Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 51C/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7126205391
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Halková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7126205391.2

Uznesenie

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Evou Halkovou, v spore navrhovateľov: Vlastníci bytov
a nebytových priestorov bytového domu A. X, X, X, B., v zastúpení: C. A. D. E. B., IČO: XXXXXXXX,
Levočská 3, Košice, proti žalovaným: 1. F. B., narodený X.X.XXXX, A. X, B., 2. F. B., A. X, B., o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali voči žalovaným,
aby im súd spoločne a nerozdielne nariadil odstrániť nahromadený odpad v spoločných priestoroch
v bytovom dome A. X, B. za účasti zástupcu navrhovateľa, a to všetko do 3 dní odo dňa doručenia

uznesenia o nariadení neodkladného oaptrenia. Zároveň žiadali, aby im súd žalovaným nariadil zdržať
sa nanášania a hromadenia odpadu v spoločných priestoroch v bytovom dome A. X, B.. Zároveň žiadali
priznať voči žalovaným náhradu trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnili tým, že žalovaný 2 - užívateľ bytu č. 62 vo vchode A. 7, nahromadil odpad
v spoločných priestoroch bytového domu A. X. Ide o brata žalovaného 1, ktorý je vlastníkom bytu.

Tvrdili, že žalovaný 2 nanáša a hromadí odpad v spoločných priestoroch bytového domu, najmä
v kočikárni a na prízemí, pričom sa z odpadu šíri zápach. Zároveň vystavuje riziku ostatných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov bytového domu zo šírenia obtiažneho hmyzu a zavlečenia chorôb, čím
dochádza k bezprostrednému ohrozeniu života a zdravia ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bytového domu A. X. Zo strany ostatných vlastníkov boli dané upozornenia na hromadenie
odpadu a správca bytového domu adresoval žalovanému 1 výzvu na odpratanie – odstránenie odpadu

a iných vecí zo spoločných priestorov bytového domu, avšak bez odozvy zo strany žalovaného 1.
S poukazom na čl. 12, 20 Ústavy Slovenskej republiky a § 127 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), a § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „bytový zákon“) zastávali názor, že bez požadovanej
ingerencie súdu hrozí neodvratné nebezpečenstvo v zásahu do pokojného bývania ostatných vlastníkov,
porušovanie dobrých mravov a hygienických zásad, nebezpečenstvo smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví

alebo hrozba škody veľkého rozsahu na majetku z dôvodu zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru,
šírenia obtiažneho hmyzu, či zavlečenia chorôb. Navrhovatelia dali do pozornosti, že v bytoch v bytovom
dome žijú aj maloleté osoby, staršie osoby a osoby s oslabeným imunitným systémom, ktorých život
a zdravie sú zo strany žalovaných vážne ohrozené.

3. Ako listinné dôkazy navrhovatelia predložili: výzvu na odpratanie z 1.3.2024 s doručenkou a 4 farebné

fotografie. Ako dôkaz označili aj výsluch svedka – G. B., A. X, B. (zástupca vlastníkov).4. Predloženou výzvou navrhovatelia osvedčili, že osoba F. B., H. X, B., bola vyzvaná C. A. D. E. B.,
na vypratanie, odstránenie vecí (odpadu) zo spoločných častí bytového domu bezodkladne, najneskôr
do 5 dní od doručenia výzvy. Výzva bola doručená manželke adresáta (dátum doručenia z listinných

dôkazov nevyplýva).

5. Predložené fotografie z 25.3.2026 zobrazujú naplnené tašky a vrecia, časti bicykla a iných predmetov
na dlážke v zastavanom priestore.

