Rozsudok – Ústavná starostlivosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/69/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713209652
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7713209652.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú
H. N. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v
Michalovciach, dieťaťa rodičov Z. N. nar. X.X.XXXX bývajúceho v R. pri F. č. XX toho času v Z. nad F.
č. X a K. N. nar. XX.X.XXXX trvale bývajúcej vo N. nad V. č. XXX toho času E. F. č. XXX za účasti starej
matky Q. N. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v R. pri F. č. XX a Okresnej prokuratúry v Michalovciach v konaní
o nariadenie ústavnej starostlivosti a zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti o odvolaní
otca a starej matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 17P 167/2013-54 z 13.11.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Konajúci súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce z 21.1.2010 č.k. 1C
79/2009-54 vo výroku o výchove a výžive maloletej H. N. nar. XX.X.XXXX tak, že maloletej H. N. nariadil
ústavnú starostlivosť. Na výkon ústavnej starostlivosti umiestnil mal. H. N. do Q. centra K. D.. Matku
zaviazal prispievať na výživu maloletej 100,- € mesačne, ktoré je matka povinná platiť na účet Q. domova
K. D. vždy do 20. dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku. Otca zaviazal prispievať
na výživu mal. H. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa, ktoré ho zaviazal platiť na účet Q. domova Spišský D. vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc

právoplatnosťou rozsudku. Návrh starej matky o zverenie mal. H. do jej náhradnej osobnej starostlivosti
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Pri tomto rozhodnutí právne vychádzal z ust. §-u 54 ods. 2 a 5 Zákona o rodine, §-u 81 ods. 2 Zákona o
rodine,§-u62ods.2,3Zákona orodinea vykonanéhodokazovania,kedydospelkzáveru,ženariadenie
ústavnej starostlivosti mal. H. je dôvodné, nakoľko matka nezvládla výchovu maloletej dcéry a otec so
zverením mal. H. do jeho osobnej starostlivosti nesúhlasil. Išlo predovšetkým o predčasný pohlavný život
s priateľom, interrupciu, fajčenie, neskoré nočné príchody domov, záškoláctvo, neospravedlnené hodiny,
podozrenie z užívania drog a drobné krádeže. O výchovu mal. H. prejavila záujem stará matka, ktorá

však vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav tak, ako to konštatoval konajúci súd by nebola schopná
zabezpečiť výchovu maloletej. K týmto záverom dospel konajúci súd aj na základe psychologickej
správy z 12.12.2013, z ktorej vyplýva, že vzhľadom k veku starej matky maloletého dieťaťa, ako
existujúcim výchovným problémom by bolo zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky
kontraproduktívne.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie otec maloletej a stará
matka. Stará matka uviedla, že maloletá býva od augusta 2013 v jej domácnosti a nemá s ňou žiadnevýchovné problémy. Vyslovila presvedčenie, že výchovné problémy s maloletou vznikali predovšetkým
v súvislosti s konfliktným spolužitím jej rodičov a predovšetkým preto, že matka bola zamestnaná a
často sa zdržiavala mimo domácnosti. Konštatovala, že vychovala štyri deti, dvakrát ovdovela, na deti

bola úplne sama a výchovu všetkých štyroch detí zvládla. Aj vzhľadom k svojmu veku vie posúdiť, čo
je pre dieťa dobré a čo nie.

Otecvodvolaníprotirozsudkusúduprvéhostupňauviedol,žepríčinuvýchovnýchproblémovumaloletej
vidí predovšetkým v tom, že matka sa zdržiavala väčší čas v práci, veľakrát aj do neskorých nočných
hodín, čo si maloletá vysvetľovala po svojom. Vnímala to ako nezáujem matky byť s ňou a venovať sa

