Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Škvára
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 1T/196/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412010623
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škvára
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2012:4412010623.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škváru a prísediacich
Mgr. Henriety Nagyovej a Mgr. Karola Kóšu v trestnej veci obžalovaného J. K. pre zločin lúpeže podľa
§ 188 odsek 1 odsek 2 písmena d, Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora, na hlavnom
pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 6.12.2012 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
J. K., nar. XX.X.XXXX K. E. Y., trvale bytom F., Q..
D. Š. Č.. XXXX/XX F. E. Y., t.č. v Ústave
na výkon väzby E. F. XX.X.XXXX
je vinný, že
dňa 17.8.2012 v čase o 9.05 hod. v podnapitom stave neďaleko bufetu „G.o v Štúrove okres Nové Zámky,
po tom, ako poškodený B. Š., nar. XX.X.XXXX išiel po chodníku, pristúpil k nemu zozadu, chytil ho za
golier košele, ťahal ho dozadu pýtal od neho cigarety a peniaze, na čo mu poškodený z obavy o svoj
život a zdravie
dal z peňaženky 50 centov, na čo mu obžalovaný povedal, že „to je málo, daj mi viac peňazí“ a potom
vytrhol poškodenému z ruky peňaženku s obsahom asi 6,-eur
pričom
rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T 104/05 zo dňa 27.10.2005 v spojitosti s uznesením
Krajského súdu Nitra sp. zn. 4To 128/05 zo dňa 26.1.2006 bol uznaný vinným z trestného činu útoku na
verejného činiteľa podľa § 155 odsek 1 písmena a, odsek 2 písmena b, Trestného zákona, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní dva roky nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do II. NVS
teda
použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal čin na chránenej osobe - osobe vyššieho veku
a opätovne spáchal zločin
Tým spáchal
zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 odsek 2 písmena d, Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek
1 písmena e, Trestného zákona a na § 38 odsek 5 Trestného zákona
Za to mu súd ukladá
Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 odsek 5 Trestného zákona, pri
neexistencii okolností poľahčujúcich v zmysle § 36 Trestného zákona a pri zistení okolností priťažujúcej
podľa § 37 písmena m, Trestného zákona, a za použitia ustanovenia §
39 odsek 1 odsek 3 písmena d, Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov,
ktorý vykoná podľa § 48 odsek 2 písmena b, Trestného zákona v ústave na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Obžalobou prokurátora bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188
odsek 1 odsek 2 písmena d, Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmena e,
Trestného zákona a na ustanovenie § 38 odsek 5 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 17.8.2012 v čase o 9.05 hod. neďaleko bufetu „G.“ na ulici O. v Štúrove okres Nové Zámky, po tom,
ako poškodený B. Š., E.. XX.X.XXXX išiel po chodníku, v podnapitom stave pristúpil k nemu zozadu,
chytil ho za golier košele, pričom v ruke držal sekeru, s ktorou ho však neohrozoval a pýtal si od neho
peniaze na cigarety, na čo mu poškodený z obavy o svoj život a zdravie dal z peňaženky 50 centov,
na čo mu obžalovaný povedal, že „to je málo, daj mi viac peňazí“ a potom vytrhol poškodenému z ruky
peňaženku s obsahom asi 6,-eur a pri tomto ho neustále držal za golier košele a keď toto videl tam
prítomný svedok Y. E., majiteľ bufetu „G.“ pribehol k poškodenému na pomoc a vyzval obžalovaného,
aby vrátil poškodenému peňaženku aj s peniazmi, na čo obžalovaný ešte povedal poškodenému, ak
nebude poslúchať, tak ho zbije, následne na to Y. E. obžalovaného odstrčil, peňaženku aj s peniazmi
mu z ruky zobral a túto vrátil poškodenému a po tomto obžalovaný z miesta ušiel , pričom poškodenému
B. Š. žiadnu fyzickú ani materiálnu ujmu nespôsobil
pričom
rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T 104/05 zo dňa 27.10.2005 v spojitosti s uznesením
Krajského súdu Nitra sp. zn. 4To 128/05 zo dňa 26.1.2006 bol uznaný vinným z trestného činu útoku na
verejného činiteľa podľa § 155 odsek 1 písmena a, odsek 2 písmena
b, Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní dva roky nepodmienečne so
zaradením na výkon trestu do II. NVS.
Na hlavnom pojednávaní súd vypočul obžalovaného, poškodeného, svedkov M. I., Y. E., J. S., F. O. W.
G. T. a prečítal spisový materiál.
Obžalovaný popieral spáchanie skutku s tým, že od poškodeného, ktorého poznal, pýtal bez toho, aby
sa ho v podstate dotkol, peniaze s odôvodnením, že je smädný, aby mu dal na víno. Poškodený mu dal
50 centov, čo mu bolo málo a poškodenému hovoril, že mu peniaze vráti. Po tom k ním prišiel Y. E. s
tým, aby peniaze získané od poškodeného vrátil. Keď ich dal E., ten ich vrátil poškodenému a potom
ho t.j. obžalovaného začal svedok E. biť. Obžalovaný popieral, že by poškodenému vytrhol peňaženku
a vzal inú sumu, popieral, že by mal pri požičiavaní si peňazí od poškodeného pri sebe sekeru alebo
nôž. Tvrdil, že na výpovede proti nemu Y. E. nahovoril poškodeného a svedkyňu G. T..
Poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ako išiel okolo, na lavičke sediaceho obžalovaného,
tento ho zozadu chytil za golier, začal ho ťahať dozadu tak, že skoro spadol, pýtal cigarety, keď
obžalovanému povedal, že cigarety nemá, pri sústavnom ťahaní za golier obžalovaný pýtal peniaze.
Zo strachu z obžalovaného dal mu 50 centov, čo mu nestačilo s tvrdením, že v peňaženke má viac
peňazí. Po tom mu obžalovaný peňaženku vzal, vysypal si do ruky peniaze z peňaženky a túto mu vrátil.
Svedok si nepamätal, či obžalovaný mal pri tomto konaní nejaký predmet (sekeru, nôž). Mal z konania
obžalovaného strach, nevedel sa zo strachu ani pohnúť.
Poškodený pri podávaní trestného oznámenia uvádzal, že obžalovaný mu vytrhol peňaženku , v ktorej
mal 6 eur z ruky. Uvádzal, že obžalovaného nepoznal do incidentu a toto uvádzal i na hlavnom
pojednávaní.
Svedok Y. E. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že videl obžalovaného ako drží poškodeného za krk a
pýta ďalšie peniaze držiac peňaženku poškodeného v ruke , v ktorej mal aj sekeru. Počul poškodeného,
ktorý bol v šoku hovoriť „nemám, nemám“. Svedok potom odsotil obžalovaného od poškodeného,
ktorý spadol a spadla aj sekera. Potom obžalovaný prostredníctvom neho poškodenému peniaze a
peňaženku vrátil.
Svedkyňa G. T., ktorá sedela do incidentu s obžalovaným na lavičke tvrdila na hlavnom pojednávaní,
že obžalovaný pýtal od okoloidúceho poškodeného peniaze, ktoré mu poškodený dal a malo to byť
15 centov. Obžalovaný, ktorý pýtal od poškodeného peniaze, v čase ich pýtaní, mal sekeru pri sebe.
Videla, že obžalovaný poškodeného potľapkal po ruke. Nevidela, že by obžalovaný mal peňaženku
poškodeného v ruke.
Svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, že obžalovaný poškodeného chytil za košeľu a keď videla,
že k ním uteká Y. E., išla preč.
Svedok M. I. potvrdzoval, že obžalovaný mu chcel predať sekeru.
Svedkovia J. S. W. F. O., členovia hliadky Mestskej polície, ktorí krátko po skutku zadržali obžalovaného
uvádzali, že keď priviezli zadržaného obžalovaného k bufetu G., kde sa nachádzal aj poškodený,
aby ozrejmili, či zadržaná osoba je osoba, ktorá poškodeného napadla, poškodený totožnosť potvrdil.
Uvádzali ďalej, že poškodený bol rozrušený a ešte viac sa rozrušil, keď priviezli páchateľa. Od
poškodeného sa dozvedeli, že ho obžalovaný napadol, chcel peniaze, sácal ho, vytrhol mu peňaženku
z ruky.
Títo vypočutí svedkovia uvádzali, že pri stručnom preverovaní, čo sa stalo, bol zo strany svedka E.
spomínaný nôž a zo strany poškodeného sekera. Všetci vypočutí svedkovia vypovedali, že obžalovaný
bol opitý. Sekeru predala po prejednávanom skutku svedkovi M.. I. svedkyňa T., u obžalovaného nebol
nôž nájdený.
Na ozrejmení charakteristiky osoby obžalovaného treba uviesť, že v rokoch 2011 a 2012 bol viackrát
postihovaný za priestupky proti verejnému poriadku a občianskemu spolunažívaniu, v minulosti bol
viackrát odsúdený za násilnú trestnú činnosť.
Dňa 17.8.2012 o 13.27 hod. bola u obžalovaného vykonaná dychová skúška s výsledkom 0,85 mg
alkoholu na liter dychu, čo je 1,75 promile alkoholu v krvi, z čoho vyplýva, že v čase skutku t.j. pred vyše
štyrmi hodinami mal v krvi viac ako 2,15 promile alkoholu v krvi (za 1 hodinu dochádza k odbúraniu 0,1-
0,12 promile alkoholu).
Za náklade vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd zo skutku vypustil prítomnosť sekery, pretože ani obžaloba
prítomnosť sekery u obžalovaného v čase skutku neuvádzala ako kvalifikačný moment, pričom bolo
preukázané, že obžalovaný poškodeného žiadnym predmetom priamo neohrozoval.
Súd preukázané konanie obžalovaného kvalifikoval zhodne s obžalobou ako zločin lúpeže podľa § 188
odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa podľa tohto ustanovenia dopustí páchateľ, ktorý proti inému
použitie násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci.
