Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. jún 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/487/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613201898
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2613201898.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov
senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný
podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený advokátom:
JUDr. Vladimír Kán, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, s.r.o., Námestie Martina Benku
9-C1, Bratislava, proti odporcovi: N. M., nar. XX.XX.XXXX, J. R. XX, H. I., t. č. na neznámom
mieste, zastúpený opatrovníčkou: D. Y., pracovníčka Okresného súdu Senica, o zaplatenie 50,50 eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 4C 74/2013-28
zo dňa 26. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 50,50 eur
zamietol, nepriznal odporcovi náhradu trov konania a zrušil platobný rozkaz vydaný Okresným súdom
Senica pod spis. zn. 7Ro 52/2013-7 zo dňa 08.04.2013.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 760 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 1 písm. d), §
14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Zb. o cestnej doprave, § 101, 108 Občianskeho zákonníka a § 172 ods.
2 OZ (správne malo byť uvedené O.s.p.) vecne tým, že súd z vykonaného dokazovania a zisteného
stavu veci, s poukazom na námietku premlčania vznesenú opatrovníčkou odporcu, vyvodil ten právny
záver, že nárok navrhovateľa uplatnený v tomto konaní je premlčaný. Odporca dňa 1.3.2011 pristúpil k
záväzku, ktorý vznikol pôvodnému dlžníkovi D. D., ktorý cestoval dňa 1.3.2011 v dopravnom prostriedku
navrhovateľa bez platného cestovného lístka, bol zastihnutý prepravným kontrolórom a na jeho výzvu
odmietol zaplatiť základné cestovné platné v tom čase v sume 0,50 eur a úhradu pri nepreukázaní
sa platným cestovným lístkom v sume 50,- eur. Na pojednávaní dňa 26.9.2013 opatrovníčka odporcu
vzniesla námietku premlčania. Jednoročná premlčacia doba v ktorej sa premlčujú nároky z prepravy
(§ 108 Občianskeho zákonníka) začala v predmetnom prípade plynúť v zmysle § 101 Občianskeho
zákonníka odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Odporca cestoval v dopravnom prostriedku
navrhovateľa bez platného cestovného lístka dňa 1.3.2011, čím navrhovateľovi vznikla možnosť podať
týmto okamihom žalobu na súd pre porušenie prepravného poriadku. Navrhovateľ svoje právo uplatnil až
podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu na tunajší súd, a to dňa 5.3.2013. Plynutie premlčacej
doby v predmetnom prípade začalo dňom 1.3.2011 a skončilo sa dňom 1.3.2012. Vzhľadom k tomu,
že opatrovníčka odporcu v konaní namietla premlčanie práva a v danom prípade sa nejedná o nárok
na náhradu škody, ale o sankciu, so zánikom práva na zaplatenie prepravného zaniká aj právo na

vymáhanie tejto sankcie. I keď právo navrhovateľa na zaplatenie dlhu odporcom premlčaním nezaniklo,
súd mu toto právo s poukazom na vznesenú námietku premlčania zo strany opatrovníčky odporcu
nemôže v súdnom konaní priznať, súd preto návrh navrhovateľa zamietol. Súd rozhodol o trovách
konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., pričom vzhľadom k zamietnutiu návrhu bol v konaní
plne úspešný odporca, keďže odporcovi žiadne trovy nevznikli, ani náhradu trov konania nežiadal, súd
mu náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom advokáta odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie zákona a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Navrhovateľ odôvodnil svoje odvolanie
tým, že nakoľko sa odporca na výzvu revízora dňa 01.03.2011 na linke MHD č. 32 nepreukázal platným
cestovným lístkom, alebo iným platným cestovným dokladom, je povinný v zmysle čl. 6 Prepravného
poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave
zaplatiť navrhovateľovi cestovné 0,50 eur a úhradu 50,- eur, pretože táto povinnosť mu vznikla v zmysle
§ 12 ods. 2 písm. b) a § 14 ods. 1 písm. d) a § 17 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave a
táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom medzi práva z prepravy podľa § 760 Občianskeho
zákonníka nepatrí. Poukázal na to, že zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu na
zaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka a preto bolo povinnosťou súdu na danú právnu
vec aplikovať ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka o všeobecnej premlčacej dobe. Poukázal tiež
na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011.

