Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. jún 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 31Cb/46/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212228782
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4212228782.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11

Bratislava, IČO: 35 910 739, zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 4012/30, 036 01
Martin, proti žalovanému: Ing. Miloš Krbúšik MIKROS, Gorazdova 56, 94901 Nitra, IČO: 30893542 zast.
JUDr. Peter Koscelanský, Fraňa Mojtu 24, Nitra, o zaplatenie sumy 6 382,95 eura s príslušenstvom,
sudcom JUDr. Oliverom Kolenčíkom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2 968,98 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 827,42 eura od 17.05.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
2 141,56 eura od 16.03.2012 do zaplatenia zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 38,31 eura s úrokom z omeškania vo výške 9%

ročne zo sumy 38,31 eura od 16.03.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 1 646,39 eura a iné trovy
konania vo výške 382,50 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.12.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 6382,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 4.488,77 eura od
16.03.2012 do zaplatenia a vo výške 9,00% ročne zo sumy 1.894,18 eura od 17.05.2012 do zaplatenia
z dôvodu neoprávneného odber u plynu.

Uviedol, že dňa 13.02.2012 bolo zamestnancami SPP - distribúcia, a. s. na odbernom mieste
Gorazdova 56, Nitra a Penzión „U KRBA“, Gorazdova 56, Nitra t.j. v miestach podnikania žalovaného

zistené poškodenie plynomerov, konkrétne porušenie overovacích značiek na počítadlách (meradlo č.:
14288160B902 a meradlo č.: 64122140B908). V dôsledku uvedeného, v období od 19.01.2012 do
13.02.2012 dochádzalo na uvedenom odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu,
v zmysle ustanovenia § 59 Zákona o energetike č. 656/2004 Z.z. V takomto prípade zákon o
energetikeukladáodberateľovi povinnosťuhradiťprevádzkovateľovidistribučnejsieteškoduspôsobenú
neoprávneným odberom plynu. Žalobcovi týmto vznikla škoda vo výške 6 382,95 eura, ktorá bola
vyčíslená v súlade s vyhl. č. 155/2005 Z.z. Za škodu spôsobenú neoprávneným odberom a náklady

zisťovania si žalobca vystavil faktúru č. 9000136425 zo dňa 27.04.2012 na sumu 1 894,18 eur a splatnoudňa 16.05.2012 a faktúru č. 900013168 zo dňa 01.03.2012 na sumu 4 488,77 eura splatnou dňa
15.03.2012.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 26.02.2013 č.k. 28Rob/10/2013-27, ktorým návrhu

v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorým sa platobný rozkaz
zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie.

Žalovaný v odpore uviedol, že v skutočnosti dňa 13.2.2012 zamestnanci SPP - distribúcie a.s. prišli
do firmy na Gorazdovej ulici 56 v Nite a vymenili dva plynomery za nové. Následne bol telefonicky
zavolaný do firmy, aby podpísal výmenu z dôvodu úradnej skúšky. Na zdemontovaných meradlách
boli overovacie značky na svojich miestach a nepoškodené. Neskôr dostal písomné vyrozumenie, že

znalec spochybňuje otlačky plombovacích klieští na značkách. Nakoľko overovacie značky montovali
zamestnanci pri poslednej výmene plynových potrubí na Gorazdovej ulici, nenesie žiadnu zodpovednosť
za otlačky na overovacích značkách. Vo faktúrach tvrdí žalobca, že poškodené boli obidve meradlá a to
od dňa 19.02.2012. Ako prišli k tomuto dátumu, ničím nedoložili a ani nepodali iné vysvetlenie, keďže
stav pred výmenou bol taký, že meradlá riadne zaznamenávali spotrebu plynu. Škodu si vyfakturovali

podľa vyhlášky MH SR č. 155/2005.

