Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 59Ek/965/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120321165
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marko Hudák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120321165.2

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnomkonaníoprávnenéhoPlatiťsaoplatís.r.o.,sosídlomMostová
2, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO 45 684 618, právne zastúpený Beňo & partners
advokátskakancelária,s.r.o.,sosídlomNámestiesvätéhoEgídia40/93,05801Poprad,IČO44250029,
proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., o vymoženie 126,52 eur s prísl., vedenom
súdnym exekútorom Mgr. Petrom Bertókom, Exekútorský úrad Kšoice so sídlom Murgašova 3, 040

01 Košice, pod sp. zn. 403EX 301/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 403EX 301/20 zo dňa
10.12.2025 vydaného súdnym exekútorom Mgr. Petrom Bertókom, Exekútorský úrad Kšoice so sídlom
Murgašova 3, 040 01 Košice z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 12.06.2020 domáhal od
povinného vymoženia 126,52 eur s prísl. na podklade exekučných titulov – rozsudku Okresného súdu
Rožňava, č.k. 11Csp/23/2016-173 zo dňa 07.06.2017 a uznesenia Okresného súdu Rožňava, č.k.
11Csp/23/2016-186 zo dňa 03.01.2018. Exekučný súd dňa 25.06.2020 vydal poverenie na vykonanie
exekúcie pod sp. zn. 59Ek/965/2020, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci
hore uvedených účastníkov. Exekúcia sa v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala dňa

25.06.2020, kedy bolo poverenie doručené do elektronickej schránky súdneho exekútora.

2. Súdny exekútor dňa 10.12.2025 vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 61n ods. 1
písm. d) Exekučného poriadku, a teda z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do
piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok
alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

3. Proti upovedomeniu súdneho exekútora o zastavení exekúcie oprávnený v zákonnej lehote podal
námietky, pričom namieta, že v predmetnom exekučnom konaní nebolo preukázané, že povinný
skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili
aspoň na úhradu trov exekútora. Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal
aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie

osoby, ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce
v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré
umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva,
že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného, ktorý
je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí

mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v
hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Citujúc ust. §115 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku oprávnený ďalej uviedol, že v správach súdneho exekútora
rovnako nie je uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa § 40
Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného poriadku,

o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odôvodnené pochybnosti,
použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Pritom správy
exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané
alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Z viacerých rozhodnutí Okresného súdu
Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného konania možno jednoznačne vyvodzovať,

že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení exekúcie, tento musí vykonať kroky k
zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii nevynímajúc hnuteľný majetok podľa §
115 Exekučného poriadku a že vykonanie týchto krokov a ich výsledok musí exekútor aj preukázať.
Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až
j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o
to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach, pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších

vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného
uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím
exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na
uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Oprávnený má za to, že v predmetnej exekúcii neboli splnené
podmienky § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu

neexistencie majetku povinného alebo príjmov povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou
a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, a preto žiada, aby súd podaným námietkam
vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči
povinnému.

4. Súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam oprávneného uviedol, že povinný má nahlásený trvalý
pobyt na Mestskom úrade v Rožňave. S ohľadom na túto skutočnosť, že na adrese trvalého bydliska
povinný nebýva, nie je známe kde sa zdržiava, požiadavka oprávneného na fyzickú návštevu povinného
za účelom zistenia jeho hnuteľného majetku je neopodstatnená. Zároveň spôsob vykonania exekúcie
určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku

povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti, čo pri výške vymáhanej povinnosti v pomere k
možným vzniknutým cestovným nákladom na miesto trvalého pobytu povinného, nákladov na prípadné
zabezpečenie spísaných hnuteľných vecí by bolo neprimerané a nehospodárne. Obdobne argument,
že oprávnený neeviduje, že či exekútor vyzýval povinného na vyhlásenie o majetku neobstojí, nakoľko
v prípade, že povinný nepreberá poštové zásielky je nehospodárne mu zasielať výzvy, ktoré sa v

