Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. december 2012

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/111/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8305209577
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8305209577.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.
Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci navrhovateľa X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. X. X, C., zast. Ing. F. A., A. XX, C. proti odporcovi M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, X., zast.
JUDr. Vitalijom Frankom, Slovenská 69, Prešov, o zaplatenie 24.563,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 10C 198/2005-361 zo dňa 27.03.2012 a o
odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 10C 198/2005-402 zo dňa 11.05.2012
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 10C 198/2005-361 zo dňa 27.03.2012.

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 10C 198/2005-402 zo dňa 11.05.2012 tak, že navrhovateľ
je povinný uhradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.739,05 Eur a trovy právneho zastúpenia 5.202,02
Eur na účet právneho zástupcu odporcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol. Priznal odporcovi náhradu trov konania
a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť na účet Okresného súdu Humenné trovy znaleckého
dokazovania vo výške 335,26 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k
uzavretiu zmluvy o pôžičke dňa 24.07.2003, predmetom ktorej bola suma 740.000 Sk. Z obsahu
tejto zmluvy o pôžičke vyplýva, že veriteľ, teda navrhovateľ, uvedené sumu v tejto zmluve uhradil v
hotovosti odporcovi pred podpisom zmluvy. Podpisom zmluvy odporca potvrdil prevzatie týchto peňazí.
Účelom požičania peňazí, tak ako to vyplýva zo zmluvy o pôžičke, bola tá skutočnosť, že tieto finančné
prostriedky mali slúžiť ako záloha na kúpu nehnuteľností, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX
k. ú. X.. Účel týchto požičaných finančných prostriedkov potvrdzuje aj uzavretá zmluva o budúcej zmluve
zo dňa 24.07.2003 medzi predávajúcim M. M. a kupujúcimi X. A. a Q. A., predmetom ktorej mali byť
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k ú. X..

Na základe vykonaného dokazovania však nebolo preukázané, či skutočne došlo k odovzdaniu
finančných prostriedkov zo strany navrhovateľa odporcovi. V priebehu celého konania zástupca
navrhovateľa tvrdil, že finančné prostriedky patrili navrhovateľovi, avšak tento nebol ani pri podpise
zmluvy, a preto by žiadne okolnosti podpisu zmluvy nevedel ozrejmiť, čo tvrdil zástupca navrhovateľa.

Taktiež tvrdil, že finančné prostriedky patrili navrhovateľovi, boli mu poskytnuté pred uzavretím tejto
zmluvy.

Svedok Q. A. pred prvostupňovým súdom uviedol, že k požičaniu finančných prostriedkov malo dôjsť
tým spôsobom, že došlo k zaplateniu sumy 150.000 Sk, čím bol zachránený odporca pred exekúciou,
ktorá suma bola zaplatená R. M.. Boli uhradené ďalej píly alebo kotúče na píly, v hodnote 180.000
Sk, došlo k zaplateniu energií vo výške 160.000 Sk. Tieto peniaze boli odovzdané odporcovi v
hotovosti, on ich potom uhradil na príslušný účel. Ani svedok a ani zástupca navrhovateľa žiadne
doklady o týchto platbách nemajú. Ďalej svedok uviedol, že časť pôžičky v hodnote 300.000 Sk bola
realizovaná hotovosťou v Q.. Z jeho výpovede však nie je jednoznačné, či táto suma bola suma, ktorá
je zahrnutá neskôr v zmluve o pôžičke zo dňa 24.07.2003, alebo či táto suma sa týka zmluvy o budúcej
zmluve zo dňa 24.07.2003. Zo strany navrhovateľa teda nebolo jednoznačne preukázané, kedy a kde
došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov odporcovi, platby nie sú podložené žiadnymi dôkaznými
prostriedkami. Preto prvostupňový súd mal za to, že napriek tomu, že došlo k uzavretiu zmluvy o
pôžičke a napriek tomu, že odporca svojim podpisom na tejto zmluve o pôžičke potvrdil prevzatie týchto
finančných prostriedkov, ktoré mali byť mu požičané pred uzavretím zmluvy, nebolo v konaní zo strany
navrhovateľa preukázané, kedy, kde a v akej výške tieto finančné prostriedky odporcovi odovzdal. Preto
prvostupňový súd návrh na úhradu sumy 740.000 Sk zamietol vychádzajúc z ust. § 657 Občianskeho
zákonníka.

