Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/34/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723203837
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6723203837.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy
Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti
o maloleté deti: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX a C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, deti rodičov: matka E. B. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXXXX/XX, E. E., zastúpená: LEXARG s. r. o., so sídlom Rybáreň

6837/4, Levice, IČO: 56 840 462 a otec H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X, J., zastúpený: URBAN
& PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 47 244 895, za účasti Okresnej prokuratúry Zvolen, v konaní o úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky a otca proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k.
9P/144/2024-1088 zo dňa 18. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen e.k. 9P/144/2024-1088 zo doa 18. decembra 2025 z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením výrokom I. nariadil
neodkladným opatrením otcovi podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu formou
terapeutických stretnutí so zameraním na elimináciu rodičovského konfliktu s matkou a zlepšenia
komunikácie s ňou, ako aj na budovanie vzťahu medzi ním a maloletou A. B. (ďalej aj len „maloletá“,
„maloleté dieťa“), a taktiež so zameraním na rozvoj jeho rodičovských zručností a kompetencií, a to na

Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen - Referáte poradensko-psychologických služieb, po dobu
6 mesiacov, najmenej jedenkrát v mesiaci; výrokom II. neodkladným opatrením nariadil obom rodičom,
ako aj maloletej A. B., podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu formou rodinnej terapie
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen - Referáte poradensko-psychologických služieb, po
dobu 6 mesiacov, najmenej jedenkrát v mesiaci, výrokom III. rozhodol. Že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd citujúc § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 360 ods. 1 CMP, § 363 CMP, § 329 ods. 1 veta
prvá, ods. 2 CSP, § 325 ods. 1, 2 písm. d) CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 37 ods. 2 písm. d), ods. 7 zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) zo záverov znaleckého

posudku vypracovaného ustanoveným súdnym znalcom Mgr. Ivanom Moravčíkom vyvodil, že styk otca
s maloletou by mal byť zavádzaný postupne pod dohľadom odborne spôsobilej osoby, ideálne v inštitúcii,
ktorá pripraví rodičov aj maloleté dieťa na bezpečnú realizáciu kontaktu; znalec zároveň pripustil, že
pri pretrvávaní nevhodnej komunikácie otca s matkou by mohlo prichádzať do úvahy i obmedzenie
jeho styku s maloletou. Okresný súd zdôraznil potrebu ochrany dieťaťa, princíp primeranosti zásahu do
rodinného prostredia a význam vzťahu dieťaťa k obom rodičom, a preto s poukazom na odporúčanie

znalca nariadil výchovné opatrenie – individuálne psychologické poradenstvo pre otca a spoločnú
rodinnú terapiu pre oboch rodičov a maloletú A. B. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolenpočas šiestich mesiacov, najmä za účelom obnovy vzájomného vzťahu, rozvoja rodičovských zručností
a zlepšenia komunikácie medzi rodičmi. Okresný súd považoval takéto opatrenie za nevyhnutné pred
rozhodnutím vo veci samej, pretože podľa neho pretrvávajúci rodičovský konflikt negatívne vplýva

na maloleté deti a výsledky terapií môžu byť podkladom pre meritórne rozhodnutie. Hoci trvá zákaz
priblíženia otca k matke, okresný súd ho považoval za neprekážajúci výkonu poradenstva, keďže
ide podľa neho o situáciu analogickú spoločným procesným úkonom pred orgánmi verejnej moci
a terapeutické sedenia budú prebiehať za prítomnosti odborne spôsobilej tretej osoby, čím sa má
eliminovať možný zásah do práv matky. Povinnosť voči maloletej C. nebola neodkladným opatrením

uložená vzhľadom na odporúčanie znalca a postoj maloletej C.. Ako dôvod naliehavosti okresný súd
uviedol, že je potrebné preklenúť obdobie, kým bude dopracovaný dodatok znaleckého posudku, a
zároveň je potrebné účastníkov pripraviť na budúcu úpravu styku otca s maloletým dieťaťom pod
dohľadom kompetentných odborníkov. O trovách rozhodol podľa § 52 CMP tak, že ich náhradu nepriznal
žiadnemu účastníkovi.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.
b), d), f), h) CSP ako aj v § 62 ods. 1 CMP, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného
súdu zrušil v celom rozsahu, eventuálne rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne. Vo svojom odvolaní sa v plnom rozsahu nestotožnil so skutkovými, právnymi ani vecnými
závermi okresného súdu a uviedol, že napadnuté uznesenie bolo vydané v rozpore s § 325 ods. 1

