Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. jún 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/296/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212213446
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2212213446.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom
Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený splnomocnencom: ERASMUS LEGAL, s. r.
o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti odporkyni: B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. V. XXXX/X, L. Q., o zaplatenie 741,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 5. februára 2013, č.k. 9C/358/2012-41, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporkyni uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu
418,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 418,95 Eur od 11.08.2012
do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svojerozhodnutiesúdprávneodôvodnilpoužitímustanovenízákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch, ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovení § 52 ods. 1, 3
a 4 Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu vystupuje ako
fyzická osoba - občan, teda ide o spotrebiteľa, ako to vyplýva z ustanovení zákona o spotrebiteľských

úveroch a tiež Občianskeho zákonníka, pretože nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a navrhovateľ opak tohto
postavenia odporkyne nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Ak ide potom o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ,
ide o vzťah spotrebiteľský zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tento sa potom riadi zákonnými
ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a tie veci, ktoré v ňom upravené nie sú, sú upravené
a riadia sa zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V žiadnom prípade sa nemôže riadiť
zákonnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to ani v prípade, že by sa na tom účastníci

zmluvne dohodli. Také dojednanie je podľa zákonných ust. Občianskeho zákonníka neprijateľnou
podmienkouaakotakouabsolútneneplatnou,pričomnadôvodtejtoneplatnostijesúdpovinnýprihliadať
z úradnej povinnosti. Je nutné uviesť, že je zrejmé, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu vrátane jej
všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú vopred pripravené. Sú pripravené navrhovateľom, bez
účasti druhej strany - spotrebiteľa, pre vopred neurčený, široký okruh spotrebiteľov, pričom konkrétny
spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky,
okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok a doby splatnosti. V každom prípade teda ide o vzťahobčianskoprávny. Pokiaľ sa týka náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva nemá všetky tie
náležitosti, ktoré podľa ust. § 4 ods. 2 a 3 zákon o spotrebiteľskom úvere má mať, aby mohla byť
považovanázaúverspoplatkamiaúrokmi.Absentujeúdajovýške,počteatermínesplátokistiny,úrokov

a iných poplatkov, teda náležitosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) zák. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva
obsahuje len výšku splátok, termín splatnosti splátok, avšak absentuje výška splátok istiny úveru, výška
splátok úrokov z úveru a výška splátok iných poplatkov. Preto, pokiaľ sa týka úrokov z úveru a poplatkov,
je nutné podľa ust. § 4 ods. 3 zák. o spotrebiteľských úveroch úver považovať za úver bezúročný a
bez poplatkov. Znamená to, že odporkyňa je povinná vrátiť navrhovateľovi iba poskytnutú výšku úveru

a nič viac. Žiadne úroky z úveru ani žiadne poplatky z úveru. Navrhovateľ však žiadal viac, lebo žiadal
nielen výšku poskytnutého úveru, ale aj úroky z úveru. Navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške
936 Eur. Odporkyňa uhradila navrhovateľovi splátky vo výške 518,05 Eur, ako to vyplýva z listinného
dôkazu predloženého navrhovateľom (č.l. 10). Takže odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu
418,95 Eur, ako sumu rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a vykonaných úhrad, ktorú sumu
je povinná odporkyňa zaplatiť ako dlh na úvere. Toto je čiastka, ktorú je odporkyňa povinná vrátiť,

zaplatiť navrhovateľovi. To je výška dlhu z poskytnutého spotrebiteľského úveru. Navrhovateľ však
žiadal viac, lebo žiadal zaplatiť sumu 741,70 Eur. Teda žiadal o 322,75 Eur viac (741,70 - 418,95),
ako má právo žiadať. Táto čiastka predstavuje vlastne navýšenie spotrebiteľského úveru vo forme
úrokov z úveru a tiež zmluvnú pokutu, ktorá je nedôvodná. Keďže však zmluva, ako už bolo uvedené,
neobsahuje všetky náležitosti, aby sa úver mohol považovať za úver s úrokmi a poplatkami, nemôže

žiadať navrhovateľ úroky z úveru. Úver bol poskytnutý, odporkyňa ho čerpala a tak je zmluva v časti
o poskytnutí samotného úveru platná. Ako už bolo uvedené, ide o vzťah spotrebiteľský, ktorý požíval
ochranu vzťahu spotrebiteľského už v čase uzavretia zmluvy podľa zák. o spotrebiteľských úveroch,
ako aj zák. o ochrane spotrebiteľa. Taktiež je preukázané, že odporkyňa je v omeškaní s úhradou
dlhu. Keďže nastala splatnosť celého dlhu dňom vyhlásenia splatnosti dňa 30.08.2011 a odporkyňa

dlh nezaplatila a dostala sa tak s jeho plnením do omeškania, je povinná popri plnení peňažného dlhu
zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako sadzba ECB (1%) v čase
vzniku omeškania (31.08.2011), teda vo výške 9,50 % ročne, ale iba zo sumy dôvodnej, teda zo sumy
418,95 Eur, a to od dátumu uplatneného navrhovateľom, t.j. odo dňa 11.08.2012, aj napriek tomu, že
dlh odporkyne sa stal splatným už dňa 30.08.2011. Návrh navrhovateľa súd zamietol ako nedôvodný

