Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2013

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/17/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110216358
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8110216358.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.
Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu PROPERTY PLUS, a.s., so sídlom v
Brne, Mezírka 1, IČO: 25539965, Česká republika, zastúpenej JUDr. Petrom Pihorňom, advokátom, so
sídlom v Košiciach, Cyklistická 15, proti žalovaným 1. Ing. H. F., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom H. č. X,
H., 2. Ing. V. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, zastúpených JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou,
so sídlom v Prešove, Konštantínova 6, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných v 1. a 2.
rade Z. Y., bytom G. XXX, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovanej v 1. rade proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 21. 9. 2011, č. k. 29C 144/2010-111 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom okrem iného určil, že prevod vlastníckeho práva Z. Y. a S.
Y., obaja bytom G. č. XXX, XXX XX I. G., k nehnuteľnostiam - rodinnému domu súp. č. XXX, vedenej na
LV č. XXX, k. ú. G., k spoluvlastníckemu podielu 1/2 k nehnuteľnostiam parc. č. 305 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 499 m2 a parc. č. 304 - záhrady o výmere 1828 m2 vedených na LV č. XXX - k. ú.
G. na žalovanú v 1. rade darovacou zmluvou zo dňa 2.7.2007 je voči žalobcovi právne neúčinný. Ďalej
súd prvého stupňa zamietol žalobu voči žalovanému v 1. a 2. rade v časti o určenie právnej neúčinnosti
prevodu vlastníckeho a spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a LV č.
XXX k. ú. G. darovacou zmluvou zo dňa 21.8.2008 uzatvorenou medzi žalovanými v 1. a 2. rade. O
trovách konania prvostupňový súd rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňový súd napadnutý rozsudok odôvodnil okrem iného tým, že žalobca ako veriteľ mohol
odporovať iba právny úkon - darovaciu zmluvu zo dňa 2.7.2007 uzatvorenú medzi jeho dlžníkom -
otcom žalovaných, jeho manželkou a žalovanou v 1. rade, avšak už nie darovaciu zmluvu o prevode
predmetných nehnuteľností uzatvorenú medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade z dôvodu, že
žalovaná v 1. rade v čase uzatvorenia darovacej zmluvy zo dňa 21.8.2008 nemala postavenie dlžníčky
žalobcu. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa žalobu v časti o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy
uzatvorenej medzi žalovanými v 1. a 2. rade ako nedôvodnú zamietol. Z rozsudku Okresného súdu
v Prešove zo dňa 8.6.2007 pod sp. zn. 10C 177/2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.7.2007
nesporne vyplýva, že žalobca má voči otcovi žalovaných vymáhateľnú pohľadávku. S poukazom na
ust. § 42a Občianskeho zákonníka je nesporné, že otec žalovaných ako dlžník urobil v posledných
troch rokoch právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Výsledky
vykonaného dokazovania preukazujú priamy úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa vzhľadom na krátke časové
hľadisko medzi vyhlásením rozsudku Okresného súdu v Prešove zo dňa 8.6.2007, ktorého bol účastný
samotný dlžník a tento nadobudol právoplatnosť dňa 5.7.2007 bez jeho napadnutia odvolaním zo
strany dlžníka žalobcu a uzatvorením darovacej zmluvy zo dňa 2.7.2007 krátko pred nadobudnutím

