Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Oľga Kováčová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/146/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213225982
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4213225982.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, v konaní zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Korytár, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, proti odporcovi: R. J., F.. X.XX.XXXX,
T. P. F. Č.. XX, o zaplatenie 965,88 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 12.11.2013 domáhal uloženia povinnosti odporcovi
zaplatiť mu sumu 965,88 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že s
odporcom uzatvoril dňa 3.3.2011 úverovú zmluvu č. 4103010277, predmetom ktorej bolo poskytnutie

úveru vo výške 680,- €. Odporca sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 20,67 € s dobou splatenia 48 mesiacov. Keďže odporca porušil zmluvné podmienky, listom
zo dňa 25.10.2011 ho vyzval k splateniu celého zostatku úveru vo výške 824,28 €. Podaným návrhom
si uplatnil na zaplatenie zostávajúcu dlžnú sumu 965,88 € s príslušenstvom a náhradu trov konania
pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a trov právneho zastúpenia.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil.

Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomodporcu,výsluchomsvedkyneEvyTóthovej,oboznámením
obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise - prehľadu splátok, úverovej zmluvy, úverových
zmluvných podmienok, výzvy k úhrade zo dňa 25.10.2011, poštového podacieho hárku, odstúpenia

od úverovej zmluvy zo dňa 24.3.2011, vrátenia tovaru zo dňa 24.3.2011, potvrdenia ÚPSVaR zo
dňa 14.2.2014 a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z úverovej zmluvy č. 4103010277 zo dňa 3.3.2011 vyplýva, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške
680,- € za účelom úhrady ceny lôžkoviny od výrobcu Noemus, spol. s r.o., ktorý sa zaviazal splácať
mesačnými splátkami po 20,67 € s dobou splácania 48 mesiacov. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
boli úverové zmluvné podmienky navrhovateľa. Ako vyplynulo z výzvy navrhovateľa zo dňa 25.10.2011,
tento pre neplnenie zmluvných podmienok odporcom (nesplácanie poskytnutého úveru riadne a včas)

odporcovi oznámil, že si uplatňuje právo na splatenie celého čerpaného úveru naraz. Ako vyplynulo zo
splátkového kalendára, titulom úverovej zmluvy bola uhradená len jedna splátka a to dňa 19.4.2011.Odporca s podaným návrhom nesúhlasil. V priebehu konania uviedol, že žiaden úver od navrhovateľa
za účelom zakúpenia tovaru od spoločnosti Noemus, spol. s r.o. nechcel. Poukázal na to, že zmluva zo
dňa 3.3.2011 obsahuje nepravdivé údaje ohľadom jeho zamestnania, telefonického kontaktu, rodinného

stavu, výšky príjmu. Doplnil, že v spoločnosti Samsung Electronics Galanta nikdy nepracoval. Od
28.11.2008 je evidovaný v evidencii nezamestnaných na úrade práce. Bol poberateľom sociálnej dávky,
pričom si privyrábal brigádnicky - verejnoprospešnými prácami. K podpisu úverovej zmluvy uviedol, že
dňa 3.3.2011 sa na adresu jeho trvalého pobytu dostavilo nákladné vozidlo, ktorého šofér ho oslovil s
tým, že doniesol tovar a predložil mu na podpis úverovú zmluvu tak, že mu ukázal, kde sa má podpísať a

povedalmu:„podpíš“.Sobsahomzmluvynemalmožnosťsaoboznámiť,lebonatonebolčasovýpriestor
a taktiež neovláda v dostatočnej miere slovenský jazyk a obsah v slovenskom jazyku písaného textu pre
neznalosť jazyka nevie pochopiť. Jedno vyhotovenie zmluvy mu šofér nákladného vozidla nechal spolu s
tovarom. Ďalej uviedol, že s obsahom zmluvy ho oboznámil až starosta ich obce, za ktorým sa dostavil so
žiadosťou o pomoc. Ten mu následne pomohol vyhotoviť podania: odstúpenie od zmluvy ako i vrátenie
tovaru zo dňa 24.3.2011. Odstúpenie od zmluvy adresoval navrhovateľovi a podanie - vrátenie tovaru

spoločnosti Noemus, spol. s r.o.. Spoločnosť Noemus, spol. s r.o. na jeho písomné podanie nereagovala.
Navrhovateľ mu oznámil, že dlžnú sumu aj tak musí uhradiť. Konštatoval, že tovar sa naďalej nachádza
v jeho domácnosti.

