Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/504/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110226429
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110226429.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci navrhovateľky: Mária Abrahámová,
bytom J. XXX/X, Žiar nad Hronom, zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Klimom, I. XX/XX, Žiar
nad Hronom, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, U.
námestie XX, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č.k. 26C/88/2010-96, zo dňa 6.6.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa svojim návrhom v zmysle zmeny pripustenej uznesením
na pojednávaní dňa 11.4.2012 domáhala zaplatenia 78.383,39 eura titulom náhrady škody v dôsledku
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/153/2005;
nesprávny úradný postup mal spočívať v zbytočných prieťahoch v konaní, v nevykonaní úkonov, ktoré
mal súd v zmysle § 226 O.s.p. vykonať na základe rozhodnutia odvolacieho súdu a v porušení čl. 46
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V súvislosti s existenciou zbytočných prieťahov v konaní Okresného súdu Galanta mal súd prvého
stupňa za to, že súdne konanie nie je z hľadiska zbytočných prieťahov kompetentný preskúmavať súd

v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na
podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Uviedol, že pri
opačnom výklade by existovalo niekoľko orgánov oprávnených v tom istom čase preskúmavať postup
tohto istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pri hodnotení postupu iného súdu z hľadiska
existencie zbytočných prieťahov v konaní o náhradu škody by navyše všeobecné súdy preskúmavali
postup iných všeobecných súdov, pričom uvedeným by mohol byť porušený inštančný princíp, kedy
by postup súdu vyššieho stupňa bol preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a

uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len Ústavný súd
Slovenskej republiky. V predmetnej veci ústavná sťažnosť na prieťahy v konaní zo strany navrhovateľky
podaná nebola a v predmetnej veci prieťahy v konaní nekonštatoval ani príslušný predseda súdu podľa
zákona č. 757/2004 Z.z.Z podrobného prehľadu jednotlivých úkonov Okresného súdu Galanta a úkonov jednotlivých účastníkov
v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/153/2005 mal navyše súd prvého stupňa za to, že v predmetnej veci k
prieťahom v konaní ani nedošlo. Okresný súd Galanta konal plynule (vykonával procesné úkony takmer

každé dva mesiace) a na dĺžke konania ako aj nesprávnosti rozhodnutia sa podieľala (okrem iných)
aj nedostatočná špecifikácia žalovaných nárokov navrhovateľkou, ktorá nebola odstránená, pričom k
zastaveniu konania došlo práve pre správanie sa navrhovateľky, ktorá vzala návrh späť, čím procesne
zavinila zastavenie konania. Za zbytočné prieťahy sa pritom považuje nekonanie súdu v stanovených
lehotách, resp. jeho nečinnosť, avšak nie situácia, kedy došlo k zrušeniu rozsudku súdu prvého stupňa

odvolacím súdom.

Ďalejsúdprvéhostupňauviedol,ževpostupeOkresnéhosúduGalantanastalipochybenia,ktoréoznačil
vo svojich rozhodnutiach aj Krajský súd v Trnave (nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, porušenie
práva na spravodlivý proces), avšak v tomto smere posudzoval, či tieto pochybenia možno priradiť k
nesprávnemu úradnému postupu, alebo sa viažu k nezákonnosti rozhodnutia (navrhovateľka svoj nárok
opieralaonesprávnyúradnýpostup).Podpojmomnesprávnyúradnýpostupsavovšeobecnostirozumie

iná než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia
v dôsledku porušenia či už stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie. Nedostatočné
odôvodnenierozsudkusúdomprvéhostupňaavtomdôsledkuporušenieprávaúčastníkanaspravodlivý
proces garantovaného čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (rovnako tak postup súdu po rozhodnutí odvolacieho súdu - navrhovateľkou

namietané nerešpektovanie pokynov odvolacieho súdu), nemožno považovať za nesprávny úradný
postup; postup súdu, ktorý sa odrazí v samotnom rozhodnutí, totiž nie je možné kvalifikovať ako
nesprávny úradný postup. V prípadoch, ak postup orgánu verejnej moci (vrátane súdu) bol nesprávny
(napr. súd nesprávne interpretoval použité zákonné ustanovenie na prejednávaný prípad, neriadil sa
záväzným pokynom nadriadeného súdu a z tohto dôvodu opätovne nesprávne rozhodol, nevykonal