konečnom dôsledku vrátia späť ako neprevzaté a teda by sa nikdy nedozvedel o svojej povinnosti
podať vyhlásenie o majetku exekútorovi. Navyše povinnému nie je ani možné ukladať donucovacie
opatrenia, nakoľko nie je držiteľom vodičského oprávnenia a ukladanie pokút v rámci donucovacích
opatrení povinnému, ktorý neplní svoju peňažnú pohľadávku je neúčelné. Upovedomenie o zastavení
exekúcie exekútor vydáva v prípadoch, ak nedošlo k splneniu, príp. vymoženiu celého nároku v

exekúcii a zároveň je naplnený niektorý z taxatívnych dôvodov zastavenia exekúcie uvedených v §
61n ods. 1 Exekučného poriadku. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného predstavuje jednu
z možností zastavenia exekúcií exekútorom, pričom predpokladom pre takýto postup je skutočnosť,
že sa exekútorovi nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a
ktoré by stačili na úhradu jeho trov. Dôvodom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť je nezistenie

majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť),
a nie pre neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom
exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom, pôjde o majetok,
ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. Pokračovať v exekúcii možno len
pri existencii skutočného majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky,

že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. Oprávnený vo svojich námietkach
neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by dostatočne preukazovali existenciu exekvovateľného
majetku ale len všeobecne konštatoval, že nepredpokladá, že povinný je naozaj nemajetný. Tieto svoje
úvahyvšakoprávnenýnepodložilžiadnymdôkazomalenjehodomnienky,žepovinnýurčiteniečovlastní
samé o sebe nemôžu založiť dôvod na zrušenie Upovedomenia a to najmä v prípade, keď vykonané

lustrácie jednoznačne preukazujú opak.

5. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekútorvydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do
piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok
alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

6.Podľa§61nods.3Exekučnéhoporiadkuakjedôvodnazastavenieexekúcievcelosti,vupovedomení
o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov
(§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov
doručí exekútor účastníkom konania.

7. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak

súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

8. Podľa § 61n ods. 5 Exekučného poriadku exekučné konanie sa končí, ak a) námietky neboli podané

alebo nie sú prípustné, doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu, b) námietky boli podané,
právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí námietok.

9. Podľa § 61n ods. 7 Exekučného poriadku lehoty podľa odseku 1 písm. c) a d) sa predlžujú o dobu
odkladu exekúcie.

10. Posúdenie nemajetnosti povinného a teda dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá do
rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktorý ak po vykonaní
všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku povinného dospeje k záveru, že je tu daný dôvod
zastavenia exekúcie z dôvodu, že nebol zistený majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali

exekúcii a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora, vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie. Inak povedané, ak súdny exekútor v rámci exekučnej činnosti nezistí žiadny zexekvovateľný
majetok počas piatich rokov od začatia exekúcie alebo posledného zexekvovania majetku, je jeho
zákonnou povinnosťou v predmetnom konaní vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Z dikcie § 61n
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vyplýva, že nie je na vôli, resp. rozhodnutí súdneho exekútora,

či upovedomenie o zastavení exekúcie vydá alebo nie (vyjadrené slovným spojením „súdny exekútor
vydá“), práve naopak v prípade, ak nastane dôvod uvedený v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku, súdny exekútor je povinný upovedomenie o zastavení exekúcie vydať. Účelom takto zákonom
zakotveného dôvodu zastavenia exekúcie je zabrániť neprimeranej dĺžke exekučných konaní v tých
prípadoch, keď exekučné konanie nie je možné úspešne ukončiť z dôvodu, že povinný nedisponuje

dostatočným majetkom, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Vo väzbe na
uvedené exekučný súd ako irelevantnú vyhodnotil námietku oprávneného o tom, že nie je možné vylúčiť,
že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky.

