Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/61/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221041
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113221041.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne I. D., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v
S., na ul. O. č. XX/XX, právne zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove,
na ul. Hlavnej č. 61, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s. so sídlom v Košiciach, na ul.
Garbiarskej č. 2, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniela Blyštana s.r.o. so sídlom
v Košiciach, na ul. Rastislavovej č. 68, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 9.12.2013 č. k. 28C/94/2013-114 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, vydaný pod
sp. zn. 3C/2209/2012 dňa 19.1.2012 a odložil jeho vykonateľnosť. Zároveň zamietol návrh na prerušenie
konania. Ďalej vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku
vo veci samej.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným existoval zmluvný
vzťah založený poistnou zmluvou dňa 30.7.2008. Poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania
je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaný konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa nekonala v rámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Na základe dojednanej rozhodcovskej doložky Arbitrážny súd
v Košiciach vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť sumu 41,16 Eur
a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur. Rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 24.6.2013 a
žalobu vo veci žalobkyni podala dňa 16.7.2013. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že táto účastníčka pri
uzatváraní poistnej zmluvy s rozhodcovskou doložkou oboznámená nebola.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými
písmenami. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia sa mali
riešiť v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán a v to v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na bod 1 písm. q/
Smernice Rady č. 93/13/EHS, v zmysle ktorého neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá

bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom
alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi
malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie
sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným
obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim
zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax
navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený a preto nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou.

V tejto súvislosti sa poukázalo na rozhodnutie NS SR zo dňa 21.3.2012 vydané vo veci sp. zn. 6
Cdo 1/2012, kde bol vyslovený názor, že takto dojednaná rozhodcovská doložka nie je individuálne
dojednanou rozhodcovskou doložkou a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Rovnako sa poukázalo na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove, ktorý vo viacerých veciach
potvrdil rozsudky okresných súdov ohľadne zrušenia rozhodcovských rozsudkov.

Súd prvého stupňa preto žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel a odložil jeho
vykonateľnosť.

Zároveň zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/
O.s.p., nakoľko žalovaným predložený nález Ústavného súdu vydaný vo veci II ÚS 499/2012 sa na
prejednávanú vec nevzťahuje.

Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávne
zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri rozhodovaní sa taktiež
nesprávne aplikovala Smernica Rady č. 93/13/EHS. Podľa správneho prekladu bodu 1 písm. q/
prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS neprijateľnou podmienkou je zbavenie spotrebiteľa práva podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
výlučne arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov. Z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplýva, prečo sa rozhodcovská doložka nepovažovala za individuálne dojednanú, hoci žalovaný
predložil listinné dôkazy túto skutočnosť preukazujúce a navyše sa odmietli vykonať ďalšie dôkazy
na preukázanie týchto tvrdení. V rozsudku sa poukázalo na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci 6 Cdo 1/2012 bez toho, aby bolo zdôvodnené, prečo je toto rozhodnutie vôbec možné
aplikovať na daný prípad. Žalovaný pritom navrhol prerušiť konanie až do právoplatného skončenia
konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. II ÚS 382/2013 a to preto
lebo ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť žalovaného proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vydanému vo veci 6 Cdo 1/2012. Rozhodnutie je nepreskúmateľné tiež z dôvodu,
že v ňom chýba zrejmé zdôvodnenie a vyporiadanie sa s podrobnou argumentáciou žalovaného
ohľadom individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky. Žalobkyňa mala preukázateľne možnosť
rozhodcovskú doložku prijať, modifikovať alebo ju odmietnuť a to bez toho, aby bol tým samotný
zmluvný vzťah negatívne ovplyvnený. Žalovaný neviazal uzatvorenie poistenia na podpis rozhodcovskej
doložky. Podpis rozhodcovskej doložky nebol podmienkou uzatvorenia poistenia. Žalobkyňa bola v čase
uzatvárania poistnej zmluvy preukázateľne informovaná o tom, čo obnáša mimosúdne riešenie sporov
podľa zákona č. 244/2002 Z. z. a to zo strany sprostredkovateľa poistenia postupom podľa zákona
č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia, o čom svedčí záznam o požiadavkách a potrebách
klienta podpísaný žalobkyňou a sprostredkovateľom poistenia. Žalobkyňa v ňou vymienenom časovom
odstupe od oboznámenia sa s vybraným poistením nepochybne slobodne, vážne a určite súhlasila so
znením rozhodcovskej doložky, čo potvrdila svojím podpisom pod osobitnými zmluvnými dojednaniami.
Zmluva ako dvojstranný právny úkon vedie ku založeniu, zmene alebo zániku práv a povinností.
Obsahuje teda kvantitatívne i kvalitatívne rôzne práva a povinnosti. Ako merítko značnej nerovnováhy
sa posudzuje intenzita zvýhodnenia v právach a povinnostiach jednej strany (dodávateľa) voči druhej

