Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. november 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/159/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712010643
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6712010643.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.11.2013 pred samosudcom JUDr.
Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného Š. S., stíhaného prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Tr. zákona a iné takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Š. S. L. W. C. P. U. W. , D.. XX.XX.XXXX S. W. D., H. N. R., P. XXXX/XX,

j e v i n n ý ,

že
dňa 18.09.2010 v čase asi o 18.00 hod na ulici P. Č.. XXXX/XX S. O. R., pred vchodom do bytového
domu fyzicky napadol M. H., D.. XX.XX.XXXX, H. N. R., P. XXXX/XX a to tým spôsobom, že po tom,
ako k nemu pristúpil, najprv do neho strkal a následne ho päsťou udrel do oblasti tváre, pričom M.D.
H. v dôsledku toho spadol na zem a po tom, ako sa postavil, opätovne dostal úder päsťou do oblasti
tváre, v dôsledku ktorého poškodený opätovne spadol na zem, kde zostal ležať, pričom mu obvinený
začal kopať do oblasti hlavy, čím svojím konaním spôsobil M. H.F., D.. XX.XX.XXXX, H. N. R., P. XXXX/
XX zranenia, a to zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, viacpočetné pomliaždeniny tváre s
opuchom, podkožnými krvnými podliatinami a zakrvácaním popod spojivku pravej očnej gule, ktoré si
vyžiadali dobu práceneschopnosti spojenú s dobou liečenia 14 dní,

t e d a

-inému úmyselne ublížil na zdraví,
-na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. d/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a
§ 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným:
M. H., D.. XX.XX.XXXX, N. R., P. XXXX/XX škodu vo výške 983,42 eur,
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35937874 škodu vo výške 51,43
eur,
Sociálna poisťovňa, Bratislava škodu vo výške 153,80 eur,
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., Košice, Železničná 1 škodu vo výške 153,70 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný Š. S. na hlavnom pojednávaní dňa 19.11.2012 uviedol, že nechce urobiť žiadne vyhlásenie,
ale chce sa vyjadriť ku skutku. Zároveň dodal, že sa približne okolo 17.45 sa vracal od syna, ktorému
bol pomáhať a smeroval do vchodu bytu. Bol v letnom oblečení v krátkych nohaviciach, tričku, šľapkách.
Prichádzal z ľavej strany vchodu a poškodený stál pod striebornou jedľou. Pod jedľou stál len poškodený
a jeho manželka a mali so sebou psa. Vchodové dvere do bytového domu boli v tom čase otvorené, túto
okolnosť z diaľky videl. Ako prišiel na úroveň brezy, tak poškodený na neho hanlivo zakričal, že prečo
nadával jeho manželke, pričom toto sa odohralo približne pred mesiacom alebo dvomi pred skutkom,
pričom sa nepatrične vyjadril na adresu manželky poškodeného. Poškodený mu hovoril, že či nechce
dostať po papuli a v čase, keď hovoril tieto slová, stál ešte pod jedľou. Pýtal sa, že za čo by mal dostať po
papuli. Následne ďalej smeroval do bytového domu, zostal tesne pred vchodovými dverami. Neobzeral
sa za seba, vtom prišiel z pravej strany poškodený a udrel ho päsťou do jeho ľavej strany tváre, konkrétne
do brady a do zubov. Voči tomuto úderu sa nestačil brániť. Potom nasledovali aj ďalšie údery, ale voči
týmto sa už bránil a to tak, že zdvihol obe ruky pred seba a snažil sa poškodeného a aj seba dostať
z miesta, kde ho napadol, aspoň pre vchod, pretože tam nebol veľký priestor. Pri tom, ako sa bránil,
zavadil rukou o brizolit. Nevie sa vyjadriť, či po prvotnom útoku ešte nejaké ďalšie útoky prekonali jeho
obranu, pretože on okrem toho, že sa bránil, sa snažil poškodeného odtlačiť. Nevie ako sa stalo, že
poškodený spadol na zem, a to na ľavý bok. V tom momente od neho odstúpil a nemal záujem ďalej
pokračovať v incidente. Niekoľkokrát mu hovoril, aby mu dali pokoj, že s nimi nechce mať nič spoločné.
Poškodený z ničoho nič vstal zo zeme a začal ho znovu atakovať tým, že na neho útočil oboma päsťami
do oblasti hlavy, proti ktorým sa bránil tak, že zdvihol ruky. Zase sa stalo, že v tej trme-vrme poškodený
spadol, obžalovaný od neho opätovne odstúpil a obžalovaný poškodenému hovoril, aby mu dali pokoj,
že s nimi nechce mať nič spoločné. Zase chvíľu trvalo, kým sa poškodený postavil a začal znovu do neho
útočiť s tým, že ho jeho žena povzbudzovala slovami „len mu daj“, namiesto toho, aby zabránila tomuto
incidentu. Po tom, ako poškodený na neho po tretíkrát zaútočil, sa znovu bránil. Miesto incidentu sa teraz
posunulo smerom k jedli, ale bolo na chodníku, na asfalte. Opätovne začal poškodený na neho útočiť a
snažil sa ho zasiahnuť do oblasti hlavy. Znovu pri tej trme-vrme sa zapotácal a spadol, poškodený dával
úžasnú energiu do tých úderov. Po tom ako poslednýkrát poškodený padol, padol na obrubník a na jeho
nohu. Takisto aj po tretíkrát od neho odstúpil a hovoril im, aby mu dali pokoj. Medzi druhým a tretím
incidentom manželka poškodeného volala políciu. Obžalovaný odišiel z tohto miesta a išiel smerom
ku garážam, aby sa trochu ukľudnil, vrátil sa naspäť a chcel ísť do vchodu. Ako sa vracal, dvere boli
zatvorené a pred nimi stála manželka poškodeného, ktorá ich zamkla zvonku a postavila sa pred tie
vchodové dvere. Medzitým ako prichádzal ku vchodu, tak registroval poškodeného a videl, ako mu tečie
malý pramienok krvi z nosa, nič iné nebolo na ňom vidieť. Po tom, ako k manželke poškodeného prišiel,
ona ho nechcela pustiť dnu a hovorila svojmu mužovi, že ide, preto jej povedal, že aby ho pustila dnu,
pretože ju ináč odsunie. Odsunul ju asi o jedno krídlo dverí, aby si uvoľnil miesto na vojdenie do vchodu
a to tým, že ju chytil za vetrovku, ale dával si pozor, aby jej neublížil. Otvoril dvere, vošiel dovnútra a
tým to celé skončilo. Ani počas jedného incidentu sa na zemi neocitol a aj keď inkasoval údery, tak tomu
nepripisoval nejaký väčší význam. Obžalovaný odhadol dobu, kým prišla polícia na približne 10 minút
od času, kedy vstúpil do bytového domu. Samotný incident netrval dlho, možno 3-5 minút. Obžalovaný
uviedol, že v žiadnom prípade nekopal poškodeného.

