Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Kurucová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Nájom a podnájom nebytových priestorov
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/62/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312212115
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2012:8312212115.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobkyne G.. O. G., rod. R.,
nar. X. X. XXXX, bytom T., E. XX proti žalovanému Y. G., nar. XX. X. XXXX, trvale R. T., SNP č. XX, t.č.
u p. D., L., o zrušenie práva spoločného nájmu bytu a spoločného členstva v bytovom družstve, takto
r o z h o d o l :
Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu bytu účastníkov konania a to k bytu č. X, v bloku K., vo
vchode XX, na X. poschodí, na Z.. E. XXXX/XX v T., pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva.
Súd u r č u j e , že výlučnou nájomkyňou predmetného bytu a členkou bytového družstva bude
žalobkyňa.
Žalovaný je p o v i n n ý sporný byt vypratať v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť súdny poplatok vo výške 49,75 eur, na účet Okresného súdu
Humenné, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobkyňa podala dňa 19. 9. 2012 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala o zrušenie práva spoločného
nájmu bytu manželov po rozvode a určenie, že sporný byt bude užívať ako výlučná nájomkyňa. Zároveň
žiadala uložiť žalovanému vypratať byt a nahradiť trovy konania.
Žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 22. 6. 2002 pod č.k. XXP/XXX/XXXX-
XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3. 7. 2012, bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené.
Z manželstva pochádzajú dve plnoleté deti. Počas trvania manželstva, účastníkom konania bol
rozhodnutím pridelený byt č. X, v bloku K., vo vchode XX, na X. poschodí, na Ul. E. XXXX/XX v T.. Tým
sa stali spoločnými nájomcami tohto bytu a aj ho spolu užívali cca do 31. 7. 2012, kedy sa žalovaný z
bytu odsťahoval. O ďalšom nájme bytu sa však nedohodli, preto žalobkyňa podala na súd žalobu.
Žalovaný na pojednávaní súhlasil s tým, aby byt ostal žalovanej a ich spoločným deťom. Súhlasil s
podanou žalobou v celom rozsahom, t.j. aby súd zrušil spoločný nájom bytu, aby určil žalobkyňu za
výlučnú nájomkyňu a členku bytového družstva a s tým, že jemu súd uloží povinnosť sa z bytu vysťahovať
bez bytovej náhrady.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
najmä so sobášnym listom účastníkov konania, návrhom o rozvod manželstva, rozsudkom tunajšieho
súdu zo dňa 22. 6. 2012 č.k. XXP/XXX/XXXX-XX, rozhodnutím o pridelení družstevného bytu zo dňa
17. 1. 1991, rozhodnutím o prijatí za člena zo dňa 3. 5. 1990, zápisnicou o prevzatí bytu, zápisnicou
o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 17. 1. 1991, mesačným predpisom nájomného a
úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu, výzvou na zaplatenie členského podielu, výpisom z
katastrálneho portálu, potvrdením lekára, nájomnou zmluvou k nehnuteľnosti, výpismi z účtu, žiadosťou
o úpravu mesačného predpisu platieb z dôvodu zmeny počtu osôb v byte a dohodou o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Podľa ustanovenia §157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomností všetkých
účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba
predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 6. 12. 2012 a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Žalobkyne, ako aj žalovaný, obaja prítomní na pojednávaní uviedli, že s vyhláseným rozsudkom
súhlasia a výslovne sa vzdávajú práva podať odvolanie voči nemu. Toto svoje prehlásenie potvrdili aj
vlastnoručným podpisom.
Podľa ustanovenia §703 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo
jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva
právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj
spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne
a nerozdielne.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale
nežijú.
Podľa ustanovenia §705 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme
bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí,
ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
Podľa ustanovenia §705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o
nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä
na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Podľa ustanovenia §712a odsek 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2
druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel
má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva
alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva
spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že
bytová náhrada mu nepatrí.
Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal, aj napriek tomu, že žalobkyňa bola v konaní úspešná,
pretože táto si náhradu trov konania neuplatnila (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ustanovenia §2 ods. 2 Zák. č. 71/1992 Zb. v znení noviel, ak je poplatník od poplatku oslobodený a
súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak
nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva,
o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo
ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Z dôvodu, že žalobkyňa a žalovaný, ktorí boli prítomní pri vyhlásení rozsudku, sa práva na odvolanie
výslovne vzdali, rozsudok neobsahuje ďalšie odôvodnenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).
Vzhľadom na to, že účastníci konania sa práva na odvolanie výslovne vzdali, podané odvolanie by
nebolo účinné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.