Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/99/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624220725
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2624220725.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.

Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
D. XXXX/XXX, E. E., zastúpenej: JURAJ MACÍK advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Petelenova
4, Banská Bystrica, IČO: 54 459 958, proti žalovanej: F. G., nar. X.X.XXXX, bytom H. I. J. XXXX/XX,
K., zastúpenej advokátom: JUDr. Ľubomír Vanek, so sídlom Potočná 169/85, Skalica, IČO: 42 293
529, o zaplatenie 3.827,- eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k.
11C/42/2024-65 zo dňa 5. marca 2025, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku I. p o t v r d z u j e .

II. V napadnutom výroku II. o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec
v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 451 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“) a vecne tým, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa uzatvorila
so spoločnosťou ESMERO dňa 22.6.2023 zmluvu o dielo, na základe ktorej sa spoločnosť ESMERO
zaviazala zhotoviť jej pergolu. Spoločnosť ESMERO jej zaslala cenovú ponuku, po akceptovaní ktorej
žalobkyňa dňa 18.7.2023 prostredníctvom platobného príkazu z jej bankového účtu zaplatila na účet
príjemcu K. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu vo výške 3.827 eur. Následne žalobkyňa dňa
23.8.2023 odstúpila od zmluvy a s riaditeľom spoločnosti ESMERO p. L. C. sa dohodla na vrátení
sumy 3.827 eur do 5.10.2023. Po podaní trestného oznámenia žalobkyňa zistila, že majiteľkou

bankového účtu K. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je žalovaná. Žalobkyňa preto vyzvala žalovanú
na vrátenie sumy 3.827 eur, pričom žalovaná jej peniaze do dnešného dňa nevrátila. Žalovaná tieto
peniaze previedla na účet tretej osoby, a to vtedy spoločníka a konateľa F. M., prevodom dňa 19.7.2023
na účet IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý mal byť v tom čase priateľom žalovanej.

3.Súdprvejinštancieuzavrel,žežalobanebolapodanádôvodne,pretoževykonanýmdokazovanímbolo
preukázané, že žalovaná suma zodpovedá výške zálohy, ktorá bola dohodnutá v Zmluve o dielo, ktorú

uzatvorila žalobkyňa so spoločnosťou ESMERO, teda žalobkyňa plnila na základe zmluvného titulu, na
čom nemení nič ani tá skutočnosť, že žalobkyňa zaplatila zálohu (plnila) na určený účet, i keď tento účet
nebol účtom danej spoločnosti. Bola to slobodná vôľa zmluvných strán. Zákonom nie je vylúčené, aby
si zmluvné strany dohodli akékoľvek platobné miesto. Spoločnosť ESMERO nikdy nespochybňovala,že by plnenie od žalobkyne na základe uzatvorenej zmluvy o dielo neprijala, naopak po odstúpení od
tejto zmluvy rokovala so žalobkyňou o vrátení zálohovej platby, ktorá zodpovedá žalovanej sume. Nie
je pritom rozhodujúce, ako ďalej naložila žalovaná s danými finančnými prostriedkami, a preto dôkaz -

výsluch žalovanej ako svedkyne v trestnom konaní, ako aj výpis, z ktorého je zrejmý prevod financií od
žalovanej na tretí subjekt, je pre rozhodnutie vo veci irelevantný. Žalobkyňou teda nebolo preukázané,
že by bola naplnená niektorá zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia voči žalovanej. Navyše
z tvrdení samotnej žalobkyne je nesporné, že žalobkyňa by mala nárok na vydanie plnenia, ktoré
zodpovedá žalovanej sume na základe zmluvy o dielo, ktorú mala uzatvorenú so spoločnosťou

ESMERO, a preto jedinou pasívne legitimovanou v spore by mohla byť práve spoločnosť ESMERO a nie
žalovaná. Súd dospel k záveru, že v spore nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne, ani pasívna
vecná legitimácia žalovanej, ktorá nie je účastníčkou hmotnoprávneho vzťahu, z ktorých by mohla
žalobkyňa uplatniť nárok žalobou. Súd preto žalobu zamietol jednak z dôvodu, že nebolo preukázané,
že by bola naplnená niektorá zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia voči žalovanej a jednak
z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a žalovanej, ktorá mala v spore plný úspech, priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia, v celom jeho rozsahu odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť žalobkyni sumu 3.827 eur a žalobkyni prizná voči žalovanej

nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Eventuálne žalobkyňa
navrhovala, aby v prípade potvrdenia výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd zmenil výrok
II. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovanej náhradu trov konania proti žalobkyni neprizná.