Aj napriek popieraniu je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou poškodeného M. H., ktorý uviedol, že v
čase, keď prvýkrát spozoroval obžalovaného, sedel na mieste, kde bolo detské ihrisko a je tam v zemi
zakopaná väčšia pneumatika a na tejto sedel. Vedľa neho bola ešte manželka a spoločne boli aj so

psom. Nikto iný tam už nebol. V čase, keď ho prvýkrát spozoroval, tak obžalovaný vyšiel z bytového
domu vyniesť smeti na vzdialenosť asi 10-15 metrov od činžáku. Mal niečo v igelitke a po tom, ako
sa obžalovaný vracal od kontajnerov, poškodený prišiel k nemu a pýtal sa ho, že prečo tak svinsky
jeho manželke nadával, toto odznelo priamo. Obžalovaný vtedy stál pri dverách, kde je výstupok. Po
týchto slovách na neho obžalovaný zaútočil úderom päsťou a to tak, že ho trafil tou päsťou do oblasti
hlavy na pravú stranu v oblasti oka, pravdepodobne pravou rukou. Poškodený sa snažil brániť tým,
že zdvihol ruky pred seba pred tvár, napriek tomu ho opätovne udrel, stále päsťou na nos, po čom
poškodený spadol na zem na pravú stranu tela a ostal ležať omráčený. Poškodený sa snažil pozviechať,
čo ale nestihol, pretože začal do neho kopať, do hlavy asi trikrát, obžalovaný ho kopal do nosa, čo
spôsobilo zlomeninu nosovej prepážky. Manželka medzitým volala mestskú políciu a snažila sa potom
priskočiť k nim, postavila sa pred dvere, aby obžalovaný neodišiel, kým nepríde polícia. Poškodený
uviedol, že pokiaľ dvakrát spadol, spadol na asfalt a to na rovnú časť asfaltu, nie na schodík, ktorý je
pred vchodom, čo bolo aj šťastie. Incident trval približne 10 minút. Následne čakali pred vchodom na
príchod polície, poškodenému veľmi tiekla krv z nosa. Po tom, ako prišla hliadka mestskej polície, hliadke
uviedli priebeh incidentu s tým, že jeden z tých príslušníkov išiel hore do vchodu. Asi po 3-5 minútach
sa vrátil a povedal mu, aby sa išiel dať ošetriť, lebo veľmi krvácal. Keďže manželka nešoféruje, musel
zavolať svojho strýka M. H., ktorý ho odviezol do nemocnice a išiel tam aj s manželkou. Poškodený si
nepamätá, že by obžalovaného nejakým spôsobom zasiahol a takisto vylúčil, že by na obžalovaného
útočil. Počas incidentu sa na zemi ocitol len on, obžalovaný na zemi nebol. Prvotný fyzický kontakt
vyšiel od obžalovaného. Krv mu začala tiecť pravdepodobne hneď po prvom údere a cítil po tvári
stekanie krvi, na tele obžalovaného si žiadne zranenie nevšimol. Poškodený sa nevedel vyjadriť, ako
bol obžalovaný oblečený, ani čo mal obuté. V papučiach však určite nebol. Na otázku obhajcu, prečo
podával trestné oznámenie s odstupom 2 dní, až 20.09.2010, poškodený uviedol, že to bolo z dôvodu, že
chodil po vyšetreniach a čakal aj na lekárske správy a s týmito išiel na políciu. Pokiaľ sa týka vyšetrení
špecialistami, toto bolo na podnet lekára, ktorý ho prvotne ošetroval a toto ošetrenie sa udialo ešte
18.09.2010. Poškodený nevedel označiť intenzitu kopov, keďže bol omráčený a pokiaľ sa týka bolesti
