Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/145/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112222211
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112222211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. Henrieta Slavkovská,
správca úpadcu, so sídlom v Leviciach, A. Sládkoviča 5, IČO: 40 926 117, úpadca: POLYNIT, s.r.o.,
so sídlom v Nitre, Ždiarska 16, IČO: 36 549 479, proti odporcovi: POLYNIT SK spol. s r.o., so sídlom
v Trnave, Pekárska 11, IČO: 31 428 746, zastúpený Mgr. Petrom Neštepným, advokátom so sídlom
v Bratislave, Ferienčíkova 7, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 29. januára 2013, č. k. 25C/90/2012-80, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (v zmysle § 9 ods. 1 OSP súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 29. januára 2013,
č. k. 25C/90/2012-80 zamietol návrh navrhovateľky ako správkyne úpadcu, ktorým sa proti odporcovi
domáhala určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy k technologickej linke na výrobu EPS a jej vydania do rúk
správcu, prípadne na úhradu sumy 29.000 eur, z dôvodu, že úpadca mal kúpnou zmluvou z 15. 01.
2009 predať odporcovi, u ktorého je spoločník a konateľ spriaznená osoba, linku v hodnote 30.000 eur
za sumu 1.000 eur, na základe čoho úpadca ukrátil svojich veriteľov. Odporcovi nepriznal náhradu trov
konania.

Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil súd prvého stupňa zistením, že v roku 2002 uzavrel úpadca kúpnu

zmluvu na technologickú linku na výrobu EPS v cene 326.960,01 eura, spustenú do prevádzky v januári
2003. Dňa 01. 07. 2008 uzavrel úpadca s odporcom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si úpadca
požičal sumu 248.954,39 eura. Pôžička bola zabezpečená záložným právom na predmetnú linku. V
prípade nevrátenia pôžičky do 15. 2008 úpadca prevedie linku na odporcu za cenu 1.000 eur. Dňa
15. 01. 2009 previedol kúpnou zmluvou úpadca linku na odporcu za sumu 1.000 eur. V tom čase mal
úpadca tri iné neuhradené pohľadávky. Úpadca podnikal pod menom POLYNIT s.r.o., odporca mal v
uvedenom čase obchodné meno: Tatras s.r.o. a od 26. 05. 2009 POLYNIT SK s.r.o. Spoločníkom úpadcu

bola a je H.. Q. Q., v súčasnosti O.. Spoločníkom odporcu bol a je Q. Q., ktorý bol taktiež konateľom
spoločnosti, pričom v súčasnosti od 08. 12. 2011 je konateľkou H.. Q. O.. Od 27. 01. 1989 do 22. 01.
2007 boli H.. Q. O. a Q. Q. manželia. Po rozvode žijú oddelene, každý z nich má svoju domácnosť,
resp. partnera. Syn menovaných je spoločník a konateľ spoločnosti POLYNIT FIN s.r.o., ktorá mala
do 08. 04. 2011 názov Albiante s.r.o. Dňa 18.11.2011 súd uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 26. 11. 2011, začal konkurzné konanie. Dňa 27. 01. 2012 súd rozhodol a dňa 29. 05. 2012 bol na
majetok úpadcu vyhlásený konkurz deň po zverejnení rozhodnutia v spojení s rozhodnutím Krajského

súdu v Nitre vo Vestníku. Správkyňa úpadcu sa domáhala neplatnosti kúpnej zmluvy na linku podľa§ 58 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Linka bola predaná za neprimerane nižšiu cenu
ako bola jej trhová hodnota v roku 2009, ktorú výrobca určil bez obhliadnutia pre potreby polície na
sumu 30.000 eur. Vychádzala zo sumy v r. 2009, kedy boli veritelia ukrátení, pretože neboli ukrátení

po začatí konkurzného konania, ale v čase, kedy k odporovateľnému úkonu došlo, keď v tom čase už
bol navrhovateľ v úpadku. Podľa správkyne konateľka odporcu a spoločníčka úpadcu je spriaznenou
osobou s odporcom, resp. so spoločníkom odporcu Q. Q.. Ide o bývalých manželov, ktorí majú syna X.,
ktorý je spoločník a konateľ spoločnosti POLYNIT FIN s.r.o. Názvy spoločností odzrkadľujú prepojenie.
Spriaznená osoba sa špecifikuje v § 9, keď má za to, že pani O., predtým Q. je štatutárnym zástupcom