právoplatnosti predmetného rozsudku. Otec žalovaných ako dlžník v rozhodnom období nedisponoval
iným hnuteľným, resp. nehnuteľným majetkom, ktorý by umožňoval uspokojenie pohľadávky žalobcu v
plnom rozsahu, čo je zrejmé zo samotnej výpovede exekútora JUDr. Hodermarského, ktorý je poverený
veriteľom na vykonanie exekučného konania pre vymoženie predmetnej pohľadávky vedenej pod číslom
Ex 620/2007. Vzhľadom na to, že k právnemu úkonu došlo medzi dlžníkom a osobou jemu blízkej,
úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany, teda žalovanej v 1. rade o tomto úmysle sa
predpokladajú. Druhá strana (osoba dlžníkovi blízka) má však možnosť preukázať (na nej je dôkazné
bremeno), že úmysel ukrátiť veriteľa nielenže nepoznala, ale i to, že nemožno vyčítať zavinenie tejto
jej neznalosti, resp., že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti v čase urobenia
odporovateľného právneho úkonu. Súd prvého stupňa tvrdenie žalovanej v 1. rade, že úmysel svojho
otca ukrátiť veriteľa poznať nemohla z dôvodu, že o jeho podnikateľských aktivitách, prípadne dlžobách
nemala žiadnu vedomosť, súd prvého stupňa vyhodnotil za účelovú. Dôvodom uzatvorenia darovacej
zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam medzi ňou a rodičmi mala byť skutočnosť, že spolu s rodinou
býva v H. a vzhľadom na väčšiu vzdialenosť medzi jej trvalým pobytom a pobytom rodičov, jej títo nemohli
poskytnúť pomoc so starostlivosťou o maloleté deti tak, ako by chceli. Keďže jej manžel pracovne
pôsobí mimo územia Slovenskej republiky, navrhli jej, aby sa spolu s rodinou k nim presťahovala a
týmto sa vytvoril priestor poskytnúť jej pomoc v starostlivosti o deti. Uvedené tvrdenie súd prvého stupňa
vyhodnotil za účelové z dôvodu, že žalovaná v 1. rade napriek uzatvoreniu predmetnej darovacej zmluvy
sa k rodičom nikdy neprisťahovala, doposiaľ sa zdržiava v mieste svojho bydliska a v rozhodnom období
boli predmetné nehnuteľnosti výlučne užívané jej rodičmi až do uzatvorenia darovacej zmluvy medzi
ňou a žalovaným v 2. rade, na základe ktorej predmetnú nehnuteľnosť spolu s rodičmi začal užívať aj jej
brat s rodinou. Tvrdeniu žalovanej v 1. rade, že o úmysle otca ukrátiť veriteľa nevedela, ani pri náležitej
opatrnosti poznať nemohla, na základe uvedených skutočností a s poukazom na tvrdenie, že s rodičmi
mala dobré vzťahy a bola s nimi v pravidelnom kontakte, súd prvého stupňa neuveril a vyhodnotil za
účelové a nedôveryhodné. Na základe uvedených skutočností preto mal súd prvého stupňa za to, že
žalovaná v 1. rade neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že úmysel otca ukrátiť veriteľa (žalobcu)
nepoznala, pričom podľa názoru súdu prvého stupňa jej tento úmysel pri náležitej opatrnosti musel byť
známy. Na základe uvedených skutočností, preto súd prvého stupňa vyhovel žalobe v časti o určenie
neúčinnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi otcom žalovaných a žalovanou v 1. rade dňa 2.7.2007
tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Pokiaľ ide o námietky žalovaných o neurčitosti označenia
nehnuteľností, ktoré boli predmetom odporovaného právneho úkonu, súd prvého stupňa poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 30Cdo 1239/2007 zo dňa 19.12.2007, z ktorého vyplýva,
že žaloba spĺňa potrebné náležitosti na vecné prejednanie za predpokladu, ak z obsahu žaloby, resp.
zo spisu je možné zistiť zrozumiteľné a určité označenie odporovaného právneho úkonu s uvedením
jeho účastníkov, dátumu a predmetu, v danom prípade prevádzané nehnuteľnosti, ktorých konkrétna
špecifikácia vyhovuje požiadavke ich individualizácie a požiadavku, čoho sa žalobca domáha nie je
možné vykladať tak, že samotný žalobca je povinný súdu presne uviesť návrh znenia výroku jeho
rozsudku. Z výsledkov vykonaného dokazovania je však nesporné, že žalovaná v 1. rade už nie je
vlastníčkou nehnuteľností z odporovaného právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 2.7.2007, ktoré
previedla darovacou zmluvou zo dňa 21.8.2008 v prospech žalovaného v 2. rade. Prvostupňový súd v
tejto súvislosti poukázal na znenie ust. § 42b ods. 4 OZ s tým, že z uvedeného zákonného ustanovenia
vyplýva, že ak vec dlžníka, ktorú získal žalovaný odporovaným právnym úkonom, už u seba nemá, môže
veriteľ požadovať náhradu v peniazoch od toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, pričom
výška uvedenej náhrady je limitovaná výškou získaného prospechu. Z obsahu citovaného zákonného
ustanovenia teda vyplýva, že veriteľ musí najprv úspešne odporovať právny úkon dlžníka v prospech
osoby blízkej, ktorým bol ukrátený na uspokojení svojej vymáhateľnej pohľadávky a až následne, ak
to, čo z majetku dlžníka týmto odporovaným právnym úkonom ušlo, sa už nenachádza v dispozícii
osoby, v prospech ktorej bol tento odporovaný právny úkon realizovaný, sa môže domáhať voči nej
náhrady získaného prospechu odporovateľným právnym úkonom. Odporovateľnosť právneho úkonu
totižto nemožno riešiť ako predbežnú otázku. Neúčinnosť právneho úkonu nastáva až právoplatnosťou
rozsudku, ktorým bolo žalobe podľa § 42a Občianskeho zákonníka vyhovené. Vlastnícke právo toho,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie
je podmienkou úspešného uplatnenia odporovateľného právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 42
Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.4.2007 4Cdo 44/2007, R5/2008).
Tvrdenie žalovaných, že ich otec v súčasnej dobe disponuje ďalším nehnuteľným majetkom, ktorý
získal ako záložný veriteľ na základe podaného návrhu na vklad v auguste roku 2011 postačujúci
na úhradu pohľadávky veriteľa - žalobcu je právne irelevantná, keďže rozhodujúcim predpokladom
úspešnosti žaloby o neúčinnosti právneho úkonu v súlade s ust. § 42 a nasl. Občianskeho zákonníka je

