Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/164/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206315
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812206315.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Gr?sslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 9C/65/2012-107 zo dňa 29.
novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ
domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu, ktorá mu bola
spôsobená tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Námestovo.
Nesprávnosť postupu mala spočívať v okolnosti, že exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenej
lehote o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia v exekučnej veci (navrhovateľa ako

oprávneného) vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. Ex 779/2010. Z exekučného spisu Okresného
súdu Námestovo sp. zn. 5Er/111/2010 prvostupňový súd jednoznačne zistil, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia v danej veci bola doručená súdu dňa 18.02.2010 a súd o nej rozhodol
vydanímpoverenianavykonanieexekúciedňa24.02.2010,t.j.vzákonnej15-dňovejlehote.Navrhovateľ
tak nepreukázal ním tvrdené porušenie povinnosti súdu rozhodnúť o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej lehote a teda nepreukázal, že by došlo k nesprávnemu úradnému
postupu exekučného súdu, existencia ktorého je jednou zo základných podmienok pre zodpovednosť

štátu v zmysle Zákona č. 514/2003 Z. z.. Na základe tejto skutočnosti preto nepovažoval žalobný návrh
za dôvodný a tento zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému odporcovi
náhradu trov nepriznal, nakoľko tento si ich nevyčíslil a z obsahu spisu ani nevyplýval ich vznik.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal

jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu. Namietal, že okresný súd svojim postupom porušil
jeho právo na kontradiktórne konanie, ktoré ho oprávňuje oboznámiť sa so všetkými predloženými
dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim. Pred vynesením rozhodnutia nebol oboznámený s
písomným vyjadrením odporcu k žalobnému návrhu, to mu bolo doručené až so samotným rozsudkomvo veci samej. Rovnako nebol riadne oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými
v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť sa vyjadriť. Naviac súd vykonal
dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či

šlo o listiny založené v exekučnom spise.
Ďalej navrhovateľ namietal, že urobil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a
rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť, tej vec prejednal a rozhodol. Okolnosť že krajský súd
nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v jeho očiach

a objektívne aj v očiach verejnosti takéhoto sudcu nemožno považovať za nestranného. Rozhodnutie
krajského súdu bolo vydané v rozpore s judikatúrou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných
veciach, ako aj s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. ), rozsudok
okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Ustanovenie § 115a (citované v napadnutom rozhodnutí) je výnimkou zo zásady, že ak súd rozhoduje vo

vecisamej,nariadipojednávanie.Pojednávanienemusínariadiťlenvprípade,akzákonexpressisverbis
ustanoví, že pojednávanie netreba nariaďovať a sú súčasne naplnené všetky predpoklady uvedené v
ust. § 115a a to
a) ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu,
b) ak možno vo veci rozhodnúť iba na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a

účastníci rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné
pojednávanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 však uvedené predpoklady nemusia byť naplnené v drobných sporoch. V zmysle
§ 200ea ods. 1 ide o drobný spor v prípade, ak predmet konania nepresahuje sumu 1.000 Eur.
V prejednávanej veci predmet sporu stvoril nárok na zaplatenie sumy 455 Eur, teda okresný súd

mohol postupovať v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vo veci rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania. Týmto zákonným postupom nedošlo zo strany prvostupňového súdu k
porušeniu práva na kontradiktórne konanie. Okresný súd dôsledne vychádzal zo skutkových tvrdení
uvádzaných navrhovateľom a z dôkazov, ktoré na ich preukázanie navrhol navrhovateľ. Ten na
preukázanie dôvodnosti svojho nároku označil spis exekučného súdu, ktorý žiadal za týmto účelom

pripojiť. Je teda zrejmé, že navrhovateľovi musel byť známy obsah tohto exekučného spisu, pokiaľ
na jeho základe uvádzal rozhodné skutkové tvrdenia v podanom žalobnom návrhu. Okresný súd tak
nevychádzal zo žiadnych iných listín, ktoré by neboli navrhovateľovi známe.
Za nedôvodnú považoval odvolací súd tiež odvolaciu námietku, že z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nie je zrejmý pôvod listín, ktorými bolo vykonané dokazovanie prvostupňovým súdom.

Naopak jednoznačne z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd vychádzal z
listín, ktoré boli obsahom pripojeného exekučného spisu.

Rovnako za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku odvolateľa, že vo nerozhodoval zákonný
sudca. Zákonná sudkyňa správne postupovala v intenciách záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu

ojejnevylúčení.Odvolateľvposudzovanomodvolaníneuviedolžiadneiné/ďalšieokolnosti,ktorébymali
zakladať jej vylúčenie než tie, ktoré už boli predmetom posúdenia nadriadeného súdu. Zároveň dotknutý
záveronevylúčenírešpektujeaktuálnurozhodovaciupraxNajvyššiehosúduSR(napr.uzneseniesp.zn.
3Nc/14/2010z31.05.2010;6Cdo/201/2013z19.06.2013)votázkachposudzovaniainštitútusudcovskej
nestrannosti.

Opomenúť nie je možné ani výsledky aktuálnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS
88/2013 z 06.02.2013), vo vzťahu k neúspešným ústavným sťažnostiam navrhovateľa v obdobných
prípadoch.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci

samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu
v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal.
Navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporca si náhradu

trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu ani žiadne trovy v
súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.