Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/553/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5300898888
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5300898888.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka

a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľky: PhDr.
V. J., bytom K. č. XX, L., zastúpená JUDr. Tatianou Jasperovou, advokátkou so sídlom v L., Y. č. XX,
proti odporcovi: MOGET, a.s., Vranovská č. 23, Bratislava V, IČO: 31 568 611, zastúpeného JUDr. Evou
Nováčkovou, advokátkou so sídlom v L., L. X, v konaní o zaplatenie 5.148,48 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 13C/874/2000-541 zo
dňa 19. 4. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca, č. k. 13C/874/2000-541 zo dňa 19. apríla 2013 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 517,83 Eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
účastníci konania uzatvorili dňa 03. 09. 1998 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výstavba rodinného
domu v L. V, na parcele č. 567, zapísanej na LV č. XX. Zálohovo navrhovateľka vyplatila odporcovi
sumu 1.020.000,- Sk. Dňa 14. mája 1999 navrhovateľka od vyššie uvedenej zmluvy odstúpila, a to
pre nekvalitne a vadne vykonané stavebné práce odporcom. Zo znaleckého posudku Ing. Viliama
Berešíka č. 22/2003 bola preukázaná cena stavebných prác vykonaných odporcom v sume 969.251,80

Sk. Ako už bolo uvedené zálohovo navrhovateľka vyplatila odporcovi sumu 1.020.000,- Sk, a teda
rozdiel medzi vyplatenou zálohou a skutočne vykonanými prácami predstavuje 50.748,20 Sk (1.684,53
Eur). Okrem zaplatenia uvedenej sumy sa navrhovateľka v konaní domáhala aj zaplatenia sumy
2.384,72 Eur (71.842,- Sk), ktorú žiadala priznať titulom vadného plnenia odporcu, t.j. za vady, ktoré
riadne reklamovala, avšak odporca ich neodstránil. Ohľadom tejto sumy bolo rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Čadca, č. k. 13C/874/2000-456 zo dňa 25. februára 2010 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/231/2010 zo dňa 22. marca 2011, ktorými bol

odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.384,72 Eur (71.842,- Sk) do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo výrokoch ohľadom zvyšku navrhovateľkou uplatňovaného nároku, ako aj vo výroku o
trovách konania bol rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa 25. februára 2010 zrušený a vec mu
bola vrátená na ďalšie konanie. V tomto si navrhovateľka s poukazom na ustanovenie § 351 ods.
2 Obchodného zákonníka uplatňovala voči odporcovi už len zaplatenie sumy 517,83 Eur, pričom
pôvodne žiadala priznať sumu 50.748,20 Sk, t.j. 1.684,53 Eur, a to titulom bezdôvodného obohatenia.
S poukazom na závery vyplývajúce z predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 22.

marca 2011, ktorý konštatoval, že navrhovateľka mohla bez pochyby žiadať vrátenie plnenia za prácezodpovedajúce podbitiu krovu a za materiál tatranský profil, ktoré práce odporca nevykonal, resp.
materiál nedodal, avšak ich cenu účtoval (bolo však potrebné presne špecifikovať hodnotu prác,
resp. materiál), prvostupňový súd v ďalšom konaní zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 517,83 Eur,

t.j. 15.600,- Sk vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania. Zo znaleckého posudku mal za
preukázané, že náklady uvedené pod položkou 17, a to zhotovenie vonkajšieho podbitia z lešenia a
materiál na podbitie, ktoré však nebolo vykonané a materiál nebol dodaný činili sumu 15.600,- Sk.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“),
keď vychádzajúc z úspechu a neúspechu toho, ktorého účastníka v konaní, dospel k záveru, že obaja

mali úspech len čiastočný v rozsahu odôvodňujúcom nepriznanie trov žiadnemu z nich. Navrhovateľka
sa pôvodným návrhom domáhala zaplatenia sumy celkom 155.090,20 Sk (5.148,05 Eur), v konaní
bola úspešná len čiastočne, a to v sume 2.902,55 Eur a odporca bol úspešný v sume 2.245,50 Eur. Z
uvedených dôvodov okresný súd tak navrhovateľke, ako aj odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti vyššie uvedenému rozsudku, čo do výroku o trovách konania, podala navrhovateľka
prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadala,

aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku o trovách konania zmenil tak, že jej
prizná trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, ktoré boli riadne uplatnené a vyčíslené
podaním zo dňa 18. 04. 2013.