skutočnosť, že v čase uzatvorenia odporovaného právneho úkonu dlžník nedisponoval ďalším majetkom
postačujúcim na uspokojenie pohľadávky veriteľa bez ohľadu na to, že po uzatvorení takéhoto právneho
úkonu následne nadobudol ďalší majetok, ktorý by umožnil pohľadávku veriteľa uspokojiť.

Prvostupňový súd o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná v 1. rade, a to proti výroku o určení neúčinnosti
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutej
časti zmenil tak, že žalobu o neúčinnosť právneho úkonu zamietne a zároveň si uplatnila náhradu
trov konania. Odvolateľka v odvolaní okrem iného uviedla, že súd prvého stupňa neprihliadol na
skutočnosti ňou uvádzané, ako aj samotným Z. Y. v čase, keď vystupoval v konaní ako žalovaný a
neskôr ako vedľajší účastník a ktoré spočívali v tom, že Z. Y. v čase úkonu vlastnil aj iný majetok,
ktorý postačoval na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Súd prvého stupňa síce v závere napadnutého
rozhodnutia hodnotí tvrdenia žalovaných, že ich otec disponuje v súčasnej dobe ďalším nehnuteľným
majetkom, ktorý získal ako záložný veriteľ, za právne irelevantné, lebo predpokladom úspešnosti žaloby
o neúčinnosti právneho úkonu v súlade s ust. § 42 a nasl. Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že v
čase uzatvorenia odporovaného právneho úkonu dlžník nedisponoval ďalším majetkom postačujúcim na
uspokojenie pohľadávky veriteľa bez ohľadu na to, že po uzatvorení takéhoto právneho úkonu následne
nadobudol ďalší majetok, ktorý by umožnil pohľadávku veriteľa uspokojiť, ale podľa názoru odvolateľky
súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie vo vzťahu k nadobudnutiu ďalšieho
majetku po vykonaní odporovaného úkonu na strane dlžníka Z. Y., pretože z predložených dôkazov,
ako aj z výpovede JUDr. Hodermarského vyplynulo, že Z. Y. bol majiteľom peňažnej pohľadávky, z
titulu ktorej bol aj záložným veriteľom k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX pre nehnuteľnosti
k. ú. I. G. vedené na spoločnosti Zamos, s.r.o. zo záložnej zmluvy. Toto záložné právo bolo zriadené
na zabezpečenie pohľadávky pôvodného záložného veriteľa PROPERTY PLUS, a.s. voči záložcovi
Daniel Plus, s.r.o. vo výške 58.138.233,- Sk a zriadené zmluvou zo dňa 21. 8. 2003 a prešlo spolu s
predmetnou pohľadávkou je postúpením zo strany veriteľa PROPERTY PLUS, a.s. na nadobúdateľa
Z. Y.. Majetok dlžníka nie je tvorený len hnuteľnými a nehnuteľnými vecami, ale aj pohľadávkami na
peňažné plnenie. Takého pohľadávky sú takisto postihnuté exekúciou (vykonanie exekúcie prikázaním
pohľadávky). Preto odvolateľka tvrdí, že v čase vykonania úkonu darovacej zmluvy zo dňa 2. 7. 2007 mal
Z. Y. iný majetok, konkrétne predmetnú pohľadávku v nominálnej hodnote 58.000.000,- Sk zabezpečenú
záložným právom k nehnuteľnostiam v hodnote postačujúcej na úhradu pohľadávky žalobcu. Keďže
predmetnú pohľadávku 58.000.000,- Sk nadobudol Z. Y. od žalobcu a s odplaty za jej postúpenie
vznikla žalobcovi prisúdená pohľadávka 1.810.000,- Sk, preto mal žalobca vedomosť aj o záložnom
práve, aj o hodnote založených nehnuteľností, ktorá je dostačujúca pre uspokojenie vymáhanej
pohľadávky. Keďže žalobca nepostupoval v exekúcii tak, aby túto pohľadávku si bol prikázal, dlžník