rebier, túto cítil až po určitom čase, po 4-5 dňoch. Pri incidente nemal okuliare, keďže ich nosil len na
čítanie.

Svedkyňa O. H. uviedla, že prvýkrát obžalovaného zaregistrovala, ako prichádzal od smetných košov a
smeroval do vchodu, ona v tom čase stála niekde na rozmedzí chodníka a trávnatej časti, keďže bola so
psom. Nevie sa presne vyjadriť, kde sa v tom čase nachádzal jej manžel, ale nebol od nej ďaleko. Pán S.
ju predtým niekoľkokrát urazil a preto sa jej manžel pýtal obžalované na túto okolnosť. Obžalovaný stál
vtedy na schodíku pred vchodom. Po tom, ako sa ho toto manžel spýtal, obžalovaný na neho zaútočil
päsťou, pravdepodobne pravej ruky na tvár a jej muž dostal nejakú ranu na koreň nosa. Nevedela sa
vyjadriť, že či pri prvotnom údere jej muž stál alebo spadol, pri druhom určite spadol. Vie, že si držal
tvár. Druhý úder bol tiež vedený päsťou, tiež na tvár, ale nevie, kde presne. Vie, že ho trochu točilo a
padol pravou stranou tela na zem, našťastie nedopadol priamo na múrik, ale vedľa neho, na asfaltový
podklad. Manžel sa bránil tak, že si dal ruky pred tvár a snažil sa mu to vrátiť. Medzitým volala políciu
a držala aj psa, lebo veľmi štekal. Pri tom, ako manžel ležal na zemi, tak ho obžalovaný s rozbehom
kopol nohou do hlavy, ako ležal, tak na oblasť pravého oka, z čoho bola šokovaná. Po tomto nasledovali
ešte dva menšie kopy, ale nevie presne, kde ho trafil, keďže manžel bol skrčený na zemi. Obžalovaný
potom utekal do paneláku, v čom sa mu snažila zabrániť, ale on ju chytil za ruku a odhodil ju a vošiel do
vchodových dverí. V čase, keď videla prichádzať obžalovaného, boli vchodové dvere zavreté a takisto
aj vtedy, keď išiel do vchodu. Nevie sa vyjadriť, čo mal oblečené ani obuté, na hlave mal šiltovku, v ruke
igelitku, oblečené mal niečo športové. Na miesto sa dostavili príslušníci mestskej polície, ktorým uviedli,
čo sa udialo, v podstate videli aj jej manžela. Potom išli hore a povedali im, aby išli na ošetrenie. Preto
požiadali M. H., aby ich odviezol na ošetrenie. S manželom bola aj na ďalších jeho ošetreniach, na
očnom, ORL. Nevie sa vyjadriť, prečo bolo trestné oznámenie podávané až 20.09.2010. Aj keď bola pri
samotnom úkone trestného oznámenia, tak trestné oznámenie podával jej manžel a ona pri tom úkone
nič nehovorila. Pokiaľ pri výsluchu dňa 06.07.2011 hovorila o tom, že už po prvom údere manžel spadol
na zem, tak si to vtedy lepšie pamätala. Pri oboch pádoch poškodený padol na pravú časť tela. Nevie sa
vyjadriť, či mohlo dôjsť k nejakému úderu jej manžela voči obžalovanému, povedala by, že ho nemohol
udrieť, lebo si stále chránil tvár. Možno ak pri tom, ako sa bránil rukami. Obžalovaný však na zem počas
incidentu nespadol. Na položené otázky svedkyňa uviedla, že nevie kedy jej manželovi presne začala
tiecť krv, ani nevie, či sa mohol obžalovaný pri tomto incidente nejak udrieť.