strane (spotrebiteľovi). Aby dojednanie bolo považované za neprimerané, nestačí, aby z neho len
vyplýva nerovnosť v právach a povinnostiach, ale aby táto nerovnosť bola značná. V dôsledku využitia
dohody o rozhodcovskom konaní obsiahnutej v poistnej zmluve došlo k zníženiu predpokladaných tzv.
gama nákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa a teda k získaniu materiálnej výhody pre
spotrebiteľa ako zrkadlový odraz tejto okolnosti. Vymáhanie dlžného poistného, resp. iných pohľadávok
z poistenia je veľmi logickou, zákonnou a ekonomicky obhájiteľnou obchodnou politikou, ktorá má aj
morálny rozmer, pretože efektívne nakladanie s pohľadávkami je činnosťou, z ktorej majú výhody klienti
poctivo dodržiavajúci zmluvné záväzky. Je nepochybne zrejmé, že žalobkyňa svojím podpisom na konci
všeobecných poistných podmienok potvrdila len to, že si všeobecné poistné podmienky prečítala a
následne obdržala jedno vyhotovenie. Je to zrejmé z písomného prejavu jej vôle, pričom podpis pod
všeobecnými poistnými podmienkami túto listinu priestorovo uzatvára. Poistná zmluva bola uzatvorená
už pripojením podpisu žalobkyne pod návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy a to spolu s podpisom
sprostredkovateľa poistenia vystupujúceho za žalovaného. Je zjavné, že tieto podpisy mali konštitutívny
charakter. Žalovaný sa osobne procesu uzatvárania zmluvy nezúčastnil a preto nemohol ani vo vzťahu
k žalobkyni pochybiť. Iba žalobkyňa v čase uzatvárania poistenia osobne a bez účasti žalovaného mohla
dojednanie o rozhodcovskej doložke prijať alebo neprijať, t. j. osobitné zmluvné dojednania podpísať
alebo nepodpísať. Napriek tomu, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná žalovaný
umožnil dodatočne všetkých svojím klientom a teda aj žalobkyni odstúpiť od rozhodcovskej doložky.
Stalo sa tak formou vyhlásenia a zverejnenia dodatku č. 2 k všeobecným poistným podmienkam. Pokiaľ
ide o veľkosť písma vo všeobecných poistných podmienkach a v osobitných zmluvných dojednaniach
táto je jasne čitateľná pre priemerného spotrebiteľa a nijako nesťažuje ich čítanie. Rovnako aj text je
zrozumiteľný. Práve pre svoj osobitný charakter bola rozhodcovská doložka osobitne a výrazne oddelená
od ostatného textu všeobecných poistných podmienok a to práve z dôvodu, aby jej spotrebiteľ venoval
náležitú pozornosť. V konaní sa navyše porušilo aj ustanovenie § 129 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, keď žalovaným predložené dôkazy sa nevykonali spôsobom ustanoveným v Občianskom
súdnom poriadku a to v prípade listín ich prečítaním na pojednávaní. Podľa ustanovenia § 118 ods.
2 O.s.p. po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších
výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať
za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov
budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Z vykonaného pojednávania
vyplýva, že súd túto svoju procesnú povinnosť opomenul. To malo vplyv na spôsob uplatnenia práva na
právnu pomoc žalovaným a zapríčinilo, že rozhodnutie súdu bolo nepredvídateľné. Ide o vadu majúcu
vplyv na nesprávne rozhodnutie súdu. Zo žaloby žalobkyne nevyplýva ani konkrétny dôvod, pre ktorý
žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok. Od dôvodu jeho zrušenia závisí podľa ustanovenia § 43 zákona č.
244/2002 Z. z. ďalší postup v konaní o merite rozhodcovského konania. Jasne určený dôvod zrušenia
rozhodcovského rozsudku je kritériom určujúcim právomoc a príslušnosť toho orgánu, ktorý bude vo
veci po zrušení rozhodcovského rozsudku konať. Dôvod zrušenia rozhodcovského konania rozhoduje,
či sa vec vracia rozhodcovskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo či vec prejedná všeobecný
súd. Právne záväzným je výrok súdneho rozhodnutia.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením §
214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej účastníci v roku 2008 uzatvorili poistnú zmluvu, pričom jej súčasť tvoria všeobecné poistné
podmienky. Právna úprava poistných zmlúv je v Občianskom zákonníku obsiahnutá v 8. časti.

Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sa za
spotrebiteľskú zmluvu považovala každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
zo spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa tohto ustanovenia je to, že je pre spotrebiteľa vopred
pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva
uzatvorená so žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybností všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené
už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky ( časť XV
Všeobecných poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo
všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky
v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len
opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz
dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva,
aby v prípade ich nepodpísania žalobkyňou mala stratiť platnosť tiež časť XV všeobecných poistných
podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobkyňa osobitné
zmluvné dojednania podpísala alebo nie jej povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných poistných
podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo
všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako
za zavádzajúcu a mätúcu.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali
takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy a teda so vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v
závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
na mieste.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/
považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou
podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná v
rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a
rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov
uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli

alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému
súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy
žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným
súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky
nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona
neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto
princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej
možnej miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne,
ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v
konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického
života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo
strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto
oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobkyni poskytol
jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Za dôkaz opaku sa nedá označiť ani žalovaným uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách
klienta spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti
využitia inštitútu rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovských
a súdnym konaním. Hoci tento listinný dôkaz vyhodnotený nebol, táto okolnosť sama o sebe nie je
dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku rovnako ako nezdôvodnenie toho, prečo nebol vykonaný
žalovaným navrhovaný výsluch sprostredkovateľa poistenia. Platí totiž ustanovenie § 212 ods. 3 O.s.p.,
podľa ktorého na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. K okolnostiam uzatvárania zmluvy sa vyjadrovala žalobkyňa, pričom
o pravdivosti jej vyjadrení nemá dôvod pochybovať ani odvolací súd. Z ďalších listinných dôkazov
predložených samotným žalovaným a to zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta, všeobecných
poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa
poistenia bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Vykonané
dokazovanie odôvodňuje urobiť záver, podľa ktorého žalobkyni neboli poskytnuté žiadne informácie o
dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej
doložky.

Vo vzťahu k dodatočnej možnosti danej žalobkyni odstúpiť od rozhodcovskej doložky v zmysle dodatku č.
2 k všeobecným poistným podmienkam je potrebné dodať, že odstúpiť možno len od platne uzatvorenej
zmluvy. Ak je zmluva absolútne neplatná odstúpenie od zmluvy neprichádza do úvahy.

V súvislosti s namietaným porušením ustanovenia § 129 ods. 1 O.s.p. je potrebné zdôrazniť, že
dôkaznou listinou sa nevykonáva len jej prečítaním nakoľko postačuje aj oboznámenie sa s jej obsahom.
Pri listinných dôkazoch vypracovaných a predložených samotným žalovaným (poistná zmluva, záznam
o požiadavkách a potrebách klienta, všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania)
stačí sa s ich obsahom oboznámiť, nakoľko ide o listiny, ktorých obsah je žalovanému podrobne známy.

Nedôvodným je i poukaz žalovaného na nedostatok žaloby žalobkyne spočívajúci v neuvedení
konkrétneho dôvodu, pre ktorý žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok. Zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva pre žalobkyňu povinnosť podať právnu charakteristiku
uplatneného nároku. Má len povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať
rozhodujúce skutočnosti, z ktorých takýto nárok vyplýva. Zo žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa
v tomto svojom podaní spochybňuje platnosť rozhodcovskej doložky, čo je dôvod pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku opierajúci sa o ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. v
znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa platnosť dojednania o rozhodcovskej doložke preskúmal
a zistil, že rozhodcovská doložka nebola platne uzatvorená. Zákonným dôsledkom takéhoto zistenia
je zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 40 ods. 1 písm. c/ zákona

č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého účastník rozhodcovského konania sa
môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku
len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Zákonným
dôsledkom úspešného popretia platnosti rozhodcovskej zmluvy je pokračovanie v konaní vo veci v
rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe čo vyplýva z ustanovenia §
43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. O takejto povinnosti priamo vyplývajúcej
z právneho predpisu nie je potrebné rozhodovať osobitným výrokom.

Ako nedôvodný je potrebné vyhodnotiť i návrh žalovaného na prerušenie konania podľa ustanovenia §
109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. do doby právoplatného ukončenia konania vedeného pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky pod sp. zn. II ÚS 382/2013, v ktorom sa posudzuje uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vydané vo veci 6 Cdo 1/2012. Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. upravuje
možnosť a nie povinnosť konanie prerušiť. Posúdenie možnosti prerušenia konania závisí od toho, či
v inom prebiehajúcom spore môže byť vyriešená otázka majúca vplyv pre rozhodnutie súdu. Hoci vo
veci II ÚS 382/2013 sa pred tým istým senátom Ústavného súdu Slovenskej republiky rieši obdobný
prípad ako vo veci II ÚS 499/2012 z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.7.2013 vydaného
vo veci II ÚS 499/2012 nevyplýva, aby v ňom Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovoval stanovisko
k platnosti alebo neplatnosti rozhodcovskej doložky. V tomto rozhodnutí sa konštatovalo porušenie
práv žalovaného, ak súdy vykonali určitý rozhodujúci dôkaz bez toho, aby dali žalovanému akúkoľvek
možnosť sa k nemu vyjadriť.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. napadnutý
rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak
odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách
konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého
stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.