Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/381/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611207137
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7611207137.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej, v právnej veci žalobcu K. Q., J.. XX. XX.
X., G. N., L. H. X., zastúpeného JUDr. Silviou Kollárovou, advokátkou so sídlom v Levoči, Štúrova 29,
proti žalovanému LAGUNA REALITY s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves, Zimná 59, IČO: 44030916,
zastúpenému Mgr. Jurajom Berčom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 59, v konaní
o určenie neplatnosti zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a dohody o ukončení zmluvného vzťahu, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, z 13.6.2013, č.k. 2C/80/2011-188,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 83,06 eur na účet advokáta Mgr.
Juraja Berča do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 13.6.2013, č.k.
2C/80/2011-188 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o rezervácii
nehnuteľnosti z 10.2.2011 uzavretá medzi žalovaným ako sprostredkovateľom a žalobcom ako
záujemcom je neplatná a tiež, aby súd určil, že Dohoda o ukončení zmluvného vzťahu z 25.2.2011
uzavretá medzi žalovaným ako sprostredkovateľom a žalobcom ako záujemcom je neplatná. Ďalším
výrokom súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť uhradiť na účet právneho zástupcu žalovaného

trovy konania 319,45 eur.

Podstatným dôvodom pre zamietnutie žaloby bol právny záver súdu prvého stupňa, že žalobca
nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, čo je procesným predpokladom pre
vyhovenie takejto žalobe.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca ako záujemca uzavrel so žalovaným ako
sprostredkovateľom dňa XX.X.XXXX Zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti, v ktorej sa zmluvné strany
dohodli, že žalobca má záujem o nehnuteľnosť - G. Č.. XX J. X. K., I. I. Č.. X I. N., L. H., za dohodnutú
kúpnu cenu v sume 25.000,- eur. Záloha na celkovú kúpnu cenu bola dojednaná vo výške 1.700,- eur

vrátane DPH, pričom bolo dohodnuté, že bude zaplatená do 10.4.2011. Ďalej bola v zmluve dojednaná
doba trvania rezervácie nehnuteľnosti 2 mesiace. Dňa XX.X.XXXX účastníci konania uzatvorili dohodu o
ukončení zmluvného vzťahu, z ktorej vyplýva, že sprostredkovateľ oznámil záujemcovi prípravu zmluvy
o prevode vlastníctva bytu na podpis, načo záujemca z vlastnej vôle odmietol zmluvu podpísať a prejavilzáujem ukončiť zmluvný vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti. Týmto
konaním záujemca porušil svoj záväzok kúpiť uvedený byt za dohodnutú cenu, čím mu vznikla povinnosť
uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 60 % rezervačnej zálohy, teda vo výške 1.020,- eur. Žalobca tvrdil,

že naliehavý právny záujem na určenie platnosti právnych úkonov je daný tým, že bez tohto určenia
je jeho právne postavenie neisté a že sa týmito právnymi úkonmi cítili dotknutí na svojich právach
a právom chránených záujmoch. Súd prvého stupňa skonštatoval, že naliehavý právny záujem na
určení platnosti či neplatnosti právneho úkonu spravidla nie je opodstatnený vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak

požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je, resp. nie je
právny vzťah alebo právo. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu spravidla nie
jedanývtedy,akmožnopriamožalovaťnaplnenie.VprejednávanejvecižalobcadňaXX.X.XXXXzmenil
žalobný petit, ktorého zmenu súd prvého stupňa pripustil uznesením na pojednávaní dňa 23.5.2013,
ktorým sa dožadoval peňažného plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia, a to zaplatenia v sume
1.151,- eur s príslušenstvom, ktoré pozostáva zo zmluvnej pokuty 1.020,- eur, platby za znalecký

posudok 115,- eur a 2x po 8,- eur za kolok. Podľa súdu prvého stupňa je zrejmé, že od začiatku súdneho
sporu žalobca mohol viesť konanie na zaviazanie žalovaného na poskytnutie peňažného plnenia bez
toho, aby bolo potrebné osobitným výrokom určiť neplatnosť právnych úkonov. Otázka platnosti týchto
právnych úkonov sa dala riešiť ako predbežná otázka. Po pripustení zmeny žalobného návrhu vzniesol
žalovaný námietku premlčania a následne žalobca písomným podaním z XX.X.XXXX opätovne zmenil

žalobný návrh na určenie neplatnosti oboch zmlúv a na zaplatenie sumy 1.151,- eur s príslušenstvom.
Táto zmena bola pripustená na pojednávaní 23.5.2013.

