Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 3C/238/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813207115
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813207115.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu:

Raiffeisenbank, a.s., so sídlom Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha, Česká republika, IČO: 49240901,
zastúpený: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821
09 Bratislava, IČO: 36856584 proti žalovanej: X. V., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, XXX XX H., t.č.
na neznámom mieste zast. opatrovníčkou Máriou Birnsteinovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu
Humenné, o zaplatenie 12.577,59 CZK s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 9.877,59,-Kč, zmluvný úrok vo výške 25,08%
ročne zo sumy 9,877,59,-Kč od 27.9.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 7,5% ročne zo

sumy 9.877,59,-Kč od 27.9.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku zamieta.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,54 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 132,56 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 12.577,59 Kč,
zmluvného úroku vo výške 25,08% ročne zo sumy 12.577,59 Kč od 27.9.2012 do zaplatenia a úroku
z omeškania vo výške 7,50% ročne zo sumy 12.577,59 Kč od 27.9.2012 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 6.12.2010 zmluvu o vydaní kreditnej

karty. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky Raiffeisenbank a.s. (ďalej
len „VOP“), Obchodné podmienky pre vydávanie a používanie kreditných kariet Raiffeisenbank a.s.
(ďalej len „OP“).

V zmysle článku VI. OP poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky vo výške Úverového limitu
10.000,- CZK, ktoré bola žalovaná oprávnená čerpať Platobnou kartou alebo výberom v hotovosti v
obchodnom mieste žalobcu (ďalej len „Uver“). Podľa Zmluvy sa žalovaná zaviazala čerpať peňažné
prostriedky maximálne do výšky schváleného Úverového limity. Žalovaná sa zaviazala splácať Úver vo
výške a spôsobom v zmysle článku VII. OP, v zásade tak, že bola povinná mesačne uhradiť žalobcovi

aspoň minimálnu časť vyčerpaných peňažných prostriedkov. Minimálna splátka bola stanovená v zmysle
článku VII. odsek 1 a odsek 5 OP. V zmysle článku VIII. OP bola žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť
z vyčerpanej a doposiaľ nezaplatenej čiastky peňažných prostriedkov, ktoré jej žalobca poskytol, úrok.
Úroková sadzba je stanovená ročne, pričom jej výška je určená žalobcom a zmeny budú oznámené
na výpise z kartového účtu. Výška úrokovej sadzby je stanovená v aktuálne platnom dokumente -prehľad úrokových sadzieb Raiffeisenbank a.s. a to v súlade s článkom VIII. odsek 3 OP. Žalovaná
bola povinná zaplatiť žalobcovi aj poplatky v zmysle článku VIII. odsek 4. OP, a to najmä poplatky
spojenésvydanímapoužívanímkarty,transakčnépoplatkyapoplatkyzadoplnkovéslužby,atď.Prehľad

splácania Úveru žalovanej obsahuje dokument „Súhrnný výpis z kartového účtu“. Žalovaná neuhrádzala
minimálnu mesačnú splátku riadne a včas na základe čoho žalobca v súlade s článkom XIII. odsek 2
písm. d.) OP vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná bola o tejto skutočnosti informovaná listom zo
dňa 19.9.2012, ktorý jej bol odoslaný dňa 19.9.2012, v ktorom bola zároveň vyzvaná k okamžitej úhrade
pohľadávky. Doručenie podľa čl. 7.8.1. Všeobecných obchodných podmienok v tomto prípade nastáva

piatym dňom od odoslania, prehlásenie bolo teda doručené dňa 26.9.2012. Žalovaná neuhradila ani
časť pohľadávky žalobcu, pričom v žalobnom návrhu si žalobca uplatňuje pohľadávku pozostávajúcu
z celkom povolenej vyčerpanej čiastky 10.000,- Kč, celkom povolenej vyčerpanej čiastky 2.577,59 Kč.
Žalobca požaduje od žalovanej aj zmluvný úrok z uplatňovanej pohľadávky vo výške 25,08 % ročne zo
sumy 12.577,59 Kč od 27.9.2012 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania z uplatňovanej pohľadávky
vo výške 7,50 % zo sumy 12.577,59 Kč od 27.9.2012 do zaplatenia.