Prvostupňový súd preto nepriznal navrhovateľovi ani nárok na úroky z omeškania.

O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., kde štát má podľa výsledkov konania proti
účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie
od súdnych poplatkov. Bolo zistené, že vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom z
odboru písmnoznalectva, odvetvie ručné písmo. Finančná čiastka vo výške 335,26 Eur bola hradená z
rozpočtových prostriedkov súdu, preto je povinnosť neúspešného navrhovateľa túto čiastku uhradiť.

Prvostupňový súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namietal rozhodnutie
súdu prvého stupňa a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi sumu 24.563,50 Eur spolu so 7,5 % ročným úrokom zo sumy 24.563,50 Eur
od 16.08.2003 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 0,1 % za každý deň omeškania zo sumy
24.563,50 Eur od 16.08.2003 do zaplatenia. Uplatnil trovy konania. Všetko žiadal uhradiť v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením prvostupňového súdu, že nebolo preukázané, či skutočne došlo k
odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany navrhovateľa odporcovi. Poukázal na skutočnosť, že na
pojednávaní dňa 17.09.2009 zástupca navrhovateľa uviedol, že odporcovi boli poskytované v hotovosti
finančné prostriedky na kúpu dreva, na splátky dlhov, lízingových splátok. Tvrdenie doložil aj potvrdením
ČSOB a.s. zo dňa 27.06.2003 o vklade sumy 3.000 Eur na lízingovú splátku odporcu. V tom čase bola
hodnota jedného eura približne 43,10 Sk. Ďalej poukázal na to, že v zápisnici zo dňa 23.01.2008 odporca
pred dožiadaným súdom pri výsluchu svedka A. uviedol, že pán A. za odporcu zaplatil istinu 150.000
Sk a dve splátky po cca. 24.000 Sk. Tieto peniaze poslal pán A. priamo do banky na účet. Sám odporca
teda potvrdil poskytnutie pôžičky úhradou na jeho dlh v IRB. Takisto aj svedok Q. A. potvrdil, že pán A.
odovzdal odporcovi obálku s peniazmi. To isté potvrdil aj pri svojom ďalšom svedeckom výsluchu. Týmto
bolo preukázané reálne odovzdanie finančných prostriedkov, teda bola splnená reálna povaha zmluvy.

Navrhovateľ namietal tvrdenie prvostupňového súdu, že nie je možné vydedukovať, či suma 300.000
Sk je zahrnutá v zmluve o pôžičke alebo sa týka zmluvy o budúcej zmluve. Zo zmluvy o budúcej zmluve
vyplýva, že kúpna cena nehnuteľností, ktorých sa zmluva o budúcej zmluve týka bude uhradená tak, že

na jej úhradu sa započíta pôžička vo výške 740.000 Sk. Nie je uvedené nikde v tejto zmluve, žeby sa
mala kúpna cena platiť iným spôsobom.

V priebehu konania zástupca navrhovateľa Ing. F. A. a svedok Q. A. zhode uviedli, že odporcovi boli
požičané finančné prostriedky, na aký účel, že išlo o úhradu lízingových splátok, kúpu dreva, vyplatenie
píl, resp. kotúčov na píly. Odporca naopak od počiatku menil svoje výpovede, namietal pravosť svojho
podpisu na zmluve o pôžičke. Preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu navrhovateľa
vyhovieť.

K odvolaniu navrhovateľa písomne odporca uviedol, že nikdy nedošlo k reálnemu naplneniu inštitútu
pôžičky podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd vyhodnotil dôkaznú situáciu riadne a
správne, navrhovateľ nebol v konaní ani raz vypočutý a platí, že dôkazné bremeno je na navrhovateľovi.
Sám právny zástupca navrhovateľa tvrdil, že vypočuť navrhovateľa by bolo bezúčelné vzhľadom na to,
že on peniaze nikdy navrhovateľovi neodovzdal a ani ich nepožičal. Vychádzajúc z tvrdenia zástupcu
navrhovateľa mal za to, že navrhovateľ nebol vecne aktívny legitimovaný, čo je procesná prekážka v
konaní. Navrhol, aby odvolanie bolo zamietnuté ako nedôvodné a bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212
O.s.p., vo veci nenariadil podľa § 214 ods. 1,2 O.s.p. odvolacie pojednávanie. Vo veci bolo nariadené
verejné vyhlásenie rozsudku, ktoré bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 30.10.2012 o 16.00 hod.