POLYNIT SK s.r.o. v zmysle ods. 1 písm. a/, pán Q. je spoluvlastníkom spoločnosti v zmysle písmena d/
ako aj písm. e/, jedná sa o spoločnosť Polynit Sk s.r.o., pričom tieto osoby sú blízke v zmysle § 116 O.z.
ako osoby iné v pomere rodinnom alebo obdobnom, keď ujmu by navzájom pociťovali. Má za to, že je
medzi nimi personálne a majetkové prepojenie, ktoré sa pokladá za obdobný pomer ako medzi blízkymi
osobami a v tejto súvislosti poukazovala na rozhodnutie v ČR sp. zn. 22Cdo/1836/2003. Zmluva o
pôžičke podľa nej s vecou nesúvisela. V čase uzavretia kúpnej zmluvy už bol úpadca v úpadku, nemohol

vysporiadať dlh s odporcom predajom technológie, pretože takýmto postupom by prišlo k zvýhodňovaniu
veriteľa a takýto postup bol v rozpore so Zákonom o konkurznom vyrovnaní. Správkyňa sa domáhala
vydania linky do jej rúk, alebo aby jej bola zo strany odporcu vyplatená suma 29.000 eur odporcom pre
prípad,žeodporcaužlinkunevlastní.Právnyzástupcaodporcunavrhovalnávrhzamietnuť,keďžekúpna
zmluva nebola urobená medzi spriaznenými osobami a bola uzavretá viac ako rok pred vyhlásením

konkurzu. K prevodu linky došlo po neplnení si povinností úpadcu zo zmluvy o pôžičke medzi úpadcom
a odporcom, nebol preukázaný žiadny úmysel týmto konaním ukrátiť iných veriteľov. Požadovaná suma
vychádza z nedostatočných podkladov, teda len z vyjadrenia firmy, ktorá v minulosti linku vyrobila a s
reálnym stavom nebola oboznámená. Linka už pravdepodobne ani neexistuje, keď bola demontovaná a
odovzdaná do šrotu. Od 30. 12. 2011 do 06. 08. 2012 prebiehala reštrukturalizácia odporcu. Predmetná

žalovaná pohľadávka vznikla v roku 2009. Schválením reštrukturalizácie odporcu zanikol nárok na túto
pohľadávku voči odporcovi jej neuplatnením si v rámci reštrukturalizácie tak, že nie je vymáhateľná.
Správkyňa si do reštrukturalizácie pohľadávku na sumu 29.000 eur najprv prihlásila potom ju stiahla.

Navrhovateľka, pridržiavajúc sa písomne podaného návrhu na pojednávaní uviedla, že na základe
poverenia veriteľov je povinná podať tento návrh, a v prípade, že predmet už neexistuje, bude sa

domáhať peňažnej náhrady, avšak podľa jej informácií, na uvedenej linke odporca stále vyrába. Vydania
veci, resp. vyplatenia sumy sa domáha v zmysle § 58 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní. Potvrdila,
že v rámci reštrukturalizácie odporcu si uplatňovala pohľadávku 29.000 eur, následne však zistila, že
ide o nesprávny postup a podala tento návrh. Do majetku konkurznej podstaty bola predmetná linka
zapísaná až po povolení reštrukturalizácie odporcu. Konkurz na odporcu bol vyhlásený 03. 02. 2012,

nevie sa vyjadriť, kedy zapísala vec do majetku navrhovateľa, a kedy bola povolená reštrukturalizácia
odporcu. Čo sa týka finančnej hodnoty, malo by sa vychádzať zo sumy v r. 2009, kedy boli veritelia
ukrátení, pretože neboli ukrátení po začatí konkurzného konania, ale v čase, kedy k odporovateľnému
úkonu došlo, keď v tom čase už bol navrhovateľ v úpadku. Pohľadávka vznikla v zmysle § 57 ods. 7
ZKR v momente prihlásenia prvého veriteľa a je potom irelevantné, či je alebo nie je zapísaná v majetku