6. Podľa § 9 ods. 5 bytového zákona, spoločenstvo a správca sú povinní: a) evidovať a uchovávať všetky
prijaté rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vrátane zápisníc zo zhromaždení,
schôdzí vlastníkov a výsledkov písomných hlasovaní vrátane hlasovacích listín, b) viesť zoznam a
dokumentáciu súdnych sporov týkajúcich sa domu, c) priebežne aktualizovať evidenciu rozhodnutí
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome; predseda alebo správca zodpovedá aj za správnosť
evidencie, d) umožniť vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome na požiadanie nahliadnuť do

dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv, robiť si z
nich výpisy, odpisy a kópie alebo môžu na náklady vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome
vyhotoviť z nich kópie; pri poskytovaní týchto informácií je predseda alebo správca povinný zabezpečiť
ochranu osobných údajov podľa osobitného predpisu, e) uplatňovať práva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome vyplývajúce zo zodpovednosti za vady domu, spoločných častí domu, spoločných

zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva, pozemku zastavaného domom a
priľahlého pozemku voči tretím osobám.

7. Podľa § 11 ods. 1 bytového zákona, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný
na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie,

najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách,
pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s
bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych,
spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.

8. Podľa § 11 odsek 2 bytového zákona, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný
odstrániť závady a poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na
spoločných častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobil sám alebo
osoby, ktoré jeho byt alebo nebytový priestor užívajú.

9. Podľa § 127 odsek 1 OZ, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť
susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,
že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými

atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

10. Podľa článku 12 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v

právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

11. Podľa článku 20 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

12. Podľa ustanovenia § 324 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „CSP)“ pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo
niečo znášala. (§ 325 odsek 2 písmeno d) CSP)15.Podľaustanovenia§328ods.1CSPaksúdnepostupovalpodľa§327,nariadineodkladnéopatrenie,
ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietne.

16. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

18. Neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu
alebo po jeho skončení, sa upravujú pomery strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje
obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto
navrhuje vydať neodkladné opatrenie, musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t. j. musí
osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na

splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, pričom dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní.

20. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý

neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zistiťvšetkyskutočnosti,ktorésúpotrebnéprevydaniekonečnéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie
je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ale nevyhnutné, aby
boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre

záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané
nebezpečenstvo hroziacej ujmy.

21. Za pojem osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v
základnom konaní. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom

označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti
sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.
Hodnoverné osvedčenie nároku však musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany
v potenciálnom následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej

zamietnutia.

22. Na to, aby súd mohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, bolo zo strany
navrhovateľov nevyhnutné osvedčiť existenciu nároku, ktorému má byť neodkladným opatrením
poskytnutá ochrana a to, že bez poskytnutia okamžitej súdnej ochrany by došlo k ohrozeniu takého

nároku.

23. O potrebe neodkladnej úpravy nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za
výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ neodkladného opatrenia.

24. V danom prípade na základe zistených skutočností uvádzaných v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a z listinných dôkazov predložených navrhovateľmi súd dospel k záveru,
že ich návrhu nie je možné vyhovieť, keďže neodôvodnili dostatočne neodkladnosť navrhovaného
neodkladného opatrenia. Absencia riadneho zdôvodnenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán je
vecným nedostatkom návrhu brániacim v jeho vyhovení.

25. Navrhovatelia odôvodnili nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami len
všeobecnými, bližšie nešpecifikovanými obavami z ohrozenia zdravia, majetku, ako aj pokojného
bývania navrhovateľov. Svoje tvrdenie odôvodnili len konštatovaním, že žalovaní sú zodpovední zahromadenie odpadu v spoločných priestoroch. Žalobcovia neosvedčili, že žalovaní akokoľvek obmedzili,
prípadne zasiahli do práv navrhovateľov v miere, ktorá by odôvodňovala navrhované neodkladné
opatrenie. Žalobcovia neosvedčili ani tvrdenia uvedené v návrhu, že práve žalovaní sú zodpovední za

hromadenie údajného odpadu v spoločných priestoroch bytového domu. Ako jediné dôkazy predložili
fotografie, z ktorých vôbec nie je zrejmé, kde boli odfotené, ani kto je pôvodcom predmetov na
fotografiách. Z druhého, zároveň posledného listinného dôkazy osvedčili navrhovatelia jedine to, že
adresovali osobe s rovnakým menom ako je označený žalovaný 1, avšak s inou adresou, výzvu na
odstránenie nahromadených odpadov a predmetom zo spoločných priestorov bytového domu A. X. Nie

je ani zrejmé, kedy bola výzva doručená (výzvu prevzala manželka adresáta).