Odvolací súd zistil, že prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil
a správne vo veci aj rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje síce so stručnými,
ale správnymi závermi rozsudku súdu prvého stupňa. Vzhľadom na stručnosť týchto dôvodov ako
aj vzhľadom na odvolacie námietky navrhovateľa je potrebné uviesť, že v ust. § 657 Občianskeho
zákonníka je upravená zmluva o pôžičke, na základe ktorej prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Zmluva o pôžičke má reálnu povahu, tak ako na to poukázal súd prvého stupňa. Nepostačuje na
jej platné uzavretie len vzájomný konsenz zmluvných strán. Predpokladom pre platné uzavretie tejto
zmluvy je aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Ide teda o reálny kontrakt, kde okrem
samotného uzavretia zmluvy o pôžičke je potrebný ďalší úkon a to odovzdanie predmetu pôžičky
dlžníkovi. Iba odovzdaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo
požičané a veriteľovi vzniká právo požadovať vrátenie pôžičky. Nie je podmienkou platného uzatvorenia
zmluvy o pôžičke písomná forma zmluvy o pôžičke. Tak ako to správne uviedol odporca vo vyjadrení k
odvolaniu, v konaní o vrátenie pôžičky je dôkazné bremeno na strane navrhovateľa o tom, že plnenie
odporcovi poskytol a takisto o tom, že plnenie bolo poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej
s odporcom.

Z obsahu prvostupňového konania navrhovateľ nepreukázal tak, ako to správne konštatoval
prvostupňový súd, že skutočne navrhovateľ X. A., nar. XX.XX.XXXX odovzdal odporcovi reálne plnenie
na základe zmluvy o pôžičke vo výške 740.000 Sk a teda, že uvedenú finančnú čiastku reálne odporcovi
poskytol a má právo túto čiastku od odporcu žiadať. V priebehu celého konania bolo zistené, že zástupca
navrhovateľa Ing. F. A. konal spoločne so svedkom Q. A. a požičiaval finančné prostriedky odporcovi,
čo nakoniec odporca ani nevyvrátil, keď potvrdil, že dostal od zástupcu navrhovateľa finančnú čiastku
150.000 Sk určenú na úhradu dlhu vo vzťahu k IRB, a ďalej že mu bola poskytnutá dvakrát suma 24.000
Sk na úhradu úveru.

Z výsluchu svedka Q. A. však vyplýva, že pokiaľ svedok tvrdil v priebehu svojich svedeckých výpovedí,
že finančné prostriedky poskytoval odporcovi pán A., mal tým namysli konkrétne E.. F. A. st. Nebolo
preukázané, že tieto finančné prostriedky poskytoval navrhovateľ X. A..

V priebehu celého konania navrhovateľ nepreukázal, že Ing. F. A. vystupoval v jeho mene, že v jeho
mene vykonával resp. poskytoval finančné prostriedky odporcovi, dokonca sám Ing. F. A. potvrdil, že
synovi pri tejto záležitosti asistoval. Ing. F. A. oznámil, že syn X. A. je v L., preto sa nemohol ani zúčastniť
pojednávania a o týchto transakciách vrátane podpisu zmluvy o pôžičke nemal dostatok vedomostí.

Preto záver prvostupňového súdu o tom, že navrhovateľ neposkytol odporcovi finančné prostriedky
je správny, navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, ktorým mal preukázať reálne plnenie zmluvy
o pôžičke. K reálnemu plneniu zo strany navrhovateľa nedošlo, v skutočnosti finančné prostriedky
poskytovala iná osoba (zrejme Ing. F. A.), preto navrhovateľ, keďže neuniesol dôkazné bremeno,
nemohol byť v konaní úspešným.

Naviac, tak ako to správne uviedol aj prvostupňový súd, nebolo zistené kedy a v akej sume bola celkovo
suma 740.000 Sk odporcovi poskytnutá, keď zástupca navrhovateľa v priebehu konania jednoznačne
nepreukázal, z čoho vlastne suma 740.000 Sk pozostáva, pokiaľ mala byť plnená postupne a v splátkach.
Aj uvedená skutočnosť je na ťarchu navrhovateľa a preto nie je možné v tejto časti v súvislosti s
predchádzajúcimi dôvodmi uvedenými odvolacím súdom návrhu navrhovateľa vyhovieť.

Ostatné odvolacie námietky považoval odvolací súd za právne bezvýznamné.

Preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil.