6. V prvom rade žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil skutkovú otázku, že

žalobkyňa mala plniť na platobné miesto – bankový účet žalovanej, na základe zmluvnej slobody, resp.
na základe toho, že to bola slobodná vôľa zmluvných strán. Žalobkyňa nikdy nemala informáciu, že
spoločnosťESMERO,resp.osobaN.O.,vočinejkonáľstivo.Žalobkyňanikdynechcelazaplatiťpeňažné
prostriedky na súkromný účet tretej osoby, odlišnej od obchodnej spoločnosti dodávateľa, pričom
z vykonaného dokazovania opak vôbec nevyplýva. N. O. ako osoba konajúca za spol. ESMERO s. r. o.,

ktorý vybavoval požiadavku /dopyt žalobkyne dňa 22.6.2023, nechal sumu vo výške 3.827 eur previesť
na účet žalovanej, avšak žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že sa jedná o súkromný účet inej osoby,
nie platobné miesto právnickej osoby ESMERO, s. r. o. Poukazovala na ust. § 124 ods. 4 Trestného
zákona a okolnosť, že konaním N. O. a žalovanej, vznikla štátu škoda neodvedením alebo nezaplatením
dane, čo súd ignoroval a prehliadol. N. O. od počiatku konal tak, aby od žalobkyne vylákal peniaze, ktoré

vôbec nezaevidoval a taktiež ani nezaúčtoval na obch. spol. ESMERO s. r. o. a preukázateľne ich do nej
v súlade s právnymi predpismi nevložil a tieto si následne F. M., prostredníctvom nezákonného konania
žalovanej prisvojil, mimo majetkovú, evidenčnú a účtovnú sféru spol. ESMERO s. r. o. a následne ich
užíval ďalej nepreukázaným spôsobom, ktorý však nekorešpondoval so žiadnym záujmom a pokynom
žalobkyne.

7. Ďalej žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Dôvodila, že hoci
malazáujemodielo,ktorémalobyťzhotovenéspol.ESMERO,s.r.o.,jejpeňažnéplneniesažalobkyňou
nezavinene dostalo do dispozičnej sféry žalovanej, ktorá nemala právo takéto plnenie prijať, pretože na
to neexistoval medzi nimi žiadny zmluvný titulus. Žalovaná výpisom z bankovej transakcie z 19.7.2024

preukázala, že s plnením prijatým bez právneho dôvodu nenaložila tak, že by ho podľa hmotného práva
aprobovaným spôsobom vydala žalobkyni, na úkor ktorej sa bezdôvodne obohatila, ale žalovaná toto
plnenie žalobkyne vydala fyzickej osobe – F. M.. Žalovaná tak toto plnenie ani nevydala spol. ESMERO
s. r. o., ale fyzickej osobe, ktorá opäť na prijatie tohto plnenia podľa práva nebola oprávnená. Spoločnosti
ESMERO s. r. o. sa plnenie žalobkyne nikdy nedostalo. Žalovaná nebola oprávnená vykonávať žiadne

dispozičné úkony s peňažnými prostriedkami prijatými po úhrade žalobkyňou, s výnimkou vydania
bezdôvodného obohatenia žalobkyni, čo však žalovaná neučinila. Subjekt bezdôvodne obohatený je
tá osoba, ktorej majetok sa na úkor postihnutého zväčšil – žalovaná. Pretože je preukázané, že suma
3.827 eur bola poukázaná na účet žalovanej, táto s uvedenou sumou prijatou od žalobkyne ďalejneoprávnene nakladala, preto je v tomto spore o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia pasívne
vecne legitimovaná, pretože sumu 3.827 eur prevzala od žalobkyne práve žalovaná. Žalovaná je
subjektom, ktorý sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil plnením bez právneho dôvodu. Skutočnosť,

ako žalovaná s peňažnými prostriedkami ďalej nakladala, t. j. že ich údajne ďalej previedla na účet F.
M., je už otázkou vzťahu medzi týmito dvoma subjektmi, nezbavuje však žalovanú zodpovednosti za
bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobkyne. Žalobkyňa poukazovala na rozsudok Okresného
súdu Bratislava IV z 27.10.2015 sp. zn. 9C/345/2013, v právnej veci založenej na skutkovo a právne
obdobnom základe, pričom súd vôbec nebral ohľad na to, ako bola obdobná vec posúdená iným súdom

napriek tomu, že toto rozhodnutie bolo preskúmané Krajským súdom v Bratislave v konaní sp. zn.
8Co/106/2017. Závery prijaté súdom sú nezákonné a majú povahu legalizácie nezdanených príjmov.
Vecnú legitimáciu v konaní má zásadne ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré
v konaní ide. Žalovaná ako príjemca peňazí zaplatených žalobkyňou, nemala so žalobkyňou žiadny
právny vzťah (neuzatvorila s ňou žiadnu zmluvu), preto sa jednalo o bezdôvodné obohatenie, ako
plnenie bez právneho dôvodu. Žalobkyňa nemala záujem zaplatiť peniaze tretej osobe (žalovanej) na