Svedok V. V. vypovedal zhodne ako v spise na č.l. 81 s tým, že dodal, že na obžalovanom si všimol
nejaké zranenie na ruke, ale už si to presne nepamätá. Pre tento prípad vyťažovali tri osoby, ktoré
potvrdili nejaké nedorozumenia medzi týmito osobami. Zdá sa mu, že tie osoby hovorili, že iniciátorom
nezhôd má byť pán S.. Pre okolnosť, že mal obžalovaný niekoho udrieť, svedok vychádzal z charakteru
zranenia, pravdepodobne miesto a tvar toho zranenia ich priviedlo k tomu, že boli toho názoru, že takéto
zranenie mohlo vzniknúť po údere niekomu alebo do niečoho. Predpokladá, že sa pýtali pána S. na
pôvod zranenia, ale už si nespomína, čo im uviedol. Pri vyťažovaní poškodeného bola jeho manželka,
resp. družka.

Svedkyňa P. Z. sa vyjadrovala ohľadom incidentu medzi obidvomi rodinami, ktorý sa odohral ešte pred
predmetným skutkom a malo sa jednať o nadávanie obžalovaného pani H.. Podľa svedkyne pani H.
nezadala príčinu na to, aby obžalovaný takto konal. Vtedy sa jej pani H. zverila, že s touto rodinou majú
spory. Svedkyňa vyjadrila názor, že poškodený určite nie je osobou konfliktnou a to ho pozná už veľmi
dávno, v podstate odvtedy, ako bytovku postavili. Na margo tvrdenia obžalovaného, ktorý poprel, že by
pred svedkyňou nadával paniu H.F., svedkyňa uviedla, že trvá na svojej výpovedi.

Svedok O. Z. uviedol, že dátum si nepamätá, ale je pravdou, že sa vracal z garáže domov a všimol si, že
na chodníku pri ceste stál pán H. s manželkou. Mali na niekoho čakať, kto by ich odviezol na ošetrenie,
pričom si všimol na pánovi H. to, že si rukou držal spolu buď papierovou alebo plátenou vreckovou nos
a ústa a videl, že tá vreckovka bola zakrvavená a všimol si ešte, že mal zranené oko, nepamätá si už
ktoré. Už vtedy sa pýtal pána H., čo sa mu stalo a bolo mu povedané, že ho mal napadnúť Š.H. S..
Poškodený vtedy nehovoril žiadne podrobnosti napadnutia a preto bol svedok dlho v domnení, že sa
to udialo v činžáku na chodbe. Po príchode domov to povedal manželke. Z počutia svedok vie, že pri
incidente mala byť prítomná údajne manželka pána H.. Táto výpoveď bola potvrdená aj svedkyňou L. Z..