CSP, pretože neboli splnené podmienky naliehavosti a bezodkladnej úpravy pomerov. Argumentoval, že
nariadené opatrenie (6 mesiacov poradenstva/terapie v mesačnej frekvencii) nemalo povahu skutočne
neodkladného a dočasného zásahu, ale skôr charakter kvázi-meritórneho riešenia, ktoré nie je spôsobilé
vyriešiť žiaden urgentný stav, ktorý mal údajne podľa okresného súdu nastať. Podľa otca okresný súd
neosvedčil, ani neuviedol, žiadnu bezprostrednú alebo nenapraviteľnú ujmu, ktorá by vznikla, ak by

napadnuté uznesenie vydané nebolo. Rovnako namietal, že okresný súd oprel naliehavosť o znalecký
posudok, ktorý sám označil za nedostatočný a následne nariadil jeho doplnenie, čo považoval za
vnútorný rozpor a za prejav nesprávneho hodnotenia dôkazov i logiky úvah. Poukázal aj na to, že „rozvoj
rodičovských zručností“ bol vo výroku formulovaný neurčito a vágnym spôsobom bez vecného podkladu,
hoci on sám dlhodobo preukazuje vysoké rodičovské kompetencie (roky osobnej starostlivosti o dcéru

v striedavke, každodenná starostlivosť o syna od r. 2019, vrátane období výlučnej starostlivosti počas
hospitalizácií matky, ako aj dlhoročnú prax trénera detí vo veku 4 – 7 rokov).
4. Zároveň otec v odvolaní uviedol, že okresný súd nesprávne kvalifikoval rodinnú situáciu ako
„rodičovský konflikt“, hoci zo spisu podľa neho vyplýva jednostranné porušovanie rodičovských práv a
povinností zo strany matky, ktorá odmieta dohody a výkon rozhodnutí a otvorene deklaruje, že maloletú

„nikdy otcovi neodovzdá“. Zdôraznil, že naliehavosť nebola odôvodnená ani žiadnou novou zmenou
pomerov – okresný súd nariadil neodkladné opatrenie po viac než dvoch rokoch od začiatku konania
a v čase, keď znalecké dokazovanie nie je ukončené. Podľa neho tým okresný súd zbytočne predlžuje
TOP prioritné konanie, čím došlo k porušeniu zásady rýchlosti a efektívnosti v konaniach o maloletých.
Namietalajkolíziumedzinariadenourodinnouterapiouaprávoplatnýmzákazompriblíženiaotcakmatke

na100metrov.Uviedol,žekrajskýsúdvpríbuznejvecitýchistýchúčastníkovužvýslovnekonštatoval,že
poradensko-psychologické konzultácie za účelom zlepšenia komunikácie musia prebiehať v spoločnej
prítomnosti rodičov, inak strácajú efektivitu; preto sú nezlučiteľné so zákazom priblíženia a všeobecné
súdy sú viazané prejudiciálnym účinkom tohto rozhodnutia. Vytkol, že okresný súd neodôvodnil odklon
od tohto záveru a svojvoľne subsumoval výkon terapie pod výnimku „spoločných úkonov pred orgánmi

verejnej moci“. V rovine princípov tvrdil, že napadnuté uznesenie nereflektovalo najlepší záujem dieťaťa
a zásadu proporcionality. Poukázal, že prerušenie a dlhodobé oslabovanie väzby dieťaťa s otcom
je v rozpore s jeho záujmom a že prednostne mala byť podporená realizácia kontaktu dieťaťa s
otcom, nie nariaďovanie málo účinného „formálneho“ poradenstva v nízkej frekvencii, ktoré podľa
neho nevedie k reálnej zmene a len „produkuje prieťahy“. Všetky tieto nedostatky podľa neho vyústili