jej. Uviedol, že v januári 2011 odišiel z prenajatého bytu v Michalovciach spolu s maloletou dcérou k
svojej matke, no v marci 2011 už bol presťahovaný u svojej priateľky, ktorá je už jeho manželkou a po
spoločnom uvážení sa rozhodli, že mal. H. bude bývať u nich, kde býval aj syn jeho terajšej manželky,
približne v rovnakom veku ako maloletá. Z uvedeného dôvodu podal návrh v apríli o zverenie maloletej
do jeho osobnej starostlivosti, ktorý však po nezhodách s matkou maloletej zobral späť, na základe čoho
súd konanie zastavil. Pripustil, že u dcéry nastali dosť výrazné výchovné problémy, začala predčasne žiť

sexuálnym životom, podstúpila aj interrupciu, došlo ku krádeži a iným výchovným problémom. Uviedol,
že po tom, čo matka maloletej si našla prácu opatrovateľky v zahraničí podala návrh na súd o striedavú
osobnú starostlivosť, s ktorou on nesúhlasil, pretože matka nedodržiavala dvojtýždňové turnusy a stalo
sa pravidlom, že ostávala v zahraničí aj viac ako dva týždne. V čase, kedy matka bola v zahraničí sa
prevažne o maloletú a brata maloletej starala priateľka matky. Keďže maloletá od augusta 2013 býva u

starej matky, kde už je zvyknutá a fakticky už s ňou nie sú žiadne výchovné problémy, navrhol preto, aby
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti
starej matke.

K odvolaniu starej matky a otca maloletej sa písomne vyjadrila matka. Uviedla, že vyjadrenia otca a
starej matky sú zavádzajúce, účelové a nepravdivé. Zdôraznila, že nikdy nedávala prednosť práci a

už vôbec nie kamarátom pred jej deťmi a vždy si hľadala spôsob ako zabezpečiť obidve maloleté deti
keďže po rozvode manželstva nemala dostatok finančných prostriedkov na ich zabezpečenie, nakoľko
otec maloletých detí neplatil výživné včas a postupne už vôbec. Konštatovala, že mala zamestnanie,
kedy musela robiť do neskorších večerných hodín. Bola to pre ňu nevyhnutnosť, ale vždy sa o deti
včas postarala, či išlo o stravu alebo ošatenie a jediné čo mala maloletá dcéra na starosti bolo uložiť

mladšieho brata večer spať. Jej deti boli u nej vždy na prvom mieste a aj počas výkonu práce bola s
nimi v neustálom telefonickom kontakte. Zdôraznila, že odvolanie otca maloletých detí sa nezakladá na
pravdivom základe, sú to všetko výmysly, domnienky na očiernenie jej osoby a vyvolávania ďalších
konfliktov. Uviedla, že otec maloletých detí mal a má problémy s požívaním alkoholu, čo dosvedčuje aj
skutočnosť, že mu bol odobratý vodičský preukaz z dôvodu, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom

alkoholu. Poukázala aj na skutočnosť, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť a dlhuje na výživnom
takmer 2.500,- €. Tak, ako v priebehu konania na súde prvého stupňa zdôraznila, že otec maloletých
detí nikdy nebol ochotný a schopný plnohodnotne sa starať o ich deti a aj v čase, keď ho o to žiadala,
že situáciu už nezvláda. Neustále hľadal iba dôvody, ako jej ublížiť, osočiť ju, aj jej blízkych a účelové
a zámerne jej škodil preto, že sa s ním rozviedla a osamostatnila sa. Nikdy nemal reálny záujem riešiť

problémy predovšetkým maloletej dcéry. V prípade, ak sa domnieval a bol presvedčený že je zlou a
neschopnou matkou, a ak by tomu aj v skutočnosti bolo, mal možnosť sa o deti postarať on, čo však
nikdy neurobil. Uviedla, že výchovné problémy s maloletou dcérou pretrvávajú už viac ako tri roky a
niekoľkokrát žiadala tak starú matku, ako aj otca maloletej o pomoc v riešení týchto problémov, avšak
nikdy jej nevyšli v ústrety. Naopak musela žiadať o pomoc svoju priateľku, ktorá v čase jej neprítomnosti