K tvrdeniu žalobcu, že ho žalovaný uviedol do omylu, uviedol súd prvého stupňa, že toto tvrdenie
nebolo vykonaným dokazovaním nepochybne preukázané. Žalobca tvrdil, že výslovne prejavil záujem
o kúpu bytu, ktorý by nebol zaťažený ťarchami. Žalobca však nepreukázal, že činnosťou žalovaného by

v konečnej fáze mal byť predaný byt s ťarchami, pretože nepristúpil k podpísaniu konečnej zmluvy, z
ktorej by táto okolnosť vyplývala. Žalobca nepredložil súdu návrh takej zmluvy, podľa ktorej by činnosťou
žalovaného mal nadobudnúť byt s ťarchou. Z hľadiska posúdenia toho, či byt, ktorý mal žalobca
nadobudnúť do svojho vlastníctva, je alebo nie je zaťažený záložným právom, nie je stav nehnuteľnosti
pred vypracovaním kúpnej zmluvy, ale podstatné je akú zmluvu by mal žalobca pri kúpe bytu podpísať. V

tejto súvislosti poukázal súd prvého stupňa na skutočnosť, že byt v bytovom dome sa v každom prípade
nadobúda s ťarchou podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.. Súd prvého stupňa je toho názoru, že
žalobca následne už nemal záujem o byt a z toho dôvodu nemal záujem o podpísanie kúpnej zmluvy,
ale chcel rezervačnú zmluvu ukončiť. Z toho dôvodu sa žalobca nemohol dostať pri obstarávaní bytu
žalovaným do omylu, že mu byt bude odovzdaný s ťarchou, podľa toho, že aj z vlastnej skúsenosti vedel

a musel vedieť, akým spôsobom sa ťarchy na bytoch odstraňujú tak, aby nový majiteľ nadobúdaného
bytu, byt prevzal do výlučného vlastníctva bez ťarchy. Sám žalobca uviedol, že bol účastníkom predaja
bytu, ktorý pôvodne vlastnil, na ktorom bola zriadená ťarcha vyplývajúca z jeho vlastných dlhov vo
vzťahu k W. G. a v rámci predaja tohto bytu videl, ako sa jeho dlh voči banke vyrovnal a ako nový
kupujúci, ktorý po ňom byt získal, nadobudol byt do svojho výlučného vlastníctva bez ťarchy, ktorou byt

pôvodne zaťažil samotný žalobca. Z toho dôvodu súd prvého stupňa uzavrel, že zmluva o rezervácii
nehnuteľnosti, tak aj dohoda o ukončení zmluvného vzťahu sú platné a nemôžu byť neplatné z dôvodu
omylu na strane žalobcu. Preto nemohol vzniknúť ani nárok na vrátenie plnenia titulom bezdôvodného
obohatenia, ktorého sa žalobca domáhal z dôvodu neplatnosti dohody o ukončení zmluvného vzťahu.
Pokiaľ ani tvrdenie žalobcu, že pri podpisovaní dohody o ukončení zmluvného vzťahu a pri úhrade

zmluvnej pokuty konal pod nátlakom, tomuto tvrdeniu žalobcu súd prvého stupňa neuveril, pretože nič
nebránilo žalobcovi dohodu nepodpísať. Tiež nič nebránilo žalobcovi neuhradiť zmluvnú pokutu, keďže
k jej uhradeniu nedošlo priamo pri podpise dohody o ukončení zmluvného vzťahu, ale jej úhrada sa
realizovala vkladom peňažných prostriedkov na účet žalovaného mimo jeho prevádzky a bez súčinnosti
žalovaného či jeho zamestnancov.