Súd vykonal šetrenie pobytu žalovanej a nakoľko sa vykonaným šetrením nepodarilo zistiť jej aktuálny
pobyt, uznesením jej ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v konaní.

Opatrovníčka žalovanej uviedla, že vec necháva na zváženie súdu na základe predložených listinných
dôkazov a z opatrnosti vznáša námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, a to zmluvou o

vydaní kreditnej karty zo dňa 6.12.2010, Všeobecnými obchodnými podmienkami Raiffeisenbank a.s.,
Obchodnými podmienkami pre vydávanie a používanie kreditných kariet Raiffeisenbank a.s., Súhrnným
výpisom z kartového účtu žalovanej, prehľadom úrokových sadzieb Raiffeisenbank a.s., Okamžitou
splatnosťou kreditnej karty zo dňa 19.9.2012, Poštovým podacím hárkom zo dňa 19.9.2012, Súhrnným
výpisom z kartového účtu, štruktúrov dlhu. Ďalej vykonal dokazovanie písomným podaním žalobcu

zo dňa 23.9.2013, dňa 15.4.2014 a jeho prílohami, prednesom právneho zástupcu žalobcu a zistil
nasledovný skutkový stav.

Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a vo svojom prednese uviedol, že pokiaľ sa týka
zmluvného úroku, tak žalobca tento úrok požaduje z toho dôvodu, že žalovaná napriek výzvam finančné
prostriedky nevrátila a prakticky ku dnešnému dňu by podľa vykonaného dokazovania patril žalobcovi aj

zmluvný úrok, ktorý si uplatňuje z dlžnej sumy. Zmluvný úrok žalobcovi patrí až do úplného zaplatenia.
V tejto súvislosti predložil súdu Dodatok zo Šedého komentára k Obchodnému zákonníku.

V písomnom podaní zo dňa 23.9.2013 žalobca uviedol, že žalovaná uzatvorila dňa 6.12.2010 so
žalobcom Zmluvu o vydaní kreditnej karty. V zmysle článku VI. OP poskytol žalobca žalovanej peňažné
prostriedky vo výške Úverového limitu - 10.000,- Kč, ktoré bola žalovaná oprávnená čerpať Platobnou

kartou alebo výberom v hotovosti v obchodnom mieste žalobcu. Podľa Zmluvy sa žalovaná zaviazala
čerpať peňažné prostriedky maximálne do výšky schváleného úverového limitu. Celá pohľadávka
vo výške 12.577,59 Kč predstavuje teda nesplatené povolené prečerpanie vo výške 10.000 Kč
a nepovolené prečerpanie vo výške 2.577,59 Kč. Celkovú dlžnú sumu tvoria: nesplatená výška
povoleného prečerpania, nepovolené prečerpanie, riadne úroky a ceny za úkony súvisiace so správou

úveru v omeškaní, všetky položky nachádzajúce sa v dokumente Súhrny výpis pohybov na účte. Podľa
čl. 2 Zmluvy sú Obchodné podmienky pre vydávanie a používanie kreditných kariet a Všeobecné
obchodné podmienky Raiffeisenbank a.s. neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, s ktorými sa žalovaná
oboznámila a súhlasila s nimi. V zmysle OP čl. VII. ods. 4 je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi všetky
poplatky spojené s vydaním a užívaním Karty v zmysle aktuálne platnom Sadzobníku odmien a náhrad.

Žalovaná žiadosťou zo dňa 6.12.2010 požiadala žalobcu o vydanie kreditnej karty č. XXXXXXX - typ
karty a požiadala o poskytnutie úverového rámca vo výške 10.000 Kč. Žalovaná podpisom tejto zmluvy
vyhlásila, že sa oboznámila s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných kariet avšeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, súhlasí s
nimi bez výhrad (bod 2. zmluvných dojednaní).

Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky čerpať maximálne do výšky schváleného úverového limitu,

pričom hotovosť sa zaväzuje čerpať maximálne do výšky stanoveného limitu pre výbery v hotovosti (bod
5. Zmluvných dojednaní).