základe zmluvy o dielo; na základe tej mala záujem zaplatiť cenu za dielo spoločnosti ESMERO, s. r.
o. S touto spoločnosťou sa nedohodla na tom, že zálohu na cenu za dielo zaplatí na účet tretej osoby
(žalovanej); dodávateľská spoločnosť ESMERO žalobkyňu neinformovala, že spoločnosťou uvedené
číslo účtu, je účtom tretej osoby. V prípade plnenia banke, exekútorovi, či realitnému maklérovi, je daný
vždy zákonný alebo trojstranný zmluvný dôvod plnenia (napr. zák. č. 233/1995 Z. z., sprostredkovateľská

zmluva, rezervačná zmluva), ktorý v tomto prípade úplne absentuje a zakladá bezdôvodné obohatenie.
Občiansky zákonník upravuje aj inštitút poukážky podľa § 535 ako trojstranný právny vzťah, avšak
v danej veci je základom skutočnosť, že žalobkyňa bola uvedená do omylu, preto súd nesprávne
skutkovo a právne ustálil, že právny vzťah vznikol v intenciách slobodnej vôle účastníkov. Z hľadiska
posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či sa žalovaný subjektívne cíti byť účastníkom určitého

hmotnoprávneho vzťahu, ale dôležité je vždy iba to, či žalovaný účastníkom hmotnoprávneho vzťahu
objektívne je alebo nie je. Žalovaná nebola účastníkom zmluvy o dielo, preto pripísanie peňažného
plnenia na jej bankový účet a následne jej úkon – preposlanie peňazí na súkromný bankový účet
inej fyzickej osoby (t. j. že predmetom bezdôvodného obohatenia nielen disponovala, ale s ním aj
nakladala), nie je ničím iným, ako naplnením skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, na základe

čoho je žalovaná vo vzťahu k predmetu konania pasívne vecne legitimovaným subjektom. Súd prvej
inštancieuviedol,žežalovanániejeúčastníčkouhmotnoprávnehovzťahu,zktoréhobymohlažalobkyňa
uplatniť nárok žalobou, čím sám uznal, že mu boli známe dôvody, pre ktoré žalovaná je pasívne vecne
legitimovanou osobou v konaní o zaplatenie titulom bezdôvodného obohatenia, pretože práve žalovaná
sporné peňažné plnenie na svoj bankový účet prijala.

8. Ďalej žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie vo výroku II. o trovách konania, pretože
súd prvej inštancie vzhľadom na skutkový stav veci neaplikoval ust. § 257 CSP. Žalobkyňa v konaní
navrhla, aby v prípade, ak súd žalobu zamietne, s poukazom na ust. § 257 CSP žalovanej nárok
na náhradu trov konania nepriznal. Uvádzala, že podala žalobu z dôvodu, že žalovaná od roku

2023 disponovala peňažnými prostriedkami žalobkyne, ktoré jej ako bezdôvodné obohatenie nevydala.
Ani zo strany kontrahenta ESMERO s. r. o., jej nebolo dodané žiadne plnenie (ani nepeňažné).
Dnes je žalobkyňa v materiálnej núdzi, čo preukazuje jej zastúpenie v tomto spore v režime zákona
o poskytnutí bezplatnej právnej pomoci. Preto sú naplnené dôvody pre uplatnenie moderačného práva
súdu v rozsahu nepriznania trov konania. Pokiaľ by cez ust. § 257 CSP nebolo uplatnené moderačné

právo súdu v nepriznaní trov súdneho konania žalovanej v prípade jej úspechu v spore, tak by nastala
neprimeraná tvrdosť v dôsledku aplikovania právnej normy upravujúcej nárok na náhradu trov konania
s dopadom na majetkové, sociálne, osobné pomery žalobkyne, ako strany sporu, ktorá by mala trovy
konania nahradiť. Majetkové a sociálne pomery žalobkyne, ktoré boli preskúmané Centrom právnej
pomoci,vspojenísostratoumajetkuvrozsahupredmetutohtokonania,súdôvodomhodnýmosobitného

zreteľa. Tu žalobkyňa poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 5/2006
a uvádzala, že majetkové pomery žalovanej sa zlepšili na úkor žalobkyne, pretože žalovaná nakladala
speňažnýmiprostriedkamižalobkyne,ktoréprijalabezprávnehodôvodu.Nazákladetohomážalobkyňa
za to, že sú dané okolnosti odôvodňujúce výnimočnú aplikáciu § 257 CSP v prípade zamietnutia žaloby.

