Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2013

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/55/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213203081
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6213203081.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša vo veci starostlivosti súdu o maloleté detiU.
a to o maloletúXX., nar. XXEXX. a mal.XXXX,, bytom u matky, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, soc. vecí a rodiny Veľký Krtíš, deti rodičov matky Y. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.
XX a otca D. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. - L. XXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody
v Ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, o návrhu otca na
zrušenie zákazu styku s maloletými deťmi, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš
č. k. 9P/52/2013 - 24 zo dňa 03. 05. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa - otca maloletých detí na zrušenie
zákazu jeho styku s maloletými deťmi. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že od doby, kedy
bol styk otca s maloletými deťmi zakázaný (rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/12/2009-96
zo dňa 22. 09. 2009 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/369/2009-131
zo dňa 16. 12. 2009) nedošlo k žiadnej zmene pomerov, na základe ktorej by bolo možné návrhu
vyhovieť. Zdôraznil, že o identickom návrhu otca detí rozhodoval Okresný súd Veľký Krtíš už v konaní
sp. zn. 9P/189/2012 naposledy dňa 16. 11. 2012, kedy návrh taktiež zamietol. Uvedené rozhodnutie
potvrdil i odvolací súd rozsudkom č. k. 15CoP/1/2013-39 zo dňa 23. 01. 2013. Otec maloletých detí
bol už v čase rozvodového konania vo výkone trestu odňatia slobody, teda okresný a následne i krajský
súd rozhodoval na základe rovnakých skutkových zistení, že otec maloletých detí nie je na slobode, je
vo výkone trestu. Ak teda v čase, keď bol styk otca s maloletými deťmi zakázaný bolo rozhodnuté na
základe právneho záveru, že styk maloletých detí s ich otcom v ústave na výkon trestu odňatia slobody,
vo väzenskom prostredí, by mohol byť pre ne traumatizujúci, potom k zmene pomerov nedošlo. Naviac,
okresný súd zistil, že otec detí neuvádzal pravdu o tom, že je zamestnaný, keď z obsahu správy Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici z 11. 04. 2013 vyplýva iný záver. Okresný súd upustil
od výsluchu otca detí v ústave na výkon trestu, pretože z návrhu otca detí bolo zrejmé čoho sa ním
domáha, a v návrhu uvádzal rovnaké skutočnosti ako vo svojich predchádzajúcich návrhoch keď od
posledného súdneho rozhodnutia uplynula veľmi krátka doba. Keďže návrh nepovažoval za dôvodný,
zamietol ho v celom rozsahu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie
otec maloletých detí, ktorý namietal, že žiadal v konaní vykonať dokazovanie, ktoré však vykonané
nebolo, a to najmä výsluchmi svedkov, vedenia Ústavu na výkonu trestu odňatia slobody, pedagógov,
vedúceho výchovy a ústavného psychológa. Súčasný stav okresným súdom nebol zistený správne,
pretože v ústave na výkon trestu odňatia slobody bol otec maloletých detí preradený zo stredného stupňa

stráženia do minimálneho stupňa stráženia, a to na doporučenie ústavu a komisie a riaditeľa ústavu.
Nesprávne okresný súd vyhodnotil aj jeho možnosť podmienečného prepustenia z výkonu trestu, pretože
„prepustený by mal byť 24. 08. 2014, čo svojím správaním a resocializáciou aj docieli“. Nesúhlasil s
právnym záverom okresného súdu, že bude mať stretnutie s maloletými deťmi na ne zlý vplyv a za týmto
účelom „malo byť vypočuté vedenie na výkon trestu odňatia slobody, pretože vedia o korešpondencii
medzi ním a maloletými deťmi“. Podľa neho sú maloleté deti úmyselne „štvané“ voči otcovi. Namietal,
že v tejto veci nebol vypočutý a súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Navrhol preto, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania
(§ 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. ) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O. s. p. )
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd náležite zistil skutkový stav a na základe neho
rozhodol vecne správne v súlade s platnou právnou úpravou. Pokiaľ otec maloletých detí namieta,
že nebol vypočutý súdom, odvolací súd poukazuje na to, že na pojednávanie vo veci samej bol otec
maloletých detí riadne a včas predvolaný. Mohol požiadať ústav, kde sa uskutočňuje výkon trestu
odňatia slobody, aby bola zabezpečená jeho účasť na pojednávaní pred okresným súdom. Naviac,
okresnému súdu nebola doručená žiadosť o odročenie pojednávania. Z obsahu spisu preto vyplýva,
že navrhovateľovi, teda otcovi maloletých detí nebolo odopreté žiadne právo vypovedať pred súdom,
ani rovnosť účastníkov konania, keď svoj návrh riadne odôvodnil a súd dôvody v ňom uvedené vecne
správne posúdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu, ktorými návrh navrhovateľa - otca
maloletých detí zamietol, v ktorom stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, na základe akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového
stavu riadil, a teda spĺňa podmienky ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Na dôvody v ňom uvedené odvolací
súd v podrobnostiach odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, aj vzhľadom na
podané odvolanie otca maloletých detí uvádza nasledovné :

Otec maloletých detí v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti, resp. okolnosti, ktoré by
neboli predmetom prvostupňového konania, resp. ktoré by boli pre rozhodnutie prvostupňového súdu
relevantné pre posúdenie veci samej, bez zohľadnenia ktorých by nebolo možné vo veci rozhodnúť.
Odvolací súd teda opätovne odkazuje na odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu, ktorý opakovane
zdôraznil, že neboli naplnené predpoklady ust. § 26 Zákona o rodine, v zmysle ktorého súd môže aj bez
návrhu zmeniť rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností, ak sa zmenia pomery.