Zo súhrnného výpisu z účtu Kreditnej karty je zrejmé, že debet žalovanej ku dňu 21.5.2013 predstavoval
- 12.557,59 Kč. Z prehľadu ďalej vyplýva, že žalobcom boli z karty na ťarchu kartového účtu zaúčtované
poplatky za zaslanie upomienky v sume 2.700 Kč, a to dňa 5.5.2011 v sume 300 Kč, dňa 20.6.2011 v
sume 300 Kč, dňa 16.4.2012 v sume 300 Kč, dňa 30.7.2012 v sume 500 Kč, dňa 29.8.2012 v sume

1000 Kč.

Listom zo dňa 19.9.2012 žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť kreditnej karty a žalovanú vyzval na úhradu
dlžnej sumy 12.577,59 Kč.

V zmysle čl. I. bod 1.1 Všeobecných podmienok tieto stanovujú práva a povinnosti banky a klienta
vyplývajúce z právnych vzťahov medzi nimi v súvislosti s poskytovaním bankových služieb. Sú

neoddeliteľnou súčasťou každej zmluvy medzi bankou a klientom a určujú časť ich obsahu, pokiaľ
neustanovuje zmluva inak.

Podľa bodu 20. Rozhodné právo Všeobecných podmienok právne vzťahy vzniknuté medzi klientom a
bankou sa riadia právnym poriadkom Českej republiky, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

Podľa OP čl. VII.1 držiteľ je povinný platiť banke z vyčerpanej a doposiaľ nezaplatenej čiastky peňažných

prostriedkov, ktoré mu banka poskytla, úrok. Úroková sadzba je stanovená ročne, pričom jej výška je
určená bankou a jej zmeny budú držiteľovi oznámené na výpise z kartového účtu za príslušné obdobie.
Všetky úroky sú bankou zúčtované na ťarchu kartového účtu.

V zmysle OP čl. VII.4 držiteľ karty je povinný hradiť banke poplatky spojené s vydaním a používaním
karty, t.j. za vydanie a vedenie karty, transakčné poplatky za jednotlivé druhy transakcií, poplatky za

doplnkové služby a pod. Výška a druh všetkých poplatkov sú stanovené aktuálne platným Cenníkom
k dátumu ich splatnosti.

Podľa OP čl. XII.2 písm. d) pokiaľ dôjde k porušeniu zmluvy zo strany držiteľa je banka oprávnená
prehlásiť všetky pohľadávky za držiteľom za okamžite splatné.

Ako vyplýva z prehľadu úrokových sadzieb žalobcu pre úvery čerpané kreditnou kartou, štandardná

ročná úroková sadzba pre karty VISA Classic, VISA Gold, MC Animal Life bola 22,68%, pre karty VISA
Extra a asistenčné kreditné karty United Auto 25,08% ročne.

Podľa žalobcom predloženého Cenníka produktov a služieb pre súkromné osoby, časti Kreditné karty,
podľa bodu 4.2 poplatok za výber v hotovosti z bankomatu v ČR predstavuje sumu 50 Kč. Podľa bodu
2.1.2poplatokzasprávukartypredstavuje sumu35Kč,podľabodu8.4poplatokzanedodržaniedátumu

splatnosti predstavuje sumu 250 Kč, podľa bodov 8.1.1 až 8.1.3 poplatok za výzvu na zaplatenie dlžnej
čiastky predstavuje sumu 300 Kč pri 1. výzve, 500 Kč pri 2. výzve, 1000 Kč pri 3. výzve.

V zmysle bodu 5. Cenníka produktov a služieb pre súkromné osoby, predstavuje povinná minimálna
splátka 3,5% z celkovej dlžnej čiastky (čl. VI.5 OP) min. 300 Kč.Podľa všeobecných ustanovení Cenníka produktov a služieb pre súkromné osoby, tento cenník
nadobudol účinnosť dňom 7.7.2010 (bod. 7).

V zmysle Oddielu 4 - Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, článok 15 bod 1. písm. b) Nariadenia

Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať
za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté
ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu v
akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.

Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento

účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže
žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko ( článok 16 bod
1., 2. nariadenia ).