Právnyzástupcažalobcuvovyjadreníkodporuuviedol,žespoločnosťSlovenskýplynárenskýpriemysel.
a.s. aj žalobca nie je totožná osoba. V období od 19.01.2012 do 13.02.2012 dochádzalo na tomto
odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu. Má za to, že neoprávnený odber je
preukázaný listinnými dôkazmi: zápismi zo dňa 13.02.2012, posudkami Slovenskej legálnej metrológie

n.o. Poukazuje na to, že ani samotný žalovaný v podanom odpore nepopiera, že v rozhodnom
období plyn skutočne odoberal. Odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácií je v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z.z.
neoprávneným odberom. Škoda v takomto prípade žalobcovi vznikne, ak odberateľ odoberal plyn
meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Nakoľko práve

porušením overovacej značky meradla, ktorá má za úlohu znemožniť prístup k číselníku meradla,
sa sprístupnil číselník meradla rôznym vonkajším zásahom, napr. aj tzv. „pretáčaniu číselníka“ nie je
možné zistiť množstvo skutočne odohraného plynu a žalobca musel na stanovenie jeho odobratého
množstva a výpočet škody použiť metodiku stanovenú vyhláškou č. 155/2005 Z.z. Predpokladom na
uplatnenie nároku na náhradu škody je v tomto prípade neoprávneného odberu plynu len preukázanie

skutočnosti, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií a že takýmto
meradlom dochádzalo k odberu plynu. Jedná sa o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu. Položka
zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy pozostáva z nákladov žalobcu na zaistenie dopravy
jeho zamestnancov na miesto neoprávneného odberu, náklady súvisiace s cestovnými výdavkami.
Posudok meradla je cena za skúšku meradla podľa § 19 ods. 5 a o zák. č. 142/2000 Z. z., spolu s cenou

za vydanie dokladu o jej výsledku a odbytovými nákladmi za odoslanie zásielky. Cenník uvedených
výkonov tvorí prílohu podania.

Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení uviedol, že v prvom rade je potrebné si ustáliť, o aký právny
vzťah ide medzi žalobcom a žalovaným a na základe akého právneho predpisu je potrebné posudzovať
prípadnú zodpovednosť za údajnú spôsobenú škodu žalobcovi. Ide o právny vzťah medzi podnikateľmi,

ktorý sa týka ich podnikateľskej činnosti a preto s poukazom na § 261 Obchodného zákonníka je
potrebné na tento právny vzťah použiť prioritne Obchodný zákonník zák.č. 513/1991 Zb. v platnom
znení a taktiež zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých predpisov. Tak ako žalobca
správne vo svojom vyjadrení zo dňa 29.4.2013 uviedol, jedná sa o tzv. objektívnu zodpovednosť. V
tomto prípade absentuje existencia protiprávneho úkonu. Pri kontrole plynomerov dňa 13.2.2012 na

odbernom mieste, ktoré patrí žalovanému, demontovali meradlá plynu, a žalovaný bol k tejto skutočnosti
privolaný, aby podpísal výmenu plynomerov z dôvodu úradnej skúšky. Na zdemontovaných meradlách
bolioverovacieznačkynasvojichmiestachanepoškodené.Ažnásledneodžalobcudostalvyrozumenie,
že znalec, ktorého si žalobca prizval, znaleckými posudkami spochybňuje odtlačky plombovacích klieští
naznačkáchazozáverovobochznaleckýchposudkovvyplýva,žespornéodtlačkyčeľustiplombovacích

klieští a kontrolné odtlačky neboli vykonané čeľusťami toho istého nástroja. Protiprávny úkon je totiž
vždy prejavom vôle, ktorý je výsledkom nejakého správania zodpovednostného subjektu. Správanie jevždy povinnou zložkou protiprávneho úkonu, ktoré treba chápať v juristickom význame, tento termín
zahŕňa tak konanie aktívneho charakteru, alebo aj opomenutie. Obidva plynomery sú osadené tak, že sú
prístupné komukoľvek a žalovaný nemôže zodpovedať za to, že niekto použil zlé plombovacie kliešte.