Z týchto dôvodov súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 150 ods.
1 O.s.p. a žalobcu zaviazal uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 50 %, pričom vzal do úvahy
dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu.Protirozsudkupodalvčasodvolaniežalobca,ktoréodôvodnilustanoveniami§205ods.2písm.a)O.s.p.,
v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a ďalej podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.,
teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navyše žalobca
namieta, že napadnutý rozsudok je nesprávny, nedôvodný, zmätočný a nepreskúmateľný a vykazuje
znaky arbitrárnosti.

Žalobcauvádza,žezásadným,podstatnýmajedinýmproblémompriprávnomaskutkovomposudzovaní
veci o určenie platnosti zmluvy a dohody bola výslovná a jediná požiadavka žalobcu, že má záujem o

byt, na ktorom neviazne žiadna ťarcha. Túto podstatnú otázku súd prvého stupňa právne a skutkovo
nevyhodnotil a navyše na skutkový stav aplikoval nerelevantnú právnu normu. Svedkovia Y. J. M. O.
H. mali potvrdiť, že zo strany zástupcu žalovaného bol žalobca ubezpečovaný, že na byte ťarcha nie
je a aj v zmluve o rezervácii nehnuteľnosti bol byt označený bez ťarchy. Až po preskúmaní znaleckého
posudku žalobca zistil, že na byte označenom v zmluve o registrácii nehnuteľnosti viazne ťarcha, a
to záložné právo v prospech Y. G., M..N... Žalovaný túto skutočnosť vedome a úmyselne v rozpore s

požiadavkou žalobcu zamlčal, čím úmyselne vyvolal u žalobcu omyl. Žalobca tvrdí, že ak by o záložnom
práve vedel, zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti by nepodpísal. Následne žalovaný v dohode o ukončení
zmluvného vzťahu neuviedol skutočný dôvod, pre ktorý žalobca chcel zmluvný vzťah ukončiť, a to preto,
aby získal bezdôvodné plnenie. Preto žalobca trvá na tom, že zmluva o rezervácii nehnuteľnosti je
neplatná a rovnako aj dohoda o ukončení zmluvného vzťahu. Pokiaľ sa týka naliehavého právneho

záujmu, poukazuje žalobca na to, že tento je daný v prípade, ak sa určovacom žalobou vytvorí pevný
právny základ pre právne vzťahy účastníkov a predíde sa prípadne ďalším sporom o plnenie. Súd
jedine určujúcim výrokom môže odstrániť spornosť žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnych
vzťahoch. Ak žalobca preukáže, že má naliehavý právny záujem, je potrebné považovať žalobu za
procesne prípustnú. Nie je pravdivé tvrdenie súdu prvého stupňa, že sa žalobca domáhal vydania

bezdôvodného obohatenia, žalobca žiadal od žalovaného plnenie, resp. vrátenie plnenia z neplatného
právneho úkonu a náhradu škody. Podľa právneho názoru žalobcu nedošlo ani k premlčaniu práva
s poukazom na to, že vzťah medzi účastníkmi konania sa mal riadiť Obchodným zákonníkom, ktorý
nepozná termín bezdôvodné obohatenie. Premlčanie práva na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy má
byť podľa jeho názoru posudzované podľa Obchodného zákonníka, pričom súd prvého stupňa sa so

vznesenou námietkou premlčania nevysporiadal. Žalobca ďalej namieta účelnosť trov konania, ktoré boli
priznané žalovanému, pretože štatutárna zástupkyňa žalovaného pracuje tiež v profesnom postavení
advokátky a je zapísaná v zozname advokátov. Ak sa dala v konaní zastupovať advokátom, možno
v tejto súvislosti považovať trovy právneho zastúpenia za neúčelne priznané. V ďalšej časti odvolania
žalobca opisuje situáciu súvisiacu s rekonštrukciou súdneho spisu a popisuje aj konanie o námietke

zaujatosti proti sudcom Okresného súdu Spišská Nová Ves. V odvolacom návrhu navrhuje, aby odvolací
súdzmenilrozsudoksúduprvéhostupňatak,žežalobevyhovie,alternatívnezrušírozsudoksúduprvého
stupňa a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia.
Poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o neexistenciu naliehavého

