Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 15P/344/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113239782
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ladislav Halla

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113239782.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Ladislavom Hallom vo veci starostlivosti o mal.

dieťa:

P. G., nar. XX.XX.XXXX,

zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov -
matka: C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, Ž. a otec: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, Ž., o zníženie
výživného a úpravu styku, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

Súd u p r a v u j e styk otca s mal. P. G., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stýkať sa s
maloletou každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod..

Matka j e p o v i n n á dieťa na stretnutie s otcom pripraviť, dieťa otcovi odovzdať pred vchodom
domu bydliska mal. dieťaťa a otec po uplynutí doby stretnutia j e p o v i n n ý dieťa matke vrátiť na

tom istom mieste.

Matka j e o p r á v n e n á byť prítomná pri styku otca s maloletou po dobu prvých troch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh otca na úpravu styku z a m i e t a.

Týmto s a m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina, č.k. 30P 2/2009-50 zo dňa 23.11.2009, v časti
o úprave styku otca s mal. P. G..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec návrhom osobne podaným na súde dňa 25.11.2013 a doplnený podaním doručeným súdu dňa
19.12.2013 žiadal, aby súd znížil výživné na mal. P. na sumu 30,- € od 01.02.2013. Styk navrhol upraviť
cez párny víkend s možnosťou prespatia, cez týždeň aspoň 2x do týždňa na jednu alebo dve hodiny

poobede, cez sviatky by sa chcel na styku dohodnúť s matkou a aspoň polovicu z prázdnin.Svoj návrh odôvodnil tým, že je od 01.02.2013 evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, poberá
dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 €. Matka mu neumožňuje styk s maloletou, preto ho chce upraviť
súdnym rozhodnutím.

Matka sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 11.02.2014, v ktorom uviedla, že nesúhlasí so
znížením výživného, nakoľko maloletá rastie, potrebuje viac starostlivosti a výživy. Od septembra 2014
nastupuje do základnej školy, tým sa jej výdavky ešte zvýšia. Nesúhlasí ani s prespávaním maloletej u
otca, ktorý je nezodpovedný, nemá prácu ani bytové zabezpečenie, často užíva alkohol. Výdavky na byt
má vo výške 135,- €, elektrika 34,- €, strava v škôlke 25,- €, poistka maloletej 20,- € a poistka matky

17,- €.

Na pojednávaní konanom dňa 30.05.2014 otec uviedol, že trvá na podanom návrhu, žiada o zníženie
výživného na 20 - 30 € mesačne, a to spätne od 01.02.2013 vzhľadom k tomu, že od tej doby je prakticky
nezamestnaný, má len dávky hmotnej núdze vo výške 62,50 €. Je síce pravdou, že od marca, či apríla
2014 pre svojho otca opätovne vykonáva práce na základe dohody o vykonaní prác, s tým, že mal zatiaľ
len jeden raz výplatu, čo bolo 57,- €. Inak nemá žiadne zdravotné problémy. Žije v spoločnej domácnosti

so svojimi rodičmi a tí ho do určitej miery aj finančne zabezpečujú. Neskôr na pojednávaní upresnil,
že býva v byte so svojou priateľkou a občas tam bývajú aj jeho rodičia. Pokiaľ sa týka úpravy styku v
minulosti sa s maloletou stretával pomerne krátko, bolo to v predškolskom zariadení, s tým, že potom
sa s matkou na veci nedohodli a asi dva roky s dieťaťom nebol. Až v tomto roku opäť začal chodiť do
materskej školy, tieto stretnutia trvali asi 5 - 10 min.. Asi pred týždňom boli s dieťaťom ako aj matkou

dieťaťa na prechádzke asi pol hodiny. Domnieva sa, že dieťa na neho reaguje úplne normálne, a preto
žiada, aby došlo k úprave styku tak, ako to uviedol vo svojom návrhu.

Na otázku sudcu, z čoho chce dieťa zabezpečiť počas úpravy styku, keď nemá finančné prostriedky ani
na plnenie výživného, otec odpovedal, že vždy sa niečo nájde.

