Rozhodnutie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. jún 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1Nt/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614010064
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614010064.1

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Podhorcovej
a prísediacich F. Q. a E. J. dňa 9. júna 2014 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd z a m i e t a návrh odsúdeného Q. A. H. A. W. O. H., Z..
X. X. XXXX V. E. F., B. X. V. Č.. X, H. E. F., K.. Č.. V. V. K. H. Q. V. Ú. Z. V. K. H. Q. V. J., na povolenie
obnovy konania, ktoré skončilo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.

2T/80/2011 zo dňa 17. 4. 2012.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 2T/80/2011-407 zo dňa 17. 4. 2012 bol
Q. A. odsúdený za pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. a/ Trestného
zákona, v časti spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, v časti spáchaný v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, a za pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2, 3

písm. c/ (§ 138 písm. j/) Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 67 mesiacov, na
výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 17. 4. 2012.

Odsúdený podal návrh na povolenie obnovy konania. Žiadal zrušiť výrok o treste vyššie uvedeného
rozsudku z dôvodu, že Ústavný súd SR zrušil tzv. asperačnú zásadu. Uložený trest vníma ako

protiústavný a neprimerane prísny.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí

podmienky obnovy podľa § 394.

Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28. 11. 2012, ktorý bol
uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 Z. z., Ústavný súd rozhodol, že v § 41 ods. 2 zákona č.
300/2005Z.z.slovávtextezabodkočiarkou„súduložípáchateľovitrestnadjednupolovicutaktourčenej
trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vyhlásením

tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo predmetné ustanovenie účinnosť.Podľa § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov, ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu,
ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale

nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je
dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, a teda akýkoľvek zásah do právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia súdu je prípustný iba vo výnimočných prípadoch. Obnovou konania možno

napraviť aj také právoplatné rozhodnutie, ktorým bol uložený trest, ktorý je vo svetle dodatočne zistených
skutočností, v zrejmom nepomere k závažnosti činu. Nové skutočnosti, ktoré v pôvodnom konaní neboli
známe a teda sa ani nemohli brať do úvahy, musia by pritom také závažné, aby odôvodňovali zásah do
stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia.

Z citácie ustanovenia § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. vyplýva, že skutočnosť, že súd vydal rozsudok

na základe právneho predpisu, ktorý neskôr v dôsledku rozhodnutia Ústavného súdu SR stratil účinnosť,
je len dôvodom na podanie návrhu na povolenie obnovy konania, ale neznamená automaticky povolenie
konania, lebo súd pri rozhodovaní o návrhu na povolenie obnovy konania musí skúmať dve podmienky,
a to či existuje nový dôkaz, nová skutočnosť, ktorá nebola známa súdu v čase rozhodovania, a či táto
skutočnosť sama o sebe alebo spoločne s už známymi skutočnosťami by viedla k záveru, že pôvodne

uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený
druh trestu bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 106/2011 z 28. 11. 2012 je novou skutočnosťou, ktorá nebola známa
súdu v čase rozhodnutia, ale súd pri skúmaní druhej podmienky na povolenie obnovy konania, či

pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo
uložený druh trestu bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, dospel k záveru, že tieto skutočnosti neboli
zistené.

Nakoľko odsúdený spáchal viac úmyselných trestných činov, bol mu v pôvodnom konaní uložený úhrnný

trest odňatia slobody, pričom najprísnejším zo zbiehajúcich sa trestných činov bol zločin úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. a/ Trestného zákona, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody
vo výmere od 3 rokov do 10 rokov. Pretože sa odsúdenému ukladal trest odňatia slobody za viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvomi alebo viacerými
skutkami, horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšieho sa zvýšila

o jednu tretinu a súd ukladal trest v hornej polovici takto zvýšenej trestnej sadzby. Po tejto úprave trestnej
sadzby bolo podľa pôvodnej platnej právnej úpravy v rámci asperačnej zásady možné odsúdenému
uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 8 rokov a 2 mesiace do 13 rokov a 4 mesiace. Odsúdenému
bol uložený trest odňatia slobody v konaní o dohode o vine a treste vine a treste, za použitia ustanovenia
§ 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, vo výmere 67 mesiacov (5 rokov a 7 mesiacov), teda

po mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicou trestnej sadzby. V prípade, ak by súd ukladal trest
odňatia slobody za súčasnej platnej právnej úpravy, aplikujúc korigované ustanovenie o asperačnej
zásade, prichádzala by do úvahy rovnako upravená horná hranica trestnej sadzby a prichádzalo by
do úvahy aj zisťovanie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Z dôkazov vykonaných v pôvodnom
trestnom konaní vyplýva, že u odsúdeného boli zistené dve poľahčujúce okolnosti a dve priťažujúce

okolnosti. Vo všeobecnosti pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods.
2 Trestného zákona súd ukladá trest v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe, ktorá je v prejednávanej
veci od 3 rokov do 13 rokov a 4 mesiacov, pričom trest uložený v pôvodnom konaní je v dolnej polovici
takto určenej trestnej sadzby.

S poukazom na osobu odsúdeného Q. A., povahu spáchanej trestnej činnosti, keď odsúdený spáchal
viacerými čiastkovými útokmi dva zločiny, súd dospel k záveru, že pôvodne uložený trest odňatia slobody
nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činov alebo k pomerom páchateľa, navyše ani nebol uložený
v hornej polovici zvýšenej trestnej sadzby ( IV. ÚS 58/2014-8). Nemožno prehliadnuť skutočnosť, že u
odsúdeného ide o recidívu, v registri trestov má celkom 11 záznamov, keď bol opakovane odsúdený

za trestnú činnosť prevažne majetkového charakteru, pričom v posledných štyroch odsúdeniach,
rozsudkomOkresnéhosúduRužomberoksp.zn.1T/71/2012,zodňa19.9.2012,rozsudkomOkresného
súdu Poprad sp. zn. 6T/2/2012, zo dňa 6. 3. 2013, rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn.
5T/127/2012, zo dňa 6. 3. 2013, a rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/14/2012, zo dňa8. 3. 2013, bolo voči odsúdenému Q. A. vždy upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na
odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/80/2011, zo dňa 17. 4. 2012, ktorý
odsúdený napadol návrhom na povolenie obnovy konania. Pretože súd nezistil naplnenie podmienok

podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, zamietol návrh odsúdeného Q. A. na povolenie obnovy konania
ako nedôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia.