Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ludvika Bodnárová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/89/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211227552
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7211227552.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky S. L. nar.
X.X.XXXX bývajúcej O. na T. ul. č. X proti odporcovi P. L. nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu v F. J. na H.
ul. č. XXX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II
z 28.5.2013 č. k. 43P/16/2012 - 229 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného a o dlhu na výživnom.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od odporcu pre navrhovateľku naposledy
určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo 22.7.1997 č.k. 18C/14/1997-12 z 33,19 Eur (1.000,-
Sk) na 66 Eur mesačne od 5.10.2011, ktoré ho zaviazal prispievať navrhovateľke vždy do 15. dňa toho
- ktorého mesiaca vopred a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné 615 Eur za obdobie
od 5.10.2011 do 31.5.2013 povolil odporcovi splácať s bežným výživným po 20 Eur mesačne pod
následkom straty výhody splátok.
Proti výrokom o zvýšení výživného a o dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie odporca
s návrhom, aby ich odvolací súd zmenil tak, že zamietne návrh na zvýšenie výživného, pretože nie je
v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu navrhovateľky viac ako v doposiaľ určenom
rozsahu. Namietal, že súd nezistil dostatočne skutkový stav veci a na základe toho následne dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že súd úplne prekrútil jeho výpoveď a nesprávne si
prispôsobil právne ustanovenie o dobrovoľnom vzdaní sa výhodnejšieho zamestnania. Konajúcemu
súdu vytkol, že nevyhovel jeho návrhu na oslovenie miestnych úradov, aby sa vyjadrili ako žije. Poukázal
na to, že navrhovateľka si brigádne zarába, a že príjem jej matky je vyšší ako jeho. Poznamenal, že aj
príjem manžela matky navrhovateľky je vyšší ako matka prezentovala v priebehu konania.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutých výrokoch ako
vecne správny. Zdôraznila, že výživné bolo naposledy určené v roku 1997, keď mala 3 roky a to len
na 33,19 Eur mesačne. Konštatovala, že teraz má 18 rokov a jej výdavky stúpli vo všetkých smeroch.
Poznamenala, že ak odporca má dostatok prostriedkov, aby prispieval na výživu svojej dcéry, ktorá je
oveľa mladšia ako ona 66,39 Eur mesačne, musí si nájsť prostriedky na to, aby jej prispieval aspoň 66
Eur mesačne. Potvrdila, že si musí zarábať brigádne, aby si mohla uspokojovať všetky svoje výdavky
v potrebnom rozsahu.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania odporcu preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých
výrokoch aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a
zákonne rozhodol o zvýšení výživného od odporcu pre navrhovateľku na 66 Eur mesačne od 5.10.2011
do budúcna. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132
O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v
dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutých výrokov rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v
odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca ani v
priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné
rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke. Odvolací súd rovnako ako súd prvého
stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi
existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého
stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné
66 Eur mesačne, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku
a z nich vyplývajúce zásady, zohľadňuje zvýšené odôvodnené potreby navrhovateľky a je primerané
potencionálnemu príjmu odporcu, ktorý by mohol dosahovať, ak by plne využíval všetky svoje schopnosti
a možnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca pracoval od roku 2004 do roku 2009 ako
vodič taxislužby, avšak svoje podnikanie ukončil, pretože údajne nebol úspešný. Odporca však toto svoje
tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal a neuviedol žiadne objektívne okolnosti, ktoré by mu bránili
zamestnať sa na podobnej pozícii aj v súčasnosti. Zo stránky www.platy.sk vyplýva, že priemerný plat
vodiča je 634 Eur mesačne v hrubom. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine
je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý
by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako
nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a takzvanú potencionalitu
príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Odvolací súd je toho presvedčenia, že odporca bol
a je objektívne schopný dosahovať minimálne príjem 634 Eur mesačne v hrubom, aby si mohol plniť
svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v rozsahu 66 Eur mesačne a splácať dlžné výživné po
20 Eur mesačne a plniť si aj svoju ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. X. L.. Pomery odporcu, na
ktoré sa odvoláva, boli zohľadnené pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného, pretože výrazné
zvýšenie odôvodnených potrieb navrhovateľky a obdobie, ktoré uplynulo od poslednej úpravy výživného
v roku 1997, počas ktorej si odporca plnil svoju vyživovaciu povinnosť len v rozsahu 35 Eur mesačne,
by opodstatňovali zvýšenie výživného vo väčšom ako v určenom rozsahu. Je potrebné, aby si odporca
uvedomil, že zvýšené výživné 66 Eur mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň len 2,20 Eur,
nezohľadňuje ani len základnú mieru nevyhnutných potrieb navrhovateľky, z čoho nepochybne vyplýva,
že jej matka dopĺňa zdroj výživy na hranicu prospešnú pre jej vývoj v omnoho vyššom rozsahu ako
odporca. Pretože podiel matky na výživnom je niekoľkonásobne vyšší ako odporcov, je bezpredmetné, či
zarába viac ako odporca. Z tých istých dôvodov nebolo potrebné podrobnejšie skúmať, či manžel matky
skutočne zarába toľko, ako matka prezentovala pred súdom prvého stupňa. Na závere o správnosti
napadnutého rozsudku nič nemení ani zistenie, že navrhovateľka brigáduje, pretože príležitostný príjem
z brigádnickej činnosti dieťaťa pripravujúceho sa na budúce povolanie zásadne nezbavuje rodičov
vyživovacej povinnosti a nemá vplyv ani na určenie rozsahu výživného, pretože len málo zasahuje
do priemeru, v ktorom je táto povinnosť určená a slúži oprávnenému (dieťaťu) k dosiahnutiu určitého
prilepšenia a nie na úhradu jeho základných osobných potrieb. Pretože súd prvého stupňa rozhodol
správne aj o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti odporcu, o rozsahu a splatnosti dlhu na výživnom,
ktoré mu povolil splácať v primeraných mesačných splátkach, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny a podľa § 219 ods. 2 sa v odôvodnení
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.