Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. jún 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/114/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512213375
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512213375.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik
Bratislava, a. s., Olejkárska 1, Bratislava, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Nám. Martina
Benku č. 9-C1, Bratislava, proti žalovanému: F. R., H. N. H. X, N., t. č. na neznámom mieste,
zast. opatrovníčkou W. A., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,50 eur,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10. decembra 2012, č. k.
41C/204/2012-30, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10. decembra 2012, č. k.

41C/204/2012-30, v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 50,50 eur a trov konania titulom, že žalovaný cestoval v dopravnom
prostriedku žalobcu bez cestovného lístka. Zároveň súd prvého stupňa žalovanému nepriznal náhradu
trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný dňa 6.10.2010 o 11:36 hod. cestoval
dopravným prostriedkom žalobcu, linkou č. 95 - autobusom a pri kontrole sa nevedel preukázať
platným cestovným lístkom, čo poverený zamestnanec žalobcu zaznamenal do hlásenia o porušení

tarifných a prepravných podmienok č. 1041123. Po právnej stránke súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 9 písm. b/, § 14 ods. 3 zák. č. 168/1996 Z. z. ako aj § 100
ods. 1 a § 108 Obč. zák. Uviedol, že v zmysle § 101 Obč. zák. jednoročná premlčacia doba
v predmetnej veci začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t. j. dňa 6.10.2010,
kedy mal žalovaný cestovať v dopravnom prostriedku žalobcu bez platného cestovného lístka. Týmto
okamihom žalobcovi podľa súdu prvého stupňa vznikla možnosť podať žalobu na súd pre porušenie
prepravného poriadku. Plynutie premlčacej doby podľa § 122 ods. 2 Obč. zák. skončilo dňom 6.10.2011.

Žalobca svoje právo uplatnil v súdnom konaní dňa 13.6.2012. Žalovaný prostredníctvom opatrovníčky
teda podľa názoru súdu prvého stupňa vzniesol dôvodne námietku premlčania, čo spôsobilo stratu
nárokužalobcuvymáhaťjehoprávosúdnoucestou,vdôsledkučohosúdprvéhostupňažalobuzamietol.
Otrováchkonaniarozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.,pričomuviedol,žežalovanému,ktorýmalvkonaní
úspech v plnom rozsahu, trovy konania nevznikli.Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a podľa obsahu odvolania ním napadol výrok, ktorým
bola žaloba zamietnutá v časti úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vo výške 50 eur.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu v tomto

rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že nakoľko sa žalovaný dňa 6.10.2010 na linke
MHD č. 95 na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným
dokladom, v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave
a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave mu vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,50 eur
a úhradu 50 eur. Žalobca mal za to, že v zmysle § 108 Obč. zák. sa za jeden rok od porušenia tarifných

a prepravných podmienok premlčuje nanajvýš iba samotná úhrada za nezaplatené cestovné vo
výške 0,50 eur a nie úhrada za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom vo výške 50 eur. Povinnosť
žalovaného zaplatiť úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom totiž vznikla v zmysle § 12
ods. 2 písm. b/ v spojení s § 14 ods. 1 písm. d/ a § 17 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave a
nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o cestnej
doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez

cestovného lístka, je podľa žalobcu namieste použiť § 101 Obč. zák., čo znamená, že pohľadávka
vo výške 50 eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu (13.6.2012) premlčaná.
Žalobca v závere svojho odvolania poukázal na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011 a sp.
zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach vyhovel jeho odvolaniu.

Opatrovníčka žalovaného sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal
odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

V zmysle § 108 Obč. zák. je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba.

Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až §
773 Obč. zák.) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre premlčanie ktorého
platí § 106 Obč. zák. V jednoročnej premlčacej dobe podľa § 108 Obč. zák. sa teda premlčuje nielen
nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 Obč. zák., ale aj jeho nárok na úhradu za
nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení

účinnom ku dňu 6.10.2010. Tento nárok totiž taktiež patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč.
zák., hoci v ňom nie je výslovne uvedený. Zák. č. 168/1996 Z. z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý
okrem iného upravoval aj vzťahy medzi cestujúcimi a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže
uvedený zákon premlčanie nároku dopravcu na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom
(§ 14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z. z.) neupravoval, je potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť v

zmysle § 853 ods. 1 Obč. zák. na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka,
ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením Občianskeho zákonníka je
práve § 108. Zároveň zák. č. 168/1996 Z. z. neupravuje ani začiatok plynutia premlčacej doby
na uplatnenie práva na cestovné a úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom.
Preto je podľa názoru odvolacieho súdu namieste aplikácia ust. § 563 Obč. zák. Dlžník - cestujúci je teda

povinný splatiť dlh prvého dňa potom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal. Týmto dňom teda
nastáva splatnosť dlhu a zároveň je v tento deň možné prvýkrát uplatniť právo podaním žaloby na súd.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný cestoval dňa 6.10.2010 v Bratislave na
linke MHD č. 95 bez cestovného lístka. Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo
dňa 6.10.2010 vyplýva, že žalovaný odmietol zaplatiť revízorom požadovanú sumu pozostávajúcu z

cestovného 0,50 eur a postihu 50 eur priamo na mieste pri vykonávaní kontroly. Jednoročná
premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na súde tak začala plynúť dňa 7.10.2010 a jej koniec
v súlade s ust. § 122 ods. 2 prvá veta Obč. zák. pripadol na deň 6.10.2011 (štvrtok). Žalobca podal
žalobu na súd dňa 13.6.2012, t. j. oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle
§ 108 Obč. zák. Keďže opatrovníčka žalovaného vzniesla dňa 5.12.2012 námietku premlčania (č. l.

28), súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalobcovi premlčané právo nepriznal (§ 100 ods. 1
posledná veta Obč. zák.). Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že zo strany súdu prvého stupňadošlo v napadnutom rozsudku k nesprávnemu určeniu začiatku plynutia premlčacej doby, za ktorý súd
prvého stupňa považoval deň 6.10.2010, kedy žalovaný cestoval v dopravnom prostriedku žalobcu bez
cestovného lístka. V nadväznosti na vyššie uvedené však podľa § 101 v spojení s § 563 Obč. zák.

totiž premlčacia doba začala plynúť dňa 7.10.2010, t. j. deň nasledujúci po tom, ako žalobca vyzval
žalovaného na úhradu za cestovanie bez platného cestovného lístka, kedy sa právo mohlo vykonať po
prvý raz. Uvedené pochybenie súdu prvého stupňa však nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého
rozsudku, keďže žalobca podal žalobu na súd nepochybne až po uplynutí premlčacej doby,
dňa 13.6.2012.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že pri cestovaní bez cestovného
lístka je namieste použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej premlčacej dobe. Nárok na zaplatenie úhrady
pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom totiž nemôže vzniknúť samostatne a oddelene len na
základe zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD resp. z jej porušenia.
U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby nepochybne riadi ust. § 108 Obč. zák., a teda je

jednoročná. Na základe uvedeného sú mylné domnienky žalobcu vyjadrené v odvolaní, že jeho nárok
voči žalovanému na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom vo výške 50 eur nebol v
čase podania žaloby premlčaný.

Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011
a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach odvolaniu žalobcu

vyhovel, odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú právne záväzné pre rozhodovanie iných
odvolacích senátov. Zároveň odvolací súd dodáva, že práve z dôvodu rozdielneho právneho posúdenia
skutkovo totožných vecí bolo občianskoprávnym kolégiom Krajského súdu v Bratislave vo vzťahu k
otázke posúdenia premlčania nárokov zo zmluvy o preprave osôb v prostriedkoch MHD (cestovné,
úhrada) prijaté zjednocujúce stanovisko, z ktorého odvolací súd v tomto rozhodnutí v plnom rozsahu

vychádzal.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o zaplatenie cestovného 0,50
eur, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.