Niekaždýneoprávnenýodberplynu,zaktorýsapovažujeajodbersmeradlom,naktoromboloporušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii má za následok vznik škody. Vznik škody totiž nemožno
vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná
s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie plomby. Ďalej uviedol, že okrem žalovanej sumy 6,382,95
eura za inkriminované obdobie od 19.01.2012 do 13.2.2012 si za toto isté obdobie požaduje zaplatiť

sumu 4.470,50 eura aj subjekt Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že jediným objektívnym a spoľahlivým podkladom je
údaj na počítadle meradla a pravé s týmto údajom mohlo byť manipulované, keďže bolo porušené jeho
zabezpečenie. Takýto údaj na počítadle meradla potom nie je hodnoverným údajom. Škoda žalobcovi
skutočne vznikla, lebo na uvedenom odbernom mieste dochádzalo k odberu plynu. Žalobca nemá
povinnosť reálne preukázať, kto zasiahol neoprávnene do meradla.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že odberateľ má vonku na plote plynomer a je
zodpovedný za všetko. Domnieva sa, že žalobca musí preukázať, akého protiprávneho konania sa
žalovaný dopustil. Protiprávny úkon je tiež prejav vôle, či už tento prejav je konaním alebo opomenutím,
ale vždy je výsledkom nejakého správania subjektu. Pokiaľ nie je možné vyčísliť skutočnú škodu, môže
byť použitý výpočet podľa vykonávacieho predpisu. Naproti tomu žalobca vo svojom vyjadrení uvádza,

že nemohol zistiť výšku škody.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pracovníci plynárov v kritický deň vymenili predmetné plynomery
v jeho neprítomnosti, resp. zavolali ho až po tomto úkone demontáže, dali mu podpísať nejakú listinu,
ktorú im podpísal a následne prišiel list od plynárov žalobcu s nedoplatkom s tým, že bola porušená
plomba. Znalec vykonávajúci overovanie je znalcom žalobcu, ktorý stále robí pre žalobcu a je ním

platený. Predmetné plynomery má vonku, ktoré sú dosiahnuteľné z chodníka.

Svedok Martin Poništ na pojednávaní uviedol, že dňa 31.1.2012 spoločnosť SPP -Distribúcia robila
kontroly poklesov spotrieb zemného plynu, kde bolo uvedeným pracovníkom zistené podozrenie na
porušenie overovacej značky na číselníku plynomera na odbernom mieste Gorazdova 56, Nitra.
Dňa 13.2.2012 ich stredisko riešenia neoprávnených odberov prišli na dané odberné miesto za

účelom kontroly a výmeny plynomera z dôvodu podozrenia porušenia overovacej značky na číselníku
plynomera. Po príchode išli kontaktovať majiteľa alebo prevádzkovateľa, ktorý bol na mieste. Súhlasil s
tým, následne obidva plynomery vymenili, zabalili do krabice a odoslali na expertízu znalcovi. Iniciatívne
súdu uviedol, že výška škody nie je vo výške, akú si uplatňuje žalobca podľa pôvodných výpočtov,
pretože vychádzali zo skutočnosti, že neoprávnený odber plynu bol realizovaný v počte viac dní ako v

skutočnosti mohla byť škoda vypočítaná, pretože podľa záznamu GPS k vozidlu, ktorým bol príslušný
pracovník prepravený na prevádzku žalovaný bola posledná kontrola odberného miesta vykonaná
31.1.2012. Osobe , ktorej oznamujeme skutočnosť, že idú demontovať plynomery vždy uvádzame aj
dôvod, čo bolo v tomto prípade podozrenie na porušenie overovacej značky.

Svedok Roman Salaji na pojednávaní uviedol, že jemu a kolegovi bolo oznámené , že v danom čase

je potrebné spraviť kontrolu plynomerov, pamätá si toľko, že p. Poništ kontaktoval žalovaného, bol ho
ohlásiť vnútri v prevádzke, ale nepamätá si, či konkrétne našiel p. prevádzkovateľa.