v časti zmluvnej pokuty vo výške 85,21 Eur. Podľa Hlavy 17 § 3 Úverových zmluvných podmienok
spoločnosti Home Credit, a.s., v prípade omeškania s úhradou splátky úveru dlhšieho ako 7 dní je klient
povinný zaplatiť spoločnosti (navrhovateľovi) zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, z ktorej úhradou je v
omeškaní. Dojednanie zmluvnej pokuty vo všeobecných podmienkach nemožno akceptovať z hľadiska
vážnosti, nakoľko navrhovateľ dojednanie o zmluvnej pokute sám naformuloval a odporca v pozícii

spotrebiteľa ju mohol ako celok prijať alebo odmietnuť, t.j. nebola individuálne dojednaná. Na úverových
zmluvných podmienkach absentuje podpis navrhovateľa, ako aj odporkyne. Z uvedeného dôvodu má
súd za to, že návrh navrhovateľa v časti požadovanej zmluvnej pokuty vo výške 85,21 Eur je nedôvodný.
Súd taktiež za nedôvodný považoval návrh navrhovateľa čo do takzvaného kapitalizovaného denného
úroku z omeškania vo výške 68,78 Eur, nakoľko ten nemá oporu v zákone. Takto súd vyhovel návrhu

navrhovateľa čo do zaplatenia sumy vo výške 418,95 Eur z titulu dlhu na úvere a úroku z omeškania
vo výške 9,50 % ročne zo sumy 418,95 Eur od 11.08.2012 do zaplatenia. Čo sa týka zvyšku, v ktorom
súd zamietol návrh navrhovateľa, ide o sumu 322,75 Eur, ktorá čiastka predstavuje vlastne navýšenie
spotrebiteľského úveru vo forme úrokov z úveru a tiež zmluvnú pokutu vo výške 85,21 Eur, úrok z
omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 322,75 Eur (zamietnutá časť predstavujúca dlžné úroky,

poplatky a zmluvnú pokutu) od 11.08.2012 do zaplatenia, kapitalizovaný denný úrok z omeškania vo
výške 68,78 Eur. V týchto častiach súd návrh navrhovateľa posúdil ako nedôvodný. O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Odporkyňu súd nezaviazal na zaplatenie súdneho poplatku vzhľadom na to, že je ako
spotrebiteľ, fyzická osoba, oslobodený zo zákona v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb.

o súdnych poplatkoch a v neskoršom platnom znení.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v
zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhovateľ je presvedčený, že pri podpise zmluvy nebolo voči odporcovi
vyvíjané žiadne násilie ani nepriamy nátlak na jeho psychiku, preto požiadavka platnosti právneho úkonu

- existencia vôle - bola v tomto prípade naplnená, čo dokazuje aj skutočnosť, že odporca sám telefonicky
požiadal o čerpanie úveru, čerpal úver a čerpaný úver aj splácal. Navrhovateľ je ďalej toho názoru, žepredmetná zmluva bola uzavretá v zmysle ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo forme, ktorú
vyžaduje zákon, t.j. písomne. Navrhovateľ je presvedčený, že predmetná zmluva o úvere má písomnú
formu, v ktorej je záväzkový vzťah individualizovaný v zmysle ust. § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001

Z.z. a takisto bola dodržaná predpísaná písomná forma, ako to vyžaduje ust. § 4 ods. 1 zákona č.
258/2001 Z.z., a preto je zmluva platná. Odporca bol so všetkými ustanoveniami ako zmluvy o úvere, tak
aj s obsahom úverových zmluvných podmienok riadne oboznámený pred uzavretím zmluvy. Vzhľadom
na uvedené navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a
návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 9C/358/2012 je zaplatenie sumy
741,70 Eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporkyni uložil
zaplatiť navrhovateľovi sumu 418,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy
418,95 Eur od 11.08.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v
časti zamietnutia návrhu vo zvyšku a v časti trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa
posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce

správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe
vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého

stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku na
zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. len ho doplňuje reagovaním na odvolanie
navrhovateľa.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh
navrhovateľa nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce
z ust. § 132 v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované
právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil.

Neboli žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom

a že má naviac podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo
viacerýchprípadochažespotrebiteľspravidlajejobsahnemenívzhľadomnaformulárovúpredtlač.Teda
spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne v ,,kľude a bez
časového stresu" podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Neboli žiadne
pochybnosti ani o tom, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacejpozície slabšou stranou zmluvného vzťahu (porov. čl. 25 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie
Mostaza Claro).

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica

Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „smernica“). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej
povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa
voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva

spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých
ustanovení zmluvy. V zmysle článku 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Prílohaobsahujeindikatívnyanevyčerpávajúcizoznampodmienok,ktorésamôžupovažovaťzanekalé.
Podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neodvolateľne zaviazať spotrebiteľa k podmienkam, s
ktorými sa skutočne nemohol oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sú smernicou považované za nekalé.
Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje

pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu
neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil, keď tento rozhodol správne i o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.

§ 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil a tieto taktiež nevyplývajú z obsahu spisu.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.