Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2013

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2CoE/13/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611210988
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5611210988.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Astrová 2/A,
Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného Lexpert s. r. o., IČO: 45 976 856, so sídlom Robotnícka
6, Banská Bystrica proti povinnému: X. V., nar. X.X.XXXX, bytom F. M. XXX, o vymoženie pohľadávky
331,94 Eur s prísl., vykonávanej pred súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, so sídlom E.
X, V. V., pod sp. zn. Ex 706/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, č. k. 7Er/1971/2011-47 zo dňa 19.1. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 7Er/1971/2011-47 zo dňa 19. 1. 2012, potvrdzuje.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 7Er/1971/2011-47 z 19. 1. 2012 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Svoje rozhodnutie za použitia ustanovení § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; §
4 ods. 1, 2, § 6a, § 17 a § 21 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní; § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,
2, 4 a 5 Občianskeho zákonníka odôvodnil tým, že Poštová banka (právny predchodca oprávneného)
uzavrela dňa 2. 7. 2008 s povinným Zmluvu o úvere č. 4315449508, na základe ktorej bol povinnému
poskytnutý úver. Podľa čl. 3 ods. 7 Zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté
zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o vznik, platnosť a výklad sa budú riešiť v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.
Podľa článku 10 bodu 10.2 Všeobecných obchodných podmienok, sa zmluvné strany zmluvy o úvere
dohodli na rozhodcovskej doložke, týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z
právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a vykonávaní Bankových
obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy v nasledovnom znení: pokiaľ bude v
príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému
súdu a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia
rozhodcovského konania; pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť
tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu a to podľa Štatútu a Rokovacieho
poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.
V súvislosti s konaním pred rozhodcovským súdom, exekučný súd poukázal na to, že ho možno začať
iba v prípade, ak zmluvné strany uzavrú rozhodcovskú zmluvu buď vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky k zmluve. Základnou povinnosťou rozhodcovského súdu je už v štádiu začatia
konania skúmať otázku svojej právomoci. V prípade ak rozhodca prehliadne túto svoju povinnosť, má
nasledujúce konanie vadu. Zákonnou podmienkou platnosti rozhodcovskej zmluvy je písomná forma
a podpis zmluvných strán. Súd pri posúdení právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným ako
spotrebiteľského vzťahu, vychádzal z obsahu zmluvy o úvere, z ktorej vyplýva, že pôvodný oprávnený
(Poštová banka. a. s.) v rámci svojej podnikateľskej činnosti dočasne poskytol povinnému peňažné
prostriedky vo forme úveru.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a tak
nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou predmetnej
zmluvy o úvere sú Všeobecné obchodné podmienky. Je nesporné, že tieto podmienky povinný
ovplyvniť nemohol, nakoľko sú formulované pre množstvo zmlúv uzatváraných s neznámym počtom
potenciálnych spotrebiteľov. Zo znenia rozhodcovskej doložky v čl. 10 bodu 10.2 písm. a/ Všeobecných
obchodných podmienok vyplýva, že všetky spory zo zmluvy sa budú riešiť pred jediným rozhodcom.
Rozhodcovská doložka vyžaduje od povinného, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, teda
konaniu, výsledkom ktorého má byť rozhodnutie arbitra, ktorého si vybral vopred oprávnený. Takýto
judikovaný záväzok sa stáva podkladom pre návrh na vykonanie exekúcie a pre zásah do majetkovej
sféry povinného. Rozhodcovská doložka spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch
rozhodne súkromná osoba, ktorá koná prakticky v režime podnikania za účelom dosiahnutia zisku.
Bezpochyby, rozhodcovské súdy sú jedným z legitímnych orgánov ochrany práva, ale vo svojej
podstate je rozhodcovské konanie predovšetkým určené pre obchodnoprávne vzťahy, kde strany
vystupujú z rovnakej pozície a ich činnosť a rozhodovanie sú ovplyvňované hrozbou rizika podnikania.
Spory zo spotrebiteľských zmlúv zákon o rozhodcovskom konaní zo sporov, ktoré môže rozhodnúť
rozhodca, nevylučuje. Občiansky zákonník však jasne definuje neprijateľnú podmienku, podľa ktorej
nemá spotrebiteľ inú možnosť, ako prípadný spor riešiť výlučne pred rozhodcom.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k názoru, že exekučný titul nespĺňa podmienku formálnej
vykonateľnosti, nakoľko došlo k vade základného predpokladu stanoveného zákonom o rozhodcovskom
konaní, ktorý upravuje tvorbu exekučného titulu. Chýbajúca právomoc rozhodcovského súdu má za
následok vadu formálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd potom nemohol
poskytnúť právnu ochranu nároku oprávneného (formou udelenia poverenia na vykonanie exekúcie)
na základe exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý na rozhodovanie nemal žiadnu právomoc. Na
základe vyššie uvedeného preto súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Podľa názoru oprávneného
okresný súd nebol oprávnený pri rozhodovaní o udelení poverenia vykonanie exekúcie posudzovať
platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy - právneho titulu nároku priznaného
rozhodcovským rozsudkom. Ide o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu (zmluvy o úvere) vo
veci samej, na ktoré exekučný súd nemá zákonné oprávnenie. Exekučný súd svojim postupom
neopodstatnene nahrádzal aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného. Exekučný súd
prekročil svoje zákonné oprávnenie a odvodil svoje oprávnenie v exekučnom konaní skúmať platnosť
rozhodcovskej doložky od § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 písm. c) a
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a niektorých judikátov ESD. Tento záver
súdu je založený na nesprávnom právnom posúdení. Okresný súd nekonal ako exekučný súd.
Konal ako súd vyššej inštancie rozhodujúci o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku.
Rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu smeruje výlučne k zisteniu, či sú splnené formálne
a materiálne predpoklady pre vykonanie exekúcie. Exekučný súd je oprávnený posudzovať výlučne
splnenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Nesprávnym výkladom ustanovení
EP okresný súd porušil právo oprávneného na súdnu ochranu, ktorého integrálnou súčasťou je v zmysle
konštantnej judikatúry ÚS SR aj právo na nútený výkon súdnych rozhodnutí a ostatných zákonom
uznaných exekučných titulov (napr. sp. zn. I. ÚS 5/2000, PL ÚS 21/2000, II. ÚS 143/2002, I. ÚS
164/2004, IV. ÚS 292/2004).
Oprávnený poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka uvedená v čl. 10.2 bod 2 písm. b)
Všeobecných obchodných podmienok platných v čase uzavretia zmluvy nevyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom (bankou) riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a teda nebola naplnená
podstata neprijateľnej podmienky uvedenej v § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Oprávnený
poukázal na skutočnosť, že priamo na Zmluve o úvere je odkaz na rozhodcovskú doložku uvedenú
vo VOP. Pri uzatváraní Zmluvy o úvere mal povinný možnosť sa s obsahom VOP oboznámiť. VOP
boli prístupné na pobočke Poštovej banky, a.s., kde sa uzatvárala Zmluva o úvere. Povinný svojím
podpisom na Zmluve o úvere vyhlásil, že sa s VOP oboznámil a súhlasí s nimi. Povinný mal možnosť
v zmysle či. 10.2.3 VOP vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou. V prípade vyjadrenia nesúhlasu
by povinný nebol rozhodcovskou doložkou viazaný. Povinný však nesúhlas s rozhodcovskou doložkou
nevyjadril. Rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku aj z dôvodu, že
zákon o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v § 93b ods. 1 zakotvoval
povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (teda i zo zmlúv o úvere) budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom

konaní. Inkorporovaním rozhodcovskej doložky do Obchodných podmienok si Poštová banka, a.s.
splnila svoju zákonnú povinnosť. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe
splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.
Z vyššie uvedených dôvodov oprávnený žiadal uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn.
7Er/1971/2011 zo dňa 19. 1. 2012 zmeniť tak, že súd žiadosti súdneho exekútora JUDr. Eleonóry
Noskovej vyhovie a súdneho exekútora poverí vykonaním exekúcie alebo aby súd uznesenie zrušil a
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu oprávneného voči rozhodnutiu vyššieho
súdneho úradníka uviedla, že mu nie je možné v celom rozsahu vyhovieť. Za neprijateľné podmienky,
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Podľa rozsudku ESD vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL zo dňa 6. 10. 2009
je vnútroštátny súd povinný ex offo preskúmať nekalé podmienky rozhodcovskej zmluvy v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Vnútroštátnemu súdu následne prináleží vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z uvedeného dôvodu podľa jeho vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnou podmienkou.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o
tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.).
Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná.
Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného
súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním
vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia;
exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či predložený
rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s
právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil
rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný súd
oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o
rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011).

Zároveň krajský súd považoval za súladné s exekučno-právnou úpravou preskúmať, či dojednaná
rozhodcovská doložka spĺňa kritéria neprijateľnosti, ktorá skutočnosť bola dôvodom zamietnutia žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným, ako aj zo všeobecných obchodných podmienok krajský súd zistil, že
zmluvné strany dojednali rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa všetky spory z danej zmluvy mali
riešiť dohodou alebo pred rozhodcovským súdom. Pre prípad podania žaloby povinným bola doložka
formulovaná alternatívne - umožňovala účastníkovi obrátiť sa aj na všeobecný súd.

Rozhodcovská doložka dojednaná medzi predchodcom oprávneného a povinným bola súčasťou obsahu
formulárovej zmluvy, ktorú právny predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti
používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je

však dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom, v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Okresný súd logicky a
vyčerpávajúco vysvetlil dôvody neprijateľnosti uvedenej doložky, z ktorého dôvodu odvolací súd na
výklad uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazuje. Zároveň je nutné pripomenúť, že
aj keď dojednaná rozhodcovská doložka nemala výhradný charakter - neurčovala ako jediný súd na
riešenie sporov medzi účastníkmi rozhodcovský súd v prípade, že by žalobcom bol povinný, táto
okolnosť však nezmenila nič na fakte, že pri podaní žaloby oprávneným, sa druhá procesná strana
musela podrobiť rozhodcovskému konaniu. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedlo k tomu, že spotrebiteľovi bola v konečnom dôsledku odopretá ochrana,
ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podstatnou je v danom prípade
skutočnosť, že všeobecný súd by bol povinný zohľadňovať spotrebiteľský charakter základného vzťahu
a na základe toho aj rozhodcovskú doložku, čo rozhodcovský súd opomenul. Princíp arbitráže založený
na rovnocennosti dvoch právnych subjektov fungujúci v podnikateľských vzťahoch, ktorého cieľom je
dosiahnuť rýchle a efektívne vyriešenie sporu, v danom prípade nebol naplnený.

Zároveň odvolací súd poukazuje aj na ustanovenia § 93b ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého banky a pobočky zahraničných bánk
sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že
ich prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 písm. i/) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku
1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní
obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh
rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy
predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa
osobitných predpisov.
Z obsahu uvedeného ustanovenia je zjavné, že dojednanie rozhodcovskej doložky malo byť v zmysle
zákona výsledkom individuálneho rokovania a nie produktom nanútenia vo forme zakomponovania
rozhodcovskej doložky do neprehľadných ustanovení zmluvy a všeobecných obchodných podmienok.

Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku
neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-40/08, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon
právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych pravidiel možné vykonať také posúdenie v
rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha
tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil,
že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Záver o neprimeranej a nekalej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky možno vyvodiť tiež zo
stanoviska Súdneho dvora vo veci C-243/08 zo 4.7.2009 bod 40, v ktorom konštatuje, že vopred
stanovená podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory
vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa
všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Podmienky „nekalosti“ teda spĺňa už (len)
dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode
ktorého má dodávateľ sídlo; a nie všeobecný súd spotrebiteľa. V danej veci nielenže nerozhodoval
všeobecný súd spotrebiteľa, ale rozhodoval rozhodcovský súd, navyše zvolený oprávneným.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd nemohol dospieť k inému záveru, ako k vyhodnoteniu
rozhodcovskej doložky (ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu) ako neprijateľnej (a aj neplatnej) zmluvnej podmienky, ktorá ďalej nemohla platne založiť právomoc
rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo byť
spôsobilým podkladom exekúcie a teda exekučným titulom.

Vzhľadom k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), sa
odvolací súd vecným prieskumom rozhodcovského rozsudku nezaoberal. Odvolanie oprávneného
nepovažoval súd za dôvodné, a preto rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil, keďže

zodpovedá nielen výslovnej právnej úprave vnútroštátneho práva (Exekučný poriadok a zákon č.
244/2002 Z. z.), ale v plnom rozsahu rešpektuje aj najnovšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorých by mala náhrada
trov konania patriť povinnému a súdnemu exekútorovi, pretože oprávnený v odvolacom konaní nebol
úspešný. Týmto však žiadne trovy nevznikli, súd im ich preto nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 7. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.