V zmysle § 154 O. s. p. pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a súd pri
rozhodovaní neprihliada na okolnosti, ktoré by len prípadne mohli v budúcnosti nastať. Ak by sa v čase
po rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohode rodičov o výkone rodičovských
práv a povinností zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie alebo dohodu o
výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane
niektorého z rodičov, ako aj zmenu pomerov na strane detí, najmä ich potrieb. Zákon však pod pojmom
„zmena pomerov“ rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo
by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone
rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských
právach a povinnostiach. Pri rozhodovaní súd musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa najmä na
jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo maloletého dieťaťa
na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Rozhodujúcim hľadiskom na úvahy o najvhodnejšej
úprave výchovy maloletého dieťaťa však zostáva vždy v prvom rade záujem dieťaťa.

Okresný súd tak preto správne odôvodnil, že ak základom pre predchádzajúce rozhodnutie, ktorým bol
styk otca s maloletými deťmi zakázaný bola okolnosť, že otec maloletých detí sa nachádzal v ústave

na výkon trestu odňatia slobody, že styk detí s otcom v ústave na výkon trestu odňatia slobody vo
väzenskom prostredí by mohol byť pre deti traumatizujúci a samotný znalec v tom čase takýto styk
neodporučil. K zmene pomerov, ak otec maloletých detí sa naďalej v tomto prostredí ústavu na výkon
trestu odňatia slobody nachádza, nedošlo. Okolnosť, či bol otec maloletých detí preradený na iný stupeň
stráženia, prípadne či je alebo nie je vo výkone trestu odňatia slobody zamestnaný, nie je pre posúdenie
zmeny pomerov tak závažný, ako okolnosť, z ktorej vychádzal okresný, ako aj krajský súd, keď styk otca
s maloletými deťmi zakázal. Je zrejmé, že ak v tom čase bolo poukázané na to, že by nebolo vhodné,
aby sa v tomto prostredí styk otca s deťmi realizoval, (a to s prihliadnutím na zdravý psychický a fyzický
vývin maloletých detí), k zmene pomerov z tohto hľadiska nedošlo ani tým, že maloleté deti sú staršie,
nakoľko uvedený negatívny vplyv tohto prostredia nezanikol.

Nie je opodstatnená ani odvolacia námietka otca maloletých detí smerujúca voči tomu, že súd prvého
stupňa nevykonal dôkazy, ktoré navrhol. V zmysle ust. § 120 ods. 1, veta prvá a druhá O. s. p.,
účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak súd rozhodne, ktoré z
označených dôkazov vykoná. Dôkazy, ktoré okresný súd vo veci vykonal postačujú pre riadne zistenie
skutkového stavu na rozhodnutie vo veci. Pokiaľ odporca navrhol výsluch viacerých svedkov ohľadne
jeho pomerov vo výkone trestu odňatia slobody, uvedené nič nemení na tom, že odporca sa vo výkone
trestu odňatia slobody naďalej nachádza. Výsluch svedkov, ktorých navrhol vypočuť, by podstatným
spôsobom nemohol ovplyvniť výsledok rozhodnutia okresného súdu, a preto okresný súd nepochybil,
ak výsluch odporcom navrhnutých svedkov nenariadil. Naviac, odvolací súd taktiež poukazuje, ako i súd
prvého stupňa, že otec maloletých detí podal predmetný návrh opakovane, keď už v predchádzajúcom
konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš č. k. 9P/189/2012 bolo zistené, že návrh otca na
zrušenie zákazu styku s maloletými deťmi nie je dôvodný. I na dôvody v tomto konaní uvádzané v
rozhodnutí prvostupňového ako aj druhostupňového súdu odvolací súd poukazuje. Naviac, od vtedy,
ako je otec detí vo výkone trestu odňatia slobody, stratil s deťmi akýkoľvek kontakt, deti sú vychovávané
len ich matkou, a preto vynútený styk otca s deťmi by neprospel ich fyzickému a duševnému rozvoju,
naopak, mohol by viesť k antagónii a odmietaniu stretnúť sa s otcom, prípadne aj po ukončení výkonu
trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ako aj dôvody, ktoré boli uvedené v rozhodnutí prvostupňového
súdu, a ktoré nie je potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať, odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Na záver odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý súdny proces rozhodne nepatrí právo,
aby sa súd stotožnil s právnymi závermi prezentovanými jednou alebo druhou stranou v konaní. Princíp
riadneho chodu spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zaväzuje súdy na odôvodnenie súdnych rozhodnutí; nemôže sa to
však chápať tak, že sa vyžaduje podrobná odpoveď na každý argument. Rozsah tejto povinnosti sa môže
preto merať podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný vo svetle okolností každého prípadu.
Prvostupňový súd jednoznačne odôvodnil svoje rozhodnutie pokiaľ išlo o návrh otca na zrušenie zákazu
styku s maloletými deťmi a za najdôležitejší považoval záujem dieťaťa, ako to predpokladajú ustanovenia
Zákona o rodine. Okresný súd sa teda správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty,
ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce. Právo na spravodlivý
súdny proces teda nezahŕňa, aby sa súd stotožnil s právnymi názormi účastníkov konania navrhovaním
a hodnotením dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04), ani aby bol úspešný v
konaní (I. ÚS 50/04), ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhovaných dôkazov súdom.

Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 6. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.