Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/194/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125202842
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5125202842.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej
(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore žalobcu:
Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava –
Nové Mesto, právne zastúpeného spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX,

XXX XX D., o zaplatenie 1152,78 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti platobnému
rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 11C/15/2025-40 zo dňa 15.4.2025, takto

r o z h o d o l :

Platobný rozkaz okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1152,78 eur spolu s úrokom z omeškania a vrátane stanovej lehoty
splatnosti.

Platobný rozkaz okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o náhrade trov konania.

Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd vyššie označeným platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 1152,78 eur spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania a trovami konania spočívajúcimi
v zaplatenom súdnom poplatku 34,50 eur a trovách právneho zastúpenia vo výške 183,95 eur.
2. Proti tomuto platobnému rozkazu, čo do výroku o trovách konania, podal odvolanie žalobca a domáhal
sa jeho zmeny v podobe priznania trov konania v celkovej výške 312,23 eur pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 34,50 eur a trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej
služby a im prislúchajúce režijné paušály vo výške 277,73 eur.

3. Okresnému súdu vytýkal, že napriek jednoznačnému vyhoveniu žalobe v celom rozsahu, žalobcovi
nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia aj za tretí uplatnený úkon právnej služby – predžalobnú
výzvu, pričom podľa jeho názoru súd vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru o opaku.
4. Odvolateľ zdôraznil, že z jeho strany boli vykonané len úkony, ktoré boli nevyhnutne potrebné pre
dosiahnutie úspechu vo veci, predovšetkým zaslanie spornej predžalobnej výzvy, ktorá prioritne slúži
k predchádzaniu súdnych konaní spojených s ďalšími nákladmi v podobe súdnych trov. Tieto si následne

uplatnil v súlade s vvhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Žalovaného v rámci/obsahu predžalobnej výzvy upozornil na existenciu dlhu, výšku
pohľadávky, ako aj na lehotu na dobrovoľnú úhradu dlhu spolu s údajmi, na ktorých môže žalobcu
kontaktovať pre mimosúdne vyriešenie záležitosti. V tejto súvislosti taktiež poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9CoCsp/57/2022 z 30.11.2022, podľa ktorého: ,,Predžalobnú výzvu,
ktorú žalobca preukázal a za ktorú je v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. povinný uhradiť

advokátovi príslušnú odmenu, je potrebné považovať za účelne vynaložené náklady v súvislosti s
uplatnením a bránením práva. Ustanovenie § 251 CSP nemožno totiž prísne, formálne vykladať tak,že sa jedná len o výdavky, ktoré bezprostredne vzniknú po začatí konania. K uplatneniu práva na
súde dochádza spravidla až po vyčerpaní mimosúdnych prostriedkov, bez ktorých ani samotný žalobca
nemôže zistiť dôvodnosť žaloby, a teda i dôvodnosť uplatnenia svojho nároku pred súdom“, uznesenie

Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23CoCsp/6/2023 z 08.02.2023, podľa ktorého: ,,V prípade ak súd
prvej inštancie zistí, že ide o účelne vynaložené trovy, nie je dôvod uplatnenú náhradu trov konania
nepriznať v plnej výške. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa § 13a ods.
1 vyhlášky v znení účinnom od 15.06.2019 odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom c)

písomnépodanienasúdaleboinýorgánaleboprotistranetýkajúcesavecisamej,d)predžalobnávýzva“,
uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7CoCsp/65/2022 z 10.01.2023, podľa ktorého: ,,...Výzva zo
dňa 01.07.2022, označená ako „Pokus o zmier“, bola vykonaná právnym zástupcom žalobcu, preto je
potrebné túto považovať za predžalobnú výzvu v zmysle § 13a ods. 1 písm. d) Vyhlášky č. 655/2004 Z.
z., za ktorú patrí žalobcovi náhrada trov právneho zastúpenia. Na základe vyššie uvedených skutočností
odvolacísúdnapadnutýplatobnýrozkazsúduprvejinštancievovýrokuII.otrováchkonaniazmenilpodľa