úpadcu, teda dokonca nemusí byť zapísaná, aby sa viedlo o nej konanie. O tom, že konateľka odporcu
je rozvedená, nemala informácie, keď spriaznené osoby sú uvádzané v § 9 ZKR. O zmluve o pôžičke
tiež nemala vedomosť, ale podľa jej názoru to nijako nesúvisí so zmluvou o predaji linky, keďže ide o
dva samostatné právne úkony. Mala za to, že konateľka a spoločníčka úpadcu je spriaznenou osobou
s odporcom, resp. so spoločníkom odporcu Q. Q.. Ide o bývalých manželov, ktorí majú syna X. Q.,

ktorý je spoločník a konateľ spoločnosti POLYNIT FIN s.r.o. Názvy spoločností odzrkadľujú prepojenie.
Spriaznená osoba sa špecifikuje v § 9, keď má za to, že pani O., predtým Q. je štatutárnym zástupcom
POLYNIT SK v zmysle § 9 ods. 1 písm. a/, pán Q. je spoluvlastníkom spoločnosti v zmysle písmena d/
ako aj e/, jedná sa o spoločnosť POLYNIT SK, pričom tieto osoby sú blízke v zmysle § 116 O.z. ako
osoby iné v pomere rodinnom alebo obdobnom, keď ujmu by navzájom pociťovali. Je teda medzi nimi

personálne a majetkové prepojenie, ktoré sa pokladá za obdobný pomer ako medzi blízkymi osobami,
poukazovala na rozhodnutie ČR sp. zn. 22Cdo/1836/2003. Zákon predpokladá, že dlžník je v úpadku,
pokým tento nepreukáže opak. Podľa správy z 20. 01. 2012 spisu 31K 48/2011 v roku 2008 bol úpadca
v zlej finančnej situácii, na základe čoho si zobral pôžičku od odporcu, ktorá mala byť vysporiadaná
predmetným predajom technológie. Keďže v tom čase už bol úpadca v úpadku, nemohol vysporiadať

dlh s odporcom predajom technológie, pretože takýmto postupom by prišlo k zvýhodňovaniu veriteľa a
takýto postup bol v rozpore so Zákonom o konkurznom vyrovnaní.Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa návrh zamietol. Poukázal na to, že
navrhovateľka odporovala právny úkon medzi úpadcom a navrhovateľom podľa § 58 zákona č. 7/2005
Z. z. Kúpnu zmluvu z 15. 01. 2009 by bolo prípadne možné považovať hypoteticky za odplatný právny

úkon dlžníka, na základe ktorého dlžník poskytol plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia
ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal. V tom čase bol úpadca v úpadku v zmysle
§ 3 zákona č. 7/2005 Z. z. Aj podľa súdu sa predmetný spor mal posudzovať podľa § 58 zákona č.
7/2005 Z. z., preto súd skúmal, či predmetnou kúpnou zmluvou prišlo k naplneniu citovaných zákonných
ustanovení.Jednouzpodmienokzákonajeodporovaťúkonu,ktorýbolurobenýpočasjednéhorokapred

začatím konkurzu, a v prípade, že by bol úkon urobený medzi spriaznenými osobami, tak počas troch
rokov pred začatím konkurzu. Odporca ani jeho spoločník, alebo konateľ nebol podľa súdu spriaznenou
osobou s dlžníkom - úpadcom či jeho spoločníkom, alebo konateľom v čase, keď bol predmetný úkon -
kúpna zmluva uzavretá v zmysle § 9 zákona č. 7/2005 Z. z. H.. Q. O. a Q. Q. neboli po právoplatnosti
rozvodu dňa 22. 01. 2007 už v tom čase manželia, nežili spolu, nemali medzi sebou žiadne preukázané
prepojenie, ani že by ujmu, ktorú utrpel jeden z nich, druhý dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Nejde

o osoby blízke, alebo v obdobnom pomere podľa § 116 O. z. V tom čase boli názvy úpadcu, odporcu a
spoločnosti syna menovaných rozdielne. Názvy spoločností tak neodzrkadľovali prepojenie. Na týchto
skutočnostiach nič nemení ani to, že v súčasnosti je Ing. Q. O. konateľkou odporcu, keď aj dôvod
prečo tomu tak je, logicky zdôvodnila snahou o nápravu, ktorú odporcovi spôsobila. Kúpna zmluva
bola uzavretá 15. 01. 2009, konkurz začal 18. 11. 2011. Od sporného úkonu tak uplynul viac ako

