Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. jún 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/229/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611211561
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2611211561.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek

senátu: JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s.,
so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Mgr. Martin Katriak, advokát, so sídlom
Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.-E., U. XXX,
zastúpený opatrovníčkou: H. L., zamestnankyňa Okresného súdu Skalica, o zaplatenie 441,55 eura s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. 9C 132/2012-77 zo
dňa 5. decembra 2012 v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 141,55 eura
s 9% úrokom z omeškania ročne od 09.07.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamietol. V časti o zaplatenie 73 eur s príslušenstvom konanie zastavil z dôvodu
späťvzatia návrhu v tejto časti. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania
nepriznal podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Posledným výrokom rozsudku zrušil platobný rozkaz Okresného
súdu Senica č.k. 9Ro 244/2011-42 zo dňa 9. marca 2012. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil
aplikáciou § 43 ods. 1, 2, zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 489, § 491 ods. 1, 2, §

420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 § 517, Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ). Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
účastníci konania platne uzavreli dve zmluvy o pripojení s následnými dodatkami, ktoré sú svojím
charakterom zmluvami spotrebiteľskými a ako také nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tzv.
neprijateľné podmienky. Súd považoval nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné
služby, poplatku za upomienku ako aj za odpojenie za odôvodnený a uplatnený v súlade so zákonom,

nakoľko žalovaný využíval služby žalobcu, pričom za obdobie od februára 2010 do mája 2010 nezaplatil
dohodnutú cenu za poskytované služby. Na základe uvedeného súd v časti zaplatenia sumy 141,55
eura návrhu vyhovel, pričom žalobcovi priznal aj príslušný úrok z omeškania, ktorý bol uplatnený v
súlade s príslušným vykonávacím predpisom. Časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhala zaplatenia
náhrady škody, bola zamietnutá, a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal základné predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu, nepreukázal ujmu, resp. škodu na strane žalobcu, príčinnú súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Žalovaný porušil zmluvnú povinnosť, zotrvať v

zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov (tzv. doba viazanosti), zakotvenú v čl. 2 bod 2.3
dodatku k zmluve o pripojení, ale to na priznanie nároku nestačilo. Vznik škody na strane žalobcu podľanázoru súdu nebola preukázaná. Na tento účel nepostačuje vyhlásenie žalovaného naformulované
žalobcom v čl. 3 bod 3.7 dodatku k zmluve o pripojení, podľa ktorého škoda minimálne v rozsahu
zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu vznikne žalobcovi nedodržaním povinnosti žalovaného

zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu viazanosti. Uvedené ustanovenie podľa názoru súdu
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko takýmto vyhlásením sa v zásade prezumuje
existencia škody ako aj príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody bez
potreby tieto skutočnosti ďalej preukazovať, čím sa žalobca zbavuje svojej dôkaznej povinnosti, ktorá
zaťažuje práve jeho a obmedzuje sa prístup k dôkazom. V dôsledku uvedeného je takéto ustanovenie zo

zákona neplatné. Tvrdená škoda podľa žalobcu predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného
telefónu a jeho akciovou cenou, teda žalovaný mal spôsobiť žalobcovi škodu tým, že získal mobilné
telefóny za zvýhodnenú cenu s tým, že sa zaviazal používať služby žalobcu a za tieto po dobu viazanosti
platiť, pričom svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom a platiť za služby riadne
a včas dohodnutú cenu porušil. Výšku škody žalobca nepreukázal (výšku škody odvodzoval od výšky
trhovej ceny mobilného telefónu, pričom na preukázanie hodnoty telefónu predložil len výpis z vlastnej

databázy cien mobilných telefónov v čase uzavretia zmluvy). Škoda sa pritom v zmysle občianskeho
práva prejavuje buď ako skutočná škoda, alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je majetková ujma vyjadriteľná
v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného, príp. náklady potrebné na
to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Žalobcom tvrdená škoda mala byť zjavne škodou skutočnou,
spočívajúcou v zmenšení majetku žalobcu. Ako je ale zrejmé z vyššie uvedeného, k tomuto zmenšeniu

prišlo na základe zmluvy o pripojení, v rámci ktorej bola dojednaná akciová cena mobilného telefónu.
Účinnosť zmluvy o pripojení (ani v časti týkajúcej sa predaja mobilného telefónu za akciovú cenu) nebola
viazaná na žiadnu podmienku (nejednalo sa o zmluvu s podmienkou), ktorá by účinnosť dojednania
ohľadom predaja mobilného telefónu viazala na splnenie, resp. nesplnenie zotrvania žalovaného v
zmluvnom vzťahu, preto niet dôvodu uvažovať o navrátení veci do predošlého stavu (vrátenie mobilného

telefónu žalobcovi oproti vráteniu zaplatenej sumy za telefón žalovanému). Za týchto okolností potom
ale rozdiel medzi trhovou cenu telefónu a jeho akciovou cenou, ktorý nebol žalobcovi vyplatený, nespĺňa
atribúty „škody“ v právnom slova zmysle, nie je preto možné podľa názoru súdu domáhať sa zaplatenia
požadovanej sumy titulom náhrady škody. V konaní nebol preukázaný ani ďalší predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti žalovaného

(povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu viazanosti) a vznikom tvrdenej škody.
Pritom v zmysle ustálenej súdnej praxe sa vyžaduje jednoznačný dôkaz o existencii príčinnej súvislosti
medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje
žalobcu. Bolo slobodným rozhodnutím žalobcu predať mobilné telefóny žalovanému za akciovú cenu, a
teda zníženie (resp. skôr nenavýšenie) majetku žalobcu o sumu zodpovedajúcu trhovej cene telefónov

z dôvodu uhradenia len akciovej ceny je dôsledkom dvojstrannej dohody účastníkov konania o kúpnej
cene mobilného telefónu, nie dôsledkom nezotrvania žalovaného v zmluvnom vzťahu so žalobcom
počas celej doby viazanosti. Zo žiadnych zmluvných dojednaní účastníkov nevyplýva, že ak by žalovaný
v zmluvnom vzťahu zotrval počas dohodnutých 24 mesiacov, tak by k zníženiu majetku žalobcu o sumu
rovnajúcu sa rozdielu v trhovej a akciovej cene telefónu neprišlo (resp. že by táto mala byť počas

doby viazanosti žalobcovi zaplatená). Ak by to tak malo byť, boli by súčasťou mesačných platieb tiež
splátky trhovej ceny mobilného telefónu, čo v danom prípade dohodnuté nebolo a v podstate by sa
nejednaloopredajtelefónuzaakciovúcenu,alezacenutrhovúsosplátkovýmkalendárom.Zuvedeného
je zrejmé, že príčinná súvislosť medzi nezotrvaním žalovaného v zmluvnom vzťahu so žalobcom a
zmenšením majetku žalobcu v danom prípade neexistuje, neboli teda naplnené základné predpoklady

pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, a preto súd návrh v časti zaplatenia sumy 227 eura s
príslušenstvom zamietol.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd návrh zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade
trov konania podal odvolanie žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p). Podľa názoru žalobcu žalobcovi vznikla

škoda za odpredané mobilné telefóny vo výške 227 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi
predajnou cenou mobilných telefónov a ich zľavnenou cenou, t.j. predstavuje škodu žalobcu, ktorú
žalovaný spôsobil žalobcovi tým, že získal mobilné telefóny za zvýhodnenú cenu oproti trhovej. Žalobca
o predajnej cene mobilného telefónu predložil aj doklad, z ktorého vyplýva cena mobilného telefónu,
za ktorú žalobca v čase uzatvorenia dodatkov konkrétny mobilný telefón predával v prípade, ak mal

účastník záujem si mobilný telefón kúpiť bez viazanosti 24 mesiacov. Žalobca preto výšku škody
preukázal, rovnako ako porušenie zmluvnej povinnosti žalovanej a príčinnú súvislosť medzi vznikomškody a porušením zmluvnej povinnosti. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod
(§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)

a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku.

V danom prípade sa žalobca domáhal zaplatenia 441,55 eura žalovaným, pričom dlžná suma vo výške
141,55 predstavovala nezaplatenú úhradu za služby a dlžná suma 300 eur predstavovala zmluvnú
pokutu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 25.02.2010 a dňa 23.03.2010 uzavreli spolu dve
zmluvy o pripojení a dodatky k zmluvám o pripojení, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému
mobilné telefóny zn. LG GW 300 a Nokia 2730 za kúpnu cenu 19 eur a 9 eur. Žalovaný sa okrem iného

zaviazal zotrvať v oboch zmluvných vzťahoch so žalobcom počas doby 24 mesiacov a riadne a včas
platiť za poskytované služby podľa dohodnutého programu. Žalovaný si svoje povinnosti neplnil, za
poskytované služby riadne a včas neplatil, v zmluvnom vzťahu so žalobcom nezotrval počas dohodnutej
doby. Žalobca podaním doručeným súdu 30.11.2012 (č. l. 70) zmenil právnu kvalifikáciu svojho nároku
pôvodne uplatnenú ako zmluvnú pokutu na náhradu škody. Súd žalobe vyhovel v časti nezaplatených

úhrad za služby a v časti uplatnenej náhrady škody žalobu zamietol s tým, že žalobca nepreukázal
predpoklady pre priznanie nároku titulom škody. Sporným teda zostalo a zároveň to tvorilo predmet
prieskumu odvolacieho súdu, či žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody vo výške 227 eur.

Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd správne poukázal na to, že žalobca nepreukázal
predovšetkým skutočnosť, že mu vznikla skutočná škoda, resp. že mu vznikla v uplatnenej výške. Za

škodu sa považuje ujma, ktorá znamená zmenšenie majetku (vyčísliteľného v peniazoch) poškodeného
žalobcu oproti stavu pred škodovou udalosťou. Žalobca za škodu, ktorá mu vznikla, považoval rozdiel v
sume, za akú skutočne mobilný telefón žalovanej predal (19 a 9 eur) a medzi predajnou cenou, za ktorú
predával mobilné telefóny v prípadoch bez viazanosti uvedenej v zmluve. Názor žalobcu však nie je
správny, pretože do trhových cien telefónov, ktoré žalobca predáva je zahrnutých viacero zložiek tak, aby

ceny žalobcovi pokryli náklady spojené s ich predajom (náklady na kúpu telefónu, mzdy zamestnancov,
nájom prenajatých priestorov a ďalšie položky) a keďže žalobca je podnikateľom, do ceny zahŕňa aj
svoj zisk. Už len porovnanie trhových cien rovnakých značiek mobilných telefónov na trhu, dostupných
na internete, preukazuje veľký rozdiel v cenách u jednotlivých predajcov, pričom rozdiel sa prejavuje
aj v niekoľkých desiatkach eur. Skutočná škoda, ktorá v tomto prípade mohla žalobcovi podľa názoru

odvolacieho súdu vzniknúť, je nákupná cena telefónu, t.j. cena, za ktorú žalobca kúpil konkrétny telefón
od výrobcu, pretože o túto sumu sa teoreticky mohol zmenšiť jeho majetok, keď ho poskytol žalovanému
so zľavou. Ak mala žalobcovi vzniknúť škoda, musel by zároveň preukázať, že za telefón výrobcovi
aj zaplatil. Žalobcovi tiež mohol teoreticky vzniknúť nárok na ušlý zisk, za ktorý sa považuje strata
očakávaného prínosu, ktorý mohol poškodený dôvodne očakávať ako rozmnoženie svojho majetku,

ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodovej udalosti). Preukazovanie ušlého
zisku, ako ekonomickej kategórie je náročné, preukazované vo väčšine prípadov odbornými, resp.
znaleckými posudkami vypracovanými znalcami v odbore ekonómia. Žalobca však vo svojich podaniach
nešpecifikuje, či sa domáha skutočnej škody, alebo ušlého zisku. Dôkaz o skutočnosti, za akú trhovú
cenu predával žalobca mobilný telefón v čase uzavretia zmluvy so žalovaným nie je dôkazom o tom, aká

výška škody žalobcovi vznikla, keď žalovanému predal dňa 25.02.2010 telefón zn. LG GW300 za kúpnu
cenu 19 eur a dňa 23.03.2010 telefón Nokia 2730 za kúpnu cenu 9 eur. Keďže žalobca nepreukázal
vznik škody, ostatnými predpokladmi pre priznania nároku na náhradu škody sa odvolací súd nezaoberal
lebo v prípade náhrady škody je potrebné preukázať všetky predpoklady súčasne.

Žalobca má povinnosť tvrdenia, v súlade s § 79 ods. 1 O.s.p. a rovnako má povinnosť podľa § 120

ods. 1, 4 O.s.p. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na základe poučenia súdu bol
žalobca povinný všetky dôkazy predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sakončí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr sa neprihliada.
Žalobca poučenie súdu prevzal 09.11.2012. Súd vyhlásil dokazovanie za skončené na pojednávaní
dňa 05.12.2012. Do uvedenej doby žalobca nenavrhol vykonať relevantné dokazovanie zamerané na

preukázanie výšky škody, ktorá mu vznikla a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym
konaním. Výška škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, ako ujma, ktorá znamená zmenšenie majetku
vyčísliteľného v peniazoch poškodeného žalobcu oproti stavu pred škodovou udalosťou, žalobcovi z
hore uvedených dôvodov vo výške pôvodne uplatnenej zmluvnej pokuty nevznikla. Z uvedeného možno
vyvodiťzáver,žežalobcanenavrholvykonaťdokazovanienapreukázaniejehonárokunanáhraduškody

do skončenia dokazovania, preto mu nebolo možné priznať právo na zaplatenie uvedenej sumy ako
náhrady škody.

Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej žalobu zamietol, s
použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní úspešnému žalovanému v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. V odvolacom

konanížalovanémužiadnetrovynevznikli,aneuplatnilsiich,preto munáhradatrovodvolaciehokonania
priznaná nebola.

Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.