11. Súdny exekútor okamihom začatia exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a

teda po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu
a to s poukazom na § 1 písm. a) v spojení s § 2 písm. a) až g) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, kedy je povinný zisťovať majetok

povinného lustráciami účtov povinného v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, nehnuteľností
povinného evidovaných v katastri nehnuteľností, lustrácie v evidencii Sociálnej poisťovne, pohľadávok
povinného podľa Centrálneho registra exekúcií, obchodných podielov povinného podľa obchodného
registra, vozidiel povinného podľa evidencie vozidiel a vykonaním lustrácií v iných evidenciách, v ktorých
sú vedené záznamy o majetku povinného.

12. Za účelom posúdenia správnosti a zákonnosti postupu súdneho exekútora, keď v posudzovanej
veci exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorý je fyzickou osobou, exekučný súd sa
oboznámil so zoznamom úkonov vykonaných v tomto konaní a konštatuje, že súdny exekútor v priebehuexekúcie hromadnou elektronickou lustráciou zisťoval (vykonaných 14 lustrácií), či povinný je evidovaný
ako majiteľ účtu vedeného v banke, resp. v pobočke zahraničnej banky so sídlom na území SR, avšak
s negatívnym výsledkom. Z výsledkov lustrácií v informačných systémoch Ministerstva vnútra SR (8

lustrácií), konkrétne v evidencii vozidiel vyplýva, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového
vozidla. K pozitívnym zisteniam v súvislosti s majetkom povinného nedošlo ani lustráciou v evidencii
Sociálnej poisťovne. Z výsledkov pravidelne vykonávaných lustrácií (vykonaných 40 lustrácií v priebehu
exekúcie) bolo preukázané, že povinný síce bol zamestnaný v období od 19.11.2025 - 31.12.2025, ale
jeho príjem by nebol dostačujúci na to, aby bolo možné vykonať exekúciu zrážkami zo mzdy. Exekučný

súd v tejto súvislosti pre úplnosť uvádza, že skutočnosť, že povinný je zamestnaný, samo o sebe
nezakladá predpoklad, že povinný disponuje takým príjmom, ktorý podlieha exekúcii a z ktorého by bolo
možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, alebo ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekútora. Aj keď
súdny exekútor v priebehu exekúcie zistil, že povinný je zamestnaný, pre úspešnosť vykonania exekúcie
je rozhodujúca výška príjmu, resp. mzdy povinného. Zároveň je tu v tejto súvislosti potrebné poukázať
na skutočnosť, že pre úspešnosť aplikácie tohto spôsobu vykonania exekúcie je relevantná nielen

výška príjmu, ale aj výška nepostihnuteľnej sumy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť z jeho mesačnej
mzdy alebo z iných príjmov (§ 70 Exekučného poriadku). Z aktuálnej lustrácie v evidencii Sociálnej
poisťovne však bolo zistené, že povinný toho času už nie je zamestnaný a zároveň nie je poberateľom
dôchodkovej, úrazovej, nemocenskej dávky, ako aj dávky v nezamestnanosti. Lustráciou v katastri
nehnuteľností (21 lustrácie vykonaných v priebehu exekúcie) nebolo zistené vlastníctvo povinného k

nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností. U povinného zároveň nebolo zistené, že by bol
držiteľom vodičského oprávnenia (11 lustrácií) a s negatívnym výsledkom zostali aj výsledky v ZVJS (48
lustrácií). V nadväznosti na uvedené možno uzavrieť, že súdny exekútor v priebehu exekúcie vykonal
viaceré lustrácie za účelom zistenia majetku povinného, avšak ich výsledky neviedli k zisteniu, že
povinný vlastní majetok, resp. má príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň

na úhradu trov exekútora.

13. Pokiaľ oprávnený v námietkach uvádza, že povinný je fyzickou osobou u ktorej možno predpokladať,
že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od
zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom

obydlí, exekučný súd tu poukazuje na skutočnosť, že aj v exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia
zásada, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu.
Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak
o povinnosť tvrdenia, t. j. bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak
dôkazné bremeno tieto skutočnosti preukázať, t. j. dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Úspech účastníka tak závisí jednak od unesenia bremena tvrdiť
skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v konaní a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať.
Následky spojené s nesplnením bremien v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana,
ktorá tieto povinnosti nesplnila, keďže zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany sporu za výsledok konania. Inými slovami povedané, ak neboli preukázané tvrdenia strany,

táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu v jej neprospech. Oprávnený
však žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení v námietkach neoznačil. Na to, aby exekučný súd
mohol námietkam oprávneného vyhovieť a zrušiť upovedomenie o zastavení exekúcie preto nestačí len
tvrdenie oprávneného, že povinný musí mať z čoho žiť, musí mať príjem možno aj mimo oficiálnych
príjmov a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí, ale tieto skutočnosti musia byť v konaní

relevantným spôsobom preukázané.

