Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. apríl 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 54Ek/2677/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124428248
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124428248.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/
X, XXX XX D. E. F.; právne zast.: JUDr. Jozef Barabás, advokát, Letná 45, 052 01 Spišská Nová Ves,
IČO: 50 076 477, proti povinným: 1/ C. F., nar. XX.XX.XXXX a 2/ G. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale
bytom: C. X. XXXX XXXX/XX, XXX XX D. E. F., obaja právne zast: Advokátska kancelária Zátorský s.r.o.,
so sídlom Limbová 3498/38, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 56 622 104, vedenej súdnym exekútorom:

JUDr. Jozef Blaško, sídlo exekútorského úradu kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce; pre vymoženie istiny
29.100,00 Eur, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 54Ek/2677/2024 zo dňa 27.01.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
54Ek/2677/2024 zo dňa 27.01.2026 vydanému vyšším súdnym úradníkom z a m i e t a .

II. Povinným 1/ a 2/ náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom právneho zástupcu na
Okresný súd Banská Bystrica dňa 18.11.2024 domáhal od povinných vymoženia istiny 29.100,00 Eur,
a to na základe exekučného titulu - Notárska zápisnica napísaná na Notárskom úrade v Spišskej Novej
Vsi dňa 13.06.2024 notárom JUDr. Ľubomírom Ondovom pod sp. zn. N 358/2024, Nz 18536/2024,

NCRIs 19062/2024. Súd na základe predmetného Návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 26.11.2024
Poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 54Ek/2677/2024 (ďalej len „Poverenie na vykonanie exekúcie“)
súdnemu exekútorovi - H. H. I., sídlo exekútorského úradu: kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, ktorý
exekúciu vedie pod sp. zn. 5EX 790/24.

2.Uznesenímsp.zn.54Ek/2677/2024zodňa17.02.2025súdI.výrokom návrhpovinnýchnazastavenie

exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol; II. výrokom rozhodol, že oprávnený má voči
povinným nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie
exekúcie vo výške 296,63 eur a III. výrokom povinným náhradu trov konania nepriznal.

3. Uznesením sp. zn. 54Ek/2677/2024 zo dňa 14.06.2025 súd uznesenie vyššieho súdneho úradníka sp.
zn. 54Ek/2677/2024 zo dňa 17.02.2025 zrušil. V odôvodnení súd v osobe zákonného sudcu konštatoval,

že z napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka nie je možné zistiť, ako sa vyšší súdny
úradník vysporiadal pri rozhodovaní o návrhu povinných na zastavenie exekúcie s ust. § 45 ods. 3
Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa exekúcia na podklade notárskej zápisnice môže týkať iba
sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úroky z omeškania. Povinní v konaní tvrdili
a preukazovali určité úhrady, ktorými mali zaplatiť dlh. Aj keď je pravdou, že notárska zápisnica je v
zmysle ust. § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku verejnou listinou a uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu

domnienku (predpokladá sa...), že dlh v čase uznania trval (§ 558 OZ), ust. § 205 CSP ani ust. §
558 OZ nevylučujú preukázanie opaku skutočností v nej uvádzaných, preto neobstojí názor vyššiehosúdneho úradníka v napadnutom uznesení, že v tomto prípade nemožno prihliadnuť na úhrady dlhu
pred jeho uznaním vo forme notárskej zápisnice, ak sa povinní úhradami vykonanými pred uznaním
dlhu snažia vyvrátiť, že dlh v čase uznania trval. Súd zároveň poukázal na skutočnosť, že pre možné

rozhodnutie vo veci bude potrebné ustáliť, aká reálne bola výška poskytnutej pôžičky povinným a akú
časť z tejto pôžičky povinní uhradili berúc do úvahy ust. § 45 ods. 3 Exekučného poriadku. Povinnosť
tvrdenia a dôkazná povinnosť ohľadne výšky poskytnutej pôžičky zaťažuje oprávneného, pretože z
týchtoskutočnostívyvodzujepresebapriaznivýnásledokvpodobeexistenciedlhu.Povinnosťtvrdeniaa
dôkaznú povinnosť, akú sumu povinní na pôžičku zaplatili zas majú povinní, pretože z týchto skutočností

vyvodzujú pre seba priaznivý právny následok v podobe neexistencie dlhu (alebo jeho časti) a tým buď
vyvrátenia domnienky, že dlh (vo výške uvedenej v notárskej zápisnici) v čase jeho uznania existoval
alebo preukázania, že po uznaní zanikol.

4. Uznesením sp. zn. 54Ek/2677/2024 zo dňa 27.01.2026 súd v osobe vyššieho súdneho úradníka
I. výrokom exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil. II. výrokom priznal

povinným 1/ a 2/ voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 945,52 eur, ktoré uložil
oprávnenému uhradiť povinným v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. III. výrokom oprávnenému
náhradu trov konania nepriznal a IV. výrokom uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,50 eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Predmetné uznesenie odôvodnil tým, že súd preskúmal exekučný titul, na podklade ktorého sa

predmetná exekúcia vedie, pričom mal za preukázané, že exekučné konanie je vedené na základe
Notárskej zápisnice napísanej na Notárskom úrade v Spišskej Novej Vsi dňa 13.06.2024 notárom
JUDr. Ľubomírom Ondovom pod sp. zn. N 358/2024, Nz 18536/2024, NCRIs 19062/2024. Ako veriteľ
- oprávnená osoba v exekučnom titule je uvedený oprávnený, ako dlžníci - povinné osoby sú uvedený
povinní. Z notárskej zápisnice vyplýva právny dôvod - pôžička peňazí medzi oprávneným a povinnými,

predmet plnenia: 34.200,00 Eur a čas plnenia: do 30.09.2024. Povinní v bode VI. notárskej zápisnice
výslovne súhlasili s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom a podkladom pre
exekúciu.
Povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie požadovali materiálny prieskum notárskej zápisnice,
a to v prepojení na hmotnoprávny úkon, ktorý obsahuje. Ústavný súd pripustil, že exekučný súd môže