9. Žalovaná samostatný odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalobkyne podala písomné
vyjadrenie v ktorom uviedla, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a dostatočne
odôvodnený. Navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal žalobkyňu k náhrade
trov konania a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedla, že záver žalobkyne, že neexistovalzmluvný titul na plnenie na účet žalovanej je nesprávny a nevychádza z obsahu spisu. Žalobkyňa
v konaní sama výslovne tvrdila, že plnila na základe právneho titulu, a to zmluvy uzatvorenej so
spoločnosťou ESMERO s. r. o., predmetom ktorej bolo zhotovenie pergoly. Skutkový záver súdu, že

žalobkyňa plnila na základe platného právneho titulu (zmluvy o dielo), nemôže zmeniť ani tá skutočnosť,
že žalobkyňa plnila na účet tretej osoby, ktorý bol spoločnosťou ESMERO s. r. o. označený v zmluve
ako účet, na ktorý má byť uhradená dohodnutá cena, i keď nebol účtom ESMERO s. r. o. Bola to
slobodná vôľa zmluvnej strany, ktorá vyjadrila výslovne svoju vôľu, aby bola dohodnutá cena uhradená
na konkrétny účet (v tomto prípade na účet žalovanej). Takéto plnenie v súlade so zmluvou nemôže byť

bezdôvodnýmobohatenímžalovanej,ktorejdobrovoľnespol.ESMEROs.r.o.nechalazaslaťdohodnutú
cenu zo zmluvy na účet. Nejedná sa v tomto prípade o omylom zaslanú platbu na chybný účet. Ak
zmluvnástranavyjadrízmluvnevôľu,abyboloplnenénaakýkoľvekúčet,takanivprípade,žesanejedná
o účet zmluvnej strany, ktorá dobrovoľne označí účet tretej osoby, v prospech ktorej sa má plniť, nemôže
spôsobiť neplatnosť zmluvy. Žalobkyňa zaťažená v konaní bremenom tvrdenia a dôkazným bremenom,
nepreukázala naplnenie zákonných predpokladov bezdôvodného obohatenia. Nepreukázala, že by

plnila bez právneho dôvodu (zmluvný titulus existoval), alebo plnila na základe neplatného právneho
úkonu (zmluva o dielo nebola označená za neplatnú), ani z dôvodu, ktorý odpadol; preto nemôže byť
v konaní úspešná. Žalobkyňa neprípustne až v odvolaní uvádza nové skutočnosti, ktoré jej boli známe
už v dobe prejednania veci prvoinštančným súdom a nič nej nebránilo, aby ich uviedla už vtedy, preto by
odvolací súd na nové skutočnosti a tvrdenia nemal prihliadať. Konkrétne sa jedná o skutočnosti spojené

s osobou N. O., ktoré neboli žalobkyňou doposiaľ uvádzané. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV
sp. zn. 9C/345/2013, na ktorý žalobkyňa v odvolaní poukazuje, je nepriliehavý na prejednávanú vec.
Žalovaná považuje aj rozhodnutie súdu o trovách za vecne správne, pretože zo strany žalobkyne nebolo
preukázané, že je osobou v materiálnej núdzi. Osamotené tvrdenie, že je zastupovaná Centrom právnej
pomoci, nie je možné považovať za naplnenie zákonných predpokladov na uplatnenie moderačného

práva súdu v rozsahu nepriznania trov konania. Žalobkyňa musí podmienky splnenia pre nepriznanie
náhrady trov konania riadne preukázať pred súdom, nestačí len prosté tvrdenie. Podmienky pre
výnimočné odpustenie úhrady trov konania sa musia posudzovať v dobe rozhodovania a kritériá pre
takýto postup súdu nie sú totožné s kritériami poskytovania právnej pomoci Centrom právnej pomoci.
Žalobkyňa takisto nežiadala o odpustenie úhrady súdneho poplatku, zrejme práve preto, že podmienky

pre takýto postup súdu splnené nie sú a neboli ani v dobe zahájenia súdneho konania.

10. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobkyne bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 CSP) dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej čo do zamietajúceho výroku I. vo veci samej
nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je v tomto výroku vecne správny,
v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP, avšak
odvolanie žalobkyne čo do výroku II. napadnutého rozsudku o trovách konania bolo dôvodné, preto ho
bolo potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec v zrušenom rozsahu podľa § 391 ods. 1

CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah napadnutého rozhodnutia a
uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobkyne bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na základe
vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ žalobu

žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu zamietol dôvodiac, že v danom
prípade nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej, pretože žalobkyňa plnila na základe
zmluvného titulu - zmluvy o dielo uzavretej so spoločnosťou ESMERO s. r. o., pričom žalovaná suma
predstavuje dohodnutú zálohu za zhotovenie pergoly, ktorú zálohu žalobkyňa plnila na účet určenýveriteľom - spoločnosťou ESMERO s. r. o., ktorý účet bol účtom žalovanej. Nárok na vrátenie tohto
plnenia si tak žalobkyňa mala uplatniť voči spoločnosti ESMERO s. r. o. a nie voči žalovanej. Pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal zo 100 % úspechu žalovanej.

13. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že nie je pravda, že bankový účet žalovanej ako platobné miesto
bol dohodnutý v rámci zmluvnej slobody strán, pretože žalobkyňa nemala informáciu o tom, že má plniť
na súkromný účet tretej osoby odlišnej od dodávateľa. Dôvodila, že takýmto ľstivým konaním predajcu,
porušila spol. ESMERO s. r. o. aj verejnoprávne daňové predpisy. Peňažné plnenie žalobkyne sa tak

nezavinením žalobkyne dostalo do dispozičnej sféry žalovanej, ktorá nemala právo takéto plnenie prijať,
pretože na to medzi žalobkyňou a žalovanou neexistoval žiadny titul. Žalobkyňa bola uvedená do omylu,
preto súd nesprávne ustálil, že právny vzťah vznikol v intenciách zmluvnej slobody. Žalovaná následne
toto plnenie spoločnosti ESMERO s. r. o. ani nevydala, hoci nebola oprávnená s týmto plnením nakladať,
s výnimkou vydania bezdôvodného obohatenia žalobkyni. Pretože žalobkyňa nemala so žalovanou
žiadny právny vzťah, ide o bezdôvodné obohatenie, ako plnenie bez právneho dôvodu. Dôvodila, že

žalovaná je v spore pasívne vecne legitimovaná, pretože sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila,
keďže sporné peňažné plnenie na svoj účet prijala. Žalobkyňa tiež namietala nesprávne rozhodnutie
súdu o trovách konania, nakoľko žalobkyňa v konaní žiadala aplikovať ust. § 257 CSP, pretože je osobou
v materiálnej núdzi, tiež s ohľadom na stratu majetku, ktorý je predmetom tohto konania.

14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku o vydanie bezdôvodného
obohatenia, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje
správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce

odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nasledovné:

15. Žalobkyňa sa v spore domáhala voči žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia od žalovanej na

tom základe, že na jej bankový účet plnila bez právneho dôvodu, pretože hoci mala v úmysle uhradiť
zálohu spoločnosti ESMERO s. r. o. za zhotovenie pergoly, nevedela, že zálohu platí na účet tretej osoby
odlišnej od zhotoviteľa. Nakoľko spol. ESMERO s. r. o. dielo nezhotovila, žalobkyňa od zmluvy odstúpila,
preto sa domáhala vrátenia plnenia – zálohy od spol. ESMERO s. r. o., ktorá jej však zálohu nevrátila,
pretože je v konkurze. Následne sa žalobkyňa dozvedela, že účet na ktorý plnila patrí žalovanej, ktorá

však žiadny titul na prijatie plnenia nemala, pretože jej žalobkyňa plnila bez právneho dôvodu, teda je
žalovaná povinná jej plnenie vydať.

16. Na druhej strane sa žalovaná v konaní bránila tým, že žalobkyňa plnila na základe zmluvy so
spoločnosťou ESMERO s. r. o., predmetom ktorej bolo zhotovenie pergoly, pričom sa so spoločnosťou

ESMEROs.r.o.dohodla,žeplatobnýmmiestombudeúčetžalovanej.Žalovanánáslednedňa19.7.2023
previedla uvedenú sumu na účet F. M., ktorý bol spoločníkom a konateľom spol. ESMERO s. r. o.
Žalobkyňa po odstúpení od zmluvy so spol. ESMERO s. r. o. žiadala túto spoločnosť o vrátenie zálohy.
Samotná spol. ESMERO s. r. o. pritom potvrdila, že zálohu od žalobkyne prijala, keď sa so žalobkyňou
dohadovalanavrátenízloženejzálohy.Žalovanádôvodila,žebolovôľouzmluvnejstrany,abydohodnutá

cena bola uhradená na konkrétny účet, pričom zákonom nie je vylúčené, aby si zmluvné strany dohodli
akékoľvek platobné miesto, nakoľko takouto dohodou môže napríklad dôjsť k uspokojeniu pohľadávky
tretej osoby.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v predmetnej právnej veci