dostatočné dokazovanie, nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a pod.), avšak ak zároveň tento
nesprávny postup bol zavŕšený vydaním samotného rozhodnutia, ktoré z tohto titulu možno považovať
za nezákonné platí, že sa možno domáhať náhrady škody len z titulu nezákonného rozhodnutia,
nakoľko takéto nezákonné rozhodnutie v sebe subsumuje aj nesprávny úradný postup (v danom prípade
nesprávny postup smerujúci k vydaniu rozhodnutia, ktoré je potom práve z tohto titulu nesprávne), ktorý

predchádzal jeho vydaniu. Inak povedané, ak nesprávny úradný postup súdu (porušenie procesných
noriem) bol zavŕšený rozhodnutím vo veci (a z tohto dôvodu je nesprávne aj toto rozhodnutie) je
možné sa domáhať náhrady škody, avšak len z dôvodu nezákonného rozhodnutia, nakoľko toto v sebe
subsumuje aj predmetný nesprávny postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal.

Všeobecné súdy prvého stupňa v rámci žalôb o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nie sú

oprávnenéposudzovaťsprávnosťpostupu(arozhodnutí)inéhovšeobecnéhosúdu,apretovpredmetnej
veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade škody nebol oprávnený posúdiť, či Okresný súd
Galanta správne alebo nesprávne použil alebo interpretoval právnu normu na konkrétny prípad, či
vykonal alebo nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, ani či odôvodnenie jeho rozhodnutia je
alebo nie je preskúmateľné. Takáto právomoc prislúcha iba nadriadenému súdu v rámci rozhodovania

o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nedostatok
dôvodov má za následok zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom; samé o sebe však neopodstatňujú
náhradu škody tak, ako si ju uplatnila navrhovateľka; ako už bolo uvedené, ak sa nesprávny postup
súdu odrazí v samotnom jeho rozhodnutí, je možné sa náhrady škody domáhať len z titulu nezákonného
rozhodnutia.

Navrhovateľkou namietané porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nedostatočného
odôvodnenia rozhodnutia a nerešpektovania záväzných pokynov odvolacieho súdu sú teda takými
pochybeniami, ktoré sa odrazili v nesprávnosti samotného rozhodnutia; prípadná škoda preto mohla
vzniknúť len titulom nezákonného rozhodnutia. Na to, aby oba rozsudky Okresného súdu Galanta
vykazovali znaky nezákonného rozhodnutia by však bolo potrebné, aby tieto rozhodnutia boli

právoplatné, aby boli napadnuté odvolaním a aby boli zrušené alebo zmenené príslušným orgánom pre
nezákonnosť (§ 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Uvedené rozsudky síce boli zrušené (jeden iba
v časti) nadriadeným súdom v rámci odvolacieho konania (t.j. išlo o rozhodnutia napadnuté riadnymopravným prostriedkom), neboli však rozhodnutiami právoplatnými. Nedostatok ich právoplatnosti
spôsobuje napriek ich nesprávnosti, že ich nemožno súčasne považovať aj za nezákonné.

Súd prvého stupňa vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že nie je daná existencia nezákonných

rozhodnutí Okresného súdu Galanta, pričom samotný nesprávny procesný postup, ktorý predchádzal
vydaniu týchto rozhodnutí, nemôže byť sám o sebe titulom pre priznanie náhrady škody, nakoľko týmto
môžebyťlensamotnérozhodnutie,ktorétakýtopostupvsebesubsumuje;takétonesprávnerozhodnutie
by však muselo napĺňať aj znaky rozhodnutia nezákonného, čo však v danom prípade nenastalo.

V konaní tak nebol preukázaný jeden zo základných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a to existencia nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného

rozhodnutia. Nebolo preto potrebné skúmať ďalšie dva predpoklady (existenciu škody a príčinnú
súvislosť), nakoľko na vznik nároku na náhradu škody je potrebné, aby boli splnené všetky tri
kumulatívne predpoklady (existencia nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia,
vznik škody ako aj existencia príčinnej súvislosti medzi nimi).