Z. Y. výkonom záložného práva nadobudol založené nehnuteľnosti do svojho vlastníctva v priebehu
konania, pričom hodnota nadobudnutých nehnuteľností je určená znaleckým posudkom vypracovaným
Ing. K. O. vo výške 192.056 Eur. Na základe uvedeného odvolateľka má za to, že nie sú splnené
podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, odporovanej darovacej zmluvy zo dňa 2. 7. 2007, lebo
bolo preukázané, že už v čase vykonania tohto úkonu bol dlžník vlastníkom pohľadávky, ktorá bola reálne
vymožiteľná zriadeným záložným právom na nehnuteľnostiach v hodnote postačujúcej na vymoženie
pohľadávky žalobcu. Ďalej sa odvolateľka domnieva, že pre rozhodnutie je dôležitý stav v čase vydania
rozhodnutia a keďže bolo preukázané v čase vydania rozhodnutia, že dlžník Z. Y., vedľajší účastník v
spore, nadobudol majetok výkonom záložného práva, z ktorého môže byť žalobca uspokojený, nemôže
sa žalobca domáhať náhrady podľa § 42b ods. 4 OZ voči nej ako žalovanej v 1. rade, a preto na takomto
určení odporovateľnosti právneho úkonu už nie je daný naliehavý právny záujem.

K odvolaniu žalovanej v 1. rade sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý sa stotožnil s dôvodmi odvolania a
pripojil znalecký posudok č. 57/2011 o cene nehnuteľností, ktorými bola v čase odporovaného právneho
úkonu zabezpečená jeho pohľadávka. Tým, že v súčasnosti na tieto nehnuteľnosti vo svojom výlučnom
vlastníctve realizovaným výkonom záložného práva.

K odvolaniu žalovanej v 1. rade sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania.

Vedľajší účastník doplnil svoje vyjadrenie k odvolaniu, kde poukázal na to, že sa pojednávania dňa
15. 6. 2011 nezúčastnil zo zdravotných dôvodov a nebol oboznámený s výpoveďou JUDr. Petra
Hodermarského a že výpoveď tohto svedka je neúplná, z veľkej časti zavádzajúca. Poukázal na to, že v
čase vzniku záväzku bol vlastníkom hnuteľných vecí v hodnote 8.400.000,- Sk, ďalej že bol vlastníkom
pohľadávky zabezpečenej záložnou zmluvou zapísanou v LV správou katastra nehnuteľností na prvom
mieste. Ďalej poukázal na vyjadrenie JUDr. Hodermarského zo dňa 23. 1. 2012 s tým, že nebolo jeho
snahou ukrátiť veriteľa a keďže nešlo o ukrátenie veriteľa, nemal dôvod oznamovať svoje záväzky svojim
deťom. Zároveň žiadal opätovne vypočuť JUDr. Hodermarského.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom výroku v zmysle zásad
upravených v ust. § 212 O.s.p. spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovanej v 1. rade nie je dôvodné.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne z neho vyvodil právne závery a vo veci aj správne
rozhodol, pričom odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
na ktoré v ostatnom odkazuje.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam zo strany žalovanej v 1. rade odvolací súd poukazuje na to, že dlžník
otec žalovaných pohľadávku právoplatne priznanú doposiaľ ani čiastočne žalobcovi neuhradil a jednalo
sa o taký právny úkon, ktorým sa zhoršila možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky, teda nemusí
ísť o úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka, stačí že tieto úkony zmenšujú majetkovú
podstatu dlžníka na úkor veriteľa.

