Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/112/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110215331
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8110215331.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobcu: OTTONE PLUS, s.r.o., IČO:
36451240, so sídlom Prešov, Levočská 43, právne zastúpeného spoločnosťou PALŠA A PARTNERI
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., IČO: 36492086, so sídlom Prešov, Masarykova 13, konajúcou
JUDr. Patrikom Palšom, advokátom a konateľom spoločnosti proti žalovanému: Immo - Log - SK Alpha
s.r.o., IČO: 36531952, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 41/A, právne zastúpeného JUDr. Pavlom
Rakom, advokátom so sídlom v Bratislave, Palisády 29/A, za vedľajšej účasti na strane žalovaného:
PaedDr. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., B. K. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jaroslavou Oravcovou,

advokátkou so sídlom vo Vranove nad Topľou, Dobrianskeho 1651, o zriadenie vecného bremena, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C/143/2010 - 319 zo dňa 20. júna
2013, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní na účet
jeho právneho zástupcu vo výške 162,91 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol o zriadení vecného bremena v prospech vlastníka
nehnuteľnosti - stavby, súpisné číslo XXXX, ktorá je postavená na parcele č. KN-C 9205 a je zapísaná
na LV XXXX, vedeným Správou katastra Prešov, v katastrálnom území Prešov, spočívajúcom v práve

cesty cez pozemok parcelné číslo KN-C 9210/11, ovocné sady, o výmere 14,401 m2, tak ako je toto
vecné bremeno uvedené a zakreslené v geometrickom pláne číslo 40/2010 na zriadenie vecného
bremena zo dňa 17.05.2010, ktorý vyhotovil Ing. V. N., a ktorý úradne overila Správa katastra Prešov
dňa 20.05.2010, a ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu za
zriadené vecné bremeno vo výške 2.062,- eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Ďalším výrokom uložil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, pozostávajúcu z
trov právneho zastúpenia vo výške 783,60 eur a iných trov konania vo výške 227,40 eur, v lehote do 3

dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal o zriadenie vecného bremena
dôvodiac, že je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. KN-C 9205 a stavby súp. č. XXXX, postavenej na
par. č. KN-C 9205 vedených v LV č. XXXX pre kat. úz. B.. Uvedená stavba je budovou, ktorú využíva pre
podnikateľské účely a je známa pod názvom K. pri mlyne. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku
par. č. KN-C 9210/11, ovocné sady o výmere 14401 m2, zapísaného na LV č. XXXXX, vedeným Správou
katastra Prešov, v kat. úz. B.. Na časti tohto pozemku je postavené nákupné stredisko KAUFLAND.Pozemok žalovaného využíva žalobca i jeho zákazníci na prístup k označenej stavbe. Žalobca však ako
vlastník nehnuteľnosti nemá právne zabezpečený prístup k tejto stavbe, pričom iný prístup na pozemok
žalobcu a k stavbe nie je. Napriek opakovaným výzvam zo strany žalobcu žalovaný doposiaľ nezriadil

vecné bremeno v prospech žalobcu a odmieta žalobcovi poskytnúť súčinnosť pri uzatvorení zmluvy o
zriadení vecného bremena, preto žiada zriadiť vecné bremeno vo svoj prospech.

Žalovanýsožalobounesúhlasilaakonedôvodnújužiadalvcelomrozsahuzamietnuťazaviazaťžalobcu
na úhradu trov konania. Poukázal na skutočnosť, že nie sú splnené zákonné podmienky pre zriadenie
vecného bremena, pozemok žalobcu nesusedí bezprostredne s pozemkami žalovaného, pričom prístup

k nehnuteľnostiam žalobcu možno zabezpečiť aj inak. V prípade, že súd by zriadil vecné bremeno
v súlade s petitom žaloby, žalovaný žiada uložiť žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému odplatu za
zriadenie vecného bremena a povinnosť podieľať sa na nákladoch na prevádzku, údržbu a opravu
komunikácie, ktorú bude žalobca využívať.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že v priebehu konania účastníci vyjadrili snahu mimosúdne rokovať,
rokovaniami medzi účastníkmi však k uzavretiu konečnej mimosúdnej dohody nedošlo. Do konania

vstúpila ako vedľajší účastník PaedDr. F. B.. Po nesúhlase žalobcu s jej vstupom do konania
súd uznesením zo dňa 05.02.2013, č.k. 25C 143/2010-267 pripustil do konania vstup označeného
vedľajšieho účastníka. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27. 2. 2013. Z vykonaného dokazovania
prvostupňový súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. KN-C 9205, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 295 m2 a stavby súp. č. XXXX, postavenej na par. č. KN-C 9205, vedených v

LV č. XXXX v kat. úz. B.. Uvedená stavba je budovou, ktorú žalobca využíva pre podnikateľské účely.
Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku par. č. KN-C 9210/11, ovocné sady o výmere 14401 m2,
zapísaného na LV č. XXXXX, vedeným Správou katastra Prešov, v kat. úz. B.. Na časti tohto pozemku je
postavené nákupné stredisko KAUFLAND. Pozemok žalovaného využíva žalobca i jeho zákazníci. Pri
výstavbe nákupného strediska sa investor zaviazal zriadiť v prospech vlastníka nehnuteľnosti - žalobcu

viaceré vecné bremená, medzi inými aj spočívajúce v práve prechodu a prejazdu. Táto povinnosť
mu bola uložená aj Rozhodnutím Okresného úradu v Prešove, odbor životného prostredia č. ŽP ÚP
3590/1999 zo dňa 22.12.1999 v bode 39.5 rozhodnutia. Dňa 27.04.2000 právny predchodca žalovaného
s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril Zmluvu o budúcej zmluve, ktorou sa zaviazal zriadiť v
prospech právneho predchodcu žalobcu vecné bremeno prechodu v rozsahu špecifikovanom v zmluve.

