Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2013

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/106/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1008200893
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1008200893.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov
senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcov: 1. H.
L., bytom Y. XX, XXX XX L., 2. P. L., bytom Y. XX, XXX XX L., obaja zastúpení: JUDr. Ing. Ján
Felšöci, advokát so sídlom M.R.Štefánika 1, 902 01 Pezinok, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad
v Bratislave, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, za účasti: Ing. B. R., bytom F. 7, XXX XX L.,
zastúpený: JUDr. Ľubomír Voloch, advokát so sídlom Robotnícka 9, 831 03 Bratislava, A.. E. R., F. 7, XXX
XX L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2008/1840-2/HLO zo dňa 10.04.2008,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.06.2008 sa žalobcovia domáhali preskúmania rozhodnutia
žalovaného č. A/2008/1840-2/HLO zo dňa 10.04.2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcov a
potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu- Mestskej časti Bratislava - Nové mesto
(ďalej aj stavebný úrad) sp.zn. ÚK a SP - 2007/1654-EKT zo dňa 10.12.2007, ktorým podľa ustanovení
§ 39a ods. 4, § 62 a § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,stavebný zákon“), v spojení s vyhláškou č. 453/2000
Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len ,,vyhl. č. 453/2000 Z.z.“)
povolil v spojenom územnom a stavebnom konaní stavbu ,,Podzemná garáž so spojovacou chodbou“ na
pozemku parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X katastrálne územie L. - Y., na Y. ulici v L., stavebníkom A.. B. R.
a A.. E. R. (ďalej len ,,stavebníci“) a pre umiestnenie a realizáciu stavby stanovil podmienky. Žalobcovia
namietajúc nedostatočne zistený skutkový stav žiadali rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odôvodnili žalobcovia tvrdením, že rozhodnutia správnych
orgánov boli vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia ako aj na podklade nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Podľa žalobcov stavebný úrad v rámci prvostupňového konania nezohľadnil
skutočnosť, že žalobcovia sú vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X,. zapísanom na liste vlastníctva
č. XXXX pre katastrálne územie Y., ktorý je bezprostredne susediacim s pozemkom parc. č.
XXXX/X, na ktorom sa má vybudovať podzemná garáž ako aj s pozemkom parc. č. XXXX/X, na
ktorom sa má vybudovať spojovacia chodba. Ďalej uviedli, že túto skutočnosť značne zjednodušene
posúdil aj nadriadený odvolací orgán, ktorý bez ďalšieho bližšieho vysvetlenia uviedol, že ,,konanie
stavebného úradu táto skutočnosť nemohla podstatne ovplyvniť“. Žalobcovia namietali nesprávny

postup prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu, čím sa im ako vlastníkom pozemku parc.
č. XXXX/X odňali možnosť zúčastniť sa stavebného konania a vyjadriť tak svoje pripomienky, a preto
rozhodnutia vydané v predmetnom stavebnom konaní vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového
stavu.

Žalobcovia tiež namietali, že podľa znaleckého posudku č. 5/2008 vypracovaného dňa 10.05.2008
Ing. Milanom J., znalcom v odbore stavebníctvo, ,,stavba budúcej podzemnej garáže vzhľadom na
pôvodný terén vykazuje charakter nadzemnej garáže, prípadne nadzemnej garáže čiastočne osadenej
do svahovitého terénu, a preto výstavba na hranici pozemku musí podliehať schváleniu majiteľa
susedného pozemku, v opačnom prípade platia odstupové vzdialenosti od hranice pozemku“. Na
základe uvedeného znaleckého posudku mali žalobcovia za to, že rozhodnutia prvostupňového a
druhostupňového správneho orgánu sa opierali o dôkazy (najmä Súhrnná technická správa, Sprievodná
správa k projektu na stavebné povolenie vypracované A.. E. Y.), ktoré sa týmto ukázali ako nepravdivé.
Konajúce orgány totiž charakter nadzemnosti a podzemnosti garáže neskúmali a rovnako sa nezaoberali
dôsledkami výstavby na hranici pozemkov v zmysle § 6 vyhl. č. 532/2002 Z.z. o všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané
osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len ,,vyhl. č. 532/2002 Z.z.“). Keďže
žalobcovia s výstavbou na hranici pozemkov nesúhlasili, mali za to, že tento nesúhlas zakladá bez
ďalšieho nemožnosť realizácie výstavby. Žalobcovia namietali, že prvostupňový správny orgán toto
nepovažoval za opodstatnené a žalovaný ako odvolací orgán len skonštatoval, že podzemná stavba
garáže umiestnená na spoločnej hranici medzi pozemkom stavebníkov a pozemkom odvolateľov
nebráni riadnemu užívaniu pozemku parc. č. XXXX/X, neobmedzuje ho konštrukciou ani tienením,
pričom takéto konštatovanie nebolo podložené žiadnym bližším skutkovým ani právnym zdôvodnením.
V dôsledku vyššie uvedeného žalobcovia považujú rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že návrh stavebníkov poskytol dostatočný
podklad pre konanie a rozhodnutie vo veci, prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v súlade
s príslušnými právnymi predpismi, zabezpečil dodržanie všeobecných technických požiadaviek na
výstavbu a ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania a dotknutých orgánov,
ktorých stanoviská zabezpečil, preskúmal, či dokumentácia spĺňa zákonné podmienky, zabezpečil
procesné práva účastníkov konania, dostatočne zistil skutkový stav veci, a preto nebol dôvod na zmenu
alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia.