Z výpisu a LV č. XXX k. ú. I. G. v časti ťarchy vyplývajú ťarchy na základe rozhodnutí o zriadení záložného
práva okrem iných pre Daňový úrad Košice I. a Colný úrad Prešov (§ 157 ods. 1 zákona č. 233/1995
Z. z.).

Samotná okolnosť, že vedľajší účastník nadobudol vlastnícke právo k ďalším nehnuteľnostiam v
roku 2011, ktorých výťažok by postačil na úhradu pohľadávky veriteľa je irelevantná vo vzťahu k
prejednávanej veci. Podľa názoru odvolacieho súdu vedľajšiemu účastníkovi nič nebránilo, aby od roku
2011 z nadobudnutých nehnuteľností uspokojil pohľadávku žalobcu.

Z výpovede svedka JUDr. Petra Hodermarského na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby uviedol,
prečo doposiaľ nedošlo k speňaženiu majetku, pokiaľ pán Y. tento majetok má za účelom uspokojenia
pohľadávky oprávneného žalobcu, uviedol s poukazom na tú skutočnosť, že tento majetok je, ale v
mnohých prípadoch je tento majetok, kde pôsobí napr. pri obchodných spoločnostiach pán Y. ako jediný
spoločník, teda aj majiteľ zaťažený právami iných osôb, v danom prípade záložnými veriteľmi, kde ja
toho času neviem uviesť, v akej výške táto pohľadávka je. Ďalej uviedol okrem iného na otázku súdu,
či teda doposiaľ zistený majetok žalovaného v 1. rade by postačoval pri jeho speňažení na úhradu
pohľadávky oprávneného, toho času by sa k tomu vyjadriť nevedel, a to s poukazom na tú skutočnosť,
že jednak tu existuje majetok, ktorý je zaťažený právami tretích osôb, ktoré majú prednostné právo na
uspokojenie svojej pohľadávky aj v prípade vykonania speňaženia v rámci predmetného exekučného
konania a ďalej musí posudzovať aj hospodárnosť exekučného konania s tým, aby prípadné speňaženie
majetku povinného nepostačovalo iba na úhradu priamych nákladov exekučného konania bez možnosti
uspokojenia pohľadávky oprávneného, čo je možné preukázať aj prípadným predajom spoluvlastníckych
podielov na lesoch, kde ja mám povinnosť najprv ponúknuť tento spoluvlastnícky podiel na predaj
ostatným spoluvlastníkom, ktorí majú predkupné právo.

Odvolací súd musel prihliadnuť na výpoveď súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského, ktorý
spochybnil bonitu záložného práva žalobcu vo vzťahu k nehnuteľnostiam opísaným v odvolaní
žalovaného. Na pojednávaní dňa 15. 6. 2011 dokonca spochybnil úplnú úspešnosť uspokojenia
pohľadávky žalobcu aj napriek jeho prednostnému záložnému právu (pohľadávka vo výške 1.810.000,-

Sk, nehnuteľnosť s príslušným záložným právom, ktorá podľa odvolateľa má postačovať 12 - 13.000 Eur
alebo zrážky z dôchodku 23 rokov). Na dôvažok je potrebné ešte poukázať na to, že súdny exekútor
nemal ani vedomosť o záložnom práve veriteľa - vedľajšieho účastníka, čo sa mohol dozvedieť len od
vedľajšieho účastníka.

Odvolací súd na dôvažok uvádza, že podľa č. l. 100 a 101 spisu je zrejmé, že účastníci konania, ako aj
vedľajší účastník nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

Za takejto situácie, keď všetky námietky uvedené v odvolaní sú neopodstatnené a rozsudok súdu prvého
stupňa je vecne správny, tak potom odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. rozsudok v napadnutom
vyhovujúcom výroku potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 30. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.