Dňa 19.11.2003 samotný žalovaný vypracoval návrh Zmluvy o zriadení vecných bremien, ktorý však
napokonodmietoluzatvoriť.Napriekopakovanýmvýzvamzostranyžalobcu,žalovanýdoposiaľnezriadil
vecné bremeno v prospech žalobcu a odmieta žalobcovi poskytnúť súčinnosť pri uzatvorení zmluvy o
zriadení vecného bremena. V dôsledku uvedeného žalobca ako vlastník nehnuteľnosti - stavby súp.
č. XXXX nemá právne zabezpečený prístup k tejto stavbe, pričom iný prístup na pozemok žalobcu

a k stavbe nie je. Žalobca si dal pre účely vyčíslenia výšky odplaty za zriaďované vecné bremeno
vypracovať znalecký posudok znalcom Ing. W. Q.. Ten v posudku č. 134/2011 vyčíslil všeobecnú
hodnotu vecného bremena práva prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok č.
9210/11 v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom číslo 40/2010 v prospech vlastníka pozemku
číslo XX XX kat. úz. B. na sumu 1.862,86 eur. Keďže žalovaný s týmto znaleckým posudkom nesúhlasil,

súd uznesením zo dňa 07.03.2012, č.k. 25C 143/2010-150 ustanovil v konaní Ing. S. T. - znalkyňu z
odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností za účelom určenia výšky
finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena. Znalkyňa predložila súdu dňa 17.05.2012 znalecký
posudok č. 32/2012, v ktorom finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve
prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom na pozemku parcela KN C č. 92010/11 v prospech

vlastníka pozemku parcela KN C č. 9205, kat. úz. B. stanovila vo výške 2.062,13 eur; finančnú náhradu
za zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve uloženia, údržby a opravy kanalizačného potrubia
a kanalizačných zariadení na pozemku parcela KN C č. 92010/11 v prospech vlastníka pozemku
parcela KN C č. 9205, kat. úz. B. stanovila vo výške 77,60 eur. Žalovaný namietal aj tento znalecký
posudok, spôsob výpočtu odplaty za zriadenie vecného bremena, a sám predložil výpočet, na základe

ktorého žiadal odplatu vo výške 15.719,78 eur. Zo stanoviska Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát z 10. 11. 2009, súd zistil že Krajský dopravný inšpektorát na
základe dokumentácie od spoločnosti UNICOTEX s.r.o. zaujal stanovisko, ktorým navrhované dopravné
napojenie objektu Predajňa pizze z ulice Y. umožňuje riešiť iba pre zásobovacie vozidlá do 3,5 tony,
pričom vstup a výstup do areálu pre zásobovacie vozidlá by bol možný iba v jednom dopravnom

smere, smer B.. Pre zabránenie vstupu ostatných vozidiel do areálu je potrebné osadiť príslušnúfyzickú zábranu, ktorá musí byť v dostatočnej vzdialenosti od príslušného pešieho ťahu, aby nedošlo
k blokovaniu pohybu chodcov. Podľa vyjadrenia UNIPIZZA s.r.o. Prešov, ktorej konateľkou je vedľajšia
účastníčka, UNIPIZZA s.r.o. súhlasila s užívaním tohto zásobovacieho napojenia za podmienok, že

medzi firmou UNIPIZZA a žalobcom bude uzatvorená zmluva, podľa ktorej by za účelom zásobovania
mohli vozidlá do 3,5 t užívať nehnuteľnosť a žalobca sa bude podieľať na čistení a odpratávaní snehu.
Po splnení podmienok mu budú odovzdané kľúče od bránky a diaľkového ovládania od blokovacieho
zariadenia, a zásobovanie svojej prevádzky bude realizovať v súlade s podmienkami danými správcom
komunikácie a Krajským úradom pre cestnú dopravu Prešov. Za účelom objasnenia zámerov mesta, bol

ako svedok vypočutý Ing. Arch. O. Y., poverený vedením oddelenia hlavného architekta a územného
plánovania pri Mestskom úrade Prešov. Svedok potvrdil, že bol odsúhlasený predaj 300 m2 pre vedľajšiu
účastníčku z parcely 9206/4. Odpredaj časti pozemku vo výmere 110 m2, zatiaľ odsúhlasený nebol.
Po dlhšej strane od predávaného pozemku je už v súčasnosti spevnená betónová plocha, ktorá má
slúžiť ako príjazdový koridor pre zásobovanie nehnuteľnosti žalobcu. Čo sa týka oddychovej zóny, na
priestranstve, kde je zámková dlažba sa plánuje vysadiť 8 stromov a osadiť lavičky. Na parcele 9210/11

pred budovou UNICOTEX, je už v súčasnosti príjazdová cesta, ktorá slúži tak spoločnosti UNICOTEX,
ako aj nákupnému centru Kaufland, k príjazdu k zadnému vchodu. Svedok uviedol, že pokiaľ na parcele
9206/4budezriadenáoddychovázóna,budútamosadenépríslušnéznačky,ktorébudúpovoľovaťvstup
motorových vozidiel do tejto zóny, s určitými obmedzeniami. Svedok uviedol, že spevnená betónová
plocha nie je predmetom predaja, a mesto ju vyníma ako verejne prístupnú komunikáciou, na ktorej

netreba zriaďovať osobitné vecné bremeno na jej užívanie. Súd nevyhovel návrhu žalovaného, ako
aj vedľajšej účastníčky na vyžiadanie pasportu mestských komunikácií. Tento návrh dokazovanie
ako nedôvodný zamietol. Podľa jeho názoru boli vykonané dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú,
že hoci mesto odpredalo, resp. odpredá aj časť svojej nehnuteľnosti vedľajšej účastníčke, z tejto
parcely neodpredalo súvislú časť, ale dve samostatné parcely, tak aby bol ponechaný prechod po

spevnenej betónovej ploche ako príjazdovej ceste k nehnuteľnosti žalobcu. Je to zrejme z predloženej
fotodokumentácie a kópie katastrálnej mapy 5-4/21. Z predložených listinných dôkazov, ktoré zobrazujú
plánovanú oddychovú zónu, je zrejmé, že na tejto spevnenej betónovej ploche plánovaná oddychová
zóna nebude, táto bude končiť na nehnuteľnosti mesta, ktorá je vymedzená zámkovou dlažbou.

Po citácii ust. § 123, § 124, § 151n ods. 1, 2, § 151o ods. 1, 2, 3 Obč. zák. súd prvého stupňa uzavrel,