Žalobca doručil súdu dňa 06.02.2014 čiastočné späťvzatie návrhu, z obsahu ktorého vyplýva, že navrhol
konanie v časti istiny 2968,98 eura a v časti uplatneného úroku z omeškania (poukazom na konečný
navrhovaný rozsudok) zastaviť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov a oboznámením sa s listinami predloženými
v spise ich prečítaním: návrh z č.l.1, faktúra č. 9000131368 z č.l.3, faktúra č.9000136425 z č.l.4, listSPP distribúcia zo dňa 28.2.2012 z č.l.5-6, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zo
dňa 28.2.2012 z č.l.7, výpočet škody spôsobenej NO zo dňa 25.4.2012 z č.l.8, neoprávnený odber
plynu, vyčíslenie z č.l.9, montážny list meradla z č.l.10, zápis o vykonanej kontrole odb. miesta z

č.l.11, ZP 41/PL-2012 z č.l.12-16, odpor proti PR z č.l.28-31, vyjadrenie žalobcu + ZP na plynomer
č. 6412214-0B9-08-Pi z č.l.33-41, výsledky odpočtu z č.l.70-71, odpoveď SPP a.s. zo dňa 7.11.2013 z
č.l 72-73, fotodokumentácia . z č.l.74, doklad o vykonaní zásahov pri zisťovaní NO z č.l.75, podanie
žalobcu zo dňa 21.1.2014 z č.l.86-88, podanie žalovaného vrátane vyúčtovania SPP a.s. z č.l.90-96,
podanie žalobcu a cenník externých služieb SPP a.s. z č.l.99-102, a z takto vykonaného dokazovania

dospel k nasledovnému skutkovému stavu.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný bol v čase od 19.01.2012 do 13.02.2012
odberateľom dodávaného plynu SPP a.s. na odbernom mieste Gorazdova 56, 949 01 Nitra.

V období od 31.01.2012 do 13.02.2012 bolo odberné miesto žalovaného meradlom č. 64122140B908
v stave „neoprávaného odoberu plynu“ (ďalej len rozhodné obdobie).

Dňa 13.02.2012 bola pracovníkmi žalobcu v mieste odberu vykonaná kontrola odberného miesta

(na odbernom mieste a meracom zariadení typu G4) a bol zistený neoprávnený odber s tým, že
bola porušená plomba na meradle č.64122140B908 so zisteným stavom počítadla 25519m3. Úkon
zisťovania neoprávneného odberu vykonali dvaja pracovníci žalobcu v čase od 17.05hod do 18.00hod,
pričom na odberné miesto sa dostavili vozidlom s EČ: BL-475CX (č.l. 11). V ten istý deň bola vykonaná
výmena meradla č. 64122140B908 (č.l.10).

Žalobca fakturoval „neoprávnený odber“ žalovanému vo výške 4 XXX,XX eura (č.l.3) na základe
výpočtu spôsobenej škody zo dňa 28.02.2012 celkovo za 26 dní neoprávneného odberu (č.l.7). Žalobca
fakturoval žalovanému aj „neoprávnený odber“ vo výške 1 894,18 eura (č.l.4) na základe výpočtu
spôsobenej škody zo dňa 25.04.2012 celkovo za 26 dní neoprávneného odberu (č.l.8).

Podľa § 96 ods. 1 OSP, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo

celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zobral žalobu v časti 2 968,98 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 827,42 eura od 17.05.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 2 141,56 eura od 16.03.2012 do zaplatenia (č.l.86) späť, súd konanie po súhlase

so späťvzatím žalovaného (č.l.97), v uvedenej časti zastavil.

Podľa § 54 ods. 10 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov účinného v
čase neoprávneného odberu (ďalej len zákon o energetike), odberateľ plynu je povinný prevádzkovať
odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla
inou osobou ako prevádzkovateľom distribučnej siete je zakázaný.

V zmysle § 59 ods. 1 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z.z. zákona o energetike, neoprávneným odberom
plynu je odber meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Podľa § 59 ods. 2 cit. zákona, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene

odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.Podľa § 59 ods. 2 cit. zákona, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu,
ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 1 ods. 9 vyhl. č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu, k sume vypočítanej podľa odseku 1 (pozn.: škoda spôsobená
neoprávneným odberom plynu) sa pripočítajú náklady plynárenského podniku, ktorému vznikli v
súvislosti s neoprávneným odberom plynu, najmä náklady plynárenského podniku spojené s dopravou
príslušného množstva neoprávnene odobratého plynu do miesta neoprávneného odberu, náklady

spojenésozisťovanímneoprávnenéhoodberuplynuanákladyspojenésodstraňovanímjehonásledkov.