Napadnutým uznesením č. k. 10C 198/2005-402 zo dňa 11.05.2012 prvostupňový súd uložil
navrhovateľovi povinnosť uhradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.739,05 Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 7.085,32 Eur na účet právneho zástupcu odporcu v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

Prvostupňový súd tak rozhodol potom, čo odporca po vyhlásení rozsudku v stanovej lehote vyčíslil svoje
trovy konania aplikujúc ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Prvostupňový súd priznal odporcovi nárok na náhradu trov konania, pretože v konaní bol úspešným
účastníkom konania. Odmenu ustálil na 403,30 Eur za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a spolu priznal odmenu za úkony právnej služby, ktoré presne odôvodnil v
napadnutom uznesení, vrátane režijného paušálu. Následne priznal aj náhradu cestovného, náhradu za
stratu času a DPH vo výške 20 % od 01.10.2007, kedy sa stal právny zástupca odporcu platcom DPH.

Prvostupňový súd právnemu zástupcovi odporcu nepriznal uplatnený nárok na odmenu za poradu s
klientom dňa 24.04.2006 a režijný paušál za tento úkon, pretože prvá porada s klientom je odmeňovaná
v rámci § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Taktiež za odvolanie proti rozsudku a odvolanie proti uzneseniu
prvostupňový súd posúdil ako jeden úkon, pretože bolo podané len jedno odvolanie, ktoré obsahovalo
odvolanie proti obom rozhodnutiam súdu prvého stupňa. Za tieto odvolania pri jednom procesnom úkone
patrí odmena len jeden raz.

Teda spolu boli priznané trovy právneho zastúpenia vo výške 7.085,32 Eur.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Navrhovateľ namietal
rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k trovám konania, pretože bola priznaná odmena za úkony, za
ktoré odmena právnemu zástupcovi odporcu neprináleží. Dňa 24.04.2006 si uplatňuje trovy za prevzatie

veci a prvú poradu s klientom. Následne dňa 31.05.2006 si opätovne uplatňuje trovy za ďalšiu poradu
s klientom, hoci sa medzi tým žiadny úkon vo veci neuskutočnil.

Následne bolo súdne pojednávanie trikrát odročené, vo veci neboli nové žiadne právne skutočnosti a
právny zástupca odporcu si opäť účtuje odmenu za ďalšiu poradu s klientom.

Dňa 31.05.2009 prebiehalo vo veci prvé súdne pojednávanie. Po jedinom súdnom pojednávaní si právny
zástupca účtuje trovy za štúdium súdneho spisu a opäť ďalšiu poradu s klientom.

Právny zástupca odporcu si neoprávnene zvyšuje svoju odmenu uvádzaním úkonu ďalšia porada s
klientom.

Žiadal, aby súd odmenu právneho odporcu o uvedené úkony znížil.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu vo vzťahu k trovám konania odporca uviedol, že rozhodnutie
prvostupňového súdu považuje za zákonné a správne a odvolanie navrhovateľa navrhuje zamietnuť ako
nedôvodné.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212
O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1,2 O.s.p. a zistil, že
odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Z uvedeného vyplýva, že povinnosť neúspešného účastníka konania nahradiť t rovy konania nezahŕňa
všetky trovy, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd nemôže
zaviazať účastníka na náhradu tých trov, ktoré druhý účastník počas konania vynaložil zbytočne.

Prvostupňový súd správne zistil, že odporcovi patrí odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č.
655/2004 Z. z. za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 11.04.2006, vrátane prvej porady s klientom dňa
24.04.2006 vo výške 403,30 Eur. Následne dňa 11.05.2006 právny zástupca odporcu si opäť vyúčtoval
odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za ďalšiu poradu s klientom (v odvolaní
nesprávne uvedený dátum 31.05.2006).

Odvolací súd konštatuje, že uvedený úkon odporcu nebol účelný, pretože predchádzajúce pojednávanie
dňa 15.03.2006 bolo odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. O tomto stave konania
pri preberaní plnomocenstva dňa 11.04.2006 mal byť právny zástupca odporcu informovaný. Táto
informácia mu mala byť poskytnutá najneskôr pri prvej porade s klientom a to dňa 24.04.2006, za
ktorú mu bola priznaná odmena. Teda od uvedeného pojednávania dňa 15.03.2006 do 11.05.2006 sa
neuskutočnili žiadne úkony v prejednávanej veci v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k zmene skutkového
stavu, resp. k zmene spôsobu zastúpenia odporcu na pojednávaní, a preto úkon s názvom ďalšia porada
s klientom dňa 11.05.2006 nebol vykonaný účelne. Preto odporcovi nárok na náhradu za tento úkon
nepatrí.