že sú splnené všetky zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu žalobcu. Žalobca, ktorý je vlastníkom
stavby, nemá priamy prístup k svojej nehnuteľnosti. Nie je vlastníkom priľahlého pozemku. Podľa
ustálenej judikatúry sa priľahlým pozemkom nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku
vlastníka, ale aj všetky pozemky, ktoré sú k zriadeniu cesty potrebné, teda aj pozemky vzdialenejšie.
Žalobca nemôže vykonávať svoje vlastnícke právo plnohodnotne za situácie, kedy nemá jasne právne

usporiadané svoje oprávnenie dostať sa k svojej nehnuteľnosti. Nákupné centrum KAUFLAND bolo
budované s tým, že prístup žalobcu respektíve jeho právneho predchodcu bude založený na istote práva
prechodu a prejazdu z vecného bremena a nie na trpení prechodu a prejazdu zo strany žalovaného.
Vyhoveniu návrhu nebránili námietky žalovaného založené na tom, že nijako žalobcovi nebráni v
prístupe na jeho pozemok po svojej nehnuteľnosti, na ktorej je v súčasnosti zriadená prístupová cesta

k nákupnému centru Kaufland. V priebehu konania bolo zistené, že žalobca žiadal žalovaného o
zriadenie vecného bremena práva cesty, pričom by súhlasil aj so zriadením tohto vecného bremena
na základe zmluvy. Zo žalovaným predloženého návrhu zmluvy, však vyplývali také podmienky, ktoré
aj podľa súdu žalobca nemohol akceptovať, pretože nešlo o spravodlivé a objektívne podmienky
prijateľné pre obe strany. Hoci žalovaný v súčasnosti žalobcovi nebráni v užívaní svojej nehnuteľnosti,

má súd za to, že je splnená podmienka, že cestu nie je možné zriadiť inak, pretože žalobca by
žil v neistote ohľadom prístupu, ktorý by mu vlastník pozemku, teda žalovaný mohol kedykoľvek
znemožniť, aj keď sa to v súčasnosti, vzhľadom na terajšie využitie pozemku žalovaného, javí ako
málo pravdepodobné. Ani argumentácie vedľajšej účastníčky o zvýšenom počte motorových vozidiel
po zriadení vecného bremena sa nijako nepreukázali. Je zrejme, že za účelom zásobovania sa po

komunikácii, na ktorej je zriadené vecné bremeno, už v súčasnosti pohybujú motorové vozidlá, ktoré
zásobujú prevádzku žalobcu. Zriadením vecného bremena sa nijakým spôsobom systém zásobovania
žalobcu meniť nebude. Ani argumentácie vedľajšej účastníčky odkazujúce na zámery mesta vybudovať
oddychovú zónu na nehnuteľnosti parcele č. 9206/4 a s tým súvisiacim tvrdeným ohrozením chodcov
zásobovaním žalobcu po pozemku mesta nie je dôvodnou. Už v súčasnosti je možný prístup pre

zásobovanie v určitý čas a určitým spôsobom aj na pešiu zónu. Tak ako to uviedol svedok, Ing. Y., aj
v tomto prípade po prípadnom zriadení oddychovej zóny, bude pohyb motorových vozidiel na tomtoúzemí upravený príslušnými dopravnými značkami. Hoci vedľajšia účastníčka poukazovala na zvýšený
počet motorových vozidiel po zriadení vecného bremena, sama uviedla, že mieni pristúpiť k výstavbe
ďalšieho objektu po odkúpení časti parcely 9206/4. Podľa súdu prvého stupňa nie zásobovanie žalobcu,

ale plánovaná stavebná činnosť zo strany vedľajšej účastníčky, by mohla ohroziť chodcov pohybujúcich
sa v oddychovej zóne. Ďalšie tvrdenie vedľajšej účastníčky, že zriadením vecného bremena môže byť
poškodená jej nehnuteľnosť, nijako nepreukázané neboli. Je síce možné, že k poškodeniu kanalizácie
na nehnuteľnosti vedľajšej účastníčky došlo, nepreukázala však, že by poškodenie spôsobili motorové
vozidlazásobujúcežalobcu.Súdpoukazujenato,žepopredobjektspoločnostiUNICOTEX,ktorývlastní

vedľajšia účastníčka, v súčasnosti vedie prístupová komunikácia k tomuto objektu, ako aj k zadnému
vchodu nákupného strediska KAUFLAND. Za nedôvodné označil aj námietky o možnosti prístupu
žalobcu k jeho nehnuteľnosti cez zásobovací koridor, ktorý bol zriadený pre spoločnosť UNIPIZZA
s.r.o., a pre ktorého užívanie stanovil podmienky krajský dopravný inšpektorát. Zásobovací koridor
bol zriadený pre zásobovanie spoločnosti UNIPIZZA s.r.o. a nevedie priamo k nehnuteľnosti žalobcu.
Nie je to riadna prístupová komunikácia, po ktorej by mohol žalobca kedykoľvek k svojmu objektu

prísť z verejnej komunikácie. Užívanie tohto zásobovacieho koridoru je možné po splnení množstva
podmienok, čo v žiadnom prípade neposkytuje žalobcovi právnu istotu a možnosť rovnoprávneho
užívania jeho vlastníckeho práva. Ani splnením podmienok pre užívanie zo strany vedľajšej účastníčky,
by žalobca nemal prístup k verejnej komunikácii a jeho postavenie by sa prakticky nijako nezmenilo.
Súd preto zriadil vecné bremeno v práve prechodu a prejazdu, aby umožnil priamy prístup žalobcu

k verejnej komunikácii, aby tento nebol odkázaný na trpenie prechodu po iných nehnuteľnostiach zo
strany tretích subjektov, a mohol tak plnohodnotne vykonávať svoje vlastnícke práva. Konštatoval, že
sú splnené podmienky podľa § 151o ods. 3 Obč. zák. a zriadil pre žalobcu vecné bremeno na ploche
podľa geometrického plánu č. 40/2010 zo dňa 17. 5. 2010. Geometrickým plánom je vyznačená cesta,
ktorá v súčasnosti už existuje. Účastníci teda nebudú mať žiadne náklady v súvislosti s vybudovaním

tejto cesty. Všeobecná hodnota zriaďovaného vecného bremena vyplynula zo znaleckého posudku Ing.
T., ktorý sa od žalobcom predloženého posudku Ing. W. Q. odlišoval len minimálne. Znalkyňa určila
hodnotu vecného bremena spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom na sumu
2.062,13 eur. Súd mal za to, že táto hodnota je primeraná vzhľadom k skutočnosti, akým spôsobom bude
zriadené vecné bremeno zaťažovať žalovaného, keďže už v súčasnosti na tejto časti jeho nehnuteľností

sa nachádza príjazdová cesta k nákupnému centru a teda ju denne využívajú stovky ba až tisíce
motorových vozidiel. Oproti tomuto je zásobovanie žalobcu jedným, prípadne dvoma autami denne
zanedbateľné. Keďže dvaja znalci sa takmer zhodli na hodnote vecného bremena, súd neakceptoval
námietky žalovaného vo vzťahu k vyhotovenému znaleckému posudku a metóde výpočtu hodnoty
vecného bremena a nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dôkazy. Súd uložil povinnosť žalobcovi

vyplatiť žalovanému v súlade so znaleckým posudkom náhradu za zriadené vecné bremeno vo výške
2.062,- eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Výrok o náhrade trov konania prvostupňový súd odôvodnil úspechom žalobcu v konaní i aplikáciou ust.
§ 142 ods.1 O.s.p., a preto žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia vo výške 783,60 eur a iných trov konania vo výške 227,40 eur. Iné trovy konania pozostávajú

zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a z trov dôkazu vo výške 127,90 eur. Trovy
dôkazu predstavujú časť odmeny vyplatenej (z preddavku hradeného žalobcom) znalkyni Ing. S. T.
za znalecký posudok č. 32/2012 na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 24.05.2012, č.k. 25C
143/2010-180. Trovy právneho zastúpenia, za ktoré patrí žalobcovi náhrada, odôvodnil poukazom na §
11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb. Špecifikoval úkony právnej služby s odmenou za ne tak, že pozostávajú z 1 úkonu
právnej pomoci á 53,49 eur (02.07.2009 prevzatie a príprava zastúpenia), 1 úkonu právnej pomoci á
55,49 eur (13.07.2010 návrh), z 2 úkonov právnej pomoci á 57,- eur (23.05.2011 a 05.09.2011 účasť na
pojednávaní), zo 4 úkonov právnej pomoci á 58,69 eur (09.01.2012 účasť na pojednávaní, 30.05.2012
vyjadrenie, 11.10.2012 účasť na pojednávaní, 11.12.2012 vyjadrenie), z 2 úkonov právnej pomoci á

60,07 eur (20.05.2013 a 20.06.2013 účasť na pojednávaní), t.j. spolu vo výške 577,88 eur. Ďalej súd
postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky priznal režijný paušál 1 × 6,95 eur, 1 × 7,21 eur, 2 ×
7,41 eur, 4 × 7,63 eur a 2 × 7,81 eur, spolu vo výške 75,12 eur. Keďže právny zástupca žalobcu je od
08.04.2004 platcom DPH, súd priznal postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky aj túto daň vo
výške 130,60 eur. Celkové trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi, sú vo výške 1.011,00 eur, na ktorých

náhradu súd zaviazal žalovaného, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je tento povinný zaplatiť ich na účet
jeho právneho zástupcu.Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa.
Podľa jeho názoru sú dané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f) O.s.p.
Poukazuje na to, že hlavným argumentom žalobcu na zriadenie vecného bremena podľa žaloby bolo

tvrdenie, že napriek opakovaným a mnohoročným snahám nemá právne zabezpečený prístup k svojej
stavbe. Aj súd prvého stupňa konštatoval, že fakticky prístup žalobcu cez pozemky žalovaného je
zachovaný a nie je pravdepodobné, že by sa situácia v budúcnosti mala zmeniť. Ust. § 151o ods. 3
Obč.zák.neriešiotázkuprávnehozabezpečeniaprístupu,aleotázkuzabezpečeniaprístupuakotakého.
Preto nie je vecné bremeno potrebné a ani účelné zriaďovať. Pozemky žalovaného, na ktorých žiadal

žalobca zriadiť vecné bremeno, bezprostredne nesusedia s pozemkami žalobcu. Medzi pozemkami
žalobcuažalovanéhosapôvodnenachádzalipozemkyMestaPrešov,pričomvpriebehukonaniadošlok
zmene vlastníctva týchto častí pozemkov. Žalobca bez jednoznačného riešenia prístupu cez zostávajúce
pozemky mesta Prešov minimálne obligačného charakteru nemôže úspešne sa domáhať zriadenia
požadovaného vecného bremena na pozemky žalovaného. Žalovaný nemal žiadnu zmluvnú, či iným
spôsobomurčenúpovinnosťuzavrieťsožalobcomzmluvuovecnombremene.Zmluvaobudúcejzmluve

uzavretá právnym predchodcom žalobcu so žalovaným zo dňa 27. 4. 2000 zaväzovala žalovaného do
90 dní od kolaudácie obchodného centra uzatvoriť zmluvu o vecnom bremene. Kolaudačné rozhodnutie
na hlavný objekt do obchodného centra nadobudlo právoplatnosť 7. 12. 2000. Právny predchodca
žalobcu nevyužitím práv zo zmluvy o budúcej zmluve vlastnou nečinnosťou spôsobil súčasný stav, keď
uplynutím 90-dňovej lehoty záväzok uzavrieť budúcu zmluvu v zmysle ust. § 292 ods. 2 Obch. zák.

zanikol. Žalovaný nie je na základe zmluvy o budúcej zmluve preto povinný uzavrieť so súčasným
vlastníkom stavby zmluvu o zriadení vecného bremena. Zmluva pritom neumožňovala jednostranne
previesť práva a povinností z tejto zmluvy na tretiu osobu a vlastníkom stavby už nie je právny
predchodca žalobcu, ktorý bol účastníkom zmluvy o budúcej zmluve. V konaní žalovaný vyčerpávajúcim
spôsobom vyvrátil aj aktuálnosť záväznosti územného rozhodnutia, konkrétne v bode 39.5 týkajúcich

sa obligačnej povinnosti zriadiť vecné bremeno na svoje pozemky v prospech žalobcu. Pre záver
o umožnení priameho prístupu žalobcu k verejnej komunikácií súdu prvého stupňa slúžil len výsluch
svedka Ing. arch. O. Y.. Súd sa s takýmto záverom uspokojil bez toho, aby si overil ďalším dokazovaním
to, čo svedok tvrdil. Svedok sa vyjadril, že spevnená betónová plocha nie je predmetom predaja a
Mesto Prešov ju vníma ako verejne prístupnú komunikáciu, na ktorej netreba zriaďovať osobitné vecné

bremeno na jej užívanie. Tvrdenia o neexistencii zámeru zriadiť parkovisko pre 8 motorových vozidiel
nebol preukázaný predložením príslušného uznesenia Mestského zastupiteľstva Prešov alebo inou
relevantnou dokumentáciou. Žalovaný preto navrhoval doplniť dokazovanie o oboznámenie sa s tzv.
„passportom mestských komunikácií“. Súd prvého stupňa však tento návrh ako nedôvodný zamietol.
Vyjadrenia len zástupcu mesta ako svedka boli podľa žalovaného nepostačujúce. Nemožno vylúčiť,