Opatrovníčka odporcu odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne
nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219
O.s.p.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď
vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže
dať za pravdu odvolateľovi.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania
každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným
spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 5.3.2013
domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu cestovné v sume 0,50 Eur, úhradu pri nepreukázaní sa
platným cestovným lístkom v sume 50,- Eur a náhradu trov konania v sume 87,88 Eur za to, že odporca
cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka. Z dohody o pristúpení
k záväzku v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka variabilný symbol 1109380 zo dňa 01.03.2011 bolo

preukázané, že odporca pristúpil k záväzku za pôvodného dlžníka, ktorý vznikol dňa 01.03.2011 pri ceste
v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka na linke č. 32, č. voza 1104/1. Za
porušenie tarifno-prepravných podmienok - cestovanie bez cestovného lístka bola cestujúcemu uložená
povinnosť uhradiť cestové vo výške 0,50 eur a postih vo výške 50,- eur.

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu)
v § 760 až 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba
základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých
spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické
úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku
podrobnejšie. Preto § 772 ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy ustanovujú
osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (Komentár k Občianskemu zákonníku).

Podľa § 760 Obč. zák. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné
použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné
práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave
osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť na
miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a riadne.

Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci
zvolil, za odplatu (cestovné). Formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby zákon žiadnym
spôsobom nevymedzuje. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom
určeným v prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného
lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do
dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o
právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré si
vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Obč. zák. Zmluva o preprave v mestskej
hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho v
nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej spočíva v tom,
že tým, že cestujúci nastúpi do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý rozsah
poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy
upravené v zákone č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a v Prepravnom
poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, vydaného v zmysle zákona č. 164/1996 Z.z.
Dopravným podnikom Bratislava, a.s., t.j. mať u seba platný cestovný lístok a na vyzvanie ho predložiť
ku kontrole. Takýmto je aj dojednanie, že pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je
cenou poskytovanej služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku mestskej
hromadnej dopravy je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za takto
stanovených podmienok do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej
podstate tieto predstavujú obsah zmluvy o preprave osôb, pretože vyjadrujú vzájomné práva a im
zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvných strán, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého právneho
predpisu. Správny je aj záver súdu prvého stupňa o premlčaní. Navrhovateľ totiž predmetným návrhom
uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu (pokutu), splatnú dňom porušenia povinnosti cestujúceho
mať zakúpený lístok, t.j. dňom 01.03.2011, v zmysle § 12 ods. 4, § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z.z. o
cestnej doprave v znení neskorších predpisov a čl. 6 bod 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej
dopravy v Bratislave, vydaného v zmysle zákona č. 164/1996 Zb. o dráhach v znení neskorších predpisov
Dopravným podnikom Bratislava, a.s., t.j. mať u seba platný cestovný lístok a na vyzvanie ho predložiť
ku kontrole.

Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa § 108 Obč. zák., podľa ktorého ustanovenia jej dĺžka
je jeden rok. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu podľa prezenčnej pečiatky až dňa
5.3.2013, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby. Námietka navrhovateľa
v odvolaní ohľadom premlčania, keď mal za to, že keďže zákon č. 169/1996 Z.z. o cestnej doprave
nemá osobitnú úpravu premlčania, je namieste použiť § 101 Obč. zák., a v danom prípade premlčanie
práva posudzovať vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, nie je dôvodná. Právo na zaplatenie
cestovného a úhrady má rovnaký právny základ, a to porušenie podmienok zmluvy o preprave, pričom
práva z prepravy sa podľa § 108 Obč. zák. premlčujú v jednoročnej premlčacej dobe. Nie je preto
žiaden rozumný dôvod posudzovať podmienky premlčania uplatneného nároku inak, než v zmysle ust.
§ 108 Obč. zák. Pokiaľ sa navrhovateľ odvolával vo svojom odvolaní na rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave, sp. zn. 15Co 67/2011, či sp. zn. 14Co 216/2011, so závermi v nich prezentovanými v
otázke premlčania sa odvolací súd nestotožnil; predmetné rozhodnutia nie sú pre rozhodovanie iných
odvolacích senátov právne záväzné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na iné rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave, vychádzajúce z právneho záveru o premlčaní podľa § 108 Obč. zákonníka,
a to napr. sp. zn. 2Co/389/2013, sp. zn. 3Co/96/2013, sp. zn. 5Co/399/2013, sp. zn. 9Co/396/2013.

V danom prípade opatrovníčka odporcu namietala premlčanie uplatneného nároku navrhovateľom,
ako vyplýva zo spisu. Odôvodnene vznesená námietka premlčania má za následok už bez ďalšieho
zamietnutie návrhu veriteľa. Odôvodnene vznesená námietka premlčania sa stala skutočnosťou, ktorá
bráni tomu, aby súd veriteľovi jeho právo priznal.

Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p.
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade
trov konania, potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi. Odporca si náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.