Ako vyplynulo z výpovede L. Q., táto je sestrou odporcu. K okolnostiam ohľadom uzatvorenia zmluvného
vzťahu uviedla, že to bolo celé tak, že ich matku oslovila pani O. P. za účelom prezentačnej akcie. Táto

s prezentačnou akciou súhlasila, preto sa pani P. dostavila do ich domácnosti, kde vykonala prezentáciu
ponúkaného tovaru. Pri prezentácii tovaru bola prítomná ona, odporca a ich matka. Prezentovaný tovar
sa ich matke páčil a chcela si ho kúpiť. Preto pani P. poskytla svoje osobné údaje, ako aj údaje ich matky.
Osobné údaje odporcu pani P. neposkytla. Po pár dňoch ich telefonicky kontaktovala pani P. s tým, že
ani jej, ani ich matke úver nemôžu poskytnúť, nakoľko ona už jeden úver spláca a voči ich matke sa

vedie exekúcia. Preto telefonický hovor ukončila s tým, že ďakujú za prezentáciu, ale že prezentovaný
tovar nechcú. V tom čase bola zamestnaná. Jedného dňa po príchode z práce zistila, že tovar, ktorý
prezentovala pani P. sa nachádza v ich domácnosti. Odporca jej pri tej príležitosti povedal, že tovar
doniesol šofér a že mu dal podpísať zmluvu. Od prezentácie tovaru do momentu dovezenia tovaru a
podpisu zmluvy ubehli približne dva týždne. Ďalej uviedla, že sumu 20,67 €, ktorá suma je evidovaná

ako jediná splátka úveru, uhradila ona.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa 14.2.2014 mal súd preukázané, že
odporca je od 28.11.2008 vedený v evidencii nezamestnaných, pričom jeho evidencia trvá.

Ako vyplynulo z podania odporcu zo dňa 24.3.2011, odporca týmto podaním adresovaným
navrhovateľovi odstúpil od úverovej zmluvy č. 4103010277. Zároveň oznámil navrhovateľovi, že dodaný

tovar mieni vrátiť spoločnosti Noemus, spol. s r.o..

Ako vyplynulo z podania odporcu zo dňa 24.3.2011 - vrátenie tovaru adresovaného spoločnosti Noemus,
spol. s r.o., odporca týmto podaním vyzval spoločnosť na prevzatie tovaru, ktorý mu bol dodaný.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 49 Občianskeho zákonníka, účastník, ktorá uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.Právny úkon je prejav vôle smerujúci k určitému právnemu následku, s ktorým právne normy
takýto prejav vôle spájajú. Pokiaľ má byť právny úkon platný, musí prejav vôle vyhovovať všetkým
náležitostiam, ktoré sú naň kladené právnymi normami. Medzi náležitosti právneho úkonu patrí sloboda

a vážnosť vôle, určitosť a zrozumiteľnosť jej prejavu, ktorých vadnosť má za následok absolútnu
neplatnosť takého právneho úkonu.

Základným atribútom vôle ako prejavu psychického vnímania istých, právnym predpisom uznaných
právnych dôsledkov zo strany konajúceho z hľadiska právnej relevancie je sama jej existencia. Bez
vôle nemožno vôbec uvažovať o tom, že daný úkon konajúceho je právnym úkonom. Na platnosť

právneho úkonu ako celku sa podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ vyžaduje sloboda, vážnosť, určitosť
a zrozumiteľnosť jeho vykonania. Prvé dva spekty (sloboda a vážnosť) tvoria súčasť vôle. Keďže vôľa
ako samostatná zložka právneho úkonu je bez existencie jej prejavu prakticky nezistiteľná, pri skúmaní
týchto skutočností v podstate aj tak ide len o posudzovanie slobody a vážnosti jej prejavu. Zistenie, že
prejav vôle nebol urobený slobodne a vážne, pritom vedie k záveru, že slobodnou alebo vážnou nebola
ani vôľa konajúceho. Slobodou vôle sa rozumie ničím, najmä násilnými (psychockými alebo fyzickými)