14. K námietke oprávneného o uložení donucovacieho opatrenia povinnému podľa § 43a a nasl.
Exekučného poriadku exekučný súd uvádza, že inštitút donucovacích opatrení, ktorých účelom je
zefektívniť postup súdneho exekútora v súvislosti s exekučnou činnosťou a tým aj zabezpečiť

efektívnosť samotného exekučného konania, umožňuje súdnemu exekútorovi ich uloženie povinnému
za predpokladu, že existuje odôvodnený predpoklad, že bez ich použitia nedôjde k splneniu povinnosti
povinným, ktorá je nevyhnutná pre vedenie a ukončenie exekučného konania. Ich základnou funkciou
je predovšetkým funkcia prevenčná, keďže možnosť uloženia donucovacieho opatrenia má pôsobiť
preventívne a až nesplnením dotknutej povinnosti zo strany povinného, nastupuje funkcia represívna.

Inak povedané, uloženie donucovacieho opatrenia má pôsobiť na účastníka konania na strane
povinného v prvom rade preventívne za účelom dosiahnutia riadneho plnenia povinností v rámci
exekučného konania. Možno teda uzavrieť, že účelom donucovacích opatrení nie je sankcionovať
povinného za nesplnenie akejkoľvek povinnosti uloženej výzvou súdneho exekútora, ale len takej, ktoráje nevyhnutná pre riadne vedenie exekúcie. Za povinnosť, k splneniu ktorej nedošlo v lehote stanovenej
zákonom, exekučným súdom alebo exekútorom a ktorej splnenie je nevyhnutné pre vedenie exekúcie,
nemožno však považovať povinnosť, ktorá bola povinnému uložená exekučným titulom. Vzhľadom na

lustráciami zistenú nemajetnosť povinného v tomto konaní, uloženie donucovacieho opatrenia vo forme
peňažnej pokuty, ktorú by v súlade s ust. § 43a ods. 2 v spojení s ust. § 43a ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku bolo možné povinnému uložiť, by však bolo v rozpore so zásadou vyváženosti a primeranosti
a teda v priamom rozpore so zmyslom a účelom ust. § 43a ods. 2 Exekučného poriadku.

15. Exekučný súd so zreteľom na dispozíciu právnej normy § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
zdôrazňuje predovšetkým tú skutočnosť, že dôvodom zastavenia exekúcie je nezistenie majetku, ktorý
možno zexekvovať v konkrétnom (prebiehajúcom) exekučnom konaní, a nie neexistenciu akéhokoľvek
majetku povinného. Z uvedeného vyplýva, že pre vyvodenie záveru o nemajetnosti povinného je
postačujúce zistenie jeho relatívnej nemajetnosti, t.j. nemajetnosti z pohľadu konkrétneho exekučného
konania a nie nemajetnosti absolútnej. Oprávnený sa tak môže domnievať, že povinný disponuje

zexekvovateľným majetkom, avšak ak sa vykonanými lustráciami takýto majetok povinného nezistí,
nemožno prijať iný záver než ten, že povinný je v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
nemajetný v čoho dôsledku je povinnosťou súdneho exekútora exekúciu zastaviť.

16. Po posúdení námietok oprávneného exekučný súd dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

Vzhľadomnaskutočnosť,žesúdnyexekútorpostupovalzákonnýmspôsobom,keďvydalupovedomenie
o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže počas piatich rokov
nezistil žiadny majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by stačili aspoň na
úhradu trov exekútora, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a námietkam
oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie nevyhovel a ako nedôvodné ich podľa § 61n

ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.