Prvostupňovému súdu vytýkala nesprávne právne posúdenie veci. V ďalších podrobnostiach uviedla,
že jej bola celkovo priznaná suma 2.902,55 Eur (2.384,72 Eur + 517,83 Eur) z ktorej mal aj okresný

súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzať. Pokiaľ aj navrhovateľka zobrala návrh v časti svojho
uplatneného nároku späť, prejavila tým iba dobrú vôľu, aby súdne konanie bolo skončené, nakoľko sa
neprimerane dlho predlžovalo a náklady na uplatnenie práva by boli neprimerane vysoké. Po čiastočnom
späťvzatí návrhu sa všetci účastníci odvolania vzdali na pojednávaní dňa 19. 04. 2013. S poukazom
na uvedené sa nedá hovoriť o zamietnutí žaloby a o neúspechu navrhovateľky. Napokon okresný súd

doposiaľ nerozhodol ani o vrátení preplatku zálohy, ktorú poskytla navrhovateľka súdu na úhradu trov
znalca.

Odporca prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne odvolací súd žiadal, aby napadnutý
rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľky zamietol, alternatívne žiadal rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne a neúplne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne
posúdenie. Súčasne z opatrnosti namietol aj výrok rozsudku o trovách konania, a to pre prípad
odvolania zo strany navrhovateľky. V tomto smere nesúhlasil s poukazom na podiel úspechu účastníkov
konania s nepriznaním náhrady trov. Za ďalšie uviedol, že na diele, ktoré vykonával pre navrhovateľku
preinvestoval viac finančných prostriedkov ako zohľadňovala poskytnutá záloha a vykonával aj práce

naviac, ktoré neboli predmetom zmluvy a ktoré požadovala navrhovateľka, či už ako zmenu riešenia
oproti projektovej dokumentácii alebo práce nezahrnuté do zmluvy o dielo. Túto skutočnosť nevzal
okresný súd pri svojom rozhodovaní do úvahy. Rovnako ani to, že v prácach po ich prerušení
pokračovali iní dodávatelia navrhovateľky, ktorých rozsah prác navrhovateľka nevedela preukázať.
Týmto bola spochybnená výška žalovanej sumy, ktorú navrhovateľka žiadala priznať. Znalec sa sám

v znaleckom posudku vyjadril, že nie je možné zistiť rozostavanú časť stavby ku dňu odstúpenia
navrhovateľky o zmluvy o dielo dňa 14. mája 1999. Znalecké dokazovanie, vykonané po uplynutí
viac ako 3 rokov od odstúpenia od zmluvy a za pokračovania prác inými dodávateľmi, sa viedlo
len vyjadreniami navrhovateľky a svedka p. H., ktorý bol stavebným dozorom navrhovateľky, čo
spochybňujevierohodnosťjehotvrdenízdôvodujehozaujatostikpredmetukonaniaazmluvnéhovzťahu

k navrhovateľke.

Navrhovateľka v podanom vyjadrení zo dňa 23. 08. 2013 odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok
okresného súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.