Matka na pojednávaní konanom dňa 30.05.2014 uviedla, že pokiaľ sa týka úpravy styku nemá dôvod

nesúhlasiť s tým, aby sa otec s dieťaťom stretával, pretože s otcom dieťaťa v minulosti žili v spoločnej
domácnosti, takže dieťa ho pozná. V tomto smere nie sú síce problémy, pretože aj dcéra by chcela, aby
mala otca, avšak otázne je, v akom rozsahu by mal byť styk upravený, podľa nej by mal byť upravený
v jej prítomnosti, a to každý druhý týždeň, pretože zásadne nesúhlasí s tým, aby dieťa bolo v kontakte
s terajšou partnerkou otca a už vôbec nie, aby prespávalo v byte u otca.

Kolízny opatrovník mal. dieťaťa uviedol, že pokiaľ sa týka otázky zníženia výživného, je toho názoru,
že tento návrh otca nie je dôvodný, pretože otec vlastne nepreukázal žiadne dôvody o tom, že by si
nemohol nájsť zamestnanie tak, aby si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ sa týka úpravy
styku, vzhľadom k tomu, čo uviedla matka dieťaťa, je toho názoru, že je dôvodné, aby styk upravený
bol, aj keď nie v takom rozsahu, ako to navrhuje otec. Skôr sa prikláňa k tomu, aby styk bol upravený

každý párnu sobotu v čase od 10.00 do 18.00 hod., s tým, že prvé tri mesiace by bola matka prítomná
pri stretnutí otca s dieťaťom, kde je predpoklad, že by došlo k opätovnému nadviazaniu a upevňovaniu
vzťahu medzi dieťaťom a otcom a následne by sa styk realizoval bez prítomnosti matky.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine;dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine; pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby

oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že o výživnom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom

Okresného súdu Žilina, č. k. 21P/417/2011-111 zo dňa 08.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 28.03.2012. Uvedeným rozsudkom bola schválená dohoda rodičov, podľa ktorej sa
otec zaviazal prispievať na výživu mal. P. sumou 120,- € mesačne.

Súd vychádzal zo skutočností, že mal. P. navštevovala od 02/2011 predškolské zariadenie, za stravu
matka platila 20,- €, školné 13,- €, triedny fond 20,- € ročne a ZRPŠ 20,- ročne. Zdravotný stav maloletej

bol dobrý, ale bola v evidencii kardiológa pre šelest.

Matka pracovala na Mestskom úrade v Žiline, pričom jej čistá mzda bola za obdobie 02/2011-10/2011
v priemere v sume 358,- € mesačne. Matke bol odo dňa 17.10.2011 priznaný nárok na nemocenské vo
výške 7,00177500 € na deň. Matka mala ešte vyživovaciu povinnosť k mal. F., nar. 23.09.2004.

Otec v tom čase pracoval ako elektrikár - montér u zamestnávateľa P. G. - M., kde za obdobie 09-11/2011

mal príjem 317,- € mesačne.

V porovnaní s vyššie uvedeným rozhodnutím súd môže konštatovať určitú zmenu v odôvodnených
nárokoch mal. P. v súvislosti s celkovým telesným rastom, či už ide o základné nároky ako je oblečenie,
obutie, stravovanie, takže v tejto súvislosti má matka nepochybne zvýšené výdavky. Maloletá je naďalej
umiestnená v materskej škole, kde sú bežné výdavky na stravu, čo je asi do 25,- € mesačne. Tento

školský rok sa ZRPŠ neplatí, keďže ide o prípravu na základnú školu. Od septembra má maloletá
nastúpiť do 1. ročníka základnej školy.

Matka pracovala v U. Š., T. XXXX, Ž., kde zastupovala zamestnankyňu počas jej pracovnej
neschopnosti. Po nástupe uvedenej zamestnankyne opätovne do práce sa skončil pracovný pomer s
matkou. Za obdobie 10/2012 - 02/2013 matka dosiahla príjem (bez daňového bonusu) v priemere vo

výške 317,- € mesačne a v mesiaci marec 2013 mala príjem vo výške 95,53 € (č.l. 117).