do nezákonnosti, arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti uznesenia. Z procesného hľadiska namietal, že
okresný súd neidentifikoval konkrétne skutočnosti zakladajúce bezprostrednú ujmu, nevysvetlil zmenu
pomerov.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie aj matka z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. d), e), f), h) CSP, ktorá navrhla, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil

v celom rozsahu, eventuálne rozhodol tak, že rozhodnutie okresného súdu zruší v celom rozsahu
a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Tvrdila, že podľa nej neexistuje
zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože v konaní nenastala žiadna nová
skutočnosť, ktorá by odôvodňovala bezodkladnú úpravu pomerov; podmienky § 325 ods. 1 CSPneboli splnené. Z napadnutého uznesenia, ani zo spisového materiálu nevyplývala naliehavosť, ani
nebol osvedčený nárok, ktorému mala byť poskytnutá neodkladná ochrana. Zdôraznila, že okresný
súd nariadil ustanovenému súdnemu znalcovi vypracovať dodatok k znaleckému posudku č. 30/2025

pre jeho zásadné nedostatky a zodpovedanie dôležitých otázok, vrátane posúdenia možných porúch
osobnosti rodičov, posúdenia pravdivosti výpovedí maloletej C., existencie jej strachu, či posúdenia
najvhodnejšej úpravy výkonu rodičovských práv. Napriek tomu okresný súd vydal neodkladné ešte pred
doplnením posudku, čím postupoval podľa nej predčasne, v rozpore s vlastným procesným postupom
a bez dostatočných skutkových podkladov. Matka poukázala, že samotný okresný súd priznal, že bez

doplnenia vypracovaného znaleckého posudku nie je možné objektívne posúdiť skutočný stav veci.
6. Zároveň matka namietala, že znalecký posudok, o ktorý sa súd opiera, odporúča ďalšie odborné
vyšetrenia otca, vrátane komplexného psychiatrického a klinicko-psychologického posúdenia. Z
posudku vyplývalo, že u otca boli zaznamenané symptómy poruchy osobnosti, ktoré môžu mať zásadný
vplyv na jeho rodičovské kompetencie, no tieto závery nemohol znalec potvrdiť bez doplnených
vyšetrení. Matka zdôraznila, že za týchto okolností bolo predčasné prikročiť k výchovnému opatreniu,

ktoré má byť postavené na stabilnom odbornom podklade, čo v čase vydania uznesenia neexistovalo.
Záver znalca, že vo vzťahu k maloletej A. B. nemožno vylúčiť ani možnosť zákazu styku otca, okresný
súd vôbec nezohľadnil.

7. Matka ďalej v odvolaní tvrdila, že rozhodnutie je vnútorne rozporné a neúčelné, pretože zaväzuje

oboch rodičov k úkonom, ktoré môžu byť po doplnení posudku nezmyselné alebo dokonca v rozpore
s najlepším záujmom dieťaťa (napr. ak sa preukáže kontraindikácia spoločnej terapie). Poukázala, že
súd bez relevantných odborných vyšetrení nariadil komplexnú rodinnú intervenciu, ktorá môže byť pre
maloleté dieťa aj pre ňu škodlivá. Osobitne zdôraznila, že neodkladné opatrenie je v priamom rozpore s
právoplatným zákazom priblíženia otca k nej (uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 18C/76/2023-54

zo dňa 21.11.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/19/2024 zo dňa
27.03.2024). Odkázala vyslovený názor Krajského súdu v Žiline (15CoP/29/2025 a 15CoP/94/2025),
podľa ktorej je zákaz priblíženia objektívnou prekážkou výkonu sociálneho a odborného poradenstva,
pretože takéto poradenstvo vyžaduje spoločnú prítomnosť rodičov. Okresný súd podľa matky nesprávne
a svojvoľne použil analógiu, keď rodinnú terapiu postavil na úroveň „spoločného procesného úkonu pred