a výkonu práce v zahraničí sa starala o maloleté deti. Uviedla, že odísť za prácou do zahraničia bola pre
ňu nevyhnutnosť, nakoľko nebola schopná z príjmu, ktorý dosahovala v práci v Z. zabezpečiť a uhradiť
náklady spojené s výchovou a výživou detí. Zdôraznila, že v žiadnom prípade nie je presvedčená o
tom, že by stará matka zvládla výchovu maloletej, keďže ju nezvládla ani ona, spolu s otcom maloletej.
Zlepšenie správania sa maloletej tak, ako to uvádza stará matka, prikladá skutočnosti, že maloletá má

obavu, že bude umiestnená v ústavnej starostlivosti. Opätovne zdôraznila, že sa v priebehu uplynulých
troch rokov snažila zmeniť správanie sa maloletej. Mala s ňou nekonečné rozhovory, neskôr príkazy a
zákazy, avšak žiadne výchovné vplyvy neboli účinné. Snažila sa s ňou rozoberať problémy, diskutovať
o všetkom, s priateľmi, s psychológmi, avšak táto jej snaha nikam neviedla. Vyslovila presvedčenie, že
nariadenie ústavnej starostlivosti bude v ich prípade správna cesta a pomoc pre maloletú dcéru, abyz nej vyrástol človek vedomý si svojho správania a konania, čestný a plnohodnotný. Preto zotrvala na
svojom vyjadrení, že nariadenie ústavnej starostlivosti je dôvodné.

K odvolaniu starej matky a otca sa písomne vyjadrila zástupkyňa X. prokuratúry v Z., ktorá uviedla, že v

danom prípade považuje nariadenie ústavnej starostlivosti za dôvodné, nakoľko preukázateľne rodičia
výchovu maloletej nezvládli, čo viedlo k poruchám správania, páchaniu trestnej činnosti a predčasnému
sexuálnemu životu. Navrhla preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

K odvolaniu starej matky a otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník W. práce sociálnych vecí
a rodiny v Z., ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a dôvodný potvrdiť.
Vyslovil presvedčenie, že rodičia maloletej svoju rodičovskú rolu nezvládli a výchovné problémy s mal.

H. nastali práve dôsledkom nezvládnutia rodičovskej role. Opätovne poukázal na vyjadrenie referátu
psychologicko poradenských služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý vyhodnotil, že zverenie
mal. H. do náhradnej starostlivosti starej matky by bolo kontraproduktívne. Poukázal v tejto súvislosti
aj na názor odborníka z odboru psychiatrie, konkrétne primára M. S. H. v Z., ktorý na otázku sociálnej
pracovníčky, či je vhodné zveriť problémové dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, sa

jasne vyjadril, že takéto riešenie by nebolo správne a vhodné. Kolízny opatrovník súčasne poukázal
na viacgeneračný rozdiel medzi starou matkou a maloletou a závažné výchovné problémy s mal. H.,
ktoré by stará matka s vysokou pravdepodobnosťou nezvládla. Zlepšenie spávania H., vyhodnotil ako
účelové z dôvodu, že jej hrozí ústavná starostlivosť. Kolízny opatrovník na záver vyslovil presvedčenie,
že nariadenie ústavnej starostlivosti je v danom prípade nevyhnutné pre ďalší zdravý, psychický, fyzický

a sociálny vývin maloletej. Kolízny opatrovník poukázal aj na správanie sa otca, ktorý nesúhlasil so
zverením maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Pri osobnom kontakte na úrade práce sociálnych vecí
a rodiny vyslovil názor, že maloletá by mala zostať v starostlivosti matky, v čase jej neprítomnosti, aby sa
o ňu starala jej priateľka pani Z. a otec vystupoval fakticky len v pozícii kritika bývalej manželky, pričom
nemá žiaden reálny záujem o riešenie problémov maloletej.

Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 cit. zák. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania starej matky a otca maloletej preskúmal rozsudok súdu prvého

stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods.2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §-om 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že
súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení
Zákona o rodine a zákonne rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti maloletej. Súd prvého stupňa
vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisu č.k.

1C 79/2009-54 Okresného súdu Michalovce, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené,
písomnými vyjadreniami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Z. podanými na základe dôkladného
šetrenia v rodine maloletej, ako aj výpoveďou kolízneho opatrovníka na pojednávaní, správami
základných škôl, ktoré maloletá navštevovala, správou Okresného riaditeľstva PZ, odboru poriadkovej
polície v Z., správou Obvodného oddelenia policajného zboru S. nad V. z 9.10.2013, správou

Okresného riaditeľstva PZ v Z., odboru poriadkovej polície z 8.11.2013, správou z poradensko-
psychologického procesu vyhotovenej psychologičkou referátu poradensko-psychologických služieb
Z.. Z. C. z 12.12.2013 a na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nariadenie
ústavnej starostlivosti v danom prípade je nevyhnutné, dôvodné a predovšetkým v prospech maloletej.
Samotný obsah oboznámených spisov a obsah listinných dôkazov je hodnotením skutkových okolností,

relevantných pre rozhodnutie súdu, korešpondujúce s výsledkami všetkých vykonaných dôkazov a
preto záver súdu o nariadení ústavnej starostlivosti odvolací súd vyhodnotil ako správny a v plnom
rozsahu sa s ním stotožnil, pretože daný stav si nepochybne vyžaduje umiestnenie maloletej do ústavnej
starostlivosti, ktorá je dočasným riešením. Dodáva, že konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca,
ako aj starej matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania pred súdom

prvého stupňa a stará matka a otec ani v odvolaní neuviedli žiadne nové relevantné skutočnosti majúce
za následok iné rozhodnutie o návrhu na nariadenie ústavnej starostlivosti. Pre úplnosť odvolací súddodáva, že ústavná starostlivosť predstavuje výchovné opatrenie, ktoré má vytvoriť čo najpriaznivejšie
podmienky na výchovu maloletého dieťaťa a je predovšetkým výchovným a nie represívnym opatrením.
Ústavnúvýchovu,tedaniejemožnéchápaťakoformusankciealebopovinnostiuloženédieťaťu,pretože

keď pominú podmienky, ktoré si nariadenie ústavnej starostlivosti vynútili, súd ústavnú výchovu zruší. Na
ústavnú starostlivosť je preto žiaduce pozerať a prihliadať ako na prípad riešenia riadne nezabezpečenej
výchovydieťaťatak,akotománamysliDohovornaprávachdieťaťa.Nariadenieústavnejstarostlivosti je
krajným výchovným prostriedkom, predpokladá nielen vážne narušenie výchovy dieťaťa, ale aj zistenie,
že iné výchovné opatrenie k náprave neviedli. Preto pri nariadení ústavnej starostlivosti súd veľmi

starostlivo zvažuje, či výchova dieťaťa je tak vážne narušená, že je nevyhnutné zasiahnuť do života
dieťaťanariadenímústavnejvýchovy.Súdyprirozhodovaníonariadeníústavnejvýchovymaloletýchdetí
veľmi uvážene a dôsledne zvažujú takéto rozhodnutie a nariadia ústavnú starostlivosť len v prípadoch,
keď u dieťaťa ide o závažné narušenie ich výchovy prejavujúce sa ich v značne negatívnom správaní
alebo vtedy, keď rodičia maloletého, už či zo subjektívnych alebo objektívnych príčin nezabezpečili
a nezvládli jeho výchovu. V zmysle Zákona o rodine je za vážne ohrozenie výchovy maloletého