v určitej miere skúmať materiálnu vykonateľnosť notárskej zápisnice, ale len ak sa vzniesli relevantné
námietky týkajúce sa hmotnoprávneho základu zápisnice. Tento prieskum je obmedzený a nemá
charakter komplexného hmotnoprávneho konania. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie namietali
neexistenciu dlhu z dôvodu, že v čase spísania notárskej zápisnice a v čase vyslovenia súhlasu s
jej vykonateľnosťou dlh už neexistoval, nakoľko zanikol jeho splnením. Povinní vo svojom návrhu na

zastavenie exekúcie uviedli, že povinný 1/ uhradil priamo oprávnenému na účet spolu sumu 24.993,76
Eur v období od januára 2022 až do júna 2022. Povinní ďalej uviedli, že okrem uvedených platieb
dochádzalo k splátkam pôžičky za povinných aj zo strany tretích subjektov, pričom ich dcéra uhradila v
prospech oprávneného v máji 2024 sumu vo výške 5.000,00 Eur a tretia osoba - H. J., splatil dlh ku dňu
uznania dlhu podľa vedomosti povinných minimálne 13.700,00 Eur v období od decembra 2022 až do

júla2024.Povinnípredložilisúdudôkazy,žeoprávnenémubolavobdobíodjanuára2022aždojúla2024
uhradená suma spolu vo výške 43.693,76 Eur. Oprávnený ale vo svojom vyjadrení uviedol, že uvedené
platbysaviažuužksplatenejčastidlhu,prevyšujúcejdlhuznanýpovinnýmivoformenotárskejzápisnice,
pričom rovnako ako pri povinných poukázal, že týmto osobám boli platby posielané aj opačným smerom.
Súd výzvou zo dňa 16.10.2025 vyzval oprávneného prostredníctvom jeho právneho zástupcu, aby v

lehote 10 pracovných dní od doručenia výzvy uviedol a predložil súdu dôkazy, aká suma bola reálne
odovzdaná povinným a vyjadrenie, kde oprávnený uvedie, akú sumu povinní čiastočne uhradili pred
vydaním exekučného titulu. Uvedená výzva bola právnemu zástupcovi oprávneného doručená dňa
01.11.2025, o čom svedčí doručenka uložená v ESS. Nakoľko oprávnený na uvedenú výzvu v súdom
stanovenej lehote nereagoval, súd opätovne dňa 18.11.2025 vyzval oprávneného prostredníctvom

jeho právneho zástupcu formou výzvy - urgencie, aby súdu predložil vyššie uvedené vyjadrenie a
dôkazy v lehote 10 pracovných dní od doručenia výzvy. Súd zároveň dňa 18.11.2025 vyzval aj priamo
oprávneného, aby uviedol a predložil súdu dôkazy, aká suma bola reálne odovzdaná povinným a
vyjadrenie, kde oprávnený uvedie, akú sumu povinní čiastočne uhradili pred vydaním exekučného titulu
v lehote 10 pracovných dní od doručenia výzvy. Výzva - urgencia bola doručená právnemu zástupcovi

oprávneného 05.12.2025, o čom svedčí doručenka uložená v ESS. Právny zástupca oprávneného v
súdom určenej lehote nedoručil požadované vyjadrenie a dôkazy. Výzva priamo oprávnenému zo dňa
18.11.2025 bola oprávnenému odoslaná listinne na adresu oprávneného, ktorú uviedol v návrhu na
vykonanie exekúcie - C. XXXX/X, XXX XX D. E. F.. Uvedená adresa je zároveň aj adresou trvaléhopobytu oprávneného v súlade s lustráciou v Registri obyvateľov, a zároveň je to adresa, ktorú oprávnený
uvádza vo vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie. Súdu nie je známa iná adresa
oprávneného. Uvedená výzva bola priamo oprávnenému listinné doručená dňa 26.11.2025 fikciou

doručenia, o čom svedčí doručenka uložená v ESS. Oprávnený sa v súdom určenej lehote nevyjadril,
a nepredložil súdu požadované dôkazy.
Súd ďalej uviedol, že podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané
prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy
je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch

bremien. Ide jednak o povinnosť tvrdenia, t. j. bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v
spore a jednak dôkazné bremeno tieto skutočnosti preukázať, t. j. dôkaznú povinnosť strán v sporovom
konaní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Aj v exekučnom konaní, ktorého predmetom je
spor oprávneného a povinného o dôvodnosť exekúcie, sa preto uplatňuje prejednacia zásada. Následky
spojené s nesplnením bremien v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto
povinnosti nesplnila, keďže zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za

výsledok konania. Inými slovami povedané, ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno
neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu v jej neprospech.
Povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedli, že celý dlh splatili, a na potvrdenie uvedenej
skutočnosti doložili súdu dôkazy, ktoré preukazovali, že oprávnenému bola v období od januára 2022
až do júla 2024 uhradená suma spolu vo výške 43.693,76 Eur, a tým pádom dlh oprávneného v čase

uznania dlhu už neexistoval. Oprávnený na uvedené tvrdenie povinných uviedol, že uvedené platby
sa viažu už k splatenej časti dlhu, prevyšujúcej dlh uznaný povinnými vo forme notárskej zápisnice,
pričomrovnakoakopripovinnýchpoukazoval,žetýmto(tretím)osobámboliplatbyposielanéajopačným
smerom. Exekučný titul predložený oprávneným uvádza, že dlžníci (povinný 1/ a povinný 2/) uzavreli s
veriteľom (oprávneným) viaceré zmluvy o pôžičke v ústnej forme, na základe ktorých sa stali dlžníkmi

veriteľa - osoby oprávnenej s povinnosťou vrátiť poskytnutú pôžičku peňazí vo výške 43.400,00 Eur v
lehote do 31.05.2024. Z uvedeného exekučného titulu mal súd za preukázané, že oprávnený poskytol
povinným pôžičky v celkovej výške 43.400,00 Eur. V exekučnom titule sa neuvádza, že by boli povinným
poskytnuté pôžičky vo vyššej sume, než je 43.400,00 Eur. Nakoľko ale oprávnený vo svojom vyjadrení
k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že celkový dlh povinných mal byť vo výške 71.161,29 Eur, a