Matka pracuje v K. Š. M., Ž., pričom z potvrdenie o príjme (č.l. 153) mal súd preukázané, že príjem matky
(bez daňového bonusu) za obdobie od 10/2013-01/2014 bol v priemere vo výške 349,- € mesačne.U otca mal súd preukázané, že pracovný pomer u zamestnávateľa P. G. - M., bol ukončený z
organizačných dôvodov pre nadbytočnosť, nakoľko sa zamestnávateľ ocitol v druhotnej platobnej
neschopnosti. Z toho dôvodu pracovný pomer otca nemohol naďalej trvať (pre financie a nedostatok

práce; č.l. 169).

Od 04.01.2013 je otec evidovaný ako nezamestnaný (č.l. 158). Od 01.02.2013 poberá dávku v hmotnej
núdzi vo výške 62,50 € mesačne (č.l. 159). Má ukončené SOU energetické a má záujem pracovať v
profesii elektrikár. Jeho zdravotný stav je dobrý. Vo firme svojho otca (P. G. - M.) od polovice marca
2014 vykonáva občasné brigádnické práce, teda pracuje tam na dohodu (na pojednávaní konanom dňa

30.05.2014 otec uviedol, že zatiaľ mal len jednu výplatu, a to v sume 57,- €).

Súd je toho názoru, že od evidencie otca na úrade práce dňa 04.01.2013, otcovi nič nebránilo v tom
nájsť si zamestnanie aspoň formou brigád tak, aby dosahoval aspoň minimálnu mzdu (od 01.01.2014 je
minimálna mzda vo výške 352,- € v hrubom, určená nariadením vlády č. 321/2013 Z.z.; od 01.01.2013
bola minimálna mzda vo výške 337,70 € v hrubom, určená nariadením vlády č. 326/2012 Z.z.). Zdravotný
stav otca je dobrý, sám uviedol, že od 03/2014 opätovne pracuje pre svojho otca, a to na základe dohody

o vykonávaní prác. Pri poslednom rozhodovaní o výške výživného otec uzatvoril s matkou rodičovskú
dohodu,pričomsazaviazalprispievaťnamal.P.sumou120,-€mesačne,hocijehopríjembolvtedy317,-
€. Ak by teraz dosahoval aspoň minimálnu mzdu, jeho príjem by bol porovnateľný s predchádzajúcim
obdobím. Je zrejmé, že otec je schopný si zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov, nakoľko v
súvislosti s otázkou súdu, z čoho chce dieťa zabezpečiť počas úpravy styku, keď nemá finančné

prostriedky ani na plnenie výživného, otec odpovedal, že vždy sa niečo nájde.

Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia
súdu o výživnom nedošlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu posledného súdneho
rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti. V súčasnosti určené výživné zatiaľ zodpovedá tak
odôvodneným nárokom mal. P. ako aj možnostiam a schopnostiam otca, a preto návrh otca na zníženie

výživného zamietol.

Styk otca s mal. P. bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 30P/2/2009-50 zo
dňa 23.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.12.2009. Uvedeným rozsudkom
bola schválená dohoda rodičov, podľa ktorej bol otec oprávnený stretávať sa s mal. P. bez obmedzenia
po dohode s matkou.

Otec žiadal o úpravu styku v pomerne širokom rozsahu, pričom matka súhlasila s úpravou styku, ale
keďže otec dlhšie obdobie nebol s mal. dieťaťom, súd rozdelil styk otca s mal. P. na dve časti. Prvá
časť doby úpravy styku, ktorá sa bude uskutočňovať za prítomnosti matky, predstavuje isté adaptačné
obdobie, kedy si maloletá má opäť zvyknúť na prítomnosť otca vo svojom živote. Určiť priamo styk otca
s maloletou bez prítomnosti matky by nebolo v záujme maloletej, ktorá s otcom nebola viac ako dva

roky v kontakte (s výnimkou občasných návštev maloletej v škôlke). Je predpoklad, že dieťa si na takýto
rozsah styku zvykne, postupne sa obnovia citové väzby, a tak by sa mohol styk následne realizovať bez
prítomnosti matky. Zároveň tým súd akceptoval aj stanovisko kolízneho opatrovníka.

Úpravu styku otca s maloletou v rozsahu upravenom v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú a
v záujme maloletej, preto vo zvyšnej časti návrh otca zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a

datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.