dieťaťa možno považovať taký stav, keď jeho výchova síce nie je ešte narušená, je však reálna
možnosť jej narušenia spočívajúca najmä v nevyhovujúcom rodinnom prostredí, záškoláctvo maloletého
dieťaťa, dopúšťanie sa krádeží a poškodzovania cudzej veci, predčasný pohlavný život, úteky z domu,
používanie alkoholických nápojov, fetovanie a pod. Je potrebné dodať, že súd skúma, či pri vadnom
správaní dieťaťa nešlo len o náhodné alebo ojedinele vybočenie z normálneho správania, podmienené

aktuálnymi okolnosťami v živote dieťaťa. V danom prípade konajúci súd, a tak aj odvolací súd dospeli
zhodne k názoru, že nariadenie ústavnej starostlivosti je dôvodné. Nakoľko výchovné problémy s
maloletou pretrvávali takmer tri roky, začali približne vo veku štrnástich rokov maloletej, kedy začala
žiť predčasne pohlavným životom, so svojím priateľom sa dopúšťala drobných krádeží, dochádzalo
k používaniu alkoholických nápojov, záškoláctvo a v neposlednom rade tak k vážnemu narušeniu

mravnej výchovy maloletá otehotnela a podstúpila interrupciu. Odvolací súd na základe vykonaných
dôkazov pripúšťa, že takéto správanie nastalo aj v dôsledku správania sa rodičov, z mimoriadnej
pracovnej vyťaženosti matky maloletej, na ktorej zostalo bremeno finančného zabezpečenia rodiny,
keďže otec na výživu maloletých detí prispieval nepravidelne, resp. vôbec. Tieto skutočnosti vyplynuli
tak z vykonaného dokazovania, listinných dôkazov, správ kolízneho opatrovníka, vyjadrenia psychológa,

vyšetrenia psychológa, resp. detského psychiatra, ale predovšetkým z vyjadrenia matky maloletej, ktorá
podala návrh o nariadenie ústavnej starostlivosti a ktorá v priebehu celého konania zotrvala na svojom
vyjadrení. Aj vo vyjadrení k odvolaniu starej matky a otca vyslovila presvedčenie, že v danom prípade
nariadenie ústavnej starostlivosti bude predovšetkým v prospech maloletej, ktorá si v inom prostredí
a pod vplyvom odborných pracovníkov uvedomí svoje postavenie tak v spoločnosti ale predovšetkým

svoje vlastné správanie a pobyt v ústave bude predpokladom na jej prevýchovu. Odvolací súd dodáva,
že konajúci súd postupoval správne, dôsledne vykonal dokazovanie týkajúce sa možnosti zverenia do
náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, vytvoril priestor na rozhodnutie o zverenie do jej výchovy,
avšak na základe vykonaného dokazovania správne dospel k záveru, že takéto rozhodnutie by nebolo
za danej situácie v prospech maloletého dieťaťa a stará matka by s vysokou pravdepodobnosťou tak ako

to vyplýva z vyjadrenia odborníkov z odvetvia psychológie a psychiatrie výchovu maloletej nezvládla.
Na záver odvolací súd dodáva, že akékoľvek rozhodnutie o zmene z rodičovskej výchovy je vždy nutné
považovať len za dočasné opatrenie a je potrebné ho zrušiť ihneď, ako nastanú vhodné okolnosti, pričom
všetky úkony musia byť štátnymi orgánmi vykonávané v zhode s konečným cieľom obnoviť spolužitie
prirodzeného rodiča a dieťaťa. V tomto kontexte je potrebné prihliadať najmä na ústavnú starostlivosť.

Preto aj v danom preskúmavanom prípade, akonáhle bude zrejmé, že u maloletej nastala náprava,
dostatočnesiuvedomilasvojesprávanieapostojedobudúcna,príslušnýsúdústavnústarostlivosťzruší.
Pretožesúdprvéhostupňasprávnerozhodolajvovýrokochourčenívyživovacejpovinnostiotcaamatky
maloletej, trovách konania, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny, zákonný v celom
rozsahu v zmysle ust. §-u 219 ods. 1 a 2.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 14. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.