správnezistilskutkovýstavavecajsprávneprávneposúdil,pokiaľuzavrel,žeprávnymdôvodomplnenia
žalobkynenaúčetžalovanej,bolauzavretázmluvaodielosospol.ESMEROs.r.o.,pričomišlooplnenie
zálohy za zhotovenie pergoly, keď žalovaná túto zálohu plnila na účet určený zhotoviteľom. Takýmto
plnením zálohy v zmysle pokynu veriteľa (zhotoviteľa) na ním označený účet, povinnosť žalobkyne
uhradiť zálohu vo vzťahu k veriteľovi ESMERO s. r. o. zanikla v zmysle § 559 ods. 1 OZ pripísaním sumy

týchto peňažných prostriedkov na veriteľom určený účet (§ 567 ods. 2 OZ). Pokiaľ potom k riadnemu
plneniu zo strany spol. ESMERO s. r. o. – k zhotoveniu pergoly – nedošlo a žalobkyňa z tohto dôvodu
od zmluvy o dielo odstúpila, bolo dôvodným, aby sa žalobkyňa v zmysle ust. § 457 OZ domáhala od
zhotoviteľa, t. j. spol. ESMERO s. r. o. vrátenia zaplatenej zálohy, avšak vo vzťahu k žalovanej žalobkyňažiadny titul na vrátenie na jej účet uhradených peňažných prostriedkov nemá. Žalovaná sa totiž na
úkor žalobkyne bezdôvodne neobohatila, jej peňažný účet, bol platobným miestom určeným veriteľom
– spoločnosťou ESMERO s. r. o. na uhradenie zálohy, ktorým uhradením na účet žalovanej zanikol

záväzok žalobkyne vo vzťahu k spol. ESMERO riadnym splnením.

18. V danom prípade teda žalobkyňa neplnila na účet žalovanej bezdôvodne, ale na základe určenia
veriteľa, s následkom splnenia záväzku na uhradenie zálohy voči nemu. Okolnosť, že veriteľ – spol.
ESMERO s. r. o. následne svoj záväzok zhotoviť pergolu nesplnil a žalobkyni ani po odstúpení od

zmluvy zálohu nevrátil, nie je dôvodom na to, aby si žalobkyňa nárok na jej vrátenie uplatňovala titulom
bezdôvodného obohatenia od žalovanej, ktorej účet bol platobným miestom za účelom splnenia záväzku
voči spol. ESMERO s. r. o. Pre žalobkyňu nie je pritom rozhodujúce, aký vzťah bol medzi spol. ESMERO
s. r. o. a žalovanou, ani ako žalovaná s týmito peňažnými prostriedkami následne nakladala, či ich
previedla na účet spol. ESMERO s. r. o. alebo nie. Takisto nie je vo vzťahu k uplatnenému nároku
žalobkyne rozhodujúce, či spol. ESMERO s. r. o. ne/porušila verejnoprávne daňové predpisy, pretože

táto okolnosť nemá vplyv na povinnosť subjektu uhradiť určitú sumu vyplývajúcu zo súkromnoprávneho
vzťahu. Žalobkyňa uvádzala, že podala v danej veci trestné oznámenie, teda v prípade, že jej trestne
zodpovedným subjektom vznikla škoda, mohla sa domáhať jej náhrady v príslušnom trestnom konaní.

19. Podľa § 567 ods. 1, 2 OZ, dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto

plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka (ods. 1). Peňažný dlh plnený prostredníctvom
peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet
veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon
neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak (ods. 2).

20. Pre určenie miesta plnenia peňažného záväzku dlžníka je smerodajná predovšetkým uzatvorená
zmluva. Miesto plnenia je jedným zo základných atribútov, ktorý sa bezprostredne viaže na
obsah záväzku a na subjektívnu povinnosť dlžníka splniť dlh. Poskytnutie plnenia na stanovenom
mieste je podmienkou riadneho splnenia dlhu v zmysle § 559 ods. 2 OZ. Ide o miesto, na
ktorom je dlžník v čase splatnosti dlhu povinný realizovať solučné správanie sa, zodpovedajúce

predmetu jeho záväzku. Pre určenie miesta plnenia je rozhodujúci obsah dohody medzi účastníkmi
záväzkového vzťahu. Peňažný záväzok plní dlžník poskytnutím peňažných prostriedkov veriteľovi,
a to v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom prostredníctvom poskytovateľa platobných služieb,
prípadne prostredníctvom inej oprávnenej osoby (poštový podnik). V zásade nie je vylúčené, aby zmluva
určovala ako miesto plnenia, resp. ako platobné miesto aj iné miesto ako sídlo veriteľa, resp. jeho

peňažný účet v banke. Úpravu plnenia na účet obsahuje ust. § 567 ods. 2 OZ.