Žalovaný zdôraznil, že žalobcovia boli účastníkmi stavebného konania v súlade s ustanovením § 59
ods. 1 písm. b) stavebného zákona, boli zabezpečené všetky ich procesné práva, vďaka čomu využili
možnosť uplatniť v konaní námietky a podať odvolanie voči vydanému rozhodnutiu, a preto je ich tvrdenie
o odňatí možnosti zúčastniť sa na konaní neopodstatnené.

Žalovaný takisto poukázal na nesprávnu interpretáciu ustanovenia § 6 vyhl. č. 532/2002 Z.z. pokiaľ ide
o nevyhnutnosť súhlasu dotknutých vlastníkov s umiestnením stavby na hranici pozemkov. Podľa tohto
právneho predpisu možno na hranici pozemkov umiestniť stavby, len ak jej umiestnením nebude trvalo
obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Súhlas dotknutého suseda s umiestnením
stavby takýmto spôsobom sa nevyžaduje a takýto súhlas nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Ide
o podzemnú stavbu, ktorá svojím umiestnením a zasadením do jestvujúceho terénu žiadnym spôsobom
nezasahuje do práv a oprávnených záujmov žalobcov, ani trvalo neobmedzuje užívanie ich pozemku
na určený účel. Vzhľadom na skutočnosť, že strop garáže sa zatrávnením zjednotí s terénom pozemku
pri rodinnom dome, nedôjde ani k zhoršeniu existujúcich svetlotechnických pomerov na susedných
pozemkoch.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len ,,OSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov
uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dňa
09.02.2011 vyhlásil rozsudok č.k. 2S 106/2008-102, ktorým napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa

§ 250j ods. 2 písm. c) OSP zrušil a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že zistenie skutkového
stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci.

Podkladom pre rozhodnutie súdu boli zistenia z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov
oboch stupňov, z ktorých vyplynulo, že správne konanie bolo začaté na základe návrhu stavebníkov
doručeného dňa 1.6.2007, doplneného dňa 13.6.2007 a 19.9.2007, o vydanie stavebného povolenia v
spojenom územnom a stavebnom konaní. Stavebný úrad vykonal dňa 12.10.2007 miestne zisťovanie,
podaním zo dňa 6.11.2007 č. ÚK a SP - 2007/1654-EKT oznámil účastníkom začatie spojeného
územného a stavebného konania a v zmysle ustanovenia § 61 ods. 2 stavebného zákona upustil od
ústneho pojednávania z dôvodu, že stavebnému úradu sú dobre známe pomery staveniska a žiadosť
poskytuje dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej stavby. Podaním zo dňa 20.11.2007 žalobcovia
oznámili správnemu orgánu prvého stupňa svoj nesúhlas s výstavbou garáže a spojovacej chodby na
pozemku parc. č. 5989/5 a č. 5989/8.

Dňa 10.12.2007 správny orgán rozhodnutím č. ÚK a SP - 2007/1654-EKT podľa ustanovení § 39a ods.
4, § 62 a § 66 stavebného zákona v spojení s vyhláškou č. 453/2000 Z.z. povolil v spojenom územnom
a stavebnom konaní stavbu ,,Podzemná garáž so spojovacou chodbou“ na pozemku parc. č. XXXX/
X a č. XXXX/X katastrálne územie L. - Y., na Y. ulici v L., stavebníkom a pre umiestnenie a realizáciu
stavby stanovil podmienky.