úhrady povinných a tretích osôb sa týkali časti dlhu, ktorý prevyšuje dlh uznaný povinnými v exekučnom
titule, súd preto musel posúdiť skutočnú výšku dlhu povinných voči oprávnenému. Oprávnený ale ani
napriek viacerým výzvam súdu nedoložil dôkazy, ktorými by preukázal, že existuje dlh povinných voči
jeho osobe, ktorý prevyšuje dlh uvedený v exekučnom titule. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného
práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom

konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, bolo v tomto prípade
vecou oprávneného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré vo vyjadrení k návrhu na zastavenie
exekúcie uviedol a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky.
Z uvedeného teda možno jednoznačne vyvodiť, že podstatnou náležitosťou vyjadrenia oprávneného

je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v
procesnej ujme, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.
Premietnutím vyššie uvedeného na danú vec súd konštatoval, že oprávnený neuniesol dôkazné
bremeno k tvrdeniu, že uvedené platby povinných a tretích osôb sa viažu už k splatenej časti dlhu,
prevyšujúcej dlh uznaný povinnými vo forme notárskej zápisnice. Povinní svojimi dôkazmi preukázali, že

uhradilioprávnenémusumuvovýške43.693,76Eur,čojeviac,nežsumadlhuuvádzanéhovexekučnom
titule (43.400,00 Eur) a preto dlh uznaný v notárskej zápisnici neexistuje. Skutočnosť, že oprávnený
súdu predložil spotrebiteľské zmluvy týkajúce sa úverov vo výške 31.279,00 Eur a 21.900,00 Eur, ktoré
si oprávnený zobral, nepredstavujú dôkaz, že uvedené sumy boli aj skutočne odovzdané povinným.
Súd preto musel vychádzať zo znenia exekučného titulu, že povinným boli poskytnuté pôžičky spolu

len vo výške 43.400,00 Eur. Rovnako skutočnosť, že oprávnený následne po úhradách dlhu povinnými
posial peniaze späť povinnému 1/ na účet, resp. odovzdal povinnému 1/ v hotovosti sumu 12.000,00
Eur, ktoré vybral v hotovosti dňa 24.01.2022 a 26.01.2022, nepredstavuje skutočnosť, ktorá má za
následok navýšenie už existujúceho dlhu, resp. k obnove dlhu. Peňažný dlh prostredníctvom peňažného
ústavu je v zmysle § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa

v peňažnom ústave. Preto ak oprávnený posielal povinným peniaze po vzniku dlhu a po čiastočných
úhradách daného dlhu, nemôže uvedené súd uznať ako obnovu dlhu, resp. navýšenie dlhu, nakoľko k
splneniu daného dlhu došlo už pripísaním platieb na účet oprávneného.Nakoľko povinní uniesli bremeno tvrdenia, že dlh z notárskej zápisnice uhradili v plnej výške a oprávnený
nepredložil súdu dôkaz, že uvedené platby povinných a tretích osôb sa viažu už k splatenej časti dlhu,
prevyšujúcej dlh uznaný povinnými vo forme notárskej zápisnice, teda sa nepotvrdila pravdivosť tvrdení

oprávneného,atedadôkaznébremenoneuniesol,čohonásledkomjejehoprocesnýneúspechasúdmal
za to, že exekúcia sa nezačala dôvodne, súd nemal inú možnosť ako návrhu povinných na zastavenie
exekúcie vyhovieť a exekúciu zastaviť, nakoľko sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu

5. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil
tým, že doklady o finančných transakciách boli súdu predložené vo vyjadrení oprávneného k návrhu
povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 31.01.2025, pričom vyšší súdny úradník sa s týmito dokladmi
vo svojom rozhodovaní nijakým spôsobom nezaoberal a ani sa s nimi vo svojom rozhodnutí nijako
nevysporiadal a ich prípadným opätovným predkladaním k výzve súdu by došlo len k duplikovaniu
obsahu exekučného spisu, resp. vyvolávaniu zmätočnosti. Vyšší súdny úradník popri opomenutí

vyhodnotenia týchto dôkazov, ktoré preukazujú prevody a presuny finančných prostriedkov z dispozície
oprávneného do dispozície povinných si skutočnosti v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia len
nekriticky osvojil, resp. prevzal obranu povinných, ktorá však trpí závažnými logickými nedostatkami
a je v príkrom rozpore so skutočnosťou, hoci povinní sa urputne snažia navodiť dojem, že práve oni sú
v pozícii obetí. Nie je možné uveriť tvrdeniam povinných, že títo notárskou zápisnicou uznali svoj dlh

už v čase jeho splatenia, či dokonca tvrdenia o jeho takmer dvojnásobnom preplatení a to s poukazom
na domnelý nátlak zo strany oprávneného, resp. nedostatok času, nakoľko hrozba vymáhania dlhu
súdnou cestou sa za nátlak rozhodne nedá považovať, resp. práve dobrovoľné uznanie dlhu povinnými
s predlžením jeho splatnosti v rámci predmetnej notárskej zápisnice na základe predžalobných výziev
oprávneného svedčí o skutočnosti existencii predmetného dlhu v čase jeho uznania. Povinní v rámci

svojej obrany len zatiaľ úspešne zneužívajú skutočnosť, že oprávnený im poskytol finančné prostriedky
značne prevyšujúce sumu uvedenú v predmetnom uznaní dlhu, čo vyplýva aj z dokladov v spise, pričom
v tomto uznaní dlhu je uvedená len výška dlžnej sumy v čase jej uznania zo strany povinných.
Povinný tak jednotlivé úhrady svojich dlhov započítavajú duplicitne na dlh splatený pred uznaním dlhu,
ako aj na samotný dlh uznaný v notárskej zápisnici. Jednotlivé úhrady, na ktoré povinní poukazujú,