že pri zmene vedúcej garnitúry v Mestskom zastupiteľstve Prešov nebudú zámery s pozemkom, na
ktorom sa nachádza spevnená betónová plocha prehodnotené a v budúcnosti tak dôjde k odpredaju
predmetného pozemku vo vlastníctve Mesta Prešov. Nevykonanie navrhnutého dôkazu je teda na ujmu
správneho zistenia skutkového stavu veci. Nesprávne súd uzavrel aj to, že žalobcovi neboli udelené
povolenianavybudovanievjazduksvojejnehnuteľnostizY.ulice.Žalovanýžalobcoviponúkolvpriebehu

konania riešenie prístupu k jeho nehnuteľnosti cez „zásobovací koridor“ spoločnosti UNIPIZZA. Za
stavu, keď ani súdom prvého stupňa zriaďované vecné bremeno neumožňuje priamy prístup žalobcu
k verejnej komunikácii sa argumentácia na odmietnutie „zásobovacieho koridoru“, z dôvodu, že by
žalobca nemal prístup k verejnej komunikácii, javí ako účelová. Rozsudok súdu prvého stupňa je
nesprávny aj pre nesprávne právne posúdenie. Prístup vlastníka k stavbe možno zabezpečiť totiž aj

inak. Ak je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty
vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby
tento prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší. Súd pri rozhodovaní o práve cesty musí vziať do
úvahy aj tú skutočnosť, že ide o vážny zásah do práv vlastníka pozemku. Preto musí vždy zohľadniť
spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo cesty poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá by

vznikla zriadením cesty vlastníkovi zaťaženého pozemku. Súd by mal vždy prihliadať na to, aby stavbu
bolo možné riadne užívať a aby vlastník pozemku, cez ktorý má právo cesty viesť, bol obmedzený čo
najmenej. Takto je súd povinný postupovať najmä v prípade, ak je viac možností, kadiaľ by trasa cesty
cez pozemok mohla viesť. Súd prvého stupňa pri zriaďovaní vecného bremena nebral do úvahy ani
tvrdenia samotného žalobcu, ktorý uviedol, že prevádzkuje pohostinstvo, ktorého hlavným sortimentom

sú alkoholické nápoje a tak je zjavné, že zákazníci žalobcu nebudú k prevádzke žalobcu prichádzať
motorovými vozidlami. Žalobca uviedol aj to, že k svojej nehnuteľnosti potrebuje pristupovať motorovým
vozidlom len za účelom zásobovania. Preto prístup žalobcu k jeho nehnuteľnosti cez „zásobovacíkoridor“ takýto účel zamýšľaný žalobcom mohol a mal naplniť. Žalovaný nesúhlasí ani s určením výšky
odplaty za zriadenie vecného bremena a tvrdenie o zanedbateľnosti zásobovania žalobcu jedným,
prípadne dvoma autami denne v porovnaní s premávkou na pozemkoch žalovaného je v príkrom

rozpore s formulovaným vecným bremenom. Hoci tvrdenie o intenzite premávky vyvolanej žalobcom
bolo použité ako základ pre výpočet odplaty za zriadenie vecného bremena, vecné bremeno samotné
bolo zriaďované bez akéhokoľvek obmedzenia. Hodnota pozemkov žalovaného sa neznížila v závislosti
od intenzity premávky, ale samotnou skutočnosťou, že vecné bremeno bolo zriadené. Žalovaný nemá v
prípade právoplatnosti takéhoto rozhodnutia možnosť ovplyvniť dodržiavanie „predpokladanej“ intenzity

dopravy zo strany žalobcu. Táto skutočnosť nebola v rozhodnutí nijako zohľadnená. Prvostupňový súd
nezdôvodnil v dôvodoch rozhodnutia zriadenie vecného bremena práva cesty cez pozemok žalovaného
bez obmedzenia. Žalovaný preto žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil
mu vec na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu
zamieta. Uplatňuje si aj nárok na náhradu trov konania.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a uplatňuje

si nárok na náhradu trov konania. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa rozhodol správne a v súlade
so zákonom. Odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody podľa jeho názoru ani nesúvisia s predmetom
konania, teda so zriadením vecného bremena na návrh žalobcu podľa príslušného ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Toto žalobca uvádza v nadväznosti na odvolateľove tvrdenia súvisiace s
územným rozhodnutím či kolaudačným rozhodnutím. Pri formulácii odvolacích dôvodov odvolateľ podľa

názoru žalobcu opomenul, že s ním nedávno aktívne do istého času rokoval o zriadení zmluvného
vecného bremena, sám naformuloval písomnú zmluvu, a teda aj obsah predmetného záväzku, pričom
k podpisu tejto zmluvy nedošlo len z dôvodu, že nedošlo k dohode o výške náhrady za vecné bremeno,
na ktorú mal každý zo subjektov iný názor či predstavu. Podľa žalobcu sa odvolanie javí ako by
bolo podané len proti dôvodom rozhodnutia a nie proti výroku. V konaní sa preukázalo, že prístup

žalobcu ako vlastníka stavby k stavbe nemožno zabezpečiť inak, ako súdnym rozhodnutím zriadením
vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez predmetný pozemok. Zásobovací koridor, na ktorý
odkazuje odvolateľ, ktorý v súlade s povolením polície umožňuje v istom časovom úseku zásobovať
inú nehnuteľnosť, nemožno stotožňovať so zabezpečením prístupu k nehnuteľnosti. Žalobcu treba v
predmetnej veci vnímať predovšetkým ako vlastníka nehnuteľnosti, ktorý má právo prístupu na svoju

nehnuteľnosť, resp. právo prostredníctvom súdu si zabezpečiť takýto prístup, a to aj v prípade, ak
nepotrebuje „zásobovať“ prevádzku tovarom, ale „len“ užívať ako subjekt práva svoje vlastníctvo v
súlade so zákonom. Súd prvého stupňa podľa názoru žalobcu riadne zohľadnil spravodlivý pomer
medzi právami a povinnosťami predmetného vzťahu založeného súdnym rozhodnutím, keď najmä
vychádzal z listinných dôkazov, ktoré zabezpečil v priebehu konania, a to návrh zmluvy či znalecké

dokazovanie. Aj vo vzťahu k výške náhrady za zriadené vecné bremeno súd správne rozhodol a
svoje rozhodnutie vyčerpávajúco odôvodnil vychádzajúc zo znaleckého dokazovania. Neobstojí ani
argumentácia žalovaného o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie práv z vecného bremena. Platný
právny predpis predvída aj takúto možnosť, keď upravuje pri naplnení istých zákonom stanovených
predpokladov možnosť zrušenia práva vecného bremena. Poukazuje aj na to, že dôvody podaného

odvolania sa nevenujú vyčísleniu trov právneho zastúpenia či iných trov. Žiada preto, aby rozsudok súdu
prvého stupňa odvolací súd potvrdil a uplatňuje si aj náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich
z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby celkom vo výške 162,91 eur.

