Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 30P/239/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113223996
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113223996.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou v právnej veci
navrhovateľky: V. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., 1. mája XXX/XX, adresa na doručovanie E., P.
XXXX,protiodporcovi:E.U.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomE.G.č.XXX,orozvodmanželstvaaúpravu
rodičovských práv a povinností k maloletej: G. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom
ÚPSVaR Žilina, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov V. U., rodenej V., nar. XX.XX.XXXX a E. U., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v E., zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu - matriky v Rajci, vo zväzku 4, ročník
XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, r o z v á d z a.

Súd z v e r u j e maloletú G. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju
bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej G. výživným vo výške XX,- eur mesačne, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.

Súd n e u p r a v u j estyk odporcu s maloletou G..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Súd n e u k l a d á odporcovi zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu na začatie konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 26.07.2013 domáhala, aby súd
manželstvoúčastníkovrozviedol,upravilprávaapovinnostikmal.G.,ktorápochádzazmanželstva.Svoj
návrh odôvodnila tým, že odporca neprejavoval nijaký záujem o rodinu, všetky problémy v manželstve
musela vyriešiť sama. Zlom nastal v roku 2009, kedy odporcu prepustili zo zamestnania a v tom období
odporca začal nadmerne požívať alkoholické nápoje. Pod vplyvom alkoholu jej vulgárne nadával, bil

ju, ponižoval. Nevyhľadala pomoc na polícii, avšak pre mnohé zranenia, ktoré jej spôsobil, bola nútená
absolvovať lekárske vyšetrenia. Z dôvodu, že sa veľmi hanbila, nikdy neuviedla pravdivé skutočnosti
ako k zraneniam prišla. Keďže odporca bol nezamestnaný a ona nedokázala pokryť všetky náklady na
domácnosť, finančne jej pomáhala matka. Odporca si neskôr začal požičiavať peniaze od známych,
brať rôzne pôžičky. Neskôr si našla prácu v zahraničí. Odporcovi posielala peniaze na účet, ktoré on
skoro všetky minul na alkohol a nevedel zabezpečiť deťom riadnu výchovu a starostlivosť. V auguste

2012 odišla zo spoločnej domácnosti a našla si podnájom, v ktorom býva až dodnes. Odporca zostal
bývať v rodičovskom dome, ktorého časť si prerobili. S ňou odišla aj dcéra, ktorá nie veľmi dobre znášala
odporcov alkoholizmus. Odporca neprejavuje záujem o častejší kontakt s dcérou.Súd nariadil vo veci pojednávanie. Termín pojednávania bol vytýčený na deň 14.04.2014, kedy sa
odporca na pojednávanie nedostavil. Doručenie mal vykázané náhradným spôsobom, uložením na

pošte. Nedostavil sa na pojednávanie dňa 28.05.2014,pričom predvolanie na pojednávanie si osobne
prevzal. Neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Z toho
dôvodu súd v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti odporcu.

Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že zotrváva na návrhu na rozvod manželstva,

na skutočnostiach, ktoré uvádza vo svojom písomnom návrhu. Po odchode zo spoločnej domácnosti,
plnoletý syn zostal bývať s odporcom v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve starých rodičov odporcu.
Poplatky súvisiace s bývaním znáša syn, odporca nemá žiadne zamestnanie. Navrhovateľka je od
septembra 2013 zamestnaná. Poplatky s bývaním sú mesačne XXX,- eur. Za trvania manželstva brali
pôžičku na prerábanie rodinného domu, ktorú spláca vo výške XXX,- eur mesačne. Odporca neprispieva
na splátku pôžičky. Na účte vo VÚB má dlh XXX,- eur, ktorý spláca mesačne XX,- eur. Cestovné do

práce za jeden deň predstavuje XX centov. Maloletá navštevuje Spojenú školu v Bytčici, 1. ročník.
Cestovné do školy je za týždeň X,- eur. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, so školou. Na začiatku
roka boli zvýšené výdavky, keďže sa platilo ZRŠ XX,- eur, pomôcky XX,- eur a v priebehu roka ďalších
XX,- eur. Študuje odbor kozmetička. Od času, ako odišla z domácnosti, odporca na dcéru žiadnym
spôsobom neprispieva. Dcéra chodieva pozrieť otca tak raz za dva mesiace, aj to ju musí za otcom

poslať. Navrhovateľka má priateľa, ktorého si našla až po odchode zo spoločnej domácnosti, ktorý
však nebýva s ňou v domácnosti. Chodieva na týždňovky, kde je aj X - 3 týždne a potom ku nej príde
na týždeň. Nemá záujem obnoviť manželské spolužitie. Vzťah s odporcom chce ukončiť. Nepomôže
ani návšteva manželskej poradne. Odporca je alkoholik, syn jej potvrdil, že naďalej požíva alkoholické
nápoje. Odporca nemá záujem sa zamestnať, neprispieva na výživu svojej dcéry. Nežiadal ju o stretnutie

s dcérou. Maloletá otca občas navštívi. Povedala jej, že keď bola na návšteve u otca, mal vypité.

Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že v starostlivosti o maloletú neboli zistené
žiadne nedostatky. Navrhol určiť výživné podľa možností, schopností otca. Keďže maloletá bude mať
17 rokov, otec doteraz nemal záujem o stretávanie s dcérou, navrhol neupraviť styk otca s maloletou.

Zo správy zamestnávateľa navrhovateľky Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s. súd zistil, že
navrhovateľka je zamestnaná od 27.09.2013 do 26.09.2014. Jej priemerný mesačný čistý zárobok za
obdobie 10/2013 - 12/2013 predstavoval sumu XXX,- eur, za obdobie 1 - 2/2014 sumu XXX,- eur, vo
februári 2014 bolo vyplatené ročné zúčtovanie bonusu vo výške XXX,XX eur.

Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 03.10.2013 súd zistil, že odporca nepožiadal o zaradenie do evidencie
uchádzačov o zamestnanie za obdobie od 01.07.2012.

Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 15.08.2013 súd zistil, že odporca od 01.07.2012 nepoberá žiadne

štátne sociálne dávky.

Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 09.11.1991 v Rajci, je zapísané v
knihe manželstiev Obvodného úradu matriky v E. vo zväzku 4, ročník XXXX, str. XXX, por. č. XX.

Z rodného listu súd zistil, že účastníkom sa počas manželstva narodila mal. G. dňa XX.XX.XXXX. Syn
U. je plnoletý, narodil sa XX.XX.XXXX.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť

svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa odseku 2
citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a
pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletýchdetí.Podľaodseku3citovanéhozákonnéhoustanovenia,súdpriposudzovanímieryrozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa
stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom navrhovateľky
mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Manželstvo
už nemôže plniť svoj účel a navrhovateľka uviedla, že nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia. Je rozhodnutá ukončiť vzťah s odporcom a návšteva manželskej poradne by nezmenila

jej názor. Odporca sa na pojednávanie nedostavil. Predvolanie na pojednávanie si osobne prevzal,
svoju neprítomnosť neospravedlnil a k návrhu navrhovateľky sa nevyjadril. Účastníci nežijú v spoločnej
domácnosti od augusta 2012, kedy odišla navrhovateľka zo spoločnej domácnosti aj s mal. dcérou.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a keďže navrhovateľka v žiadnom prípade nechce obnoviť manželské
spolužitie s odporcom, súd dospel k záveru, že manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií a keďže

nie je predpoklad obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, boli splnené podmienky podľa § 23 ods. 1
Zákona o rodine na to, aby súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k mal. dieťaťu
pochádzajúcemu z ich manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov pochádza v súčasnej
dobe jedno mal. dieťa, G., nar. XX.XX.XXXX.

Keďže podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti
navrhovateľky o maloletú, navrhovateľka sa o maloletú stará po odchode zo spoločnej domácnosti, súd
mal. G. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a
spravovať jej majetok.

Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u
oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám mal. G.. Súd zistil, že navrhovateľka s maloletou
býva v byte. Platí poplatky súvisiace s bývaním a splátku pôžičky, ktorú brali spoločne s odporcom na
prestavbu rodinného domu, v ktorom býva odporca.
Maloletá navštevuje 1. ročník Spojenej školy v Bytčici. Jej výdavky predstavujú cestovné do školy

mesačne XX,- eur, má výdavky so stravou, ošatením, so školou. Na začiatku roka sú zvýšené výdavky,
je potrebné zakupovať jej pomôcky do školy, keďže študuje odbor kozmetička.
Odporca je nezamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberá dávku v hmotnej
núdzi. Od času, ako odišla navrhovateľka zo spoločnej domácnosti, od augusta 2012, na výživu dcéry,
podľa vyjadrenia navrhovateľky, žiadnym spôsobom neprispieva. Súd považuje takéto konanie odporcu

za nezodpovedné, keďže ponecháva vyživovaciu povinnosť len na navrhovateľke. Súd, keďže nezistil
žiadne okolnosti na strane odporcu prečo by nemohol pracovať, vychádzal z potencionality príjmov
odporcu, z minimálnej mzdy, ktorú by mohol odporca dosahovať, keby svoje možnosti a schopnosti
riadne využíval, ktorá podľa Nariadenia vlády SR č. 321/2013 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2014 predstavuje
XXX eur a určil výživné vo výške XX,- eur mesačne. Podľa názoru súdu, takto určená výška výživného

zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, ktorá študuje na strednej škole, vzhľadom k možnostiam
a schopnostiam odporcu. Treba uviesť, že odporca býva v spoločnej domácnosti s plnoletým synom
účastníkov, ktorý ako uvádzala navrhovateľka, platí aj poplatky súvisiace s bývaním.

Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť, svoje výdavky

usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Rovnako je povinný využívať všetky
svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Dieťa nemôže za to, že jeho rodič nepracuje. Je
povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších
potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62

Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo
využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Navrhovateľka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním
bytových potrieb maloletej. Časť odôvodnených potrieb maloletej uhrádza z rodinného prídavku, ktorý

je maloletej vyplácaný v súčasnej dobe vo výške XX,XX eur.

Súd má povinnosť pri úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu rozhodnúť o úprave styku dieťaťa
s rodičom, ktorému nebolo zverené do starostlivosti. Podľa vyjadrenia navrhovateľky, odporca od času,
akonavrhovateľkaodišlazospoločnejdomácnostiajsmaloletou, sanedožadovalstretnutiasmaloletou.

Podľa vyjadrenia navrhovateľky maloletá navštevuje otca 1 - 2 krát do mesiaca. Vzhľadom k tomu,
že otec nemá záujem o stretávanie s dcérou, k návrhu sa nevyjadril ani sa nezúčastnil pojednávania,
vzhľadom na vek maloletej, ktorá bude mať 17 rokov, súd neupravil styk odporcu s maloletou G..

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva a nezistil také pomery účastníkov alebo
okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali ich priznanie niektorému z účastníkov.

Navrhovateľka bola v konaní uznesením tunajšieho súdu v súlade s ustanovením § 138 ods. 1 O. s. p.
oslobodená od platenia súdneho poplatku. Súd v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992

Zb. neuložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.

Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.