Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810203252
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5810203252.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa:
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, Bratislava, ul. Štefanovičova 4, IČO: 00 585
441, proti odporcovi: S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX , právne zastúpený JUDr. Jánom Vajdom,
advokátom so sídlom W.. R.. XXX, v konaní o zaplatenie 1.355,54 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 8C/167/2010-273 zo dňa 27. februára 2013,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.355,54
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 15.08.2009 do zaplatenia a nahradiť
navrhovateľovi trovy konania vo výške 81,- Eur titulom zaplateného súdneho poplatku. Vychádzal z toho,
že v prejednávanej veci bol vydaný medzitýmny rozsudok č. k. 8C/167/2010-123 zo dňa 06.03.2011,
ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10Co/195/2011-140 zo dňa 01.12.2011,
ktorým bola určená dôvodnosť základu nároku navrhovateľa. Nesporne bolo preukázané, že došlo dňa
30.11.2008 k dopravnej nehode, ktorá bola spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku vedeného
odporcom. Navrhovateľ ako poisťovateľ, následne dôvodne vyplatil poškodenému poistné plnenie

za poškodené motorové vozidlo, a to na základe zmluvného poistenia zodpovednosti prevádzateľa
motorového vozidla za škodu. Keďže odporca (poistený) v čase dopravnej nehody viedol motorové
vozidlo pod vplyvom alkoholu, navrhovateľ ako poisťovateľ mal voči nemu nárok na náhradu plnenia
(vyplateného poškodenému) podľa § 12 ods. 2 písm. a) Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Predmetom ďalšieho konania a rozhodnutia prvostupňového súdu napadnutým rozsudkom bolo
určenie výšky nároku navrhovateľa na náhradu vyplateného poistného plnenia. Navrhovateľ vyplatil

poškodenému sumu 2.711,08 Eur. Pri určení jej výšky vychádzal z výpočtu všeobecnej hodnoty
poškodeného motorového vozidla, spracovaného podľa Vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku počítačovým programom Abakus. Od takto zistenej sumy 3.972,45 Eur
odpočítal hodnotu použiteľných zvyškov v sume 1.261,37 Eur. Rozsah poškodenia motorového vozidla
namietal odporca a tvrdil, že škoda mohla vzniknúť maximálne v hodnote 10.000,- Sk. Na základe
vykonaného dokazovania však okresný súd nemal preukázané, že poškodené motorové vozidlo trpelo
poškodeniami už pred dopravnou nehodou, prípadne, že sa pred ňou vyskytli iné poistné udalosti, ktoré

by spôsobili takéto poškodenie. To, že motorové vozidlo bolo v čase nehody v riadnom technickomstave a bez poškodení, vyplývalo nielen z výpovede svedka S. N., ale aj I. Q., ktorý vozidlo používal
ako firemné. Okresný súd uviedol, že nemal dôvod neveriť pravdivosti výpovedí týchto svedkov, keďže
hodnovernosť ich tvrdení nebola vyvrátená žiadnym z iných vykonaných dôkazov. Navyše z fotografií

založených v likvidačnom ako aj súdnom spise bolo zrejmé, že poškodenia motorového vozidla pri
dopravnej nehode boli takého rozsahu, že ani po výmene predného ľavého kolesa, by nebolo možné
na ňom odísť z miesta dopravnej nehody, ako to naznačoval odporca. Rozsah poškodení motorového
vozidla v dôsledku dopravnej nehody v podstate obdobne popisovali svedkovia Q., N. a S.. Aj keď ich
vyjadrenia neboli úplne totožné, čo možno vysvetliť dlhším časovým odstupom od obdobia kedy sa s

poškodeniami motorového vozidla mohli oboznámiť, v zásade všetci rovnako uviedli poškodenia prednej
a ľavej časti vozidla, každý svojim spôsobom pomenovaním poškodení jednotlivých súčiastok vozidla.
Ich výpovede neboli v zásadnom rozpore ani s písomnými hláseniami danej udalosti poisťovniam, či
už zo strany odporcu, alebo zo strany poškodeného F. S., ani so zápisom z ohliadky spoločnosťou
Slovexperta zo dňa 04.12.2008. Na základe vykonaných dôkazov okresný súd uzavrel, že rozsah
poškodení motorového vozidla v dôsledku dopravnej nehody zodpovedá poškodeniam uvedeným v

zápise o ohliadke spoločnosťou Slovexperta zo dňa 04.12.2008 vypracovanom svedkom C., pretože
žiaden dôkaz v konaní nepreukázal tvrdenia odporcu, že boli do súpisu týchto poškodení zahrnuté aj
závady, ktoré nevznikli pri dopravnej nehode, ale pred ňou. Z tejto dokumentácie následne vychádzal
aj znalec ustanovený súdom v prejednávanej veci Ing. Miroslav Benko. Ten v znaleckom posudku určil
všeobecnú hodnotu poškodeného motorového vozidla ku dňu dopravnej nehody sumou 3.941,- Eur a

hodnotu použiteľných zvyškov sumou 1.344,- Eur. Na základe tohto znaleckého posudku, inzercie a
výpočtu navrhovateľa v likvidačnom spise, súd ustálil hodnotu poškodeného motorového vozidla v čase
dopravnej nehody na úrovni približne do 4.000,- Eur. Pri určení výšky plnenia vychádzal z ust. § 136
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý dáva súdu možnosť určiť výšku nároku úvahou, v prípade ak
nemožno presnú výšku nároku zistiť, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Konštatoval,