Svedkyňa H. S., družka obžalovaného uviedla, že v predmetný deň prišiel pán S. domov a bolo na
ňom vidieť, že je taký roztrasený, nemohol poriadne rozprávať a povedal jej, že bol napadnutý pánom
H., napadnutie sa malo uskutočniť pred vchodom do bytového domu. Uviedol jej, že sa tam s pánom
H. trhali a všimla si, že mal poškriabanú ruku. Bolo to na ľavej ruke, toto si pamätá, lebo mu to sama
ošetrovala. Trochu mu tiekla krv z pery a držal si sánku, nevie, na ktorej strane. Následne uviedla, že
pán S. si držal sánku, keďže mal problémy s protézou, a to s poškodením miesta, na ktorom je protéza
zavesená. Svedkyňa nevedela uviesť, ako prišiel k zraneniu na pere, vie len, že dostal ranu, ale nejak
bližšie sa s ním o tom nedalo rozprávať. Pokiaľ sa má vyjadriť k časovému obdobiu medzi príchodom
pána S. dnu a príchodu polície, bolo to možno nejakých 10-15 minút. Policajti vyťažovali pána S. u nich
doma v kuchyni. Ona prítomná nebola, v tom čase sa zdržiavala s vnukom v inej izbe, jej sa policajti
tým pádom nič nepýtali. Ani po tom, ako polícia odišla, pánovi S. do reči veľmi nebolo, bol aj unavený,
keďže robil celý deň vonku. Bližšie podrobnosti jej už ani s odstupom času neuvádzal. Pokiaľ uvádzala,
že pánovi S. ošetrovala zranenia, na lekárskom ošetrení nebol. Následne vyhľadal lekárske ošetrenie,
po dlhšom časovom období, keďže mal problémy so sánkou, ktorú mal nalomenú. Svedkyňa si myslí,
že toto zranenie súviselo s tým incidentom. Je pravdou, že sa pani H. jej sťažovala na správanie pána
S. voči nej. Svedkyňa nevie o tom že by incidentu predchádzala nejaká verbálna potýčka. Svedkyňa
uviedla, že keď pán S. prišiel domov, mal na sebe krátke tričko, rifľové nohavice po kolená a šľapky.

V rámci prípravného konania bolo vykonané aj znalecké dokazovanie znalcom MUDr. Jaroslavom
Gregom, výsledkom ktorého je podanie znaleckého posudku č. 89/2010. V rámci tohto znaleckého
posudku znalec uviedol, že poškodený utrpel zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov,
viacpočetné pomliaždeniny tváre s opuchom, podkožnými krvnými podliatinami a zakrvácaním popod
spojivku pravej očnej gule. Znaky násilného konania sa nachádzali na nose, na pravej očnej guli, na
oboch očniciach, v ľavej podočnicovej oblasti a na perách zvonka aj zvnútra. Všetky zranenia vznikli
tupými plošnými údermi päsťou. Podľa znalca k zraneniam mohlo dôjsť tak, ako to uvádza poškodený,
znalec označil zranenia za ľahké s dobou liečenia a PN 14 dní. Pokiaľ sa týka obmedzenia v obvyklom
spôsobe života, poškodený trpel následkom zranení bolesťami nosa, hlavy, tváre po dobu 10-14 dní. Kým
sa mu vstrebali podliatiny, trvalo tiež okolo 10 dní. Nos mal bolestivý cca 14 dní na pohyby do strán a pri
čistení a fúkaní. Po túto dobu sa mu horšie dýchalo nosom a ak bol pred predmetným úrazom zvyknutý
spávať v polohe na bruchu, tak túto polohu nemohol použiť. V rámci svojej výpovede na hlavnom
pojednávaní dňa 19.11.2012 uviedol, že zotrváva na obsahu a záveroch znaleckého posudku č. 89/2010.
Na potvrdenie, resp. vylúčenie verzie poškodeného, resp. obžalovaného znalec uviedol, že v prvom rade
poukazuje na podklad, jedná sa o tvrdý drsný povrch, pri kontakte tvrdého drsného povrchu s mäkkou