právneho záujmu na určení neplatnosti právnych úkonov. Stotožnil sa so záverom, že tvrdenie žalobcu
o tom, že bol žalovaným uvedený do omylu neboli nepochybne preukázané. Tvrdí, že skutočným
dôvodom, pre ktorý sa podľa jeho názoru žalobca rozhodol rezervovaný byt nekúpiť, bola neschopnosť
zabezpečiť jeho financovanie prostredníctvom úveru. Skutočnosť, že na prevádzanej nehnuteľnosti
viazne záložné právo inej banky v zásade neznamená pre kupujúceho žiadne obmedzenie a už vôbec

nemusí mať vplyv na možnosť užívať predmetnú nehnuteľnosť, v žiadnom prípade teda nejde o takú
prekážku na strane predávajúceho, ktorá by mohla mať za následok nemožnosť uzatvorenia zmluvy o
prevode vlastníctva bytu. Uzatvorenie zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti malo mať za následok uzavretie
zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Zmluvné strany v právnom úkone upravili to, čo je z hľadiska
príslušného typu právneho úkonu podstatné, preto je právny úkon platný.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový stav veci, tento skutkový
stav posúdil podľa relevantných ustanovení hmotného práva, ktoré na zistený skutkový stav riadne
aplikoval a interpretoval. Odvolací súd nezistil existenciu vád, ktoré by boli dôvodom na zrušenie

rozsudku podľa § 221 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd konštatuje správnosť odôvodnenia napadnutého
rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd sa jednoznačne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ktorý zamietol žalobu v časti
o určenie neplatnosti zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti aj dohody o ukončení zmluvného vzťahu pre
neexistenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrh na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či

tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súdna prax dlhodobo vychádza z právneho názoru, že existencia naliehavého právneho záujmu
je procesnou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.. V prípade
absencie, resp. neosvedčenia existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je
takáto absencia samostatným a prvoradým dôvodom pre zamietnutie žalobného návrhu. Pokiaľ teda

súd dospeje k záveru, že určovací návrh z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu nie je
spôsobilým prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh na požadované určenie.

Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter a jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu
skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Existencia naliehavého právneho záujmu sa
vždy viaže na konkrétny určovací petit, teda to, čoho sa žalobca v konaní domáha a súvisí s vyriešením

otázky, či sa návrhom môže dosiahnuť odstránenie spornosti uplatňovaného práva alebo neistoty v
právnom vzťahu.

V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným uzavretím zmluvy
o rezervácii nehnuteľnosti a tento právny vzťah bol ukončený dohodou o ukončení zmluvného vzťahu.
Žalobca tvrdí, že tieto právne úkony sú oba neplatné. Je nepochybné, že v súčasnej dobe neexistujú

žiadne práva a povinnosti, ktoré by vyplývali zo zmlúv, ktorých neplatnosti sa žalobca domáha. Žalobca
uplatňuje v dôsledku neplatnosti právnych úkonov právo na vydanie plnenia z neplatnej zmluvy, resp.
právo na náhradu škody.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v tom, že v súčasnej dobe neexistuje
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, pretože vyslovenie takejto neplatnosti samo o

sebe nemôže viesť k dosiahnutiu takej nápravy, akú žalobca očakáva. Dosiahnutie vrátenia plnenia
z neplatnej zmluvy a uplatnenie nároku na náhradu škody nie je podmienené vyslovením neplatnosti
zmlúv, z ktorých mala vzniknúť majetková ujma na strane žalobcu. V takomto prípade postačuje podanie
žaloby na plnenie, pričom ako predbežnú otázku môže a zároveň musí konajúci súd riešiť otázku
platnosti oboch zmlúv.

Preto súd prvého stupňa správne rozhodol, ak zamietol žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o rezervácii
nehnuteľnosti a dohody o ukončení zmluvného vzťahu.

Prirozhodovaníonávrhužalobcuovrátenieplneniavsume1.020,- eurananáhraduškodyvsume131,-
eur spolu s príslušenstvom však súd prvého stupňa musel zaujať názor k tvrdenej neplatnosti zmlúv.