Napriek uvedenému sa súd prvého stupňa zaoberal aj možnou existenciou príčinnej súvislosti

medzi navrhovateľkou deklarovanou škodou a postupom Okresného súdu Galanta. Mal za to, že
navrhovateľkou uplatnená a vyčíslená škoda a nemajetková ujma nemá podklad a príčinnú súvislosť s
namietaným údajným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Galanta.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa s poukazom na § 3 ods. 1, 2, § 5
ods. 1, 2, 3, § 6 ods. 1 a § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.; odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko túto si neuplatnil a trovy mu ani nevznikli.

Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec
na ďalšie konanie. Uviedla, že naplnenie znakov nesprávneho úradného postupu Okresným súdom
Galanta vzhliadla v neurobení úkonov, ku ktorým bol viazaný § 226 O.s.p. a ktoré mu boli

nariadené Krajským súdom v Trnave, ďalej v nečinnosti v smere záväzných pokynov daných Krajským
súdom v Trnave a opätovným rozhodnutím pri ich nedodržaní, čím pri dvojnásobnom rozhodnutí a
zároveň neodôvodnením prijatých právnych záverov porušil jej právo na súdne konanie a spravodlivé
rozhodnutie, ďalej spôsobením zbytočných prieťahov v konaní, keď po vrátení spisu dňa 29.5.2007
Krajský súd v Trnave opätovne vrátil vec dňa 22.9.2008 na nové konanie. Namietla, že súd prvého

stupňa sa týmito skutočnosťami nezaoberal. Mala za to, že pokiaľ sú nesprávnym úradným postupom
zbytočnéprieťahyvkonaní,jeokresnémusúdudanéprávoipovinnosťrozhodovaťotom,činesprávnym
úradným postupom boli i prieťahy v konaní.

K tvrdeniu súdu prvého stupňa o podaní nepresnej žaloby na Okresnom súde Galanta a jej nedoplnení
uviedla, že už na druhom pojednávaní predložila všetky účtovné doklady; potvrdila, že nárok pôvodne

nespresnila z časového hľadiska, neskôr nároky upravila k 30.6.2003. Namietla, že súd prvého stupňa k
tvrdeniam o nedoplnení návrhu nevykonal žiadne dôkazy. Rovnako namietla nezdôvodnenie záveru, že
nedostatočné zdôvodnenie rozsudku a nerešpektovanie § 226 O.s.p. nemožno považovať za nesprávny
úradný postup.

Záverom navrhovateľka zdôraznila, že náhrady škody sa nedomáhala titulom nezákonného rozhodnutia

napriek dvom nezákonným rozsudkom Okresného súdu Galanta. Uviedla, že podľa Krajského súdu v
Trnave jej odporca krátil na mzde 1.700,- Sk mesačne; o tejto skutočnosti Okresný súd Galanta vôbec
nerozhodol.Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.5.2014 (§ 211 ods.
2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom
rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že základnými predpokladmi
vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. sú existencia škody (nemajetkovej ujmy), nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup
orgánuštátuapríčinnásúvislosťmedziškodou(nemajetkovouujmou)anezákonnýmrozhodnutímalebo

nesprávnym úradným postupom. Nakoľko navrhovateľka sa v konaní domáhala náhrady škody titulom
nesprávneho úradného postupu s poukazom na zbytočné prieťahy, nevykonanie úkonov v zmysle §
226 O.s.p. a porušenie čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, súd prvého stupňa sa správne zaoberal uvedenými základnými predpokladmi
vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu v predmetnej veci. Dôkladne postupoval pri zistení

skutkového stavu veci, vec správne právne posúdil v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 514/2003
Z.z. a napadnutý rozsudok podrobne odôvodnil rešpektujúc § 157 ods. 2 O.s.p. Nie je potom dôvodná
odvolacia námietka ohľadom nezaoberania sa naplnením znakov nesprávneho úradného postupu v
konaní Okresného súdu Galanta (ktoré navrhovateľka vzhliadla v neurobení úkonov, ku ktorým bol
viazaný § 226 O.s.p. a ktoré mu boli nariadené Krajským súdom v Trnave, ďalej v nečinnosti v smere