Podaním zo dňa 08.01.2008 sa žalobcovia odvolali proti stavebnému povoleniu z dôvodu nedostatočne
zisteného skutkového stavu namietajúc, že prvostupňový správny orgán žalobcov v stavebnom povolení
označuje ako účastníkov konania iba z titulu spoluvlastníctva pozemku parc. č. XXXX/X (zapísanom
na liste vlastníctva XXXX pre katastrálne územie Y.) a nezohľadňuje skutočnosť, že žalobcovia sú
spoluvlastníkmi aj pozemku parc. č. XXXX/X (zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie Y.), ktorý je bezprostredne susediacim s pozemkom parc. č. XXXX/X, na ktorom má byť
vybudovaná garáž, ako aj s pozemkom parc.č. XXXX/X, na ktorom má byť vybudovaná spojovacia
chodba. S. toho namietali aj skutočnosť, že podzemná garáž má byť vybudovaná na hranici pozemkov
parc. č. XXXX/X s pozemkom parc. č. XXXX/X, čím nie je dodržaná požiadavka vzdialenosti od spoločnej
hranice s pozemkom žalobcov, čo v konečnom dôsledku obmedzuje možnú budúcu stavbu žalobcov
na ich pozemku parc.č. XXXX/X z dôvodu dodržania vzdialenosti stavieb v zmysle vyhl. č. XXX/XXXX
Z.z.. Na základe uvedených skutočností žalobcovia žiadali, aby žalovaný ako odvolací orgán stavebné
povolenie vydané prvostupňovým správnym orgánom zrušil.

Žalovaný rozhodnutím č. A/2008/1840-2/HLO zo dňa 10.04.2008 zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Dôvodil tým, že z vyjadrení a stanovísk dotknutých
orgánov nevyplynula žiadna pochybnosť o nepriaznivom vplyve stavby na riadne užívanie susedných
nehnuteľností ani o tom, že by navrhovaná stavba bola v území nevhodnou. Umiestnenie podzemnej
garáže na hranici pozemkov parc. č. XXXX/X vo vlastníctve stavebníkov a parc.č. XXXX/X vo vlastníctve
žalobcov nemožno považovať za rozpor s ustanovením § 6 vyhl. č. XXX/XXXX Z.z.. Stavbu možno
umiestniť na hranici pozemku v prípade, že jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie
susedného pozemku na určený účel. V konaní správny orgán prvého stupňa skúmal, či navrhovaná
stavby túto podmienku spĺňa, posúdil stavbu z hľadiska súladu s verejnými záujmami chránenými
stavebným zákonom, vyhodnotil stanoviská dotknutých orgánov a účastníkov konania. Žalovaný k
námietkam žalobcov uvedeným v odvolaní zdôraznil oznámenie začatia spojeného územného a
stavebného konania všetkým známym účastníkom konania tak, ako to ukladá ustanovenia § 61
ods. 1 stavebného zákona. Uviedol, že žalobcovia správny orgán prvého stupňa neupozornili, že sú
vlastníkmi aj ďalších pozemkov, pričom napriek tomu uvedená skutočnosť konanie stavebného úradu
nemohla podstatne ovplyvniť. Podzemná stavba garáže na spoločnej hranici pozemkov stavebníkov
a žalobcov podľa žalovaného nebráni riadnemu užívaniu pozemku parc. č. XXXX/X, neobmedzuje
ho konštrukciou ani tienením a zámer vlastníkov upraviť tento pozemok na parkovanie nie je ničím
znemožnený. Nekonkrétne obavy žalobcov z toho, že podzemná stavba garáže na susednom pozemku
znemožní, resp. obmedzí funkčné využitie pozemku parc.č. XXXX/X,. vyhodnotil ako nepodložené a
nešpecifikované.

V odôvodnení rozsudku zo dňa 09.02.2011 poukázal krajský súd na § 34 ods. 1 a 2, § 59 ods. 1
stavebného zákona, ďalej na § 3 ods. 2 prvá veta, ods. 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 2 správneho
poriadku, ako aj na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a konštatoval, že zásada materiálnej pravdy v zmysle
ustanovenia zakotvená v ustanoveniach správneho poriadku vyžaduje, aby rozhodnutia správnych
orgánov vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Preto je nevyhnutné, aby správny orgán náležite
zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Súd poukázal na vnútroštátnu i európsku právnu
úpravu práv účastníkov správneho konania, ktorá zakotvuje právo vyjadriť sa pred správnym orgánom
ku skutočnému stavu veci, uvádzať dôkazy, prípadne navrhovať, aké prostriedky použiť pri dokazovaní,
právo byť informovaný ešte pred vydaním rozhodnutia o všetkých známych skutočnostiach, na základe
ktorých bude vydané.