Dňa 12.06.2007, 17.06.2008 a 30.09.2008 boli pojednávania pred prvostupňovým súdom odročené
bez meritórneho prejednania veci. Dňa 20.11.2008 si opätovne podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. uplatnil zástupca odporcu nárok na náhradu za úkon ďalšia porada s klientom vo
výške 403,30 Eur. Z obsahu spisového materiálu však nevyplýva, že by v prejednávanej veci boli
vykonané ďalšie procesné úkony, resp. dokazovanie, ktoré by malo vplyv na právne zastúpenie odporcu

v prejednávanej veci, preto opätovne ďalší úkon s názvom ďalšia porada s klientom tak ako to bolo
uvedené v predchádzajúcom odseku vo vzťahu k porade s klientom zo dňa 11.05.2006 nebol účelne
vykonaný úkon zo strany zástupcu odporcu. Ani za tento úkon odporcovi nárok na náhradu trov konania
nevznikol.

Následne bolo vo veci nariadené pojednávanie dňa 17.02.2009, ktoré bolo odročené. Na tomto
pojednávaní bol prítomný odporca spolu so zástupcom odporcu.

Dňa 03.03.2009 a 28.04.2009 sa dostavil pred prvostupňový súd odporca, ktorý nahliadol do súdneho
spisu a zabezpečil vyhotovenie fotokópií označených listín. Po dvoch pojednávaniach, ktoré boli
odročené bez meritórneho prejednania veci a bez akýchkoľvek dôkazov, ktoré mali byť na pojednávaní
vykonané, sa dňa 04.08.2009 na prvostupňový súd dostavil právny zástupca odporcu, ktorý nazrel do
súdneho spisu. Nárok na odmenu za tento úkon však zástupcovi odporcu nepatrí, pretože ide o úkon,
ktorý v prejednávanej veci nebol účelným úkonom, pretože od posledného pojednávania dňa 17.02.2009
do vykonania uplatňovaného úkonu odporca dvakrát nahliadol do súdneho spisu, žiadne procesné úkony
zo strany účastníkov konania vykonané neboli a nazretím do spisu sa dôkazná situácia nezmenila. Po
nazretí do spisu právny zástupca odporcu ani nenavrhoval vykonanie žiadnych ďalších dôkazov. Nie je
zrejmý účel tohto úkonu vo vzťahu ku konaniu súdu a vo vzťahu k procesným návrhom odporcu. Tento
úkon je potrebné považovať za neúčelný.

Taktiež ďalšia porada s klientom dňa 27.01.2009 sa vzhľadom na procesnú situáciu nejaví účelná.
Nasledovala ihneď po porade s klientom zo dňa 20.11.2008 po troch odročujúcich pojednávaniach,
kedy opäť procesná situácia v prejednávanej veci nebola zmenená a pojednávanie vzhľadom na
ospravedlnenie zástupcu odporcu, ktoré bolo pôvodne vytýčené na 03.02.2008 (zrejme 2009) bolo
preložené na 17.02.2009. Preto odvolací súd nevidí účel vykonania tohto úkonu a vo vzťahu ku všetkým
namietaným štyrom úkonom sa javí zo strany odporcu ako snaha o bezdôvodné navýšenie trov právneho
zastúpenia.

Preto odvolací súd za uvedené štyri úkony právnej služby znížil priznanú odmenu prvostupňovým súdom
po 403,30 Eur za každý úkon, vrátane režijného paušálu 1 x 5,44 Eur a 3 x 6,30 Eur a DPH vo výške
245,76 Eur, kde následne podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie prvostupňového súdu a priznal odmenu
trov právneho zastúpenia vo výške 5.202,02 Eur. Teda nedôvodne uplatnené a nesprávne priznané
prvostupňovým súdom ostali trovy právneho zastúpenia vo výške 1.883,3 Eur.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. §
142 ods. 1 O.s.p. V konaní si uplatnil trovy odvolacieho konania navrhovateľ, ktorý bol v odvolacom
konaní neúspešným účastníkom konania, preto mu odvolacie trovy nepatria. Úspešný odporca si trovy
odvolacieho konania neuplatnil. Preto mu ich odvolací súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.