Ako vyplýva z výpovedí poškodeného i svedka E. obžalovaný sa chcel zmocniť peňazí poškodeného
a týchto sa aj zmocnil (peňaženky so 6 eurami a 50 centov). Za účelom ich zmocnenia sa proti
poškodenému dopustil násilia. Chytil ho za golier košele, ťahal a sácal dozadu. Poškodený z takéhoto
konania dostal oprávnene obavu, čo s ním útočník urobí, keď jeho žiadosti o vydaní peňazí nevyhovie.
Preto mu dal 50 centov.
Súd konanie obžalovaného voči poškodenému posudzoval ako násilné konanie, pretože podľa
ustanovenia § 122 odsek 7 Trestného zákona trestný čin je spáchaný násilím ak páchateľ použije na
jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite iného.
Pod násilím sa teda rozumie použitie fyzickej sily na prekonanie alebo zamedzenie kladeného alebo
očakávaného odporu. Nie je podmienkou pri zločine lúpeže, aby napadnutý kládol odpor, napr. keď si
je vedomý fyzickej prevahy útočníka a z obavy pred ďalším násilím odpor radšej vôbec neprejavuje a
úplne sa podrobí vôli páchateľa. Z hľadiska naplnenia formálnych znakov skutkovej podstaty zločinu
lúpeže intenzita násilia nerozhoduje, nerozhoduje ani hodnota veci, ktorej sa páchateľ chcel zmocniť
alebo zmocní.
Pretože obžalovaný sa konania uvedeného vo výroku rozsudku dopustil proti sebe staršej ako 60 rokov,
kvalifikoval súd jeho konania aj podľa odseku 2 písmena d, § 188 Trestného zákona, pretože uvedeného
konania sa dopustil na chránenej osobe.
Podľa ustanovenia § 139 odsek 1 písmena e, Trestného zákona za chránené osobu sa rozumie osoba
vyššieho veku, pričom podľa ustanovenia § 127 odsek 3 Trestného zákona, sa pre účely Trestného
zákona rozumie za osobu vyššieho veku osoba staršia ako šesťdesiat rokov.
Obžalovaný je bezdomovec, bez zamestnania, v posledných dvoch rokoch bol štyrikrát postihovaný
za už spomínané priestupky. Má sklony k páchaniu najmä násilnej trestnej činnosti, čo vyplýva z jeho
predchádzajúcich odsúdení. V roku 2001 bol odsúdený za trestný čin porušovania domovej slobody
podľa § 238 odsek 1 odsek 2 vtedy účinného Trestného zákona. V roku 2002 bol odsúdený za trestné
činy útoku na verejného činiteľa podľa § 156 odsek 1 písmena b, a § 156 odsek 3 Trestného zákona.
V roku 2010 bol odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 odsek 2 písmena
a, Trestného zákona prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona. Súd tieto
predchádzajúce odsúdenia považoval z a okolnosť priťažujúcu v mysle § 37 písmena m, Trestného
zákona.
Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T 104/05 z 27.10.2005 odsúdený za
trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 odsek 1 písmena a, odsek 2 písmena b, Trestného
zákona vtedy účinného (Trestného zákona č. 140/61 Zb. v znení noviel) a bol mu uložený trest odňatia
slobody vo výmere 2 roky so zaradením na jeho výkon do
druhej nápravnovýchovnej skupiny. Toto odsúdenie vzhľadom na trestnú sadzbu uvedeného trestného
činu (dva až osem rokov odňatia slobody) nutno z hľadiska ustanovenia § 437 odsek 1 § 11 odsek 1
Trestného zákona teraz účinného (z.č. 300/05 Z.z.) považovať za zločin.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona
pričom prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, horeuvedenú
priťažujúcu okolnosť pri nezistení žiadnej z poľahčujúcich okolností uvedených v ustanovení § 36
Trestného zákona, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Trestný zákona v ustanovení § 188 odsek 2 ustanovuje sadzbu trestu odňatia slobody na sedem až
dvanásť rokov. Pretože obžalovaný, ako je horerozvedené, spáchal opätovne zločin, uvedená trestná
sadzba sa podľa ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona upravuje na sadzbu 9 rokov a 6 mesiacov
až 12 rokov odňatia slobody.
Podľa ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná
hranica zákonnom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu.
Podľa ustanovenia § 38 odsek 8 Trestného zákona a základom pre zníženie alebo zvýšenie trestnej
sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenie trestnej sadzby.
Z uvedeného vyplýva, že za teraz prejednávaný zločin lúpeže by mal byť obžalovanému uložený trest
odňatia slobody vo výmere najmenej 9 rokov a 6 mesiacov. Súd vzhľadom na okolnosti skutku najmä
vzhľadom na charakter a rozsah použitého násilia, má za to, že použitie uvedenej trestnej sadzby by
bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti bude postačovať
trest kratšieho trvania, uložil za použitia ustanovenia § 39 odsek 1 odsek 3 písmena d, Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov.
Na výkon teraz uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním teraz prejednávaného zločinu vo výkone trestu odňatia slobody.
Poškodený náhradu škody nežiadal, pretože obžalovaným odcudzené peniaze mu boli vrátené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od
oznámenia rozsudku, oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť, ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.