Krajský súd konštatoval, že v predmetnom prípade mali byť žalobcovia účastníkmi administratívneho
konania z titulu spoluvlastníctva pozemku parc. č. XXXX/X. Zastal názor, že pokiaľ prvostupňový
správny orgán so žalobcami z titulu spoluvlastníctva tejto parcely nekonal, odňal im možnosť v konaní
účinne obhajovať svoje práva a záujmy. Stavebné povolenie preto podľa vysloveného názoru súdu
nezohľadňuje skutočný stav veci, keďže stavebný úrad nepostrehol, že žalobcovia sú vlastníkmi
susedného pozemku a takúto okolnosť vôbec neskúmal a nijako sa s ňou vo svojom rozhodnutí
nevysporiadal.

Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29.02.2012 (sp. zn.
5Sžp/13/2011) zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/106/2008-102 zo dňa 09.02.2011
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že v stavebnom konaní
platí koncentračná zásada, v zmysle ktorej po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky
a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa
považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne
upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie námietok a pripomienok.

Krajský súd ponechal podľa názoru odvolacieho súdu bez povšimnutia, že vzhľadom na koncentračnú
zásadu boli žalobcovia povinní vyčerpať všetky prostriedky k ochrane svojich práv, ktoré mali procesne k
dispozícii, už v prvostupňovom správnom konaní, včítane námietok podľa § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z.,
a to v lehote stanovenej stavebným úradom. Pripomenul, že žalobcovia boli správnym orgánom prvého
stupňa riadne poučení o práve vzniesť do 7 pracovných dní od doručenia oznámenia o začatí stavebného
konania (13.11.2007) námietky a boli tiež poučení o možnosti nahliadať do spisu a do podkladov
rozhodnutia. Svoje právo realizovali tak, že listom doručeným stavebnému úradu dňa 22.11.2007
oznámili svoj nesúhlas s predmetnou stavbou bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov.

Podľa záverov Najvyššieho súdu SR z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by postupom
správneho orgánu došlo k popretiu základných zásad správneho konania, ako je zásada aktívnej
súčinnosti účastníkov konania a zásada materiálnej pravdy. Nebolo preukázané, že by správny orgán
v konaní nevytváral optimálne podmienky na uplatnenie práv žalobcov, ktorí boli o svojich právach a
povinnostiach účastníkov konania správnym orgánom náležite poučení a mali možnosť vzniesť námietky
a pripomienky voči spojenému územnému a stavebnému konaniu i možnosť oboznámiť sa s obsahom
spisového materiálu a podkladmi rozhodnutia. Prípadné nevyužitie práva uplatniť konkrétne námietky (§
61 ods. 1, ods. 3 stavebného zákona), ani práva nazerať do spisu (§ 23 správneho poriadku v spojení
s § 140 stavebného zákona) zo strany žalobcov nemožno vyhodnotiť v neprospech správneho orgánu.
Najvyšší súd SR poukázal na to, že každý demokratický štát ochranu subjektívnych práv len ponúka,
nevnucuje a že „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí
sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenie uplatňujú včas
a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatoval, že úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude
vysporiadať sa so žalobnými dôvodmi, ako aj s námietkami žalovaného a znovu vo veci rozhodnúť a
toto nové rozhodnutie riadne odôvodniť. Odvolací súd opätovne upriamil pozornosť krajského súdu aj na
koncentračnú zásadu vyjadrenú v § 61 ods. 1, 3 stavebného zákona, na základe ktorej bude potrebné
posúdiť aj dispozičnú možnosť žalobcov vo vzťahu k žalobným dôvodom.