21. Občiansky zákonník nevymedzuje podmienky uskutočňovania bezhotovostných platieb a v § 567
ods. 2 OZ určuje iba okamih splnenia peňažného dlhu prostredníctvom peňažného ústavu alebo
poštového podniku. Pri absencii osobitnej zákonnej úpravy a prípadnej dohody účastníkov sa uplatní

zákonné pravidlo, podľa ktorého je peňažný dlh, plnený prostredníctvom peňažného ústavu, splnený
pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa. Preto je v prípade dohody o splnení dlhu bezhotovostným
prevodompredlžníkanevyhnutnáinformáciaočísleúčtu,vprospechktoréhomádlžníkplatbupoukázať.

22. Bezhotovostný platobný styk je frekventovaným spôsobom plnenia peňažných záväzkov. Číslo

účtu, ako nezameniteľný identifikátor, je spravidla dlžníkovi oznámené zo strany veriteľa za účelom
poukázania platby. Dlžník pritom nie je povinný overovať si správnosť tohto údaja, ani osobu majiteľa
účtu, prípadne disponenta s prostriedkami na bankovom účte. V praxi nemožno vylúčiť, že veriteľ
vedome oznámi ako platobné miesto číslo účtu tretej osoby. Potom následné plnenie dlžníkom na účet
tejto tretej osoby, v súlade s pokynom veriteľa, má bez ďalšieho plnohodnotné účinky splnenia dlhu (§

517 ods. 1 OZ a § 559 ods. 1, 2 OZ). Ak medzi veriteľom a majiteľom účtu nie je adekvátny záväzkový
vzťah (napr. podľa § 530 ods. 1 OZ), znáša riziko vyplývajúce z tejto skutočnosti samotný veriteľ, ktorý
dlžníkovičísloúčtunaúčelysplneniadlhuuviedol.Platíteda,žeakdlžníkpoukázalplatbunaúčeturčený
veriteľom, mala táto jeho bezhotovostná platba solučné účinky bez ohľadu na to, či účet patrí veriteľovi,
alebo tretej osobe, s ktorou veriteľ má alebo nemá záväzkový vzťah. Veriteľ sa teda môže dohodnúť

s dlžníkom na tom, že peňažný dlh bude splnený na účet inej osoby. Ak potom dlžník na tento účet plnil,
nemôže namietať, že sa tretia osoba na jeho účet bezdôvodne obohatila.23. Rovnako Najvyšší súd ČR rozhodnutí sp. zn. 33Odo 679/2003 uviedol, že ak teda poukázal dlžník
dlžnú peňažnú čiastku na účet tretej osoby na základe pokynu veriteľa, došlo tým k zániku záväzku
dlžníka voči jeho veriteľovi splnením dlhu, nie k vzniku bezdôvodného obohatenia tretej osoby na úkor

dlžníka. Ďalej Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 28Cdo 808/2011 uviedol, že pokiaľ teda dlžník
poskytol peňažné plnenie na účet uvedený v neplatnej zmluve, môže sa domáhať vrátenia plnenia
v zmysle § 457 OZ voči osobe veriteľa, hoci tento bankový účet patril tretej osobe. A napokon Najvyšší
súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 28Cdo 4264/2009 uviedol, že dlžník teda splní svoj dlh vtedy, pokiaľ poukáže
peňažné prostriedky na účet uvedený v žalobe, napriek tomu, že tento účet patrí tretej osobe.

24. Tieto právne závery českého najvyššieho súdu sú pritom plne aplikovateľné aj na slovenskú
právnu úpravu zániku dlhu splnením (§ 559 ods. 1, 2 OZ a 567 ods. 2 OZ). Naopak pokiaľ ide o na
žalobkyňou poukazované rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 9C/345/2013, potvrdené
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/106/2017, ide situáciu skutkovo aj právne odlišnú
od predmetnej právnej veci, pričom aj v danej veci bola napokon žaloba zamietnutá, avšak z dôvodu,

že žalobkyňa v danom konaní uhradila predmetnú sumu na účet žalovanej pre tretiu osobu, ktorá jej
mala zabezpečiť vybavenie kúpy bytu, o ktorý mala žalobkyňa záujem, pričom tento právny dôvod
dodatočneodpadol,keďžalobkyňazískalavedomosť,žejevylúčené,abyktorýkoľvekzpotencionálnych
bytov nadobudla do vlastníctva; pričom žalobkyňa podala trestné oznámenie za zločin podvodu voči
neznámemu páchateľovi, ktorý ju uviedol do omylu, ohľadom možnosti nadobudnutia vlastníctva k bytu,

teda nie voči tam žalovanej, v ktorom trestnom konaní si žalobkyňa aj uplatnila nárok na náhradu škody;
keď súd tiež dospel k záveru, že nárok žalobkyne na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia
je tiež premlčaný.

