Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 12Pc/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125218015
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Barabas

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125218015.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Pavlom Barabasom, v právnej veci manželov: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX a D. B. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX v
konaní o návrhu manžela na rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov: A. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B. D. B., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa
XX.XX.XXXX evidované v knihe manželstiev matričného úradu E. F. G. vo zväzku X, ročník XXXX, na
strane XXX, pod poradovým číslom XX rozvádza.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.10.2025 žiadal, aby súd rozviedol jeho

manželstvo s manželkou uzavreté dňa 20.07.2024.

2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že od mája 2025 prešili spoločný kontakt a netvoria spoločnú
domácnosť. K návrhu bol pripojený sobášny list a rozhodnutia Centra právnej pomoci.

3. Manželka sa k podanému návrhu na rozvod nevyjadrila.

4. Súd dňa 10.02.2026 vykonal pojednávanie bez prítomnosti manželky a za prítomnosti manžel, ktorý
zotrval na podanom návrhu.

5. Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), manželia sú si
v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

6. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

7.Podľaust.§22zákonaorodine,kzrušeniumanželstvarozvodommožnopristúpiťlenvodôvodnených
prípadoch.

8. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôžeplniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

9. Podľa ust. § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

10. Podľa ust. § 2 zákona číslo 161/2015 Z.z. (ďalej len CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Rozvrat vzťahov medzi manželmi v zmysle ustanovenia § 23 Zákona o rodine nastáva prevažne
vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z citovaných
zákonných ustanovení. Zrušenie manželstva rozvodom neodôvodňuje podľa ust. § 23 Zákona o rodine
akýkoľvek, ale len kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi. Záver o závažnosti rozvratu vzťahov

medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov javí ako nezvratný, nenapraviteľný stav,
vzhľadom na výsledok hodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu. Kvalifikácia rozvratu vzťahov medzi
manželmi sa posudzuje podľa toho, ako sa vážny rozvrat vzťahov medzi manželmi skutočne prejavuje
v plnení účelu manželstva. Zo samotnej skutočnosti, že manželia po určitý čas nežijú v spoločnej
domácnosti, ešte nemožno usudzovať, že ich manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu.

Manželstvo možno rozviesť len vtedy, keď nastane objektívny stav charakterizovaný ako vážny rozvrat
vzťahov medzi manželmi, ktorý znemožňuje plnenie spoločenského účelu manželstva.

12. Vzhľadom na to, že v konaní o rozvod manželstva ide o ochranu oprávnených záujmov obidvoch
účastníkov, návrh na začatie konania o rozvode môže podať ktorýkoľvek z manželov. Na tomto

procesnom postavení účastníkov v konaní o rozvod manželstva nič nemení ani prípadné stanovisko
druhého manžela, ktorý návrh nepodal, zaujaté k návrhu na začatie konania. Preto jeho stanovisko v
konaní o rozvod manželstva, či už v ňom zastáva názor zhodný s návrhom na začatie konania, alebo
opačný názor, má vždy len povahu vyjadrenia a nijako sa netýka procesného postavenia účastníkov.
Napokon nie je vylúčené ani to, aby druhý manžel svoj názor na rozvod manželstva zmenil v priebehu

konania. Pri rozhodovaní o návrhu na rozvod manželstva preto súd nerozhoduje podľa toho, aké
stanovisko vyjadril druhý manžel k návrhu, ale prísne posudzuje, či manželstvo účastníkov konania plní
svoje poslanie dané Zákonom o rodine.

13. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k tomu záveru,

že manželstvo účastníkov konania sa zmenilo na formálny zväzok dvoch ľudí, najmä s prihliadnutím na
to, že obaja manželia nežijú v spoločnej domácnosti a nevedú spoločný život. Za takýchto okolností toto
manželstvo neplní svoje poslanie upravené zákonom o rodine, je trvale a hlboko rozvrátené.

14. V zmysle uvedených skutočností súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol.

15. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

16. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

17. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

18. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tejto zákon neustanovuje inak. Súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by

bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015

Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.