kožou tváre, ktorá je navyše aj jemná, dochádza k porušeniu krytu kože a ku krvácaniu, čo nebolo v
lekárskych správach absolútne zadokumentované. Čo bolo zadokumentované, a to podrobne, je to, čo
bolo aj odfotografované na fotografiách 1-6, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku a vyplýva to aj z
prvotnej lekárskej správy zo dňa 18.09.2010 o 20.01 hod a ďalších správ v nasledujúci deň od odborných
lekárov - očného a ORL. Znalec preto zastáva názor, že zranenia poškodeného nevznikli pádom
tvárou na tento drsný povrch, pričom sa jedná o podklad, ktorý je zadokumentovaný na fotografiách, ktoré
boli súdu aj doručené. Znalec zastáva názor, že zraňujúce teleso muselo mať hladký povrch, zároveň
mierne elastickú konzistenciu a jednalo sa o tupé plošné nárazy alebo údery. Z klinickej praxe, ako
aj z odbornej literatúry vyplýva, že pokiaľ by zraňujúce teleso nebolo elastické a mäkké a nepôsobilo
by plošne, došlo by k roztrhnutiu kože a k vzniku tržnej rany. Toto nie je zadokumentované v žiadnej
lekárskej správe. Ďalej znalec zastáva názor, že skutočnosti, ktoré uviedol poškodený na hlavnom
pojednávaní, by mohli zodpovedať spôsobeným následkom, ako sú zadokumentované v lekárskych
správach. Znalec však zároveň spochybnil časť výpovede svedkyne Tuhárskej, že sa jednalo o kop s
rozbehom, pretože v tom prípade by došlo k spôsobeniu vážnejšieho následku. Na otázku obhajcu, či je
v lekárskych správach uvádzané, že by mal poškodený dostať kopy do oblasti hrudníka a rebier, znalec
uviedol, že v predmetných správach nie je o tom zmienka, myslí tým, že by sa bol poškodený sťažoval na
bolesti, resp. kopanie do oblasti hrudníka. Znalec však dodal, že pokiaľ bola fotodokumentácia zranení
poškodeného, vyplýva z nej, že sa jedná o viacpočetné tupé údery do tváre vpravo, vľavo, aj na oblasť
nosa, aj na oblasť brady, pričom presne popísal jednotlivé nálezy týkajúce sa jednotlivých fotografií.

Na základe vykonaného dokazovania aj napriek popieraniu zo strany obžalovaného je podľa názoru
súdu preukázané, že dňa 18.09.2010 obžalovaný Š. S. fyzicky napadol M. H., a to viacerými konaniami,
výsledkom ktorých boli zranenia, ktoré sú uvedené v obžalobe a tieto aj znalec potvrdil. V rámci
výsluchu poškodeného neboli zistené také závažné rozpory, ktoré by primäli súd k názoru, že sa
jedná o nevieryhodnú výpoveď svedka - poškodeného. Práve poškodený popísal priebeh incidentu
a samotný útok obžalovaného, ako aj dôvody predchádzajúcich nezhôd. Táto výpoveď je podporená
výpoveďou svedkyne O. H., ako aj znaleckým posudkom MUDr. Jaroslava Gregu. Znalec podrobne
popísal jednotlivé zranenia poškodeného, ako aj mechanizmus ich vzniku, podrobne sa venoval aj
popisu zranení podľa fotografií, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku a na základe ktorých uviedol, že
tieto zranenia korešpondujú s priebehom skutkového deja tak, ako ho popisoval poškodený M. H.. Znalec
ďalej podrobne uviedol, prečo vylučuje vznik zranení pádom na asfalt (v tomto prípade by vznikli tržné
rany, čo nebolo zadokumentované a nikto zo svedkov takúto okolnosť nezistil ani neuvádzal) a prečo je
toho názoru, že zranenia poškodeného vznikli opakovanými údermi päsťou. To, že na poškodeného mal
zaútočiť práve obžalovaný, vyplýva z výpovede svedkyne O. H.F., ako aj z výpovede svedka O. Z., ktorý
následne prechádzal okolo manželov H. a aspoň čiastočné informácie sa o incidente dozvedel práve od
nich a tieto tlmočil aj svojej manželke L. Z.. Pokiaľ sa týka výpovede svedkyne H. S., túto súd hodnotí
ako nevieryhodnú pre blízky vzťah s obžalovaným, pričom ona jediná uvádzala, že videla zranenia na
obžalovanom, zatiaľ čo vypočutý svedok V. V., ktorý prišiel do kontaktu s obžalovaným po skutku, si
okrem šrámu na ruke nevšimol žiadne ďalšie zranenia. Navyše naproti tomu zranenia poškodeného
sú aj fotograficky zadokumentované v spise. Z lekárskych správ predložených všeobecnou lekárkou
poškodenou O.. F. Š. vyplýva, že jediným lekárskym záznamom v zdravotnej dokumentácii o úraze
utrpenom útokom inej osoby je záznam zo dňa 20.09.2010, kedy bol stanovený začiatok PN, a to na
základe chirurgického vyšetrenia zo dňa 18.09.2010 s tým, že poškodený sa podrobil kontrole dňa
29.09.2010 a následne pri ďalšej kontrole dňa 05.10.2010 bola jeho PN ukončená. Pokiaľ obhajoba
namietala rozdiel medzi dátumom incidentu 18.09.2010 a podaním trestného oznámenie 20.09.2010,
súd k tejto okolnosti uvádza, že je právom, nie povinnosťou poškodeného podať trestné oznámenie a
je na ňom, či tak urobí v deň incidentu, alebo až následne. Čo však je jednoznačne preukázané je, že
poškodený okamžite po incidente a utrpení zranení sa podrobil lekárskemu ošetreniu na chirurgickej
ÚPS ambulancii Nemocnice Zvolen, a to dňa 18.09.2010 o 20.01 hod a následne ďalším vyšetreniam,
a to očnému vyšetreniu v očnej ambulancii Oftal s.r.o. Zvolen dňa 19.09.2010 o 10.06 hod, kde popísal,
že bol napadnutý práve obžalovaným a ORL vyšetrením na ambulancii ORL ÚPS dňa 19.09.2010 o
08.19 hod. Ošetrenia realizovali MUDr. Jozef Učeň, MUDr. Ivan Šabata a MUDr. Zuzana Pohanková (č.l.
130-132). Navyše pri podávaní trestného oznámenia dňa 20.09.2010 bola vykonaná fotodokumentácia
zranení poškodeného M. H. na tvári (celkovo 6 fotografií - č.l. 135-136). Na základe takto zisteného
skutkového stavu súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,
keďže inému úmyselne ublížil na zdraví a na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým,
že napadol iného.