Predpokladom úspechu žalobcu v konaní je, aby z konania vyplynuli závery, že žalovaný bol v
rozhodujúcom čase odberateľom na odbernom mieste, prišlo k neoprávnenému odberu, bola žalobcovi
spôsobená škoda (teda, že vznikla) a medzi neoprávneným odberom a škodou existuje príčinná
súvislosť. V tomto prípade súd uvádza, že žalobca preukázal vznik škody len vo vzťahu k jednému z
meradiel (č. 64122140B908) a to len čo do škody, ktorá bola spôsobená zisťovaním neoprávneného

odberu. Vo zvyšku súd svoj uplatnený nárok nepreukázal.

Zákon o energetike v ust. § 59 konkretizuje niekoľko skutkových podstát, ktoré označuje za neoprávnený
odber plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú
dodávateľovi plynu neoprávneným odberom podľa § 59 ods. 1 zákona o energetike, treba rozlišovať,
od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného odberu žalobca plynu odvíja uplatnený nárok na náhradu

škody (resp. na ktorý skutkový stav dopadá), keďže prichádza do úvahy tak subjektívna zodpovednosť
odberateľa plynu, ako je to napr. v prípade neoprávneného odberu plynu v zmysle cit. ustanovenia § 59
ods. 1 písm. c/ zákona o energetike (neoprávnený zásah „odberateľa“ do meradla), ako aj objektívna
zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie, ako je to napr. v prípade neoprávneného
odberu plynu v zmysle cit. ustanovenia § 59 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike (odber plynu meraný

meradlom, na ktorom „bolo porušené“ zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii).

Súd uvádza, že predpokladom zodpovednosti povinného subjektu je protiprávny úkon (stav, za ktorý
zodpovedá subjekt povinnosti), vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (stavom)
a vznikom škody. V prípade, ak zákon predpoklad zodpovednosti a naplnenie jedného z predpokladov
vzniku zodpovednosti, konkrétne protiprávny úkon (stav) prezumuje v podobe objektívne existujúcich

skutočností, tak ako je to v tomto prípade, potom je možno povedať, že existenciou zákonom
predpokladaného stavu (podľa § 59 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike) je splnený predpoklad
protiprávneho úkonu.

Samotnú škodu, ktorú žalobca v tomto konaní nárokoval možno rozdeliť na škodu, ktorá vznikla, resp.
mala vzniknúť „faktickým“ neoprávneným odberom plynu a škody, ktorá vznikla, resp. mala vzniknúť v

súvislosti so zisťovaním stavu neoprávneného odberu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca náležitým
spôsobom nepreukázal, že bola vykonaná kontrola odberného miesta s demontážou a zisťovaním
neoprávneného odberu na druhom s tvrdených meradiel, konkrétne meradla č. 14288160B902, súd
považuje v ďalšom neoprávnený odber, vznik škody (čo do škody faktického neoprávneného odberu,
alebo čo do škody spojenej so zisťovaním neoprávneného odberu) za nepreukázaný, preto vo vzťahu k

vyčíslenej škode vo výške 1 066,76 eura s príslušenstvom žalobu zamietol. Uvedené je podľa názoru
súdu odôvodnené tým, že nemožno nad všetky pochybnosti konštatovať neoprávnený odber vo vzťahu
k druhému meradlu č. 14288160B902, keďže z konania nevyplynul záver o jeho kontrole pracovníkmi
žalobcu napr. záznamom o vykonanej kontrole a demontáži meradla s prihliadnutím na skutočnosť,
že podľa záznamu odberného miesta podľa vyúčtovacej faktúry dodávateľa SPP a.s. (č.l.94) boli na

odbernom mieste celkovo 4 meradlá. V ďalšom súd odôvodňuje nárokovateľnosť žalobcom tvrdeného
neoprávneného odberu vo vzťahu k meradlu č. 64122140B908.