rok, na základe čoho nie je splnená zákonná lehota pre odporovanie predmetného úkonu, na základe
čoho súd návrh zamietol. Dodal, že podľa zistení súdu ani nebol úmysel úpadcu predmetnou kúpnou
zmluvou ukrátiť veriteľov. Kúpna zmluva vyplývala z predchádzajúcej zmluvy o pôžičke a túto finančne
vyporiadala. Linka za cenu 1.000 eur kompenzovala poskytnutú pôžičku v sume 248.954,39 eura, čo
možno podľa dokladov navrhovateľky považovať za primerané protiplnenie. Nebola v rámci konania

preukázaná skutočná hodnota linky v roku 2009. Odporca prešiel reštrukturalizáciou, súd by sa pri
prípadnom splnení zákonnej lehoty musel s touto skutočnosťou vyporiadať podľa § 120 a § 155 zákona o
konkurze a reštrukturalizácii. Tieto skutočnosti však súd uvádzal len nad rámec právneho zdôvodnenia,
ktoré oprel o citované ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 až 3, § 9 ods. 1 až 3, § 57
ods. 1, 2, 4, § 58 ods. 1 až 3, § 60 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, § 63 ods. 1, 3, § 120 ods. 1 a § 155 ods. 2

zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“).

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi nepriznal
právo na náhradu trov konania, keďže tieto sú v zmysle § 100 zákona č. 7/2005 Z. z. vylúčené z
uspokojenia v konkurze.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie, právne poukazujúc na

ustanovenia § 58 ods. 1 až 3, § 60 ods. 1, 2 ZKR. Podľa jej názoru súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo osobou spriaznenou s úpadcom je v
zmysle § 9 ods. 1 H.. Q., predtým Q., Z. R. XXX, pretože je spoločníkom úpadcu a od 26. 09. 2002
do 30. 06. 2010 bola konateľom úpadcu. Q. Q., Z. R. XX, spoločník spoločnosti POLYNIT SK spol. s
r.o., a od 25. 05. 2009 do 16. 09. 2010 konateľ spoločnosti POLYNIT SK spol. s r.o., je bývalý manžel

H.. Q. O., je preto jej blízkou osobou, a teda spriaznenou osobou úpadcu v zmysle § 9 ods. 1 ZKR.
Keďže Q. Q. má kvalifikovanú účasť v spoločnosti POLYNIT SK spol. s r.o., spoločnosť POLYNIT SK
spol. s r.o. je spriaznenou osobou s úpadcom, a preto sa úpadok úpadcu v čase urobenia právneho
úkonu predpokladá. V čase, keď boli obe spoločnosti založené, boli Ing. Q. O. (v tom čase Q.) a Q.
Q. manželia a každý z nich bol zakladajúcim spoločníkom týchto spoločností. V čase urobenia úkonu

dňa 15. januára 2009 už síce neboli manželmi, avšak následne sa H.. Q. O. stala jediným konateľom
spoločnosti POLYNIT SK spol. s r.o. svojho bývalého manžela Q. Q., ktorý je jej jediným spoločníkom.
Podľa názoru navrhovateľa sú z týchto dôvodov H.. Q. O. a Q. Q. blízkymi osobami, preto spoločnosti
Polynit s.r.o. a POLYNIT SK spol. s r.o. sú spriaznené osoby podľa § 9 ods. 1 ZKR, a teda lehota
na odporovanie úkonu bola zo strany navrhovateľa dodržaná, tak ako to navrhovateľ preukazoval na

pojednávaní.

V dôsledku skutočnosti, že zmluva o predaji technologickej linky na výrobu EPS je podľa názoru
navrhovateľa právnym úkonom bez primeraného protiplnenia v zmysle § 58 ods. 1 ZKR a zároveň
ukracujúcim právnym úkonom v zmysle § 60 ods. 1 ZKR, navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd zrušil
rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 25C/90/2012-80 zo dňa 29. 01. 2013 a zmenil ho tak, že žalobe

v celom rozsahu vyhovie.Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym
posúdením a skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel súd po vykonanom dokazovaní. Poukázal na to,
že zo strany navrhovateľky neboli v odvolaní predložené žiadne skutočnosti ani argumenty, ktoré by

relevantným spôsobom dokazovali, že osoby H.. Q. O. a Q. Q. boli spriaznenými osobami v zmysle ZKR,
resp. blízkymi osobami v zmysle § 116 OZ v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola predmetom odporovania.
Navrhovateľka svojou argumentáciou zakladá prezumpciu, že osoby, ktoré raz splnia definíciu § 116
OZ, ostávajú blízkymi osobami navždy. Táto argumentácia je osobitne v prípade manželov nesprávna;
rozvodom manželstva prestávajú títo spĺňať definíciu § 116 OZ, prvá časť vety pred bodkočiarkou. V