Obžalovaný Š. S. bol v minulosti dvakrát súdne trestaný, hľadí sa však na neho, ako by nebol odsúdený.
V priestupkovej evidencii OÚ Zvolen má jeden záznam pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu
zo dňa 06.09.2010 s uloženou sankciou pokarhaním.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská
nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v úmyselnom porušení právom chráneného záujmu
štátu a spoločnosti na ochrane života a zdravia fyzických osôb a na ochrane pred trestnými činmi proti
iným právam a slobodám. Súd u obžalovaného Š. S. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36
písm. d/ Tr. zákona, a to spáchanie skutku vo vyššom veku, priťažuje mu okolnosť spáchania viacerých
trestných činov - § 37 písm. h/ Tr. zákona. Táto okolnosť podmieňuje ukladanie úhrnného trestu v zmysle
§ 41 ods. 1 Tr. zákona. Súd preto ukladal trest v trvaní 12 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 12
mesiacov s prihliadnutím na okolnosť, že trestná sadzba je v trvaní 0-3 roky a súd zistil rovnováhu
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktorá nezadáva zmenu trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3,
resp. 4 Tr. zákona.

V rámci adhézneho konania si viacerí poškodení uplatnili nárok na náhradu škody, pokiaľ sa týka
nárokov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Bratislava, Sociálnej poisťovne Bratislava a Železničnej
spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. Košice, tieto predstavujú škody titulom nákladov za poskytnuté lekárske
ošetrenie a nemocenské a sú riadne zdokladované v rámci prípravného konania. Pokiaľ sa týka
poškodeného M. H., súd priznal nárok na náhradu škody titulom bolestného vo výške 818,95 eur, ako
to vyplýva zo znaleckého posudku MUDr. Jaroslava Gregu, ďalej 160,49 eur ako náhradu ušlej mzdy
vyplývajúcej z vyjadrenia zamestnávateľa a poskytnutého nemocenského a sumu 2 x 1,99 eur za
náklady spojené s návštevou pohotovosti, ako to vyplýva z potvrdenia na č.l. 140, teda celkovo vo výške
983,42 eur. Na úhradu týchto nákladov bol pri uznaní viny zaviazaný obžalovaný Š. S..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).