Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Vyskočová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 26P/25/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112214891
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2112214891.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred samosudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, vo veci
starostlivosti o maloletú F. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom I. práce, sociálnych
vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov, matka: Bc. H. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. 1, V., otec: a Y. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XXXX/X, V., t.č. na neznámom
mieste, zastúpený opatrovníkom H.. E. P., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Piešťany, o
zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej podala dňa 23.07.2012 návrh, ktorým sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti
otca voči maloletej zo sumy 100 Eur na sumu 150 Eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s návrhom, s
celým obsahom spisového materiálu, s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu spisová značka 20P
281/2009, keď pojednával v neprítomnosti opatrovníka otcadporcu v súlade s ustanovením § 101 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Matka uviedla, že naposledy bolo určené výživné na mal. F., keď navštevovala základnú školu, od
1.9.2012 navštevuje strednú školu v V., s čím má zvýšené výdavky na jej výživu a výchovu. Maloletá cez
týždeň býva na internáte, za čo mesačne platí za ubytovanie 27 Eur a stravu okolo 51 Eur a dochádza
z V. do V. 1x do týždňa, v nedeľu odchádza do V. a v piatok sa vracia do V., keď jedna cesta ju stojí 2
Eurá. Matka uviedla, že mesačne má okolo 20-30 Eur výdavky na školské pomôcky, nakoľko maloletá
navštevuje umeleckú školu, za angličtinu doplácala jednorázovo 20 Eur, za francúzštinu 20 Eur a musela
jej kúpiť fotoaparát za 700 Eur na začiatku školského roka, pretože to nevyhnutne potrebovala do školy.
Matka uviedla, že na stužkovú sa už odteraz skladajú mesačne vo výške 17,50 Eur. Matka uviedla, že
pracuje od roku 1992 v spoločnosti Johns Manvills ako kontrolór a jej priemerný čistý mesačný zárobok
je okolo 900 Eur, avšak pracujem na 4 smeny, aby mala takýto príjem. Matka uviedla, že sa jej nepodarilo
zistiť, kde sa otec maloletej zdržuje ani kde pracuje. Matka uviedla, že otec nepravidelne platí výživné,
už má dlh na výživnom 200 Eur.

Súd z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16.12.2009 číslo konania 20P/281/2009-10, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňom 29.12.2009 zistil, že súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu s
účinnosťou od 01.10.2009 na F. H., nar. XX.XX.XXXX sumu 100 Eur mesačne, keď súd vychádzal u
matky z priemerného mesačného zárobku 600 Eur a u otca z priemerného mesačného zárobku 500 Eur.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. 13)

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 99 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, môže súd i bez návrhu
zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti.

Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v
čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného
rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých
okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že otec nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a že nie je
poberateľom podpory v nezamestnanosti ani dávok v hmotnej núdzi.

Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť, či je otec zamestnaný, ani jeho zárobkové schopnosti, možnosti a
majetkové pomery, súd nemohol porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho
rozhodnutia ako aj v čase rozhodovania súdu o návrhu matky na zvýšenie výživného a preto sa súdu
nepodarilo zistiť, či na strane účastníkov konania došlo k takej výraznej zmene tých okolností, ktoré
boli podkladom skoršieho rozhodnutia o výživnom, ktoré by odôvodňovali zmenu úpravy vyživovacej
povinnosti otca voči maloletej.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd o návrhu matky
na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Súd rozhodol o trovách konania v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., tak že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v danej veci išlo o konanie, ktoré možno
začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.