Poukázala na to, že súdne konanie je vedené od roku 2000, keďže nebola medzi účastníkmi možná
mimosúdna dohoda. Znalecký posudok Ing. Viliam Berešík vypracoval na podklade osobnej ohliadky

nehnuteľnosti, za účasti konajúceho sudcu, ako aj sporových strán. Na osobnej ohliadke nehnuteľnostibol spornými stranami presne špecifikovaný rozsah prác, ako aj ich reklamovaných častí, čo súdny
znalec riadne posudzoval a vykonával ohliadku na mieste samom. K spochybneniu znaleckého posudku
došlo až na pojednávaní dňa 19. 04. 2013, keď predtým mali možnosť sa účastníci konania k

záverom znaleckého posudku vyjadriť. Odporca pritom s obsahom znaleckého posudku súhlasil, a preto
aj došlo uznesením k vyhláseniu dokazovania za skončeného. Odporcom neskôr spochybnené závery
znaleckého posudku sú preto účelové.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§204ods.1,§201O.s.p.),protirozhodnutiu,ktoréjemožnénapadnúťtýmtoopravnýmprostriedkom(§

201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods.
1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania tak odvolateľ - odporca, ako aj v písomnom
vyjadrení navrhovateľka konštatuje, že prvostupňový súd vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil

skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.
s. p., a to aj v zmysle pokynu vysloveného odvolacím súdom a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 O. s.
p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na
skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

Pokiaľ sa týka odvolacích námietok odporcu vo veci samej, tieto sú obsahovo totožné s tým, čo uvádzal
ešte v priebehu prvostupňového konania. S týmito skutočnosťami sa však náležitým spôsobom a
riadne vysporiadal prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vychádzajúc pritom aj zo záverov
vyslovených odvolacím súdom v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Aj keď od odstúpenia
navrhovateľky od zmluvy a vypracovania znaleckého posudku ubehla už značná doba a v započatých

prácach pokračovali iní dodávatelia, tak aj za tohoto stavu bol taktiež odvolací súd toho názoru, že
zistenia uvádzané v znaleckom posudku Ing. Viliama Berešíka sú spoľahlivým a objektívnym podkladom
pre rozhodnutie o zvyšku navrhovateľkou uplatňovaného nároku. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že
to bol práve odporca, ktorý niekoľko rokov na reklamácie navrhovateľky nereagoval, z ktorého dôvodu
bola napokon nútená uplatňovať svoje práva súdnou cestou.

Okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov zahrnul do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v súlade
s § 157 ods. 2 O. s. p. dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a
z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací súd poukazuje
na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie,

resp. jeho odôvodnenie, vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo
splnené. Do obsahu práva účastníka občianskeho súdneho konania vyjadriť sa k všetkým vykonaným
dôkazomvzmyslečl.48ÚstavySlovenskejrepublikynepatrívyjadrovaťsakspôsobuhodnoteniasúdom
vykonaných dôkazov, prípadne dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu vyhodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 98/1997). Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje
rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.Pokiaľsatýkaodvolanianavrhovateľky,protivýrokuotrováchkonania,totoodvolacísúdnepovažovalza
dôvodné. Vychádzajúc z toho, čoho sa podaným návrhom domáhala, a síce zaplatenia sumy 5.148,05
Eur a z toho, na akú sumu bol zaviazaný odporca 2.902,55 Eur je zrejmé, že v konaní bola úspešná

len čiastočne.

Podľa § 142 ods. 1,2 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Ustanovenie § 142 O. s. p. vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Účastník,

ktorý v spore uspel má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní zásadu
zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Táto zásada sa vzťahu iba na sporové konanie.

Vezmúc v úvahu výsledok daného konania, okresný súd správne konštatoval, že obaja účastníci mali
úspech vo veci len čiastočný (§ 142 ods. 2 O. s. p.). Navrhovateľka totiž v časti zobrala svoj návrh späť,
v ktorom smere okresný súd správne konštatoval, že v uvedenej časti procesne zavinila zastavenie

konania. Táto zastavujúca časť v konaní predstavuje procesný neúspech navrhovateľky. Neobstojí preto
argumentácia,žepristanovenítrovprávnehozastúpeniamalsúdvychádzaťzvýškypriznanéhoplnenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods.
1 O. s. p. tak, že účastníkom, či už navrhovateľke, resp. odporcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal s poukazom na čiastočný úspech každého z nich (navrhovateľka vo veci samej, odporca vo

vzťahu k trovám konania).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.