25. V predmetnej právnej veci bolo rozhodujúce, že žalobkyňa poukázala zhotoviteľom určenú peňažnú

čiastku – zálohu na zhotoviteľom určený účet tretej osoby, čím došlo k zániku záväzku žalobkyne voči
zhotoviteľovi zaplatiť zálohu riadnym splnením dlhu, avšak nie k vzniku bezdôvodného obohatenia na
strane žalovanej na úkor žalobkyne. Domáhať sa vrátenia plnenia zo zrušenej zmluvy v zmysle § 457
OZ teda žalobkyňa mohla voči osobe zhotoviteľa a nie voči tretej osobe – žalovanej, ktorej účet patril.
Z uvedených dôvodov postupoval súd prvej inštancie správne, pokiaľ žalobu voči žalovanej, ktorá nebola

v spore pasívne vecne legitimovaná, v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

26. Ďalší odvolací dôvod žalobkyne spočíval v nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku
na náhradu trov konania, keď žalobkyňa dôvodila, že súd mal na daný prípad aplikovať ust. § 257 CSP
a žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznať, s poukazom na stratu majetku

žalobkyne, ktorý je predmetom tohto konania, ako aj so zreteľom na skutočnosť, že je žalobkyňa osobou
v materiálnej núdzi.

27. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa otázkou existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa v danej veci vôbec nezaoberal, pričom však z obsahu spisu

v predmetnej veci vyplýva, že žalobkyňa sa výslovne takéhoto postupu domáhala, a to v záverečnej reči
na pojednávaní dňa 5.3.2025.

28. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 ods. 1
a 2 CSP), ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).

Zásada úspechu vo veci, ktorá je aj zásadou zodpovednosti za výsledok sporu, charakteristická pre
sporové konanie sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane
trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli, pričom v zásade musí ísť o trovy, ktoré sú preukázané,
odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením
práva.Procesnýúspechvovecisaskúmačodoprávnehozákladuveciačodovýškypriznanéhonároku.

29. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený (§ 252 CSP).
Ak je rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu
trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je to,
že strany, ktoré viedli spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za výsledok

sporu. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy,
keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojim nárokom zvíťazila,
dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, jeteda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane vzniká povinnosť nahradiť trovy
konania víťaznej strane.

30. Istou výnimkou v tomto smere je ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Vtedy súd nemusí zaviazať
neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik
trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Nakoľko použitie ust. § 257 CSP negatívne
dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, musí aplikácia tohto

ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter.

31. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok, a to 1. dôvody hodné osobitného zreteľa a 2. výnimočné okolnosti, ktoré
pojmy však bližšie nešpecifikuje, ich výklad ponecháva na súdnu prax. Ust. § 257 CSP však nemožno
považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť jeho aplikácie, ale ide o ustanovenie,

podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania
alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto
konaniaalebotejtoprocesnejsituácie.Súdpriaplikáciitohtoustanoveniaskúmaajdôvody,ktoréžalobcu

viedli k podaniu žaloby, postoj strán v konaní, plnenie si ich procesných povinností. Ust. § 257 CSP
teda slúži na to, aby bolo možné postihnúť situácie, kedy je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil
svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, dostal náhradu trov, ktoré pri
tejto činnosti účelne vynaložil. Ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na
dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

32. Odvolací súd po zohľadnení uvedených východísk dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa
z vyššie uvedených hľadísk otázkou náhrady trov konania v danej veci vôbec nezaoberal a napriek
výslovnej žiadosti žalobkyne, aplikáciu ust. § 257 CSP ani len nezvažoval. Jeho rozhodnutie v tejto
otázkejepretonedostatočnéanepreskúmateľné.Súdprvejinštancietaksvojimnesprávnymprocesným

postupom, nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia v časti trov konania, znemožnil žalobkyni,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na
spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, a to so
zreteľom na úplnú absenciu argumentácie súdu prvej inštancie v tomto smere, tým aj na nevykonané
relevantné dokazovanie a nemožnosť sporových strán vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu vzhľadom

na absentujúcu argumentáciu súdu prvej inštancie, relevantne argumentovať.

33. S poukazom na vyššie uvedené, po vyčerpaní uplatnených odvolacích dôvodov, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku I. vo veci samej s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP
ako vecne správny potvrdil, avšak vo výroku II. o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie podľa

§ 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil v tomto zrušenom rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie o trovách konania.

34. Povinnosťou súdu prvej inštancie súc pritom viazaný vyššie vyslovenými právnymi názormi
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) čo do výroku o trovách konania, bude riadne v súlade s platnou

procesnou normou opätovne preskúmať nárok v spore procesnej úspešnej žalovanej na náhradu trov
konania aj v zmysle ust. § 257 CSP a o tomto nároku opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je
nevyhnutné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť.

35. V novom rozhodnutí o trovách konania rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto

odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).