V zmysle citovaných ustanovení nariadenia je zrejmé, že v danej veci vzhľadom na bydlisko žalovanej
na území Slovenskej republiky je daná právomoc súdov Slovenskej republiky.

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky ( Rím I ) a to článku 3 - Voľba rozhodného práva, bod 1. zmluva sa spravuje právnym poriadkom,
ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami
zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude
spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Existencia a platnosť dohody zmluvných strán o voľbe rozhodného práva sa posudzuje podľa ustanovení
článkov 10, 11 a 13.

Vzmyslevyššiecitovanéhoust.článkuIIIbod20Všeobecnýchobchodnýchpodmienokbod.20.1právne
vzťahy vzniknuté medzi klientom a bankou sa riadia právnym poriadkom Českej republiky, pokiaľ nie
je dohodnuté inak. Predmetnú dohodu o voľbe rozhodného práva súd posúdil v zmysle článkov 10, 11

a 13 nariadenia č. 593/2008 a má za to, že táto dohoda je platná a potom rozhodným právom a teda
právnym poriadkom, ktorým sa spravuje vzťah medzi účastníkmi tohto konania je právo, resp. právny
poriadok Českej republiky.

Podľa § 497 Obchodního zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere
zaväzujeveriteľ,ženapožiadaniedlžníkaposkytnevjehoprospechpeňažnéprostriedkyvurčitejčiastke

a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.

V zmysle § 52 ods. 1 Občanského zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami na jednej
strane sú spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.

Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákoníka sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu

odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon
poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Ako vyplýva z § 517 ods. 1 Občanského zákoníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dostatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníka pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pokiaľ podľa tohto zákona nie je povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací

predpis.

Vzmysle§262ods.4Obchodníhozákonníkuvovzťahochpodľa§261alebopodriadenýchObchodnímu
zákonníku dohodou podľa odstavca 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných právnych
predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia Občanského
zákonníka alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách,

zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba použiť vždy, ak
je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom,
nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského zákonníku a na jej
spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.

Podľa § 155 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku výrok o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej
mene, ak to neodporuje okolnostiam a ak predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý

má plniť, je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo ak niektorý z účastníkov je devízovým
cudzozemcom.

Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského
úvěru a o změně zákona č. 64/1986 Sb. zmluva, v ktorej sa zjednáva spotrebiteľský úver, musí byť
uzavretá písomne??. Jedno vyhotovenie zmluvy musí dostať spotrebiteľ.

V zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru
a o změně zákona č. 64/1986 Sb. zmluva, v ktorej sa zjednáva spotrebiteľský úver, musí obsahovať tiež

a) stanovenie ročnej percentuálnej miery nákladov na spotrebiteľský úver spôsobom uvedeným v prílohe
tohto zákona,

b) stanovenie podmienok, za ktorých môže byť ročná percentuálna miera nákladov na spotrebiteľský

úver upravená a ktoré nesmie byť závislé len na vôli veriteľa,

c) stanovenie maximálnej výšky spotrebiteľského úveru, stanovenie výšky jednotlivých splátok, ich počtu
a presného časového rozvrhnutia,

d) stanovenie jednotlivých platieb, vrátane tých, ktoré sú uvedené v § 2 písm. a) bodoch 1 až 5, ak
budú platené spolu so spotrebiteľským úverom; ak jednotlivé platby nemožno presne stanoviť, musí byť

uvedený spôsob ich výpočtu,

e) záväzok veriteľa informovať spotrebiteľa v priebehu plnenia zmluvy o všetkých zmenách ročnej
percentuálnej miery nákladov na spotrebiteľský úver,

f) v prípade zmlúv, v ktorých sa dojednáva kúpe prenajatej veci, výšku spotrebiteľského úveru,

g) ustanovenia o práve na splatenie spotrebiteľského úveru pred stanovenou lehotou (§ 11),

h) podmienky, za ktorých je možné predčasne ukončiť zmluvný vzťah,

i) spôsob platenia.