danom prípade neboli preukázané ani žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že uvedené
osoby sú osobami blízkymi. Na tejto skutočnosti a nemožnosti aplikácie § 116 OZ nezmení nič ani
poukazovanie na prípadné minulé a budúce majetkové a rodinné prepojenia. Jediný rozhodujúci je stav
v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola predmetom odporovania. Zo strany navrhovateľky neboli predložené
ani žiadne dôkazy, že by danou zmluvou došlo k ukráteniu veriteľov. Naopak, dôkazy predložené zo
stranyodporcupotvrdzujú,žekukráteniuveriteľovnedošloastanovenákúpnacenalinkybolavkontexte

ďalších zmluvných vzťahov, osobitne pôžičky poskytnutej spoločnosti POLYNIT SK spol. s r.o. Dôkaz
predložený zo strany navrhovateľky, ktorý mal preukázať cenu linky, bol absolútne nedôveryhodný
a vyjadrenie spoločnosti CHEMAT s.r.o. nemožno akceptovať ako záväzné, lebo táto spoločnosť
nemala žiadne relevantné vedomosti o vzájomných záväzkovo-právnych vzťahoch (pohľadávkach)
týchto spoločností, čo bol relevantný faktor pri stanovení kúpnej ceny. Odporca navrhol, aby odvolací

súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie bez nariadeného odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 214 ods. 2 OSP a § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné,
preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Vecnou správnosťou sa rozumie
správnosť skutkových dôvodov aj správnosť právneho posúdenia súdu. Práve z uvedenej situácie

vychádza koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu uvedená v ust. § 219 ods. 2 OSP,
ktorý ak v konkrétnej veci dospeje k záveru, že súd prvého stupňa nielen vecne správne rozhodol,
ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym
posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie (s náležitosťami), podľa § 157 ods. 2, ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň

môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto
oprávnenia získava takmer charakter povinnosti v prípade, že účastník v odvolaní, ktorého (aj) dôvodmi
je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne
posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú až reakciou
na závery prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú novú argumentačnú bázu. V tomto smere je

potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na
spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale
len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd plne stotožňuje s napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu
ako aj s jeho odôvodnením, z ktorého je zrejmé, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzaldo úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, listinných dôkazov,
že žiadne skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania
najavo neopomenul, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a vec je i správne právne posúdená

a odôvodnenie rozsudku je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP. Navrhovateľka v odvolaní
neuvádzala žiadne nové skutočnosti, než aké uvádzala v priebehu prvostupňového konania.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným
zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má
zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutia súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne

správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutia a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ - ústavné kritériá
vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I.ÚS 327/2010).

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre veci podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenierozhodnutiavšeobecnéhosúdu(prvostupňového,aleajodvolacieho),ktoréstručneajasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3. júla 2003).

_______________________________________________________________________________________________
Odporovateľnosť, ako inštitút konkurzného práva, zakladá nárok žalobcu domáhať sa určenia
neúčinnosti právneho úkonu, ktorým úpadca (predtým dlžník) ukrátil svoj majetok patriaci do konkurznej
podstaty. Ide o vyhlásenie neúčinnosti tohto úkonu vo vzťahu k podstate, nie však o vyslovenie jeho
neplatnosti (5 Obo 23/2009 z 30. 11. 2009). Súd prvého stupňa a aj odvolací súd pri rozhodovaní

vychádzali z rovnakého skutkového zistenia, ktorý v podstate nebol sporný ani medzi účastníkmi.
Odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu za vecne správne, pretože súd
vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu a dospel aj k správnemu záveru o nedôvodnosti
odporovacej žaloby. Podľa žaloby sa navrhovateľ dovoláva odporovateľnosti sporného úkonu z dôvodov
uvedených v § 58 ods. 1 až 3 (právne úkony bez primeraného protiplnenia ), a § 60 (ukracujúci úkon)

zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizácii(ďalejlen„ZKR“).Okremznakovtvoriacichskutkovú
podstatu odporovateľnosti právneho úkonu bez primeraného protiplnenia uvedených v § 58 ods. 1
zákona je ďalšou podmienkou pre ich odporovanie skutočnosť, že úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo
bol urobený počas úpadku dlžníka (ods. 2). Predmetom odporovania môžu byť len úkony, ktoré boli
urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania (ods. 3). Obmedzovacie podmienky

odporovania uvedené v ods. 2 a 3 sú zmiernené v prípade, že odporovaný úkon bol urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom. V takom prípade platí vyvrátiteľná domnienka, že v čase urobenia úkonu
boldlžníkvúpadku.Rozšírenéjevuvedenomprípadeajčasovéobdobievktoromurobenéúkonymožno
odporovať (3 roky). Navrhovateľka tvrdí, že úpadca predajom technologickej linky, ktorej hodnota bola
v čase uzatvorenia zmluvy vo výške 30.000 eur, získal len 1.000 eur, teda poskytol plnenie, ktorého

obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal a že v osobe
odporcu ide (išlo u jeho právneho predchodcu) o osobu spriaznenú s úpadcom. Konkurzné konanie bolo
začaté dňa 18. 11. 2011 uznesením súdu. Od urobenia úkonu (15. 01. 2009) uplynula lehota dlhšia ako
jeden rok. Keďže koniec lehoty do ktorej musí spadať urobenie odporovateľného úkonu nie je viazaný na
podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu ale na začatie konkurzného konania (§ 14 zákona), ide v danom

prípade o prekročenie lehoty a bola tým naplnená jedna z obmedzujúcich podmienok, ktorá vylučuje
úspešné odporovanie predmetnému úkonu podľa § 58 zákona. Medzi konateľkou predávajúceho:
Polynit, s.r.o. so sídlom v Nitre, Ždiarska 16, IČO: 35 549 479, Q. Q., ktorá za neho uzavrela zmluvu
(toho času úpadcom) a konateľom kupujúceho: TATRAS spol. s r.o. so sídlom Topoľčany, IČO: 31
428 746, Q. Q., ktorý zastupoval kupujúceho (teda právnym zástupcom odporcu od 26. 05. 2009), v

čase uzavretia zmluvy nešlo o spriaznené osoby v zmysle § 116 OZ, keďže títo konatelia boli súdom
právoplatne rozvedení 22. 01. 2007, nežili vtedy spolu a každý z nich mal svoju domácnosť. Opak sa
v konaní nepreukázal. Predovšetkým však platí, že od urobenia tohto úkonu do začatia konkurzného
konania uplynula doba viac než jedného roka (§ 59 ods. 4 ZKR). Vychádzajúc z uvedených dôvodovodvolací súd dospel k záveru, že podmienky, ktoré by zakladali dôvod pre určenie neúčinnosti sporného
úkonu úpadcu nie sú dané a žaloba nie je dôvodná.

Záverom odvolací súd poznamenáva, že v občianskoprávnych vzťahoch má niekedy význam, či ich

účastníci sú blízke osoby (prípadne príbuzné) alebo nie. Občiansky zákonník preto v § 116 vymedzuje
pojem blízkych osôb (resp. príbuzných) a v § 117 ustanovuje, ako sa zisťuje stupeň príbuzenstva.
Ustanovenie § 116 OZ rozlišuje osoby, ktoré sú navzájom blízke (príbuzní v priamom rade, súrodenci
a manžel), a osoby, ktoré sa za určitých podmienok považujú za blízke (t. j. iné osoby). Touto rozličnou
terminológiou sa má vyjadriť to, že niektoré osoby sú blízkymi osobami ipso facto, t. j. už v dôsledku

príbuzenstva, resp. manželstva, iné až vtedy, ak budú splnené ďalšie podmienky. Blízkymi osobami sú:
a) príbuzní, b) manželia, c) iné osoby, ak sú splnené ďalšie podmienky uvedené v ustanovení §
116 OZ. Príbuznými osobami podľa § 116 OZ sú predovšetkým príbuzní v priamom rade (osoby, ktoré
pochádzajú jedna od druhej - rodičia a deti, prarodičia a vnuci) bez obmedzenia a z príbuzných v
pobočnom rade len súrodenci. Do tejto skupiny osôb patria tak isto osvojitelia a osvojenci, ktorí sú
vždy osobami blízkymi bez ohľadu na to, aké sú medzi nimi skutočné vzťahy. Tieto osoby sú blízkymi