26. Navrhovatelia neodôvodnili potrebu neodkladnej a naliehavej úpravy pomerov (princíp
opodstatnenosti) medzi stranami sporu, neosvedčili nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy zo
strany žalovaných, preto súd ich návrh zamietol.

27. K uvedenému je nutné dodať, že aj (prípadné) osvedčenie protiprávneho konania odporcu
neznamená automaticky aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán neodkladným
opatrením.

28. Navrhovatelia neosvedčili ani pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných. Neosvedčili, že žalovaný 1 je

vlastníkom bytu v bytovom dome, ani to, že žalovaný 2 je nájomcom. Na preukázanie svojich tvrdení
nepredložili, ani neoznačili žiadny dôkaz (napríklad list vlastníctva, že ktorého vyplýva vlastnícke právo
žalovaného 1). Neosvedčili, že žalovaní sú zodpovední za údajné hromadenie odpadu v bytovom
dome. Súd dodáva, že aj keby pasívna vecná legitimácia žalovaných bola preukázaná (alebo aspoň
osvedčená),stálebynebolanaplnenápodmienkaosvedčeniabezodkladnejúpravypomerovstránsporu

neodkladným opatrením.

29. Súd dodáva, že nemal za osvedčené ani tvrdenie, že C. A. D. E. B. je správcom predmetného
bytového domu a zástupcom navrhovateľov. Navrhovatelia toto tvrdenie žiadnym spôsobom neosvedčili,
ani neoznačili žiadny dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia (napríklad predložením zmluvy o výkone

správy podľa § 8a bytového zákona).

30. Označený dôkaz: výsluch svedka, súd nevykonal, keďže pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, sa nevykonáva dokazovanie. Navrhovatelia sú povinnní osvedčiť svoje
tvrdenia a opodstatnenosť návrhu priamo v návrhu a jeho prílohách (napr. listinnými dôkazmi, medzi

ktoré patrí aj napr. čestné vyhlásenie). Pokiaľ aj v tomto smere navrhovatelia navrhli výsluch svedkyne,
neuviedli, k akým skutočnostiam má byť táto vypočutá, ani čo sa má jej výsluchom preukázať/osvedčiť.

31. Ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu navrhovateľov je, že právne účinky navrhovaného
neodkladného opatrenia by obmedzili povinné osoby – žalovaných neprimeraným spôsobom a nad

nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), keďže bez vykonaného dokazovania o opodstatnenosti
návrhu by boli povinní v krátkej, 3 dňovej lehote odstrániť všetok nahromadený odpad v spoločných
priestoroch bytového domu A. X, B., a to za účasti (bližšie nešpecifikovaného) zástupcu navrhovateľa.
Súd dodáva, že takto naformulovaný petit predpokladá, že pôvodcami všetkého odpadu, ktorý sa
nachádza v bytovom dome, sú žalovaní. Toto tvrdenie nebolo preukázané, ani osvedčené.

32. Z dôvodu, že navrhovatelia neosvedčili zákonné predpoklady v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1
CSP, súd návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

33. Súd dodáva, že toto zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvorí prekážku pre

navrhovateľov domáhať sa ochrany svojich práv novým samostatným návrhom, smerujúcim k úprave
práv a povinností medzi stranami sporu.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.1
CSP. Keďže súd návrh navrhovateľov zamietol, boli procesne neúspešní. Vo veci mali úspech žalovaní.Žalovaným žiadne trovy v priebehu konania nevznikli, preto rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestskom súde Košice v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.