V konaní nebolo sporné, že žalovaný bol v čase neoprávneného odberu od 31.01.2012 do
13.02.2012 odberateľom plynu na vyššie uvedenom odbernom mieste. Uvedené dokladá aj žalovanýmpredložená korešpondenciu s dodávateľom SPP a.s. (č.l.93-96). Súd dospel k záveru, že žalovaný
zodpovedá žalobcovi za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti so zákonom predpokladaným stavom
„neoprávneného odberu“ podľa § 59 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. Uvedenú zodpovednosť súd

má za preukázanú vo vzťahu k neoprávnenému odberu meradlom č. 64122140B908, pretože žalobca
preukázal existenciu vykonania kontroly odberného miesta záznamom zo dňa 13.02.2012 (č.l.11), spolu
s výpoveďou svedka H. (č.l. 80), ktorý uviedol poslednú kontrolu miesta odberu dňa 31.01.2012 s tým,
kontrolu vykonali dňa 13.02.2012. Z listinného dôkazu - znaleckého posudku zo dňa 18.02.2012 (č.l. 34)
má súd za preukázané, že plomba na uvedenom meradle plynu nebola vytvorená čeľusťami tých istých

klieští ako kontrolný odtlačok. Na základe uvedeného možno konštatovať stav neoprávneného odberu
podľa § 59 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, teda, že možno konštatovať odber meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Zistenie existencie „porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii“ na meradle, je objektívnym
protiprávnym stavom, ktorý stav zákon označuje za neoprávnený odber. K zodpovednosti za spôsobenú
škodu však musí pristúpiť aj nespochybniteľne zistená skutočnosť „vzniku škody“. Inými slovami,

samotnékonštatovanieneoprávnenéhoodberuvsebenezahŕňapredpokladexistencievznikuškody,tak
ako ďalej zákonodarca uvádza v § 59 ods. 2 zákona o energetike, a ktorým vznikom škody podmieňuje
povinnosť odberateľa škodu nahradiť. Iba v prípade, ak žalobca preukáže, že škoda vznikla, možno
dospieť k záveru, že ten odberateľ, vo vzťahu ku ktorému možno konštatovať neoprávnený odber, je
povinný takúto škodu nahradiť. Ďalšia otázka je, či výška (vzniknutej) škody má byť určená na základe

spoľahlivých a objektívnych podkladov alebo podľa vyhlášky upravujúcej „sankčné“ vyčíslenie škody (§
59ods.3zákonaoenergetike).Súdmáspochybnenúexistenciu„vznikuškody“ajpreto,žežalovanýako
odberateľ plynu mal jeho dodávateľom (č.l.94) na meradle č. 64122140B908 za obdobie od 19.01.2012
do 13.02.2012 nameranú spotrebu plynu 2 451 m3, čo je spotreba reálne odobratého plynu v rozhodnom
období neoprávneného odberu plynu práve na uvedenom meradle. Ak mala vzniknúť žalobcovi škoda,

potom vznik tejto škody mal súdu preukázať, čo sa však nestalo. Pokiaľ žalobca žiadal súd o doplnenie
dokazovania dopytom na dodávateľa, či žalovaný v rozhodnom období niečo platil alebo mu bolo niečo
dobropisovanésúduvádza,žetakézistenianemajúvplyvnaprávnyvzťahmedzižalobcomažalovaným,
pretože dodávateľ je treťou osobou, s ktorou existencia neoprávneného odberu priamo nesúvisí.

K výške škody, pokiaľ ide o škodu fakticky odoberaného plynu v „neoprávnenom odbere“ nie je

podľa názoru súdu sa potrebné vyjadriť, pretože žalobca, podľa názoru súdu nepreukázal samotný
„vznik škody“, ako predpokladu povinnosti odberateľa uhradiť škodu žalobcovi (§ 59 ods. 2 zákona o
energetike).