boli povinnými uskutočnené ešte pred samotným uznaním dlhu v notárskej zápisnici, pričom ich obrana
spočívajúca v tvrdeniach o tom, že dlh v čase jeho uznania už bol uhradený, dokonca preplatený,
vyznievajú celkom nelogicky rovnako ako tvrdenie, že si nepreverili výšku splatenej sumy. Povinní
taktiež v predmetnej veci zneužívajú neprehľadnosť preukázaných finančných transakcií medzi nimi a
oprávneným, resp. tretími osobami (H. J.), pričom práve dobrovoľné uznanie dlhu zo strany povinných

vo forme notárskej zápisnice definitívne ustálilo výšku ešte nesplateného dlhu povinných. Nie je možné
od oprávneného vyžadovať, resp. je nelogické, aby oprávnený od povinných vyžadoval aby vo svojom
uznaní dlhu uvádzali celú čiastku pôvodnej dlžnej sumy, a teda aj jej už do uznania dlhu splatenú
časť, navyše v prípade, že tento dlh (v čase uznania splatený) sa viazal na iný dôvod, resp. úver,
ktorý pre povinných, resp. nimi uvedené osoby na svoju osobu oprávnený už skôr vzal, bez ohľadu

na jeho následné refinancovanie. Na tomto mieste oprávnený opakovane zdôraznil skutočnosť, že
predmetné uznanie dlhu sa týkalo len nesplatenej časti všetkých dlhov oprávnených, na ktorú sa
povinným uvádzané úhrady nevzťahovali, čo je logické s poukazom na skutočnosť, že tieto úhrady
povinnýchzčasovéhohľadiskapredchádzalisamotnémuuznaniudlhuvnotárskejzápisnici.Zároveňnie
je možné súhlasiť s názorom vyššieho súdneho úradníka ohľadom spätného preposielania finančných

prostriedkov zo strany oprávneného povinným a teda, že tieto platby nemôžu byť uznané ako obnovenie
dlhu, resp. jeho navýšenie, nakoľko aj tieto spätné platby predchádzali samotnému uznaniu dlhu a
neexistuje dôvod, prečo by aj tieto spätné platby nemohli byť posudzované ako ďalšie reálne pôžičky a
byťpredmetomnáslednéhouznaniadlhu.Oprávnenýtaktiežrezolútnepopieratvrdeniapovinnýchotom,
že dlh za nich uhrádzali aj iné osoby, napr. H. J., ktorého čestné vyhlásenie taktiež popiera a považuje

za účelovo vytvorené na účely tohto konania, a to aj s poukazom na skutočnosť, že doklady predložené
samotnými povinnými preukazujú existenciu platieb zasielaných oprávneným s účelom vrátenia pôžičky
H. J., čo vyšší súdny úradník opätovne opomína.
Zároveň z výpisu účtu povinného 1/ je zrejmé, že vzhľadom na výšku mesačných pohybov na tomto účte,
sa jednalo v jeho prípade a aj v prípade H. J. o pravidelnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní pôžičiek,

na čo bol v konečnom dôsledku zneužitý aj účet oprávneného, resp. aj on sám.
Uvedené skutočnosti sú evidentné z dokladov nachádzajúcich sa v spise, čo vyšší súdny úradník nevzal
do úvahy napriek skutočnosti, že na to oprávnený vo svojom predošlom vyjadrení poukazoval.Vyšší súdny úradník sa zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s protichodnými
tvrdeniami povinných, kde na jednom mieste svojho návrhu na zastavenie exekúcie uvádzajú, že
predmetné uznanie dlhu podpísali z dôvodu nátlaku, hoci vedeli o neexistencii predmetného dlhu, pričom

v ďalšom podaní (sťažnosť) tvrdia, že predmetný dlh uznali z dôvodu, že nemali vedomosť o plnení ich
dlhu inými osobami, čo len preukazuje účelové prispôsobovanie svojej obrany aktuálne predloženým
dokladom a fiktívnosť ich tvrdení.
Čo sa týka skutočnej výšky finančných prostriedkov poskytnutých povinným zo strany oprávneného, je,
rovnako ako obrana povinných, nelogický aj záver vyššieho súdneho úradníka, že oprávnený, hoci si

vzal spotrebné úvery s pomerne vysokou úrokovou sadzbou, následne celý obnos získaných finančných
prostriedkov, teda istiny týchto úverov, poskytol povinným bezúročne a rozdiel dospláca bankám sám,
pričom tieto úroky nemôžu byť predmetom uznaniu dlhu v rámci notárskej zápisnice.
Vyšší súdny úradník tak nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, resp. prevzal nelogickú obranu
povinných, ktorá z povinných robí osoby finančne negramotné, ktoré pred notárom slobodne a vážne
exekučným titulom napriek poučeniam uznávajú už splatený dlh, hoci ide o preukázateľne osoby

poskytujúce pôžičky s pohybmi na účte v desiatkach tisícoch eur mesačne, a to z dôvodu domnelého
nátlaku spočívajúcom v súdnom vymáhaní predmetného dlhu, čo je nelogické aj vzhľadom na povahu
notárskej zápisnice o uznaní dlhu ako exekučného titulu.
Záverom oprávnený dodal, že v danej veci je nutné vziať do úvahy aj širší kontext veci, z ktorého
je zrejmé, že oprávnený bol povinnými zneužitý na získanie finančných prostriedkov z úverov pre

povinných a obranu povinných vyhodnotiť ako absurdnú, a to najmä s poukazom na jej vnútornú a najmä
časovú nelogickosť.

6. Predmetnú sťažnosť oprávneného súd z dôvodu hospodárnosti konania (nenavyšovana trov
exekúcie) na vyjadrenie povinným nezasielal, nakoľko stanovisko povinných je súdu známe s poukazom

na ich samotný návrh na zastavenie exekúcie, ako aj podanú sťažnosť voči uzneseniu o zamietnutí
návrhu na zastavenie exekúcie, ktoré vyjadrenia sú pre rozhodnutie súdu o podanej sťažnosti
postačujúce.