vplyvmi nerušené utváranie zámeru konajúceho dosiahnuť istý výsledok svojho konania a následne jeho
rozhodnutia o výbere primeraného spôsobu prejavu takto koncipovanej vôle sledovaný výsledok svojho
konania napokon aj dosiahnuť. Sloboda vôle chýba jednak v prípadoch priameho fyzického donútenia
(použitia fyzického násilia) na vykonanie istého právneho úkonu a jednak v prípadoch psychického
donúteniaformoutzv.bezprávnejvyhrážky,t.j.vynucovanímtoho,čopodľazákonanemožnovynucovať,

za predpokladu, že takéto vynucovanie vzbudzuje dôvodnú obavu z konania hroziaceho a je adresované
tomu, od koho sa právny úkon vynucuje, bez ohľadu na to, či konaním hroziacim podľa takejto vyhrážky
by mal byť postihnutý priamo jej adresát alebo jemu blízka osoba.

Vôľa je vážna vtedy, ak konajúci, ktorý vôľu prejavil, mal úmysel (chcel) svojim úkonom dosiahnuť taký
právny následok, ktorý zákon s vykonaním daného úkonu spája. Podstatou vážnosti vôle je, že konajúci

skutočne prejavuje to, čo svojim konaním sleduje, resp. čo ním chce reálne dosiahnuť.

Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a tým aj absolútnu
neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, keď svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu (je
contralegem), alebo, keď zákon obchádza. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 a § 39 Občianskeho
zákonníka absolútna, a preto je súd povinný na neplatnosť prihliadať aj bez ohľadu na to, či niektorý z

účastníkovabsolútnuneplatnosťnamieta,aleboneplatnosťžiadavysloviťžalobounaurčenie.Absolútna
neplatnosť právneho úkonu nastáva zo zákon (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému.

Jednou zo základných podmienok platnosti a bezchybnosti právneho úkonu je aj existencia slobodnej
vôle subjektu, ktorý je jeho účastníkom. Vadnosť právneho úkonu spočívajúca v absencii alebo
obmedzení slobodnej vôle, môže mať podľa charakteru vady slobodnej vôle buď za následok jeho

absolútnu neplatnosť alebo, ak je právny úkon platný a pokiaľ je ním zmluva, možnosť účastníka,
ktorého pohnútka nebola vedená úplne slobodnou vôľou, od takej zmluvy odstúpiť. Ustanovenie § 49
Občianskeho zákonníka stanovuje, že "účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť." Predpokladom možnosti odstúpiť od zmluvy v dôsledku vady
slobodnej vôle je, aby bol daný právny úkon platný. Zmyslom a účelom ustanovenia § 49 občianskeho

zákonníka je dosiahnuť v zmluvných vzťahoch inak ovládaných princípom zmluvnej autonómie (voľnosti)
potrebnú vyrovnávaciu spravodlivosť a umožniť tak osobe konajúcej v tiesnia za nápadne nevýhodných
podmienok od takejto zmluvy odstúpiť, a to bez ohľadu na to, že druhá zmluvná strana o takejto tiesni
nevedela a nevyvolala ju. Jedná sa teda vo vzťahu k ustanoveniu § 37 Občianskeho zákonníka, ktoré
stanovuje, že "právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný,"

o určitú špeciálnu vadu vôle, kedy možnosť odstúpiť od takejto zmluvy je daná objektívne pri splnení
podmienok existencie tiesne a nápadne nevýhodných podmienok súčasne, a to bez ohľadu na vôľu
a rokovania druhej zmluvnej strany. Platný právny úkon urobený v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok teda bude úkon, "ktorý bol urobený slobodne bez nátlaku, avšak sloboda pri rozhodovaní
bola určitými okolnosťami ovplyvnená."

