní,
odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.37. Podľa ust § 13 od. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri
zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb; zníženie sa uplatní pri zastupovaní druhej a ďalšej osoby.

38. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným
postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného
nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť
s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom

na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia
sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou
ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv
účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech
v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi

– povinnému, ktorý úspech nemal.

39. Súd zdôrazňuje, že za účelne vynaložené trovy konania povinných považuje trovy právneho
zastúpenia za 3 úkony právnej služby u povinného 1/ - prevzatie a prípravu zastúpenia; podanie návrhu
na zastavenie exekúcie, podanie sťažnosti, a za 3 úkony právnej služby povinného 2/ - prevzatie

a prípravu zastúpenia; podanie návrhu na zastavenie exekúcie, podanie sťažnosti počítané zo sumy
istiny 29.100,00 Eur.

40. Súd pri rozhodovaní o výške trov právneho zastúpenia povinných vychádzal z ustanovenia § 9 ods.
1, ods. 2 v spojení s ustanoveniami § 13 ods. 2 a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov, z ktorých vyplýva, že v rámci exekúcie patrí právnemu zástupcovi
odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za každý z úkonov právnej služby.
Vzhľadom na skutočnosť, keď v predmetnom exekučnom konaní zastupuje právny zástupca dvoch
povinných, dochádza v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Vyhlášky k zníženiu základnej sadzby o 50%.
To znamená, že výška zníženej odmeny za jeden úkon právnej služby (podľa ustanovenia § 13a ods. 2

písm. c) vyhláška) bude znížená o 50% pre každého zastúpeného. Každému zastúpenému bude ďalej
prináležať nárok na režijný paušál za daný úkon. A v prípade, že právny zástupca je platcom DPH,
táto bude následne uplatnená k výslednej sume vypočítanej odmeny za poskytovanie právnych služieb.
Oporou exekučného súdu pre takého stanovenie vzorca výpočtu odmeny za poskytovanie právnych
služieb je rozhodovacia prax iných súdnych autorít, ktoré v rámci súdnej praxi ustálili rovnaký záver. V

dôsledku toho, exekučný súd dáva do pozornosti najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.
ÚS 510/2012 či uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/2018 zo dňa 03. 05. 2017. Uvedený
právny názor potvrdzuje však aj uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 08. 03. 2018, sp. zn. II. ÚS
137/2018, kde sa uvádza, že pri právnom zastúpení dvoch osôb jedným advokátom sa základná sadzba
tarifnej odmeny za každý úkon právnej služby u obidvoch z nich zníži o 50 %.

41. Nakoľko povinný 1/ mal pri rozhodovaní súdu o návrhu na zastavenie exekúcie 100% úspech vo
veci, a súd exekúciu voči nemu vedenú zastavil v celom rozsahu, a nakoľko súd sťažnosti povinného 1/ v
celom rozsahu vyhovel, povinný 1/ má preto 100% úspech vo veci voči opravnému, priznal povinnému 1/
nároknatrovyprávnehozastúpeniaza3úkonyprávnejslužby-prevzatieaprípravuzastúpenia;podanie

návrhu na zastavenie exekúcie, podanie sťažnosti, ktoré sa v exekučnom konaní sa vypočítavajú z
istiny, ktorou je v tomto prípade suma 29.100,00 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby je potom 453,14 eur. Nakoľko pri výkone rozhodnutia alebo exekúcii je pri výpočte trov
právneho zastúpenia potrebné postupovať v súlade s ustanovením § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č.
655/2004, podľa ktorého je odmena právneho zástupcu v prípade exekúcie znížená na jednu polovicu

základnej sadzby tarifnej odmeny (v tomto prípade 226,57 Eur) a v predmetnom exekučnom konaní
zastupuje právny zástupca dvoch povinných, dochádza v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Vyhlášky k
zníženiu základnej sadzby o ďalších 50% (teda 113,28 Eur) tak súd priznáva povinnému 1/ nárok na
trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie návrhu
na zastavenie exekúcie a podanie sťažnosti), a výška trov právneho zastúpenia sa v tomto prípade