orgánom verejnej moci“, hoci terapia je intímny, psychologický proces, nie formálna procesná aktivita.
Matka uviedla, že v právnej praxi ani v odbornej literatúre neexistuje opora pre takýto výklad. Zdôraznila,
že ona sama je obeťou dlhodobého konfliktného a psychicky deštruktívneho správania otca, čo
potvrdzujú znalecké posudky MUDr. Bahledovej (č. 17/2024 – zmiešaná úzkostno-depresívna porucha
spôsobená správaním otca) a PhDr. Halašovej (č. 89/2023). Upozornila, že nariadenie rodinnej terapie

ju núti do opakovanej konfrontácie s osobou, ktorá je pôvodcom jej traumy, čo je podľa nej v rozpore
s právom na ochranu zdravia a psychickej integrity a predstavuje riziko retraumatizácie. Uviedla aj
konkrétne incidenty z r. 2025, vrátane toho, že otec v inom konaní priložil jej nahú fotografiu v pokročilom
štádiutehotenstva,čooznačilazaextrémneponižujúceapatologickésprávanie.Takétoprostrediepodľa
nej znemožňuje akúkoľvek funkčnú terapiu. Namietala tiež nevykonateľnosť napadnutého uznesenia

– vzhľadom na zákaz priblíženia a povahu terapie nie je možné neodkladné realizovať bez porušenia
jej bezpečnosti. Uviedla, že ak zákaz bráni aj krátkym úkonom (odovzdanie dieťaťa), musí tým skôr
brániť hodinovým terapeutickým sedeniam. Súd podľa nej ignoroval zásadu právnej istoty a sám vytvoril
rozpor medzi dvoma rozhodnutiami. Poukázala aj na to, že okresný súd vydal napadnuté uznesenie až
po dvoch rokoch prebiehajúceho konania, bez identifikácie akejkoľvek novej udalosti. Tvrdila, že tým

vytvoril ďalšie prieťahy v konaní, namiesto toho, aby smeroval k rozhodnutiu vo veci samej, a tým porušil
zásadu rýchlosti v konaniach o maloletých.

8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a) CMP) po
zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 359 CSP, § 362 CSP, § 7 ods. 1 CMP)

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d)
CSP) preskúmal uznesenie okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania
(§ 66 CMP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario
CSP) a uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde

o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
13. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov.
V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme
maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí

zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pre súd je prioritou záujem
maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi,
pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom
rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným, prevláda požiadavka rýchlosti

konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí,
ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Vydanie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie
pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný
postupštandardnéhoprocesnéhodokazovania.Osvedčenéskutočnostináslednespĺňajúatribútvysokej
pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
14. Každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností existujúcich v čase
rozhodovania. Základnou podmienkou uplatnenia tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby

neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o
maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených
práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona
o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o
maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade

s vôľou jeho rodičov. Súd musí zabrániť zneužitiu tohto svojim významom osobitného procesného
inštitútu presadzovaním osobných zámerov rodičov, riešením ich vzťahových problémov a dosiahnutím
výhodnejšieho postavenia jedného z rodičov v meritórnom konaní formou procesného inštitútu
neodkladného opatrenia.
15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorým bolo ex offo

nariadené neodkladné opatrenie ukladajúce (I.) otcovi povinnosť absolvovať individuálne psychologické
poradenstvo a (II.) obom rodičom spolu s maloletou A. B. povinnosť absolvovať rodinnú terapiu po
dobu šiestich mesiacov, dospel k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak,
ako ich upravuje § 325 ods. 1 CSP v predmetnom konaní osvedčené neboli. Okresný súd vzhliadol
naliehavosť najmä v tom, že (a) prebieha doplnenie znaleckého posudku a preto v dohľadnom čase