§ 388 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal trovy konania vo výške 249,60 Eur, pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 22,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 227,10 Eur (za
tri úkony právnej služby po 61,74 Eur (prevzatie veci a príprava zastúpenia, predžalobná výzva, podanie
žaloby) a tri režijné paušály k úkonom právnej služby vo výške po 13,96 Eur), všetko na účet právneho
zástupcu žalobcu (§ 263 ods. 1 CSP)“, a rovnako tak uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici,

sp. zn. 16CoCsp/9/2022 z 27.07.2022, podľa ktorého: ,,Okresný súd nepriznal žalobcovi náhradu trov
právneho zastúpenia za predžalobnú výzvu zo dňa 04. 10. 2021 (č. l. 61 spisu). Odvolací súd nenašiel
zákonný dôvod na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia žalobcovi za túto predžalobnú výzvu,
pretože ide o úkon právnych služieb (ust. § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.),
je obsahom spisu a žalobca preukázal jej odoslanie na adresu žalovaného (č. l. 62 spisu).“ Odvolateľ

v rámci svojho odvolania uviedol aj ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu v Trnave
a Krajského súdu v Nitre.
5. Žalobca má za to, že mu prináleží náhrada trov právneho zastúpenia za preukázane vykonaný
úkon právnej služby „predžalobná výzva“ (žalobca v konaní predložil pokus o zmier spolu s podacím
hárkom). Žalobca v tomto smere poukazuje na to, že z dôvodu rozdielnej rozhodovacej praxe naprieč

súdmi Slovenskej republiky Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo 4. októbra
2023 č. 391/2023 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov bolo do ust. § 13a písm. d) predmetnej vyhlášky k úkonu právnej služby
„predžalobná výzva“ (za ktorý patrí advokátovi odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny)

pridané upresnenie, že predžalobná výzva tvorí súčasť nároku na náhradu trov konania, čo je explicitne
vyjadrené doplnením slov „ako súčasť nároku na náhradu trov konania“ - a teda podľa názoru žalobcu
nemožno mať pochýb o tom, že predžalobná výzva je takým úkonom, za ktorý advokátovi patrí náhrada
trov konania (vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny).
6. Žalobca v tejto súvislosti upriamuje pozornosť aj na dôvodovú správu k vyššie uvedenej vyhláške o

odmenách a náhradách, ktorá uvedenú zmenu odôvodňuje tým, že „Z dôvodu rozdielneho rozhodovania
v súdnej praxi sa navrhuje explicitne vyjadriť, že predžalobná výzva je úkonom právnej služby, za
ktorú patrí advokátovi odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny.“ Podľa názoru žalobcu z
tejto nepochybne vyplýva jasný úmysel a jednoznačný zámer zákonodarcu zjednotiť rozhodovaciu prax
súdov,ktorédoposiaľnebolijednotnévotázke,čijepredžalobnávýzvanákladomspojenýmsuplatnením

pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, alebo súčasťou
nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 13a písm. d) vyhlášky o odmenách a náhradách, čím
sa úspešná strana sporu, ktorej prislúchal nárok na náhradu trov konania, dostávala do pozície, že jej
preukázane vynaložený a účelný náklad za vyhotovenie a zaslanie predžalobnej výzvy nebol priznaný
len z dôvodu, že si ho úspešná strana uplatnila „nesprávne“ (pričom posúdenie „správneho“ uplatnenia

tohto nároku sa líšilo v závislosti od toho-ktorého súdu).
7. Žalobca dodáva, že v prípade, ak by sa súd nestotožnil s klasifikáciou nákladov za vykonaný úkon
právnej služby – predžalobnej výzvy ako súčasťou nároku na náhradu trov konania (ako uviedol žalobca
v podanej žalobe), mal konajúci súd vziať do úvahy, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou
iura novit curia (práva pozná súd), v dôsledku čoho je zrejmé, že právne predpisy nie sú predmetom

dokazovania, preto ich konajúci súd musí poznať. Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani
obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Ak strana sporu
uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito
skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu aje povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav
dopadajú (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo196/2009). Ak teda súd
rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok

po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky vykonaného
dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa
žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť, a to bez ohľadu na to, či v žalobe
právny dôvod požadovaného plnenia je, alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne.
8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal nenapadnutý/samostatný výrok
platobného rozkazu v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1152,78 eur spolu s úrokom
z omeškania a vrátane stanovej lehoty splatnosti) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) platobný rozkaz súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny.