Pokiaľ ide o vznik škody, čo do škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v súvislosti so zisťovaním
neoprávneného odberu, a ktorú vyčíslil vo výpočte škody zo dňa 28.02.2012 (č.l.7), resp. po zmene

návrhu vo výpočte škody zo dňa 28.02.2012 (č.l.88) súd uvádza nasledovné. Vyčíslenie žalobcu
poukazovalo na položku: zistenie neoprávneného odberu 186,92 eura, posudok meradla 40,00 eura,
overenie plynomeru G4 14,67 eura a oprava plynomeru 18,96 eura. Sú uznal a mal za preukázané, s
poukazom na cenník (č.l.100) vznik škody, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti s overením plynomeru
(14,67 eura), opravou plynomeru (18,96 eura) a v súvislosti s dopravou k zisťovaniu neoprávneného

odberu (5,18 eura za jednu hodinu servisného zásahu). Uvedená škoda zisťovania neoprávneného
odberu, podľa názoru súdu, s prihliadnutím na hospodárnosť konania, spojená s nákladmi spojenými
so zisťovaním neoprávneného odberu plynu a náklady spojené s odstraňovaním jeho následkov
bola primeraná a nijako nadsadená. Súd však zvyšok nárokovaných položiek škody pri zisťovaní
neoprávaného odberu (posudok meradla 40,00 eura) žalobcovi nepriznal, pretože žalobca bol vyzvaný

na preukázanie zaplatenia položky- posudok meradla, pričom tento uvedenú zvyšnú položku preukázať
nevedel. Obdobne uvedené platí aj o zvyšku položky „zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy“,
pretože okrem samotnej dopravy (5,18 eura), ktorú žalobca ani nijak nezdôvodnil, mu súd priznal
vzhľadom na trvanie kontroly od 17.05h-18.00h (č.l.11) len túto časť položky, pričom zvyšná časť položky
označená ako „zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy“ zdôvodnená nijako nebola a nebol

preukázaný ani jej vznik. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca zodpovedá za škodu
zisťovania neoprávneného odberu celkovo vo výške 38,31 eura (14,67+18,96+5,18=38,31). Súd vo
zvyšku, z dôvodu nepreukázania vzniku, resp. výšky škody žalobu zamietol.Podľa § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol s plnením peňažnej povinnosti v omeškaní minimálne od
doby 16.03.2012, kedy mal určenú splatnosť faktúry č. 9000131368 (č.l.3), súd priznal žalobcovi úrok

z omeškania 9% (8+1%ECB v čase omeškania) zo sumy 38,31 eura od žalobcom uplatneného do
zaplatenia.

Vo zvyšku žalobu v časti „istiny“ a príslušenstva žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

O trovách konania súd rozhodol poľa § 146 ods. 2 a § 142 ods. 3 OSP tak, že vzhľadom na zastavenie
konania v časti 2 968,98 eura, ktoré zastavenie zavinil žalobca a vzhľadom len na nepatrný neúspech

žalovaného (3413,97-38,31=úspech žalovaného), je žalobca povinný úspešnejšiemu žalovanému
nahradiť trovy konania v celkovej žiadanej výške 2 028,89 eura.

Žalovanémuvzniklitrovykonaniavovýške2029,10 eura, ktorépozostávajú ztrovprávnehozastúpenia
v sume 1 646,60 eura za 6 úkonov právnej služby po 220,77 eura vypočítané zo základu 6 382,95 eura
podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (prevzatie veci a príprava zastúpenia - 07.08.2013 , podanie

na súd zo dňa 07.08.2013, účasť na pojednávaní - 22.08.2013, 09.01.2014, 24.04.2014, podanie na
súd - vyjadrenie zo dňa 07.02.2014) a k tomu režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. v sume 47,55 eura (3x 7,81 a 3x 8,04) a spolu s DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. v sume 1 646,60 eura (1324,62+47,55x20%=1646,60) a z iných trov konania v sume 382,50 eura
(súdny poplatok za odpor).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods.1 OSP)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. ( § 205 ods. 3 OSP)

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne je možné podať návrh na

exekúciu.