nebude možné rozhodnúť vo veci samej a (b) účastníkov je potrebné „pripraviť“ na budúcu úpravu styku,
čo má odôvodňovať dočasný zásah formou výchovného opatrenia; takto koncipovaná argumentácia
však podľa odvolacieho súdu zamenila účel neodkladného opatrenia za prostriedok procesnej prípravy
na meritórne rozhodnutie a suplovanie dokazovania, hoci neodkladné opatrenie je prípustné len pri
skutočnebezprostrednejpotrebeúpravypomerovaleboprihrozbezmareniaexekúcie,pričomkonkrétna

hrozba nenávratnej ujmy v čase rozhodovania okresného súdu nebola identifikovaná, ani osvedčená.
Okresný súd v tejto časti ostal pri všeobecných konštatovaniach bez individuálneho dopadu na pomery
maloletého dieťaťa a rodičov, a teda bez presvedčivého vysvetlenia, prečo bolo nutné zasiahnuť
okamžite práve uvedeným spôsobom.
16. Osobitne vo vzťahu k výroku I. napadnutého uznesenia, ktorým bola povinnosť podrobiť sa

odbornému psychologickému poradenstvu uložená výlučne otcovi maloletého dieťaťa, odvolací súd
konštatuje, že neboli osvedčené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie
uložil otcovi povinnosť absolvovať individuálne poradenstvo v trvaní šiestich mesiacov, najmenej raz
mesačne, bez toho, aby v odôvodnení identifikoval konkrétnu bezprostrednú ujmu, ktorej má toto
opatrenie predchádzať, alebo konkrétny deficit rodičovských zručností, ktorý by si vyžadoval okamžitý

zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Samotná existencia dlhodobého rodičovského konfliktu,
bez ďalšieho osvedčenia jeho aktuálne krízového charakteru, nepostačuje podľa odvolacieho súdu na
záver o potrebe bezodkladnej ingerencie voči jednému rodičovi. Odvolací súd zároveň poukazuje na to,
že ani zo záverov znaleckého posudku, o ktoré súd prvej inštancie v tejto časti oprel svoje rozhodnutie,nevyplýva potreba okamžitého zásahu súdu formou neodkladného opatrenia. Znalec vo svojich
záveroch formuluje odporúčania smerujúce k vhodnosti odborného psychologického poradenstva a
podporyrodičovskýchkompetencií,avšaktietozáverynemajúcharakterkonštatovaniabezprostredného

ohrozenia maloletého dieťaťa, ani neidentifikujú naliehavosť vyžadujúcu okamžitú ingerenciu súdu.
17. Nad rámec vyššie uvedeného vo vzťahu k výroku II. napadnutého uznesenia poukazuje odvolací súd
na uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 9P/271/2024-156 zo dňa 30.05.2025 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline č.k. 15CoP/94/2025 zo dňa 27. augusta 2025, ktorým bol návrh Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Zvolen na nariadenie neodkladného opatrenia - uloženia výchovného opatrenia

rodičom maloletej podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine zamietnutý. Z odôvodnenia uznesenia
Krajského súdu v Žiline č.k. 15CoP/94/2025 zo dňa 27. augusta 2025 vyplýva, že „Pokiaľ okresný
súd dospel k záveru, že jeho vyhoveniu bráni už skôr vydané, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
Okresného súdu Zvolen č.k. 18C/76/2023-54 zo dňa 21.11.2023, ktorým bol otcovi maloletého dieťaťa
uložený zákaz priblíženia sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov, s výnimkou prípadov, keď
je to nevyhnutné za účelom uskutočnenia spoločných procesných úkonov pred orgánmi verejnej moci

alebo za účelom plnenia povinností uložených priamo všeobecne záväzným právnym predpisom, ako aj
zákaz kontaktovania matky priamo alebo nepriamo, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou
či inými prostriedkami, tak odvolací súd s týmto názorom okresného súdu súhlasí. Uvádza, že výrok
vyššie uvedeného právoplatného uznesenia o zákaze priblíženia sa otca k matke maloletého dieťaťa
je podľa § 228 ods. 1 CSP záväzný predovšetkým pre sporové strany, t.j. v tomto prípade práve