záväzných pokynov daných Krajským súdom v Trnave a opätovným rozhodnutím pri ich nedodržaní,
čím pri dvojnásobnom rozhodnutí a zároveň neodôvodnením prijatých právnych záverov porušil jej
právo na súdne konanie a spravodlivé rozhodnutie, ďalej spôsobením zbytočných prieťahov v konaní,
keď po vrátení spisu dňa 29.5.2007 Krajský súd v Trnave opätovne vrátil vec dňa 22.9.2008 na
nové konanie) a nezdôvodnenia záveru, že nedostatočné zdôvodnenie rozsudku a nerešpektovanie

§ 226 O.s.p. nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Súd prvého stupňa sa zaoberal
otázkou existencie nesprávneho úradného postupu vo vzťahu k všetkým tvrdeným pochybeniam, v
ktorých navrhovateľka nesprávny úradný postup vzhliadla. Presvedčivo odôvodnil záver, že prípadné
nerešpektovanie právneho názoru Krajského súdu v Trnave by sa odrazilo v samotnom rozsudku
Okresného súdu Galanta, a preto ho nemožno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup; rovnako

odôvodnil záver, že prípadné nedostatočné odôvodnenie rozsudku taktiež nemožno kvalifikovať ako
nesprávny úradný postup. Súd prvého stupňa sa potom správne v týchto častiach zaoberal otázkou
možnej náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia (keď právnou kvalifikáciou navrhovateľky
viazaný nebol).

V súvislosti s namietanými zbytočnými prieťahmi je potrebné konštatovať, že nedošlo k sťažnosti na

prieťahy v konaní a nebolo vydané právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o
ústavnej sťažnosti, ktorým by Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, všetko v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta
pod sp. zn. 13C/153/2005. Z uvedeného správne vychádzal súd prvého stupňa pri svojom závere o
nemožnosti hodnotenia postupu Okresného súdu Galanta z hľadiska existencie zbytočných prieťahov.

Odvolací súd pre úplnosť poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom
od 1.1.2013), podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného

rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Uvedené ustanovenie síce nemožno aplikovať v
predmetnej veci vzhľadom na jeho možnú aplikáciu až na zodpovednostné právne vzťahy, ktoré vznikliod1.1.2013,avšakpodpornepotvrdzujesprávnosťzáverusúduprvéhostupňaonemožnostihodnotenia
postupu Okresného súdu Galanta z hľadiska existencie zbytočných prieťahov.

Podľadôvodovejsprávykzákonuč.412/2012Z.z.(ktorýmbolzmenenýzákonč.514/2003Z.z.)„existuje

možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením
§ 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou
preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto

troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne
konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z., ale len Ústavný súd Sloveskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na
podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré
by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných
prieťahov.

Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu
v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne
okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd Slovenskej
republiky). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky,
poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. na okresný súd, aby konštatoval,
že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v
takomtoprípadepreskúmavanýsúdomnižšiehostupňa,čojezjavneabsurdnéauvedenélenpotvrdzuje,

že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd Slovenskej republiky.

Vzhľadom na vyššie uvedené návrh zákona výslovne dopĺňa, že všeobecný súd môže pristúpiť k
priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/20003 Z.z. až v prípade, ak o existencii
prieťahov bolo rozhodnuté týmto oprávneným orgánom.“

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovanie dospel k správnemu záveru o nepreukázaní

nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu ako základných predpokladov vzniku
objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.
Prípadné predloženie účtovných dokladov na druhom pojednávaní vedenom Okresným súdom Galanta
či upravenie nárokov nepresnej žaloby k 30.6.2003, na ktoré poukázala navrhovateľka záverom
podaného odvolania, na správnosti záveru súdu prvého stupňa nič nemení.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný odporca by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.