Odvolací súd zodpovedajúco ust. § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. na prejednanie podaného odvolania
nariadilpojednávanie.PriprípraveodvolaciehopojednávaniavyžiadalokreminéhoajzMestskéhoúradu

Prešov správu o skutočnostiach, ktoré môžu mať význam pre konanie a rozhodnutie v predmetnej veci
(žiadosť na č. l. 230 spisu). Na nariadenom odvolacom pojednávaní doplnil dokazovanie zodpovedajúco
ust. § 213 ods. 3 O.s.p. oboznámením podanej správy od Mesta Prešov a jej príloh a aj na
základe výsledkov takto doplneného dokazovania preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. Bol teda viazaný rozsahom a

dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého
stupňa preskúmavať. Výnimkou by mohli byť len prípadné vady konania, pokiaľ by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Na základe týchto úkonov odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené
odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Podľa ust. § 151o ods. 3 Obč. zák., ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a
prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné
bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Podľa tohto ustanovenia možno súdnym rozhodnutím zriadiť vecné bremeno cesty. Rozhodnutie súdu o
zriadení vecného bremena je konštitutívnym rozhodnutím. Nedeklaruje už existujúce právo a povinnosti,
ale zasahuje do hmotnoprávnej sféry účastníkov tak, že zakladá, mení alebo ruší subjektívne práva a
povinnosti. Citované ustanovenie z podnetu žalobcu ako vlastníka stavby umožňuje súdu výnimočný
zásah do súkromných práv a povinnosti vlastníka priľahlého pozemku. Aj s využitím ústavných limitov

(čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy SR či čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd) citované ustanovenie
Občianskeho zákonníka poskytuje súdu (zodpovedajúco aj čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) súkromnoprávny
nástroj riešenia určitej časti špecifických spoločenských vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom
pozemku. Zákonodarca týmto ustanovením sledoval i verejný záujem na tom, aby vlastnícke právo
vlastníka stavby mohlo byť riadne vykonávané, vrátane verejného záujmu na riadnej údržbe stavby.
V tom teda spočíva legislatívny základ verejného záujmu, ktorý v zmysle čl. 20 ods. 3 Ústavy SR

či čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd umožňuje obmedziť vlastnícke právo vlastníka
priľahlého pozemku pre účely zriadenia nevyhnutnej cesty v prospech vlastníka stavby. O takúto situáciu
ide aj v predmetnej veci. Z obsahu dôkazov realizovaných pred súdom prvého stupňa vyplýva, že
žalovanému už v čase nadobúdania predmetnej nehnuteľnosti do jeho vlastníctva bolo bez akýchkoľvek
pochybností známe, že jediný možný prístup k stavbe vo vlastníctve žalobcu je možný len cez ním

nadobúdané nehnuteľnosti. Odvolateľ namieta v podanom odvolaní to, že z rozhodnutí stavebného
úradu a ani zo zmluvy o budúcej zmluve uzavretej ním s právnym predchodcom žalobcu aktuálne
neexistuje pre neho obligačný ani verejnoprávny záväzok na zriadenie vecného bremena v prospech
vlastníka stavby s. č. XXXX postavenej na pozemku KNC 9205. Vo veci však už aktuálne nejde
o nahradenie prejavu vôle žalovaného smerujúceho k uzavretiu zmluvy o vecnom bremene. Obsah

uvedených listinných dôkazov však bez akýchkoľvek pochybností potvrdzuje to, že žalovaný bol už
v čase nadobúdania nehnuteľnosti uzrozumený s tým, že cez ním nadobúdané nehnuteľnosti je
nevyhnutné riešiť prístupovú cestu pre vlastníka stavby. Skutočnosti, ku ktorým došlo v nasledujúcom
období po nadobudnutí nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného, neprivodili v tomto relevantnú zmenu.
Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa ak konštatoval, v nadväznosti na „možnosti“

využitia tzv. zásobovacieho koridoru zriadeného pre spoločnosť UNIPIZZA s.r.o. to, že ani splnenie
množstva podmienok kladených označenou spoločnosťou by neposkytovalo žalobcovi riadny prístup
k verejnej komunikácii a jeho postavenie by sa tak z pohľadu prístupu k jeho nehnuteľnosti prakticky
nezmenilo. Správne súd prvého stupňa zdôvodnil pritom aj stanovisko Krajského riaditeľstva PZ v
Prešove, Krajského dopravného inšpektorátu i výpoveď svedka Ing. arch. Y. a napokon i samotný

obsah mapových podkladov z katastra i predmetného geometrického plánu. V nadväznosti na námietky
odvolateľa, smerujúce k obsahu výpovede svedka Ing. arch. Y., odvolací súd tak, ako je už uvedené
vyššie,doplnildokazovaniezodpovedajúcoust.§213ods.3O.s.p.ajoboznámenímsprávyzMestského
úradu v Prešove zo dňa 26. 5. 2014 a k nej pripojených listín. Z obsahu správy vyplynulo, že od
rozhodnutia prvostupňového súdu došlo k prevodu časti parcely KNC 9206/4 na základe kúpnej zmluvy

č. 28/2013, zavkladovanej 29. 7. 2013. Z obsahu tejto zmluvy pripojenej k správe a napokon aj zo
samotnej správy je možné konštatovať, že uvedený prevod žiadnym spôsobom nemení možnosti
prístupu vlastníka stavby na parc. č. KNC 9205 pre k.ú. B. k jeho nehnuteľnosti. Jediným možným
prístupom k predmetnej stavbe zostáva prístup po už existujúcej betónovej ceste vybudovanej na parc.
č. KNC 9206/4 a 9596/6. Mestský úrad, podobne ako to už vyplynulo z výpovede svedka Ing. arch.

Y., konštatuje v správe, že z technického hľadiska je jedinou možnou prístupovou cestou k objektu vo
vlastníctve žalobcu existujúca betónová cesta, ktorá je na pozemku vo vlastníctve Mesta Prešov, ale k
týmto je zároveň možný jediný prístup cez pozemok KNC 2010/11 po ploche, tak ako je znázornená na
geometrickom pláne, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu prvého stupňa o zriadení vecného bremena.
Mesto Prešov zároveň dodalo, že dňa 28. 2. 2014 bolo ním vydané rozhodnutie č.j. B/12800/2013-Tu

o umiestnení líniovej stavby „I/18 B., Y. - T. mieru križovatka, most“, ktorá sa dotýka priľahlého úseku
Y. ulice. V rámci navrhovanej úpravy Y. ulice sa nepočíta s vytvorením vjazdu ku objektu na parc. KNC
9205 pre k.ú. B., naopak, navrhnuté sú ďalšie fyzické zábrany (zábradlia, cestné zvodidlá) zamedzujúce
možnosť priameho prístupu z Y. ulice, ktorá je cestou I. triedy ku dotknutému objektu. Mesto zároveň
konštatuje, že toto rozhodnutie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť.Ajobsahtaktodoplnenéhodokazovaniatedavyvraciaobsahodvolateľovejnámietkyomožnostiprístupu
cez tzv. zásobovací koridor zriadený pre spoločnosť UNIPIZZA s.r.o.