vypočítava: 3 x 113,28 eur plus tri krát režijný paušál za rok 2025, t.j. 3 x 14,84 eur plus 23% DPH. Trovy
právneho zastúpenia sú potom vyčíslené na 472,76 eur (vrátane DPH).42. Nakoľko povinný 2/ mal pri rozhodovaní súdu o návrhu na zastavenie exekúcie 100% úspech vo
veci, a súd exekúciu voči nemu vedenú zastavil v celom rozsahu, a nakoľko súd sťažnosti povinného 2/ v
celom rozsahu vyhovel, povinný 2/ má preto 100% úspech vo veci voči opravnému, priznal povinnému 2/

nároknatrovyprávnehozastúpeniaza3úkonyprávnejslužby-prevzatieaprípravuzastúpenia;podanie
návrhu na zastavenie exekúcie, podanie sťažnosti, ktoré sa v exekučnom konaní sa vypočítavajú z
istiny, ktorou je v tomto prípade suma 29.100,00 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby je potom 453,14 eur. Nakoľko pri výkone rozhodnutia alebo exekúcii je pri výpočte trov
právneho zastúpenia potrebné postupovať v súlade s ustanovením § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č.

655/2004, podľa ktorého je odmena právneho zástupcu v prípade exekúcie znížená na jednu polovicu
základnej sadzby tarifnej odmeny (v tomto prípade 226,57 Eur) a v predmetnom exekučnom konaní
zastupuje právny zástupca dvoch povinných, dochádza v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Vyhlášky k
zníženiu základnej sadzby o ďalších 50% (teda 113,28 Eur) tak súd priznáva povinnému 2/ nárok na
trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie návrhu
na zastavenie exekúcie a podanie sťažnosti), a výška trov právneho zastúpenia sa v tomto prípade

vypočítava: 3 x 113,28 eur plus tri krát režijný paušál za rok 2025, t.j. 3 x 14,84 eur plus 23% DPH. Trovy
právneho zastúpenia sú potom vyčíslené na 472,76 eur (vrátane DPH)

43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie povinných, ktoré im
vznikli v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie a sťažnosti povinných, priznal povinným

nárok na náhradu trov vo výške spolu 945,52 Eur voči oprávnenému, ktoré je oprávnený povinný uhradiť
povinným v 1/ a 2/ rade v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. (II. výrok).

44. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017
Z. z. (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z

dôvodu, že súd rozhodol o zastavení exekúcie v celom rozsahu, oprávnený nemá ani čiastočný úspech
vo veci, a preto súd rozhodol tak, že oprávnenému trovy konania nepriznal. (III. výrok).

45. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za
výkonexekučnejčinnostiajnáhradapaušálnychvýdavkovanáhradanevyhnutnýchvýdavkovspojených
s vedením konania.

46. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení

exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

47. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur.

48. Podľa § 22 ods. 12 vyhlášky, Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na

zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane
iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1
v rozsahu 50 %.

49. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu

výdavkov exekúcie súd uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie
exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu
na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho
exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej
povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že

súdnemuexekútorovipatríminimálnenáhradapaušálnychvýdavkov,ktorájeurčenáVyhláškouvovýške
100,00 Eur (znížená v zmysle citovaného § 22 ods. 2 Vyhlášky o 50 %), ktorá sa zvyšuje o DPH v
prípade, ak je súdny exekútor platiteľom DPH za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Aj keď ide v
danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S
podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť

zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva
s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené.
Súdny exekútor je za základe poverenie udeleného mu súdom povinný začať vykonávať exekúciu, s čímmu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie nepodal.

50. O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodol súd podľa § 199c ods. 1 v spojení
s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora
v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávneného. Keďže došlo k zastaveniu
exekúcie súdom z dôvodu, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie aj napriek tomu, že povinní
uhradili celý nárok priznaný exekučným titulom ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, teda

dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému v tom rozsahu, že procesne zavinil zastavenie exekúcie.
Z uvedených dôvodov tak podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky poverenému súdnemu exekútorovi patrí náhrada
výdavkov vo výške 61,50 Eur, pričom táto suma pozostáva z náhrady paušálnych výdavkov vo výške
50,- Eur (50 % zo sumy 100,00 Eur) a DPH vo výške 11,50 Eur (23 % DPH), keďže súdny exekútor je
evidovaný v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty. Súd vzhľadom
na vyššie uvedené zaviazal na úhradu trov oprávneného, nakoľko sa exekúcia ukončila z iného dôvodu

ako vymožením alebo splnením vymáhaného nároku a zároveň ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať. (IV. výrok)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.