Po vykonanom dokazovaní s poukazom na uvedené zákonné ustanovenia, ako aj ustanovenia Zmluvy
na základe predložených listinných dôkazov a špecifikácie sumy požadovanej žalobcom súd považoval
nárok žalobcu za preukázaný len čo do sumy 9.877,59 Kč.Bolo preukázané, že žalovaná žiadosťou zo dňa 6.12.2010 požiadala žalobcu o vydanie kreditnej karty-
Požiadal o poskytnutie úverového rámca vo výške 10.000 Kč pri povinnej minimálnej mesačnej splátke
300 Kč a úrokovej sadzbe 25,08 % ročne.

Žalovaná podpisom tejto zmluvy vyhlásila, že sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre vydanie a
používanie kreditných kariet a všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, súhlasí s nimi bez výhrad. Súčasne sa žalovaná zaviazala platiť poplatky tak, ako
boli dojednané v Cenníku. Keďže žalovaná podmienky pre splácanie nedodržiavala, žalobca v súlade s
OP vyhlásil okamžitú splatnosť celého úveru, v dôsledku čoho vznikla žalovanej povinnosť vrátiť všetky

poskytnuté peňažné prostriedky, zaplatiť úroky a poplatky.

Zo súhrnného výpisu z účtu Kreditnej karty je zrejmé, že na ťarchu účtu žalovanej bola naúčtovaná
žalobcom suma 12.577,59 Kč. Uvedená suma pozostáva jednak z bezhotovostných platieb žalovanej,
výberov z bankomatu v hotovosti, úrokov z úveru, úrokov z omeškania, ktorý nárok žalobcu súd
považoval za dôvodný v celom rozsahu. Zároveň na ťarchu účtu žalovanej boli žalobcom účtované
poplatky podľa Cenníka produktov a služieb pre súkromné osoby, časti Kreditné karty, a to poplatky za

výber v hotovosti z bankomatu v ČR, poplatky za správu karty predstavuje, poplatky za nedodržanie
dátumu splatnosti, poplatok za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky (upomienky).

Nárok na vyššie uvedené poplatky súd považoval za dôvodným, mimo poplatkov za upomienky celkovo
v sume 2.700 Kč (4x300Kč+500Kč+1000Kč).

Uvedené poplatky za upomienky považoval súd za neprípustné a v rozpore s právom Európskej Únie

a to čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že aj Česká republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Žalobca ohľadne nároku na poplatok za zaslanie upomienky neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal
súduzaslanieupomienokaaninepreukázal,žebymuzazaslanietýchtoupomienokvzniklinejakéreálne

náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol
žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania
spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného
poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho
zákonníka. Súd preto aj s ohľadom na vyššie uvedené žalobcovi sumu 2700 Kč nepriznal a v tejto časti

žalobu žalobcu zamietol.

V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu
(Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už
také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej
pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.

V súvislosti s ostatnými priznanými poplatkami súd uvádza, že poplatok za spravovanie úveru je v
zmysle občianskeho práva cenou plnenia, preto sa na dojednanie o ňom nevzťahuje možnosť súdneho
prieskumu jeho primeranosti v zmysle ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Zároveň poukazuje na
stanovisko najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 23. 4. 2014 sp. zn. Cpjn 203/2013 podľa ktorého:

I. Dojednanie o poplatku za správu úveru v zmluve o úvere nie je neurčité len preto, že neobsahuje úplný

výpočet činností, za ktoré je poplatok dojednaný.II. Na dojednanie o poplatku za správu úveru v zmluve o úvere sa nevzťahuje zákaz tých dojednaní v
spotrebiteľských zmluvách, ktoré v rozpore s požiadavkou dobrej viery znamenajú na ujmu spotrebiteľa
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán.

V danom prípade sa súd zaoberal sadzbou dohodnutého úroku z úveru, ktorá bola medzi účastníkmi
záväzkového vzťahu dohodnutá vo výške 25,08%.

Z internetovej stránky ČNB súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
úročenom úvere z kreditných kariet v decembri 2010 činila sadzba úroku z úveru 24,05% p.a. Z toho je
zrejmé, že úrok dohodnutý ročný medzi účastníkmi v danom prípade značne neprevyšoval mieru úrokov
poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodnuté úroky za primerané.

Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia,
a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie
úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru. Úroky sú odplatou
za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru. Sú cenou
v zmysle zákona o cenách. Dlžník je povinný platiť úroky až od okamihu reálneho poskytnutia peňazí

do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote, alebo v omeškaní.

Súd priznal žalobcovi úrok z úveru zo sumy priznanej istiny 9.877,59 Kč od 27.9.2012, teda odo dňa
nasledujúceho po dni účinnosti zosplatnenia do zaplatenia (doručenie zosplatnenia nastalo piatym dňom
od odoslania, teda 26.9.2012).

Úrok z omeškania vo výške 7,50% ročne predstavoval zákonné úroky z omeškania ku dňu nasledujúcom

po účinnosti zosplatnenia dňa 27.9.2012. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne
poukazujúc na to, že v čase omeškania žalovanej repo sadzba Českej národnej banky predstavovala
0,50 % a po zvýšení repo sadzby o sedem percentuálnych bodov je tak zákonná sadzba úroku z
omeškania vo výške 7,50%.

Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne z čiastky priznanej istiny 9.877,59

Kč od 27.9.2012 (dňa nasledujúceho po dni účinnosti zosplatnenia) až do dňa zaplatenia, v súlade s §
517 Občanského zákoníku v spojení s § 1 Nařízení vlády číslo 142/1994 Sb, ktorá sadzba neprevyšovala
zákonnú sadzbu úroku z omeškania v čase omeškania žalovanej.

Na základe vyššie uvedeného a z dôvodov vyššie uvedených, preto rozhodol tak ako je to uvedené vo
výroku tohto rozsudku a priznal žalobcovi sumu, na ktorú má nepochybne nárok, t.j. sumu 9.877,59 Kč

spolu s úrokom a zákonným úrokom z omeškania a zvyšok nároku ako nedôvodný z vyššie uvedených
dôvodov zamietol.

Opatrovníčka žalovanej vzniesla námietku premlčania, preto bolo úlohou súdu sa so vznesenou
námietkou premlčania vysporiadať.

Vzmysle§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhood1.5.2014orgánrozhodujúcio

nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenienároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 32 Cdo 3337/2010 zo dňa 24. 7. 2012 vyplýva,
že ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní nemožno považovať za ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa v zmysle § 262 ods 4, časti prvej vety za bodkočiarkou, obch. zák. To, že občiansky

zákonník, či iný osobitný predpis - aj v budúcnosti vydaný - má aplikačnú prednosť iba vo vymedzených
prípadoch, teda len ak ide o ochranné ustanovenia, podporne vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu
č 501/2001 Z. z., ktorým bolo ustanovenie § 262 ods 4 obch. zák. novelizované do súčasnej podoby.
V nej je k bodu 103 uvedené, že zmena § 262 má lepšie vyjadriť pôvodnú myšlienku. Tá spočíva v
tom, že ochranná ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale aj osobitných predpisov vrátane tých, ktoré

budú vydané v budúcnosti, musia mať prednosť pred režimom obchodného zákonníka vrátane systému
dohodnutého podľa odseku 1. Súčasne sa zakotvuje prednosť úpravy občianskeho zákonníka pre
úpravu spoločných záväzkov a zodpovednosti, ak stranou vzťahu je nepodnikateľ. Tieto úpravy sú totiž
miernejšie. Pokiaľ by úmyslom zákonodarcu bolo uprednostniť aplikáciu všetkých pre nepodnikateľov
"výhodnejších" úprav, iste by nepoužil formuláciu príkladným výpočtom s výslovným odkazom na úpravu

spotrebiteľských zmlúv, adhéznych zmlúv a nekalých podmienok, ale všeobecnú formuláciu. Odvolací
súd tak správne uzavrel, že na vzťah ručiteľa zaisťujúci záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné
aplikovať úpravu premlčania obsiahnutú v obchodnom zákonníku, teda štvorročnú premlčaciu dobu
podľa ustanovenia § 397 obch. zák., ktorá začala plynúť podľa ustanovenia § 392 ods 1 obch. zák. od
splatnosti pohľadávky, hoci to v odôvodnení explicitne nevyjadril.