7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,

ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

8. Podľa ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca

stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou – účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP)

po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP) preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podanej sťažnosti a postupom bez
nariadenia pojednávania (§ 249 CSP) dospel k záveru, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je
vecne správne.15. Podľa ust. § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná

osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

16. Podľa ust. § 45 ods. 3 Exekučného poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm.
c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa

exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa
záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

17. Podľa ust. § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne,
ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá
nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo v je v rozpore

s dobrými mravmi.

18. Exekučným titulom v predmetnej právnej veci je notárska zápisnica spísaná na notárskom úrade
v D. E. F., J. K. XX dňa 13.06.2024 JUDr. Ľubomírom Ondovom – notárom pod N 358/2024, Nz
18536/2024 NCRIs 19062/2024. Ako právne dôvody, z ktorých vznikol právny záväzok vymáhaný na

základe notárskej zápisnice sú uvedené: 1/ ústne zmluvy o pôžičke zo septembra a októbra 2021
v celkovej výške 43.400,- Eur, pričom poskytnutú pôžičku peňazí vo výške 43 400,- Eur sa povinní
zaviazali vrátiť v lehote do 31.05.2024 a 2/ uznanie dlhu z týchto zmlúv o pôžičke zo dňa 13.06.2024
poňaté do notárskej zápisnice (viď článok 3 bod III. v spojení s článkom 1. a 2. notárskej zápisnice). Ďalej
znotárskejzápisnicevyplýva,žepreddňomjejspísania,t.j.pred13.06.2024povinnívrátilioprávnenému

zo sumy 43 400,- eur sumu 9 200,- eur (viď článok 1 poukazujúci na zhodné vyhlásenie povinných
a oprávneného), preto právny záväzok a uznanie dlhu znie na sumu rozdielu 34.200,- eur. Oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie uznal ďalšie úhrady (po 13.06.2024) povinných spolu vo výške 5.100,-
eur, preto si v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu uplatnil na vymáhanie už
len sumu 29.100,- Eur.

19. K vyjadreniu oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie: „Oprávnený bol ako ich
nádejný zať povinnými požiadaný o pôžičku, na ktorú si vzal na základe žiadosti povinného 1/ úver z
Tatra banky, a.s. s termínom splatnosti dňa 15.09.2029 vo výške 21.900, kde výška celkovej čiastky,
ktorú musí oprávnený ako dlžník zaplatiť, je 29.714,63 €; zároveň, keďže ho povinní žiadali o ďalšiu

pôžičku, poskytol im ďalšiu pôžičku, na ktorú si opäť vzal na základe žiadosti povinného 1/ úver zo
D. D., G. vo výške 31.279 eur s termínom splatnosti dňa 15.05.2030, kde celková čiastka, ktorú musí
oprávnenýakodlžníkzaplatiť,je41.446,66€.Tietofinančnéprostriedkyzúverov,ktorýchvýškavsúhrne
predstavuje sumu 71.161,29 €, sa povinní zaviazali vrátiť oprávnenému v plnom rozsahu. Tento celkový
dlh (71.161,29 €) bol povinnými v čase uznania dlhu už čiastočne splatený, a preto došlo k uznaniu už

len zostávajúcej časti dlhu a to z dôvodu meškania s jeho úhradou v celosti.“, sťažnostný súd uvádza
nasledovné:

20. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 435/2020 zo dňa 11.10.2022 publikovaného
v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 40/2022, vyplýva: pri vydávaní notárskej

zápisnice ako exekučného titulu notár nepreveruje okolnosti, ktoré môžu robiť právny úkon neplatným
v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov spôsobom
porovnateľným, ako je to v súdnom nachádzacom konaní. Podstatným diferenciačným znakom medzi
notárom a súdom pri vydávaní exekučného titulu je skutočnosť, že notár nemá procesné nástroje na
odhalenie niektorých dôvodov absolútnej neplatnosti právneho úkonu (napr. podľa § 37 ods. 1, § 38

ods. 2, § 39a Občianskeho zákonníka, príp. pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho
zákonníka), z ktorého záväzok do notárskej zápisnice zahrnie. Pritom súd na niektoré z takých
nedostatkov prihliada ex offo, takže protiargumentom nemôže byť súhlasný formálny prejav vôle osôb
(oprávneného a povinného) žiadajúcich o spísanie notárskej zápisnice. Z tohto pohľadu sa potom
nedá súhlasiť so všeobecne formulovaným názorom, že vykonateľnou môže byť aj notárska zápisnica,

ktorá nemá základ v hmotnom práve. Notárska zápisnica o súhlase s vykonateľnosťou ako procesný
inštitút majúci význam pre exekúciu (exekučný titul) nemôže odrážať absenciu hmotnoprávnej reality.
Takému prístupu štát a jeho orgány chrániace základné práva a slobody nemôžu poskytnúť právnu
ani súdnu ochranu. Od notárov nemožno požadovať, aby pred vydaním notárskej zápisnice vykonávalidokazovanie porovnateľné s dokazovaním v rámci súdneho konania. Potom je ale nutné vyžadovať
od exekučného súdu, aby sa v prípade, ak povinní nastolia pochybnosti viažuce sa na reálnosť
hmotnoprávneho základu notárskej zápisnice, touto otázkou zaoberal.“.

21. Z predloženej spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. a oprávneným
A. B. súd mal zistené, že oprávnenému bol zo strany Slovenskej sporiteľne poskytnutý úver vo výške
31.279 eur s tým, že celková čiastka, ktorú bude spotrebiteľ v danom prípade oprávnený povinný zaplatiť
(výška požičanej istiny plus úroky a prípadné náklady spojené so spotrebiteľským úverom) predstavuje

sumu 41.446,66 eur. Rovnako mal súd preukázané, že oprávnenému bol zo strany Tatra Banky a.s.
poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 21.900 eur s tým, že celková čiastka, ktorú sa oprávnený
zaviazal zaplatiť (výška požičanej istiny plus úroky a prípadné náklady spojené so spotrebiteľským
úverom) prestavuje sumu 29.714,63 eur.

22. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že celkový dlh povinných

je 71.161,29 eur. Ide o sumu, ktorá predstavuje poskytnutý úver oprávnenému zo strany peňažných
ústavov (31.279 eur + 21.900,- eur = 53.179 eur) vrátane úrokov a ďalších nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom (10 167,66 eur + 7.814,63 eur = 17.982,29 eur).

23. Exekúcia sa však vedie na podklade exekučného titulu, ktorým je v tomto prípade notárska zápisnica.

Táto, ako už bolo uvedené v uznesení sp. zn. 54Ek/2677/2024 zo dňa 14.06.2025 je verejnou listinou,
teda v zmysle § 205 CSP potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie
je dokázaný opak. Inak povedané, platí všetko to, čo je v notárskej zápisnici uvedené s výnimkou tej
časti jej obsahu, pri ktorej bola inými dôkazmi preukázaná jej nepravdivosť. V notárskej zápisnici sú
ako právny dôvod záväzku povinných uvedené ústne zmluvy o pôžičke zo septembra a októbra 2021

v celkovej výške 43.400 eur. Inak povedané, keďže zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, teda
vzniká až reálnym poskytnutím v tomto prípade peňažných prostriedkov, oprávnený poskytol v septembri
a októbri 2021 povinným pôžičky v celkovej výške 43.400,- Eur. Je právne nepodstatné, z akého zdroja
im tieto pôžičky poskytol. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch uzavreté medzi oprávneným ako dlžníkom
a bankami ako jeho veriteľmi povinných k ničomu nezaväzujú, nie sú právnym dôvodom ich záväzku

uvedeným v notárskej zápisnici. Preto je právne irelevantné pre túto exekúciu, akú sumu istiny úveru
oprávnený od bánk dostal a akú celkovú sumu sa zaviazal bankám zaplatiť. Jedná sa len o jeho právny
záväzok voči bankám. Z notárskej zápisnice vyplýva len poskytnutie sumy 43.400,- eur, nie sumy
71.161,29 eur povinným. Z týchto dôvodov neobstojí argumentácia oprávneného, ktorý považoval za
nelogické vyžadovať od povinných, aby vo svojom uznaní dlhu uvádzali celú čiastku pôvodnej dlžnej

sumy, a teda aj jej už do uznania dlhu splatenú časť (notárska zápisnica totiž tieto údaje obsahuje) a že
tento dlh (v čase uznania splatený) sa viazal na iný dôvod, resp. úver, ktorý pre povinných, resp. nimi
uvedené osoby na svoju osobu oprávnený už skôr vzal, bez ohľadu na jeho následné refinancovanie.
Irelevantnými sú pre túto exekúciu aj tvrdenia oprávneného: „všetky finančné prostriedky (v podstatne
vyššom objeme ako vymáhaný dlh) im boli od oprávneného posielané na ich žiadosť, a na základe

výslovného pokynu povinného 1/ boli ďalej posielané buď naspäť na bankový účet povinného 1/ alebo na
bankové účty tretích osôb, s ktorými oprávnený nemal nijaké väzby, ako úhrady dlhov za povinného 1/
resp. ním poverenej osoby H. J., a všetko to konal na výslovný pokyn povinného 1/ resp. ním poverenej
osoby H. J....Čo sa týka čestného vyhlásenia H. J. a platieb od tejto osoby, resp. ním uvedených osôb,
uvádzame, že tieto sa viažu už k splatenej časti dlhu, prevyšujúcej dlh uznaný Povinnými vo forme

notárskej zápisnice, pričom rovnako ako pri Povinných poukazujeme, že týmto osobám boli platby
posielané aj opačným smerom...“

24. Keďže pôžičky boli povinným poskytnuté v septembri a októbri 2021, len vrátenia ich nezaplateného
zostatku (ak existuje) sa na základe notárskej zápisnice môže oprávnený domáhať v tejto exekúcii voči

povinným. Preto sú pre túto exekúciu irelevantné akékoľvek platby oprávneného v prospech povinných
vykonané pred septembrom 2021 a po októbri 2021 (oprávnený napr. uvádza, že poukazoval povinným
po zaplatení nejakých súm pôžičiek ďalšie pôžičky, uvádza napr. platby z 24.01.2022 a 26.01.2022
vo výške 12.000,- eur, z 21.01.2022 vo výške 3.000 eur, dňa 22.01.2022 vo výške 3.000 eur, z dňa
24.01.2022 vo výške 3.000 eur. Na ich vrátenie totiž notárska zápisnica povinných nezaväzuje.

25. Ako už bolo uvedené v uznesení sp. zn. 54Ek/2677/2024 zo dňa 14.06.2025, notárska zápisnica
a uznanie dlhu podľa § 558 OZ potvrdzujú existenciu dlhu v čase jeho uznania, jedná sa však len
o vyvrátiteľnú právnu domnienku, teda nie je vylúčené dôkazom opaku ju vyvrátiť, t.j. že dlh v časeuznania neexistoval buď vôbec, alebo v tam uvádzanej výške. Inak povedané existencia dlhu a jeho
výška v čase uznania sa predpokladá (veriteľ teda nie je povinný preukazovať tieto skutočnosti)
a dôkazné bremeno ohľadne vyvrátenia týchto skutočností zaťažuje povinných. Povinní v exekučnom

konanítvrdili,žedlhuznalipodnátlakom,ževimbolposkytnutývnižšejvýškeakojeuvedenévnotárskej
zápisnici, časť dlhu uhradili sami a v tom čase nevedeli o niektorých úhradách dlhu zo strany tretích
osôb. Jednalo sa o úhrady za obdobie od januára 2022 do júla 2024 v celkovej výške 43.693,76 eur. Na
preukázanie tvrdení o úhradách dlhu (vo výške 43.400,- eur) predložili doklady o úhradách povinných
a ich dcéry v období po poskytnutí pôžičiek a pred spísaním notárskej zápisnice v sume 33.805,38 eur