10.Primárnejezpohľaduprípustnostiodvolaniavočidotknutémuvýrokupotrebnézostranyodvolacieho
súdu poznamenať/vymedziť, že úprava § 357 písm. m/ CSP a contrario vylučuje možnosť uplatniť riadny

opravný prostriedok proti uzneseniu o výške trov (ako je tomu i v súdenej veci, keď charakter uznesenia
má aj úprava trov v platobnom rozkaze - § 265 ods. 1 veta posledná CSP). V (špecifickom) prípade
platobného rozkazu však z dôvodu, že sa (tu) rozhodovanie o nároku (na náhradu trov) a o výške (trov)
nedelí na 2 fázy (§ 262 ods. 1-2 CSP), ale splýva v jednom výroku platobného rozkazu, musí byť odvolací
prieskum pripustený (pozri aj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok, Bratislava, C. H. Beck, 2016,

str. 1204), nakoľko opačný výklad by viedol k neprípustne odlišnému postupu, keď v iných prípadoch
je proti rozhodnutiu o výške trov štandardne prípustná sťažnosť (§ 262 ods. 2 CSP v spojení s § 239
ods. 1 CSP), zatiaľ čo v danej procesnej situácii by došlo k zbaveniu/odňatiu právnej ochrany príslušnej
sporovej strany (tu žalobcu).
11. Následne (po vykonaní odvolacieho prieskumu) však krajský súd dospel k záveru o vecnej

správnosti sporného/napadnutého výroku. Vo všeobecnosti je síce náležitou argumentácia odvolateľa,
že v relevantnom období už bola účinnou novela vyhlášky o odmeňovaní advokátov, ktorá (novela)
v rámci výpočtu úkonov právnej služby umožňuje odmeňovať aj predžalobnú výzvu, (ani) v osobitostiach
posudzovanej veci však odvolací súd akcentuje, že uvedené nič nemení na skutočnosti, že je potrebné
všetky uplatnené úkony právnej služby – v súlade s explicitným znením relevantnej právnej úpravy (§

251 CSP) - podrobiť testu (ich) účelného vynaloženia.

12. Rozvinúc opísané východisko stalo sa totiž odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti (§ 186
CSP) známym, že takmer totožné (druhovo rovnaké) podania žalobca opakovane predkladá/predložil
vo väčšom množstve ďalších súdnych sporov. Nadväzne je plne dôvodným záver, že vo svojej podstate

ide len o formulárové/šablónové „vpísanie“ údajov o označení veci/výšky poistného plnenia, strany
sporu, resp. časových súvislostí jednotlivého zmluvného vzťahu, a pod. do vopred pripraveného textu
(predžalobnej výzvy).

13. Dotknutú činnosť rozhodne nemožno považovať za tak odborne náročnú, ktorá by vyžadovala

úplné právnické vysokoškolské vzdelanie, vrátane príslušnej advokátskej praxe. Ide totiž svojou
povahou o bežné administratívne úkony, ktoré je žalobca (ako subjekt dokonca sa špecializujúci
na vymáhanie pohľadávok) alebo jeho právny predchodca (ako subjekt úvery poskytujúci) spôsobilý
vykonať samostatne a bez akýchkoľvek zásadnejších problémov. Pokiaľ sa tieto úkony týkajú súdnych
konaní, je logické, že majú aj „právny rozmer“, čo však z nich automaticky nerobí kvalifikované úkony

právnej služby.
14. Konštatovaný určujúci záver (vedúci k potvrdeniu napadnutého výroku) nespochybňuje oprávnenie
žalobcu na náhradu trov konania, tobôž oprávnenie dať sa zastupovať v spore advokátom. Ide
„len“ o prejav výslovne zákonnej legitimácie/zmocnenia súdu posúdiť/vyhodnotiť atribút účelnosti
uplatňovaných trov súdneho konania.

15. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ – žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný,
preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Žalovanému všakv súvislosti s predmetným odvolacím konaním nevznikli žiadne trovy, preto odvolací súd súhrnným
výrokom nepriznal žiadnej zo sporových strán dotknutý procesný nárok. Dvojfázové rozhodovanie o
trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o

nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady má totiž
zmysellenpripozitívnomvyriešeníotázkynárokunanáhradu,anaopak,zmyselpostráda,akvýsledkom
uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (napr.
uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016, resp. uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo
14/2018 zo dňa 28.02.2018).

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.