Obsah kúpnej zmluvy predloženej mestom vyvracia námietku odvolateľa o tom, že zmena vlastníckych

vzťahov, ku ktorej došlo po rozhodnutí súdu prvého stupňa, má vplyv na rozhodnutie predmetnej veci.
Kúpnou zmluvou uzavretou Mestom Prešov s kupujúcou PaedDr. F. B. (vedľajšou účastníčkou v tomto
konaní) bola prevádzaná iba časť parcely KNC 9206/4, a to tá časť, ktorej zodpovedá geometrickým
plánom vytvorená parcela KNC 9206/13 - zastavaná plocha o výmere 305 m2 a aj z hľadiska porovnania
skutočností vyplývajúcich z tohto geometrického plánu (č.l. 359 spisu) je zrejmé, že nemá tento prevod

vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci.

Za nedôvodnú odvolací súd považuje aj námietku odvolateľa poukazujúcu na to, že pozemok, na ktorom
sa zriaďuje právo vecného bremena cesty, nie je bezprostredne susediacim pozemkom. Odvolací súd
je toho názoru, že pod vymedzením priľahlého pozemku v zmysle ust. § 151o ods. 3 Obč. zák. nemožno
rozumieť len pozemok bezprostredne priľahlý (priamo susediaci), ale ide o všetky pozemky, cez ktoré
vedie (alebo môže viesť) prístupová cesta k pozemku, na ktorom sa nachádza stavba. Je žiaduce

použiť účelovo slovný výklad a sledovať zmysel zákona, aby sa minimalizovali možnosti obchádzania
tohto inštitútu tak, aby bolo znemožnené rozhodnutím súdu naplniť zmysel zákona, t.j. zabezpečiť
oprávnenémuprístupkverejnejceste.Podobnýzáverjenapr.publikovanýajvčasopiseSoudnírozhledy
nakl. C.H.BECK s.r.o. v č. 5, ročníka 2006 odkazujúci na rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp. zn.
60Co/171/2004.

Z hľadiska námietok odvolateľa o nedostatočne zistenom skutkovom stave, poukazujúcom na potrebu
doplnenia obsahu vyjadrenia Ing. arch. Y., odvolací súd vyžiadal vyššie uvedenú správu, ktorou prakticky
vyhovel návrhu odvolateľa na doplnenie obsahu výsluchu svedka. Realizovaný dôkaz odvolacím súdom
(navrhnutý žalovaným ešte pred súdom prvého stupňa) však nepodporil obranu žalovaného.

Každopádne z obsahu dôkazov vyplýva, že vlastník stavby - žalobca nie je súčasne vlastníkom

priľahlého pozemku a prístup vlastníka ku stavbe nemožno zabezpečiť inak. V tomto smere sa odvolací
súdstotožňujesosúdomprvéhostupňaazáveryprvostupňovéhosúdupotvrdzujúvýsledkydokazovania
realizovaného odvolacím súdom.

Iné námietky proti nedostatočne zistenému skutkovému stavu už odvolateľ bližšie nekonkretizuje,
neuvádza teda, ktorý dôkaz ešte ním navrhovaný a v odvolaní výslovne uvedený súd prvého stupňa

nerealizoval.

Zriadeniu práva nevyhnutnej cesty vo forme vecného bremena nebráni ani faktický užívací stav, teda
ani to, že žalovaný nebráni žalobcovi v prístupe k jeho nehnuteľnosti - stavbe. Tu zhodne aj s právnym
názorom Najvyššieho súdu ČR uvedeným v jeho rozsudku zo dňa 30. 8. 2005 sp. zn. 25Cdo/2317/2004
treba konštatovať, že podmienky pre zriadenie práva nevyhnutnej cesty sú dané aj v prípade, že vlastník

priľahlého pozemku prechod a prejazd vlastníka stavby trpí, hoci by vlastníkovi stavby vzniklo nejaké
právo. V takom prípade je totiž vlastník stavby v neistote ohľadom trvania možnosti prístupu ku stavbe,
ktorému môže vlastník pozemku kedykoľvek zabrániť. Preto sú dané podmienky na zriadenie práva
nevyhnutnej cesty aj v prípade, že by vlastník stavby mal aj zmluvne zabezpečený prístup, pretože
vlastník pozemku môže prípadne takúto zmluvu kedykoľvek aj vypovedať. Toto je treba zdôrazniť

aj v nadväznosti na odvolateľove námietky súvisiace s využitím zásobovacieho koridoru spoločnosti
UNIPIZZA s.r.o.

Nemožno tak vyhodnotiť za dôvodnú ani námietku odvolateľa poukazujúcu na to, že súd prvého
stupňa pri zriaďovaní vecného bremena vec nesprávne právne posúdil, ak neprihliadal na to, že
nešlo o bezprostredne susediaci pozemok alebo že sa neprihliadalo na iné ním tvrdené (ale v konaní

nepreukázané) možnosti riešenia prístupu žalobcu k jeho stavbe.Nemožnozadôvodnúoznačiťanivýhraduodvolateľapoukazujúcunato,ževlastníkstavbyniejetotožný
s tým subjektom, ktorý uzatváral so žalovaným zmluvu o vecnom bremene. Z aplikácie ust. § 151o ods.
3 Obč. zák. vyplýva, že toto vecné bremeno sa nezriaďuje ako právo viažuce sa na konkrétnu osobu,

ale viaže sa na subjekt, ktorý je vlastníkom konkrétnej stavby. Zmena vlastníctva tejto stavby nemá
teda vplyv na to, že sa úprava práv vlastníka stavby a vlastníka susediaceho priľahlého pozemku rieši
zriadením vecného bremena. Nie je preto relevantným to, že zmluvu o budúcej zmluve a o zriadení
vecného bremena uzatvárala spoločnosť AGP s.r.o..