Žalobca odôvodňuje neplatnosť zmluvy o rezervácii tým, že bol uvedený do omylu.

Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tentoomyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka upravuje právne následky takej skutkovej situácie, že

právny úkon bol urobený v omyle, pričom sa jedná o tzv. omyl vnútorný. Omyl sa považuje za vadu
vôle, spočívajúcu v tom, že konajúci subjekt mal nesprávnu alebo nedostatočnú predstavu o právnych
účinkoch právneho úkonu. V prípade omylu je možné sa dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu
podľa § 40a OZ.

Omyl je rozhodujúci v tom prípade, ak sa týka právneho dôvodu, resp. vôle konajúcej osoby alebo
jeho predmetu, či inej skutočnosti, ktorá pre vykonanie právneho úkonu podľa prejavenej vôle subjektu

rozhodujúca.

Odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvého stupňa o tom, že okolnosti uzavretia právneho úkonu, a to
zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti, ako aj následné konanie žalobcu smerujúce k podpísaniu dohody o
ukončení zmluvného vzťahu, nesvedčí o existencii omylu na strane žalobcu, ktorý by bol svojou povahou
rozhodujúcim pre vyslovenie neplatnosti právnych úkonov.

Odvolací súd poukazuje na správne argumenty súdu prvého stupňa vo vzťahu k tvrdenej požiadavke
žalobcu,abynadobudolbytbezťarchy.Zmluvaorezerváciibytuniejetakejpovahy,abyznejbolomožné
zistiť, či byt bude prevádzaný do vlastníctva žalobcu s ťarchou alebo nie. Z vykonaného dokazovania
navyše nebolo nepochybne preukázané, že pri uzatváraní zmluvy o rezervácií nehnuteľnosti si žalobca
skutočne vymienil existenciu bytu bez ťarchy už v čase podpisovania rezervačnej zmluvy. Takýto

záver nevyplýva nepochybne z vykonaného dokazovania. Rovnako aj ďalšie konanie žalobcu, ktorý
dobrovoľne, samostatne podpísal dohodu o ukončení zmluvného vzťahu a následne sám dobrovoľne
vyplatil zmluvnú pokutu, na ktorú žalovanému vznikol nárok v dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu
nesvedčí o tom, že by žalobca od prvého okamihu vstupu do právneho vzťahu so žalovaným si vymienil
určité podmienky vo vzťahu k budúcemu predmetu kúpnej zmluvy.

Preto súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol, ak zamietol nárok žalobcu aj v časti o vydanie plnenia
z neplatnej zmluvy, resp. o náhradu škody, pretože zo strany žalobcu neboli preukázané predpoklady
pre priznanie takéhoto nároku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §
219 ods. 1 O.s.p.

Ďalšie odvolacie námietky týkajúce sa procesného postupu súdu prvého stupňa, rozhodovania o
vylúčení sudcov Okresného súdu Spišská Nová Ves, sú právne irelevantné.

Vecne správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania. Skutočnosť, že konateľka
žalovaného má právnické vzdelanie a že je sama advokátkou nemôže brániť tomu, aby sa právnická
osoba nechala zastúpiť advokátom, pretože vychádzajúc zo zásady rovnosti účastníkov občianskeho

súdneho konania (§ 18 O.s.p.) je potrebné dospieť aj k záveru, že každý účastník sa môže dať v konaní
zastupovať zástupcom, pričom za zástupcu si vždy môže zvoliť advokáta (§ 24, § 25 ods. 1 O.s.p.).
Nie je preto dôvodná odvolacia námietka žalobcu v tom, že by priznanie odmeny za právne zastúpenie
advokátom bolo trovami neúčelnými.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1

O.s.p.. Žalobca v odvolacom konaní bol neúspešný, preto je povinný nahradiť trovy konania úspešnému
žalovanému. Trovy žalovaného pozostávajú z odmeny za zastúpenie advokátom za jeden úkon právnej
služby s tarifnou hodnotou 61,41 eur, režijného paušálu 7,81 eur a DPH vo výške 20 %. Podľa § 149ods. 1 O.s.p. trovy v celkovej sume 83,06 eur je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.