osobami už z dôvodu príbuzenstva a nie je potrebná ďalšia podmienka; nie je ani potrebné skúmať, či
ujmu, ktorú utrpel jeden z príbuzných, pociťoval druhý príbuzný (v priamom rade alebo súrodenec) ako
vlastnú ujmu (pozri záver § 116 OZ). Príbuzenstvom sa rozumie vzťah predkov a potomkov a vzťah osôb
pochádzajúcich od spoločného predka. Určenie stupňa príbuzenstva ustanovuje § 117 OZ. Blízkymi
osobami sú ďalej - a to aj tu ipso facto, t. j. nezávisle od akejkoľvek ďalšej podmienky - manželia po

dobu trvania manželstva, bez zreteľa na to, či žijú spoločne alebo nie. Iné osoby sú blízkymi osobami
za dvoch podmienok, a to, že: aa) sú navzájom v pomere rodinnom alebo obdobnom a bb) ak by ujmu,
ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Či jedna osoba bude pociťovať
ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu a či to pociťuje dôvodne, prislúcha uvážiť a rozhodnúť
súdu. Pri posudzovaní súd nebude vychádzať z duševných stavov určitej osoby, ale predovšetkým z

hľadiska objektívneho a spoločenského. Posúdi teda, či z hľadiska spoločenskej morálky - prihliadajúc
na všetky dôležité okolnosti prípadu - môže určitá osoba dôvodne pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe
ako vlastnú ujmu. Z toho istého hľadiska sa posúdi - ak to bude v danom prípade rozhodujúce - aj pojem
ujmy. Do tretej skupiny osôb patria vzdialenejší príbuzní, druh a družka, a opatrovník. Blízkou osobou je
spravidla fyzická osoba. V súdnej praxi badať snahu rozšíriť pojem blízkej osoby, a to pomocou analógie

(§ 853 OZ) i na právnické osoby. Tak je tomu najmä pri aplikácii pojmu „blízka osoba“ vo vzťahu k
odporovateľnému právnemu úkonu a vo vzťahu k prevodu spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu.
Aj v tomto prípade musí vzťah konajúceho subjektu a „blízkej osoby“ vykazovať určité vlastnosti. Tak
je tomu najmä v prípade, ak je fyzická osoba spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej
osoby alebo má k nej iný obdobný vzťah a súčasne sa jej pomery právnickej osoby podstatným

spôsobom dotýkajú. Z analogického použitia ustanovenia § 116 OZ možno vyvodiť, že za osobu
blízku právnickej osobe možno tiež považovať fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom alebo
zamestnancom právnickej osoby alebo ktorá má k právnickej osobe obdobný vzťah a súčasne, keby
dôvodne pociťovala ujmu, ktorú by utrpela právnická osoba ako vlastnú ujmu. O takýto vzťah ide najmä
v prípade vzťahu fyzickej osoby k spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je táto fyzická osoba

jediným spoločníkom a zároveň aj konateľom (pozri § 105a a § 132 OBZ). Z uvedeného vyplýva, že
vzťah blízkych osôb sa zakladá jednak na príbuzenstve a na manželstve alebo ak ide o soby v pomere
rodinnom alebo obdobnom, za predpokladu, že ich vzťahy vykazujú takú kvalitu, že by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Bývalí manželia, teda tí, ktorých
manželstvo zaniklo rozvodom, môžu byť osobami blízkymi, len ak sú osobami v pomere obdobnom

rodinnému pomeru a ak by ujmu, ktorú utrpel jeden z nich, druhý dôvodne pociťoval ako ujmu vlastnú. V
prejednávanej veci však o takýto prípad nešlo, a preto súd prvého stupňa správne návrh navrhovateľa o
určenie odporovateľnosti právnemu úkonu, ktorý mal byť bez primeraného protiplnenia ako nedôvodný
zamietol, keďže právny úkon nebol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania,
ale počas doby vyše jedného roka.

Odporca mal v odvolacom konaní úspech, má preto podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 OSP právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení k odvolaniu náhradu trov konania síce
uplatnil, nevyčíslil však ich výšku. Nevyčíslil ich ani v lehote stanovenej v § 151 ods. 1 OSP (tri pracovné
dni od vyhlásenia rozsudku). Keďže okrem trov právneho zastúpenia mu v odvolacom konaní iné trovy
nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov podľa 152 ods. 2 OSP nepriznal.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.