KeďžeObčianskyzákonníkpojem„tiesne“nedefinuje,jepotrebnéprijejdefinovanívychádzaťzrelatívne
jednotnej judikatúry a súčasnej právnej doktríny, kde je tieseň zhodne vymedzená ako "objektívne
hospodársky alebo sociálny, niekedy i psychický stav, napríklad rozrušenie, obavy o blízku osobu
a pod, ktorý takým spôsobom a s takou závažnosťou dolieha na osobu uzatvárajúci zmluvu, že juobmedzuje v slobode rozhodovania natoľko, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobila." Tieseň
možno teda definovať ako "reálne existujúci objektívny stav, ktorý nastal u konajúceho a je dôvodom jeho
neslobodného prejavu vôle. Pre stav tiesne nie je právne relevantné, ako vznikol (či na základe udalostí,

pôsobenímtretejosobyalebodruhéhozmluvnéhosubjektu,resp.počínanímsamotnejosobypostihnutej
tiesňou)." Podmienkou možnosti odstúpenia od zmluvy je, aby tento stav tiesne, ako subjektívneho stavu
konajúceho, existoval už v čase, keď bol právny úkon urobený. Tieseň, ako subjektívny stav vedomia
konajúceho však musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave - musí teda pre ňu byť
objektívny dôvod a súčasne sa musí stať motívom pre prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že

koná k svojmu neprospechu.

Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k
platnému uzavretiu zmluvy o úvere, keď súd obranu odporcu spočívajúcu v tom, že zmluva obsahovala
nepravdivé údaje a že sa s jej obsahom nemal možnosť oboznámiť pred jej uzavretím z dôvodu
neovládania slovenského jazyka, v ktorom bol text zmluvy vyhotovený, považoval za účelovú. Konanie

odporcu, ktorý podpísal zmluvu bez toho, aby sa oboznámil s jej textom, súd považoval za ľahkovážne,
avšak takýto úkon je napriek tomu platným právnym úkonom, keďže tento bol urobený slobodne, vážne,
určito a zrozumiteľne. Zmluva o úvere zo dňa 3.3.2011 mala náležitosti právneho úkonu v zmysle §
34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z hľadiska obsahu zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu súd
nezistil žiaden dôvod neplatnosti tohto právneho úkonu. Súd skúmal zmluvu aj z hľadiska § 39 a § 38

Občianskeho zákonníka a konštatuje, že odporca v čase podpisu dohody netrpel žiadnou poruchou,
ktorá by ho robila nespôsobilým na právne úkony, nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony,
zmluva taktiež neodporuje zákonu, neobchádza ho a taktiež sa neprieči dobrým mravom. S ohľadom
na okolnosti, za ktorých došlo k podpisu zmluvy však súd dospel k záveru, že odporca túto zmluvu
podpísal v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Navrhovateľ odporcovi doručil tovar na adresu

jeho trvalého pobytu, keď pri doručení tovaru bola odporcovi napriek skutočnosti, že nemal možnosť
oboznámiť sa s obsahom zmluvy a tejto pre neznalosť slovenského jazyka nerozumel, predložená na
podpis zmluva o úvere. Okolnosti bezprostredne predchádzajúce podpisu zmluvy (sociálny, psychický
stav, časová tieseň) boli reálne spôsobilé obmedziť odporcu v slobode rozhodovať sa tak, že spravil
právny úkon, ktorý spraviť nechcel, pričom zmluva bola zo strany odporcu podpísaná za nápadne

nevýhodných podmienok. Preto v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka mal odporca právo od zmluvy
odstúpiť a toto svoje právo aj realizoval písomným podaním zo dňa 24.3.2011, ktorým navrhovateľovi
oznámil odstúpenie od zmluvy. S ohľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že odporca v konaní
uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal, že medzi ním a navrhovateľom došlo odstúpením od zmluvy
zo dňa 24.3.2011 k ukončeniu zmluvného vzťahu, pričom odstúpením od zmluvy sa táto od začiatku

zrušila. Nakoľko medzi účastníkmi konania nedošlo k vzájomnému plneniu, keď odporca titulom zmluvy
o úvere navrhovateľovi nič neplnil a navrhovateľ titulom zmluvy o úvere odporcovi žiadne reálne plnenie
neposkytol, súd rozhodol tak, že návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa 142 ods. 1O.s.p. a odporcovi, hoci bol v konaní plne úspešným
účastníkom, náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.