Tak, ako je už konštatované vyššie, pre výklad § 151o ods. 3 Obč. zák. je základnou interpretačnou

pomôckou čl. 11 ods. 4 Listiny, či čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. S prihliadnutím na tieto možno zriadiť vecné
bremeno cesty podľa § 151o ods. 3 Obč. zák. len za náhradu. Dotknutý vlastník má právo na poskytnutie
náhradypriamoužzcitovanýchústavnýchnoriembeztoho,abybolonevyhnutnétotoprávokonštituovať
ešte predpisom nižšej právnej sily. Táto náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v
dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Poskytnutie náhrady je hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie
práva cesty. Situácia predvídaná v § 151o ods. 3 Obč. zák. predstavuje konflikt vlastníckeho práva

vlastníka stavby s vlastníkom pozemku. Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty je preto potrebné dbať, aby
právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. Pri stanovení náhrady za zriadenie
vecného bremena cesty podľa § 151o ods. 3 Obč. zák. nemožno vychádzať z ceny len určenej
podľa cenových predpisov. Je potrebné zvážiť všetky okolnosti prípadu, najmä prečo stavba zostala
bez prístupu k verejnej komunikácii rovnako, ako všetky negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie

nevyhnutnej cesty pre zaťažený pozemok prinesie. Náhrada za zriadenie práva nevyhnutnej cesty
zahrňuje aj náhradu za ujmu, ktorú vlastník pozemku utrpí, a to i tým, že v dôsledku tzv. právnej závady
- práva cesty svedčiaceho vlastníkovi stavby spravidla klesne i cena zaťaženého pozemku a že jeho
vlastník bude výkonom tohto práva obmedzený.

V predmetnej veci prvostupňový súd vychádzal zo skutočností, ktoré vyplynuli zo znaleckého

dokazovania, ako pomôcky pre určenie tejto náhrady, ktorá sa určuje v podstate úvahou súdu, tak ako
je uvedené vyššie s tým, že sa nevychádza len striktne z cenových predpisov. V predmetnej veci je
zistené, že plocha, ktorá sa využije ako nevyhnutná cesta pre prístup žalobcu k jeho stavbe, je využívaná
samotným žalovaným i jeho zákazníkmi. Nejde tak o plochu, ktorá by bola zriaďovaná len pre vlastníka
stavby postavenej na parc. KNC 9205, teda pre vlastníka stavby. Aktuálny spôsob využitia tejto cesty

treba mať na zreteli aj pri určovaní výšky náhrady. Odvolateľove námietky voči výške priznanej náhrady
sú len všeobecné s argumentáciou, že žalobca využije túto cestu jedným či dvoma autami denne.
Využitie nevyhnutnej cesty cez pozemok vo vlastníctve žalovaného na prístup k nehnuteľnosti žalobcu
mal prvostupňový súd na zreteli, ak zdôrazňoval, že príjazdovú cestu k nákupného centru vo vlastníctve
žalovaného denne využívajú stovky, ba až tisíce motorovým vozidiel. Takýto pomer využitia tejto cesty

aj samotným žalobcom k celkovému využitiu cesty samotným žalovaným či jeho zákazníkmi bol podľa
odvolacieho súdu správne zhodnotený a pri úvahe o výške náhrady súd prvého stupňa nevybočil z
rámca spravodlivého usporiadania pomerov medzi účastníkmi konania pri zriaďovaní vecného bremena
práva nevyhnutnej cesty.

Za takéhoto stavu je rozhodnutie súdu prvého stupňa o zriadení práva vecného bremena i o výške

náhrady za jeho zriadenie vecne správne. Opäť sa však žiada zdôrazniť, že odvolací súd v rámci
prieskumu napadnutého rozsudku sa riadil zásadami vyplývajúcimi z ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bol teda
viazaný dôvodmi podaného odvolania. V rámci viazanosti týmito dôvodmi odvolací súd, tak ako je už
uvedené vyššie, dal na odvolateľove námietky odpoveď. Ďalšie dôvody neboli uplatnené v podanom
odvolaní, a to ani vrátane výhrad voči výške priznanej náhrady trov samotnému žalobcovi. Pri absencii

takýchto odvolacích dôvodov nebol teda odvolací súd oprávnený v širšom, než uplatnenom rozsahu, či
v rámci presahujúcom odvolacie dôvody ani tento výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa preskúmavať.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil s tým,
že v podrobnostiach odkazuje na správne zdôvodnenie uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa (§
219 ods. 2 O.s.p.).

K vyššie uvedeným dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu je potrebné dodať ešte to, že v rámci
odvolacieho konania v deň pred nariadeným odvolacím pojednávaním žalovaný doručil odvolaciemusúdu podanie, ktorým žiadal vyzvať spoločnosť UNIPIZZA s.r.o. na vstup do konania ako vedľajšieho
účastníka. Odvolací súd takýto návrh vyhodnotil ako nedôvodný s tým, že akceptoval stav predmetného
konania, keď vec bola už v štádiu pred prejednaním veci odvolacím súdom na odvolacom pojednávaní.

Žalovanému nič nebránilo, aby spoločnosť UNIPIZZA s.r.o. aj kontaktoval sám a dal možnosť tejto
spoločnostivystupovaťvtomtokonaníakovedľajšíúčastník.Vyhovenienávrhužalovanéhonarealizáciu
tohto procesného úkonu by bolo na ujmu včasnosti prejednania predmetnej veci odvolacím súdom
a v neposlednom rade nemohol by byť tento úkon takým, ktorý by prispel k vyriešeniu veci inak. V
spoločnosti UNIPIZZA s.r.o. v minulosti figurovala ako spoločníčka a konateľka PaedDr. F. B., a to až do

2. 9. 2013. Táto osoba vystupovala v konaní ako vedľajšia účastníka v konaní. Nič nebránilo preto, aby
pri prevode obchodného podielu dala na vedomie aj nadobúdateľovi obchodného podielu v označenej
spoločnosti skutočnosti, ktoré súviseli s prejednávaním predmetnej veci tak, aby aj prípadne označená
spoločnosť, ak mala záujem na výsledku tohto konania a najmä na podpore samotného žalovaného v
konaní, aby do konania aj vstúpila. Napokon aj samotný žalovaný na odvolacom pojednávaní uviedol,
že označenú spoločnosť upovedomil o predmetnom konaní a že ona sama nemala záujem na vstupe

do tohto konania. Za takéhoto stavu by sa realizácia výzvy odvolacím súdom stala nadbytočnou.

V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Ten si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania
súvisiace s trovami právneho zastúpenia. V odvolacom konaní boli realizované 2 úkony právnej služby
splnomocneným zástupcom žalobcu, a to písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu a zastúpenie na
odvolacompojednávaní.Žalobcauplatnilnároknanáhradutýchtotrovapriaplikáciiust.§11ods.1písm.

a), § 13a ods. 1 písm. c), d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov patrí zastupujúcemu
advokátovi tarifná odmena po 60,07 eur (aj v zmysle viazanosti uplatneným návrhom) i náhrada tzv.
režijného paušálu v sume po 7,81 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) a všetko zvýšené o DPH podľa § 18 ods.
3 cit. vyhl., t.j. o sumu 27,15 eur. Celkom tak bola žalobcovi priznaná náhrada trov odvolacieho konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 162,91 eur.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.