(dňa 12.01.2022 suma 21.403,76 eur, dňa 17.09.2021 suma 2.000 eur, dňa 12.11.2021 suma 321,62
eur, dňa 12.01.2022 suma 320 eur, dňa 14.03.2022 suma 320 eur, dňa 14.04.2022 suma 320 eur,
dňa 11.05.2022 suma 320 eur, dňa 13.06.2022 suma 1.250 eur, dňa 14.10.2022 suma 850 eur dňa
15.11.2022 suma 850 eur, dňa 18.01.2023 suma 850 eur, dňa 24.05.2023 suma 5.000 eur). Z vyjadrenia
oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie je zrejmé, že oprávnený požaduje od
povinných úhradu celkovej sumy 71.161,29 eur, ktorý dlh mal byť povinnými čiastočne splatený a preto

došlo k uznaniu len v zostávajúcej časti dlhu. Z vyššie uvedených dôvodov neobstojí argumentácia
oprávneného, že sa malo jednať o úhrady dlhu v časti prevyšujúcej sumu uvedenú v notárskej zápisnici,
z ktorej vyplýva, že oprávnený poskytol povinným pôžičky v celkovej výške 43.400,- eur. Oprávnený
ani na výzvu súdu výšku reálne poskytnutých peňažných prostriedkov povinným nepreukázal, čo síce
nebol povinný v tom zmysle, že dôkazom o výške poskytnutých peňažných prostriedkov bola notárska

zápisnica, avšak len tak mohol vyvrátiť pravdivosť údaju o ich výške tam uvedenej a teda preukázať
svoje tvrdenie o vyššej sume požičaných peňazí. Oprávnený neuviedol žiaden právne relevantný dôvod,
pre ktorý sa v exekučnom titule neuviedla ním tvrdená skutočná výška pôžičky vo výške 71.161,29 eur.
Oprávneným predložené listinný dôkazy vo vyjadrení sa k návrhu povinných na zastavenie exekúcie
nepreukazujú skutočnú výšku poskytnutej pôžičky povinným. Prípadné tvrdenie oprávneného, že úhrady

povinných, ich dcéry, alebo ďalších tretích osôb (alebo ich časť) slúžili na úhradu iných dlhov, by musel
oprávnený preukázať.

26. Následne po vydaní exekučného titulu, ako sám oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uznal
a súd mal preukázané z listinných dôkazov, uhradili povinní za obdobie od júna do novembra 2024

každý mesiac po 850,- eur, t.j. spolu ku dňu podania tohto návrhu uhradili 5.100,- eur. Teda úhrada dlhu
spolu činí 38.905,38 eur.

27. Z čestného prehlásenia pána H. J. nar. XX.XX.XXXX, vyplýva, že v období od 01.01.2022 do
01.06.2024 prostredníctvom účtov vedených na L. J., M. B., G. J., N. M. a priamymi vkladmi na účty

vedené pod IBAN: D. XXXXXX XXXX XXXXXXXXXXXX a D. XX XXXX XXXX XXXXXXXXXXXX boli
peniaze posielané na základe dohody s povinným 1/ C. F. a to z dôvodu splácania pôžičky voči A. B.
zo strany povinného 1/.

28. Oprávnený na jednej strane v konaní uviedol, že rezolútne popiera tvrdenia povinných o tom, že

dlh za nich uhrádzali aj iné osoby, napr. H. J., ktorého čestné vyhlásenie taktiež popiera a považuje za
účelovo vytvorené na účely tohto konania, a to aj s poukazom na skutočnosť, že doklady predložené
samotnými povinnými preukazujú existenciu platieb zasielaných oprávneným s účelom vrátenia pôžičky
H. J., čo vyšší súdny úradník opätovne opomína.“ Na druhej strane ako už bolo uvedené vyššie uviedol:
„...Čo sa týka čestného vyhlásenia H. J. a platieb od tejto osoby, resp. ním uvedených osôb, uvádzame,

že tieto sa viažu už k splatenej časti dlhu, prevyšujúcej dlh uznaný Povinnými vo forme notárskej
zápisnice, pričom rovnako ako pri Povinných poukazujeme, že týmto osobám boli platby posielané aj
opačným smerom...“ Tieto tvrdenia oprávneného si teda navzájom odporujú, nakoľko na jednej strane
tvrdí, že dlh (aj keď v inej výške) uhrádzal aj H. J., na druhej strane to popiera. Sám oprávnený teda
akceptoval úhrady pána J. pri vyčíslení zostatku dlhu, naviac konštatoval, že k tretím osobám nemá

žiadne väzby.

29. Zo strany priamo H. J. boli v prospech účtu oprávneného poukázané platby a to dňa 05.10.2021
vsume1.000eur(tútoplatbusúdneakceptoval,nakoľkopovinnítvrdili,žedlhvrátilioprávnenéhopočnúc
januárom2022aanizčestnéhoprehláseniaH.J.nevyplýva,žebysadohodolspovinným1/naúhradách

dlhu predtým), dňa 15.08.2022 v sume 1.200 eur, dňa 15.08.2022 v sume 1.200 eur, dňa 07.12.2022 (s
poznámkou mimoriadna splátka úveru C. F. ) v sume 1.000 eur a dňa 14.02.2023 v sume 1.200 eur t.j.
spolu v sume 5.600 eur, z čoho súd akceptoval 4.600,- eur.30. Už tieto úhrady v celkovej výške 43 505,38 eur postačovali na úhradu dlhu povinných voči
oprávnenému z titulu zmlúv o pôžičke zo septembra 2021 a októbra 2021 v celkovej výške 43.400,- eur.