Česká súdna prax sa teda s analogickou právnou úpravou na rozdiel od slovenskej vysporiadala tak,
že aj na absolútne obchodné záväzkové vzťahy majúce spotrebiteľský charakter aplikuje štvorročnú
premlčaciu dobu, pretože právna úprava chrániaca spotrebiteľa podľa judikatúry vyšších súdov
neodôvodňuje aplikáciu akéhokoľvek ustanovenia, ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa výhodnejšie.
Úprava premlčania zároveň nie je úpravou, ktorá má smerovať k ochrane spotrebiteľa, pretože odlišná

dĺžka premlčacej doby v Občianskom a Obchodnom zákonníku je len výsledkom rôznych legislatívnych
procesov, z ktorých ani jeden nesmeruje k ochrane spotrebiteľa.

Žaloba bola na tunajšom súde podaná dňa 4.7.2013. Vzhľadom na vyššie uvedené v súlade s českou
judikatúrou v otázke premlčania spotrebiteľského úveru a teda pri aplikácii štvorročnej premlčacej doby
podľa ObZ, je súd toho názoru, že premlčané by boli všetky nároky z predmetného právneho vzťahu

medzi účastníkmi splatné štyri roky pred podaním žaloby, teda pred 4.7.2009. V danom prípade bola
predmetná zmluva uzavretá až dňa 6.12.2010, preto námietka premlčania nie je dôvodná.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

V danej právnej veci súd návrhu vyhovel len sčasti. Po prepočte pomeru úspechu a neúspechu žalobca
mal úspech vo výške 78,53% a žalovaná vo výške 21,47 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu
žalovanej (78,53% - 21,47 %), žalobcovi tak vznikol nárok na priznanie trov konania vo výške 57,06 %
z jeho celkových trov konania.

Pri sume istiny 12.577,59 Kč, t.j. 485,81 eur ( pri prepočte ku dňu 27.6.2013 - prevzatia zastupovania ),

odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje podľa § 10 ods. 1 cit. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisovsumu 29,88 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi odmenu za tri úkony právnej služby - prevzatie a
príprava zastúpenia, za písomné podanie na súd a za účasť na pojednávaní dňa 28.5.2014 podľa § 13a
ods. 1 písm. a), b), d) cit. vyhl. v sume 89,64 eur, ďalej režijný paušál spolu v sume 23,66 eur a to za dva

úkonypo7,81eurvykonanévroku2013 ajedenúkonvroku2014po8,04eurpodľa§16ods.3cit.vyhl..
Súd taktiež priznal náhradu za stratu času na ceste Košice a späť za účasť zástupcu na pojednávaní
dňa 28.5.2014 a to v sume 53,60 eur za štyri polhodiny ( jedna polhodina 13,40 eur ) a cestovné za cestu
na pojednávanie na tunajší súd dňa 28.5.2014 osobným motorovým vozidlom HYUNDAI i30, EČ:V. za
cestu Košice - Vranov nad Topľou a späť - 114 km x 0,183 eur ( základná náhrada za jeden kilometer )

+ 6,6 l/100 km - priemerná spotreba x 114 km /100 x 1,486 eur - cena PHM = 20,86 + 11,18 = 32,04 eur.
Keďže právny zástupca je platcom DPH priznal mu súd aj DPH v sume 33,38 eur podľa § 18 ods. 3 cit.
vyhl. zo sumy 166,90 eur ( odmena + režijný paušál + náhrada za stratu času, nakoľko z cestovného
právny zástupca DPH nepožadoval), teda spolu trovy právneho zastúpenia v sume 232,32 eur. Taktiež
súd žalobcovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 29 eur.

Keďže žalobca má právo na náhradu 57,06 % zo súdneho poplatku 29,- eur, čo vo finančnom vyjadrení

predstavuje čiastku 16,54 eur a 57,06 % z trov právneho zastúpenia vo výške 232,32 eur, čo vo
finančnom vyjadrení predstavuje čiastku 132,56 eur, na vyššie uvedenú náhradu trov súd zaviazal
čiastočne neúspešného žalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.