V ďalšom konaní súd nariadil pojednávanie na termín 20.06.2012, na ktorý sa právny zástupca žalobcov
a ani žalobcovi nedostavili, pričom svoju neprítomnosť písomne ospravedlnili a požiadali o odročenie
pojednávania s tým, že pojednávania sa náhle nemôžu zúčastniť. Na ďalšie pojednávanie vytýčené
na termín 12.09.2012 sa právny zástupca žalobcov ani žalobcovia opätovne nedostavili, požiadali o
odročenie pojednávania z dôvodu neodkladného služobného pobytu žalobcov aj ich právneho zástupcu
mimo územia Bratislavy. Na pojednávaní prítomný právny zástupca pribratého účastníka súdu oznámil,
že medzi žalobcami a pribratými účastníkmi prebiehajú rokovania o mimosúdnej dohode a preto navrhol
pojednávanie odročiť. Pojednávanie bolo odročené na neurčito, pričom listom doručeným právnemu
zástupcovi žalobcov dňa 29.11.2012 boli žalobcovia vyzvaní, či vzhľadom na mimosúdne rokovania so
stavebníkmi trvajú na žalobe alebo ju vezmú späť. Právny zástupca žalobcov na výzvu súdu nereagoval
a na pojednávanie vytýčené na 13.03.2013 sa opätovne nedostavil, pričom elektronickou poštou zo dňa
11.03.2013 ospravedlnil svoju neúčasť s dôvodu kolízie s pojednávaním na Okresnom súde v Žiline, ako
aj z dôvodu nezrušiteľných pracovných povinností žalobcov. O odročenie pojednávania nežiadal.

Z uvedeného vyplýva, že súd poskytol žalobcom niekoľko možností pre uplatnenie ich procesných práv
v súdnom preskúmavacom konaní, pričom vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 13.03.2013
bez prítomnosti ich právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neoznámil súdu včas a
odročenie pojednávania ani nežiadal.

Krajský súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i postup, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, s to v medziach námietok žalobcov formulovaných v žalobe, znovu vyhodnotil námietky
žalovaného i pribratých účastníkov voči žalobným bodom a riadiac sa právnym názorom odvolacieho
súdu, ktorým je krajský súd v ďalšom konaní viazaný, dospel k záveru, že rozhodnutie i postup
žalovaného boli v súlade so zákonom.

Krajský súd v intenciách jednoznačného právneho názoru Najvyššieho súdu SR konštatuje, že stavebný
úrad v prvostupňovom konaní vytvoril žalobcom ako účastníkom správneho konania dostatočný priestor
pre riadne uplatnenie všetkých námietok a výhrad k povoľovanej stavbe, keď im riadne a včas oznámil
začatie územného a stavebného konania, poučil ich o právach, ktoré im vyplývajú z právneho poriadku
a stanovil lehotu na ich uplatnenie. Nakoľko žalobcovia okrem paušálneho nesúhlasu s navrhovanou
stavbou neuplatnili pred stavebným úradom žiadne konkrétne námietky, postupoval stavebný úrad
v súlade so zákonom, keď pri posudzovaní predmetnej stavby vychádzal z podkladov, ktoré mal k
dispozícii. Záver správnych orgánov, že ide o podzemnú stavbu, ktorá svojim umiestnením a zasadením
nezasahuje do práv a záujmov žalobcov ani trvalo neobmedzuje užívanie ich pozemku, bol v medziach
zákona a vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci.

Ako konštatoval odvolací súd, z administratívneho spisu nevyplýva, že by postupom žalovaného i
prvostupňového stavebného úradu došlo k popretiu základných zásad správneho konania, najmä
zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania a zásady materiálnej pravdy. Skutočnosť, že žalobcovia
dostatočne nevyužili svoje práva vyjadriť sa k posudzovanej stavbe a uplatniť voči nej konkrétne
námietky, nemožno považovať za pochybenie správneho orgánu, ktoré by mohlo zakladať nezákonnosť
v jeho postupe či vo vydanom rozhodnutí. Námietky žalobcov oneskorene uplatnené až v odvolacom
konaní na viac žalovaný podrobne rozobral v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom na podklade
zhromaždených podkladov dospel k zákonnému a správnemu záveru, že navrhovaná stavba nebude
trvalo obmedzovať užívanie susedného pozemku vo vlastníctve žalobcov.

Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup
správnych orgánov v predmetnom správnom konaní bolo v medziach zákona. Nakoľko námietky
žalobcov neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
a žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu
trov konania, pretože žalobcovia vo veci úspech nemali a žalovanému z povahy veci nepatrí právo na
náhradu trov konania o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia. Právo na náhradu trov konania nebolo

priznané ani pribratým účastníkom, pretože účastník pribratý do konania podľa § 250 ods. 1 veta druhá
O.s.p. má prostredníctvom účasti v konaní právo byť informovaný o predmete konania, postupnosti
jednotlivých úkonov v konaní a o jeho výsledku, pričom je na ňom, či práva spojené s účasťou v konaní
vykoná sám, alebo si na tento účel zvolí právneho zástupcu. V prípade, že splnomocní zastupovaním v
konaní advokáta, nesie si zásadne náklady s tým spojené sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.