31. Súdu boli predložené aj potvrdenia o nasledovných úhradách:
- dňa 25.01.2023 suma poukázaná od G. J. v sume 350 eur s poznámkou pre príjemcu (oprávneného)
od Jana
- dňa 18.04.2023 z účtu J. J. v prospech účtu oprávneného poukázaná suma 1.250 eur s poznámkou
pre príjemcu (oprávneného) od H. a dňa 14.06.2023 suma 250 eur

- dňa 14.06.2023 suma poukázaná od M. B. s poznámkou pre príjemcu (oprávneného) od H. v sume
1000 eur
- dňa 14.07.2023 od L. J. s poznámkou pre príjemcu (oprávneného) od H. v sume 1250 eur
- dňa 14.03.2023 od N. M. s poznámkou pre príjemcu (oprávneného) od H. v sume 1250 eur
- dňa 12.05.2023 od G. J. s poznámkou pre príjemcu (oprávneného od H.) suma 1250 eur
- dňa 17.04.2023 suma poukázaná od L. J. s poznámkou pre príjemcu (oprávneného) od H. v sume

1300 eur
- dňa 14.09.2023 suma poukázaná od M. B. s poznámkou pre príjemcu (oprávneného) od Jana 1250 eur
spolu v sume 9.150 eur.
Ďalej úhrady od osôb, ktoré neboli pojaté v čestnom prehlásení pána J.:
- zo dňa 15.11.2023 - suma poukázaná M. I. s poznámkou pre oprávneného platba uhradená od H.

J. v sume 1250 eur
- zo dňa 14.09.2022 platba prijatá z účtu C. O. s poznámkou pre príjmu (oprávneného Jano + Tomáš)
v sume 1200 eur
- zo dňa 15.07.2022 od G. P. s poznámkou pre príjemcu (oprávneného) vklad od H. J. v sume 855 eur,
dňa 15.11.2023 suma poukázaná M. I. s poznámkou pre príjemcu (oprávneného) v sume 1250 eur

- zo dňa 14.09.2022 suma poukázaná C. K. s poznámkou pre príjemcu (oprávneného od H. + C. v sume
1200 eur
- zo dňa 14.07.2023 suma poukázaná s poznámku pre príjemcu (oprávneného) od H. v sume 1250
eur ....... ku ktorým úhradám sa súd už bližšie nevyjadruje, nakoľko ako vyššie uviedol je názoru, že
oprávnený vo vzťahu k povinným nedisponuje v súčasnosti vymáhateľným nárokom.

32. Prípadná dohoda oprávneného s povinnými o zmluvných úrokoch z pôžičky v zmysle § 658
ods. 1 Občianskeho zákonníka (ktorou by sa mali kompenzovať úroky a ďalšie náklady oprávneného
v súvislosti s jeho spotrebiteľskými úvermi vzatými od bánk) nebola v konaní tvrdená ani preukázaná.
Navyše by nebola ani vymáhateľná na základe notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V tejto

súvislosti súd poukazuje na ust. § 45 ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak záväzok
v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo
poskytnutie peňažných prostriedkov (tak, ako v tomto prípade) môže sa exekúcia týkať iba sumy
predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Uznanie nároku povinným
vnotárskejzápisniciatovrozsahunadrámecreálneposkytnutejpôžičky,nemožnovexekučnomkonaní

akceptovať. Predmetom uznania dlhu totiž nemôže byť nič iné ako suma reálne poskytnutých peňažných
prostriedkov (za ktorým účelom smerovala aj výzva vyššieho súdneho úradníka) a úrokov z omeškania.
Skutočnosť, že pre účely poskytnutia pôžičky povinným si oprávnený vzal pôžičku z banky a suma
poskytnutých peňažných prostriedkov bankou oprávnenému bola navýšená o poplatky a úroky sama
o sebe už z dôvodov uvedených vyššie nezakladá pre oprávneného nárok na ich vymoženie cestou

notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

33. K argumentácii oprávneného o rozporuplnosti vyjadrení povinných súd udáva, že rozporuplné
vyjadrenia boli na oboch stranách účastníkov exekučného konania. Sám oprávnený uznal
neprehľadnosť jednotlivých transakcií, zneužívanie jeho vlastného bankového účtu na prevody peňazí,

ktoré sa diali s jeho vedomím a súhlasom. Oprávnený sa rozhodol vziať úvery v bankových inštitúciách,
na základe čoho sa zaviazal v prospech bánk uhrádzať poplatky a úroky za poskytnuté úvery a túto
povinnosť nemožno v rámci notárskej zápisnice preniesť na povinných, nakoľko ako už súd viac krát
konštatoval, ak záväzok v notárskej zápisnici vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo
poskytnutie peňažných prostriedkov (tak, ako v tomto prípade) môže sa exekúcia týkať iba sumy

predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania.34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd uzatvára, že pri posudzovaní návrhu povinných na
zastavenie exekúcie v spojitosti s podanou sťažnosťou oprávneného vychádzal nielen z predložených
dôkazov, ale aj samotného vyjadrenia oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie.

35. So zreteľom na uvedené preto súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho
úradníka sp. zn. 54Ek/2677/2024 zo dňa 27.01.2026 ako nedôvodnú zamietol.

36. V súvislosti s prejavom nespokojnosti oprávneného s napadnutým rozhodnutím súd poukazuje

na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé
súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka
konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010)
rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,
z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom
účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony

primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS
329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil
konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

37. Pokiaľ ide o výroky č. II., III. a IV. napadnutého uznesenia, vo vzťahu k týmto výrokom
oprávnený sťažnostnú argumentáciu neuviedol. Súd však uvedené výroky preskúmal ako výroky závislé
a konštatuje, že aj ohľadom týchto výrokov je sťažnosť oprávneného nedôvodná. V podrobnostiach súd
odkazuje na dôvody uvádzané vyšším súdnym úradníkom v napadnutom uznesení.

38. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť
oprávneného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal povinným
ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že povinným žiadne trovy v súvislosti

s konaním o sťažnosti oprávneného nevznikli (sťažnosť oprávneného povinným nebola zaslaná na
vyjadrenie), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodol tak, že povinným náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).