pre rodičov maloletého dieťaťa (subjektívna záväznosť súdneho rozhodnutia). S ohľadom na tzv.
prejudiciálny účinok tohto súdneho rozhodnutia (keďže navrhované neodkladné opatrenie sa týkalo
práve rodičov maloletého dieťaťa) bol preto nielen okresný súd, ale aj odvolací súd povinný toto záväzné
súdne rozhodnutie v predmetnej veci rešpektovať (zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou práva
na spravodlivý proces)“. Zo spisového materiálu v prejednávanej veci nevyplýva, že by od vydania

uvedeného rozhodnutia došlo k zrušeniu, zmene alebo obmedzeniu účinkov tohto zákazu, ani že
by bol akokoľvek rozšírený okruh výnimiek umožňujúcich spoločnú účasť rodičov na terapeutickom
procese, teda nedošlo k takej zmene skutkových, ani právnych pomerov, ktorá by umožňovala odlišné
posúdenie veci. Za situácie, keď pretrváva tá istá objektívna právna prekážka, na ktorú odvolací súd v
predchádzajúcom rozhodnutí výslovne poukázal, nebolo možné dospieť k odlišnému záveru o splnení

podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to ani pri zohľadnení okolnosti, že poradenstvo
má prebiehať za prítomnosti odborne spôsobilej osoby.
18. Odvolací súd považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že samotná dĺžka trvania konania nemôže
bez ďalšieho zakladať potrebu neodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1 CSP. Neodkladnosť
musí vyplývať z aktuálne hroziacej alebo bezprostrednej ujmy, nie z časového odstupu medzi začatím

konania a rozhodovaním vo veci samej. Ak by bola neodkladnosť odvodzovaná výlučne z dlhšieho
trvania konania, viedlo by to k popretiu výnimočného charakteru neodkladného opatrenia a k jeho
zneužívaniu ako náhrady meritórneho rozhodnutia. Takýto výklad by bol v rozpore so zásadou
proporcionality a s požiadavkou, aby dočasné opatrenia predstavovali len nevyhnutný a časovo
obmedzený zásah do práv účastníkov. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie neidentifikoval žiadnu

novú okolnosť ani zmenu pomerov, ktorá by v priebehu konania nastala a ktorá by spolu s dĺžkou jeho
trvania zakladala bezprostrednú potrebu ex offo ingerencie. Za tejto situácie nemožno neodkladnosť
opatrenia odôvodniť len tým, že konanie trvá dlhší čas alebo že znalecké dokazovanie nebolo doposiaľ
ukončené.
19. Pre aplikáciu § 389 ods. 1 CSP, považoval za kľúčový aspekt odvolací súd posúdenie otázky, či

uznesenie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia, napadnuté odvolaním, je rozhodnutím
vo veci samej. Pri neodkladných opatreniach nekonzumujúcich vec samu sa zohľadňuje, že ide
(len) o dočasné procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok
uvedených v zákone zrušené. Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len
dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu, poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej.

Zákonodarca tu nepochybne zohľadnil, že procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým pritom môže dôjsť,
sa v takom prípade vyznačujú nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení strán sporu (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/157/2017 z 11.10.2017). K uvedenému záveru dospel Najvyšší
súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/83/2017 zo 14. júna 2017, v ktorom uviedol,
že rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej len vtedy, ak samotné

neodkladné opatrenie konzumuje vec samu.

20. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má teda povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné
neodkladnéopatreniekonzumujevecsamu.Takátosituáciamôženastaťvprípadenávrhunanariadenieneodkladného opatrenia, podaného po skončení konania (pri splnení podmienok podľa § 325 ods.
1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podaného pred začatím
konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/154/2018 z 28.03.2019). V posudzovanej veci nejde o žiaden z uvedených prípadov rozhodnutia.
Nakoľko dôvody, pre ktoré bolo vydané neodkladné opatrenie v čase konania súdu prvej inštancie
neexistovali, pričom nejde o rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa
§ 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.