že aktuálne už nie je objektívne detailne zistiteľné v akom stave bolo motorové vozidlo v čase dopravnej
nehody tak, aby bolo možné určiť jeho vtedajšiu hodnotu s presnosťou na 1,- euro. Z vykonaného
dokazovania však považoval za zrejmé, že nemalo predtým poškodenia a opravy, z čoho možno i
vyvodiť, že jeho stav bol primeraný dobrý jeho používania. Porovnateľné motorové vozidlá sa podľa
inzercie založenej v likvidačnom spise predávali v čase blízkom vzniku dopravnej nehody v priemere za

čiastku 4.000,- Eur, čomu zodpovedal aj záver znalca, ktorý určil hodnotu motorového vozidla čiastkou
3.941,- Eur. Túto určil celkom jednoznačne preskúmateľným spôsobom a nebolo ho potrebné následne
k tejto skutočnosti vypočúvať, tak ako to žiadal odporca. Zo znaleckého posudku bolo zrejmé, že
znalec postupoval presne ako mu to ustanovovala príloha č. 6 Vyhlášky č. 492/2004 Z. z. upravujúca
postup stanovenia hodnoty cestných vozidiel s tým, že pokiaľ nemohol vykonať ohliadku vozidla pred

nehodou a bolo potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu ku dňu dopravnej nehody, vychádzal pri popise
technického stavu skupín vozidla v bode 2.1.3 znaleckého posudku z technického stavu jednotlivých
skupín tak, že táto je úmerná dobe prevádzky a počtu najazdených kilometrov. Preto, ak hodnota
motorového vozidla pred poškodením dosahovala cca sumu 4.000,- Eur a následne po dopravnej
nehode sa táto hodnota znížila na 1.370,- Eur je zrejmé, že majetok poškodeného sa v dôsledku

dopravnej nehody znížil približne o 2.600,- Eur. Ak teda navrhovateľ požadoval od odporcu zaplatenie
iba časti tejto sumy v rozsahu zodpovedajúcej žalovanej čiastky 1.355,54 Eur, považoval ju okresný
súd za dôvodnú. V tomto štádiu konania sa okresný súd znova nezaoberal alkoholom u odporcu v čase
dopravnej nehody, nakoľko táto otázka bola záväzným spôsobom vyriešená už v priestupkovom konaní,
a konštatovaná a rozobratá v medzitýmnom rozsudku. Námietku premlčania vznesenú odporcom

považoval za nedôvodnú. Vychádzal z toho, že právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia, alebo
jeho časti podľa § 12 ods. 1, alebo 2 zákona č. 381/2001 Z. z. sa premlčí uplynutím 3 rokov odo dňa
vyplatenia poistného plnenia. To bolo vyplatené poškodenému presne v nezistený deň januára 2009 a
žalobný návrh bol doručený súdu dňa 13.07.2010, teda pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby. Čo
sa týkalo námietky, že poisťovňa nezohľadnila uplatnenie nároku poškodením až po uplynutí 15-dňovej

lehoty, z § 10 ods. 1 písm. a) cit. zákona vyplýva, že povinný písomne oznámiť poisťovateľovi škodovú
udalosť je poistený a nie poškodený, teda ten kto má uzavreté povinné zmluvné poistenie. Prvostupňový
súd nepovažoval za potrebné vypočuť štatutárneho zástupcu navrhovateľa, keďže nebolo zrejmé k
akým právne významným skutočnostiam by mal byť vypočutý a nepredpokladal, že štatutárny zástupca
poisťovne by mal sprostredkované informácie o predmete konania od pracovníkov podieľajúcich sa na

likvidácii predmetnej poistnej udalosti.

O nároku navrhovateľa na úroky z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 a 563 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Odporca nevyplatil navrhovateľovi náhradupoistného plnenia v lehote, ktorú mu určil v písomnej výzve zo dňa 24.07.2009, ktorú prevzala manželka
odporcu dňa 30.07.2009. Po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia výzvy, teda od 15.08.2009 sa dostal
odporca do omeškania so zaplatením žalovanej sumy, a v tomto období výška úroku z omeškania

predstavovala 9 % ročne.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu
trov konania za súdny poplatok vo výške 81,- Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorým sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že okresný
súd nedodržal zákonnú lehotu na vyhotovenie a odoslanie rozsudku, ktorá v zmysle § 158 ods. 5

Občianskeho súdneho poriadku je 30 dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia. Ďalej si okresný súd nesplnil
zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď na jednotlivých
pojednávaniach podľa výsledkov vykonaného dokazovania neuviedol, ktoré právne významné skutkové
tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, a ktoré právne významne skutkové tvrdenia zostali
sporné. Tým mu nedal možnosť upraviť ďalší procesný postup v tomto konaní a takýto postup prispel

k nepredvídateľnosti rozhodnutia súdu. Odporca opakovane zdôrazňoval, že v čase dopravnej nehody
neviedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholických nápojov a výsledky prvej dychovej skúšky,
ktorábolaunehovykonanásúpretonesprávne.Ďalejpoukázalnato,žesúdvovecirozhodolpredčasne
bez dostatočného zistenia skutkového stavu veci, pretože nevykonal všetky dôkazy potrebné na jeho
zistenie. Opomenul výsluch znalca X.. K. D., resp. nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania iným

znalcom na zistenie všeobecnej hodnoty poškodeného osobného motorového vozidla a všeobecnej
hodnoty použiteľných zvyškov tohto vozidla. Nevyžiadal si elektronickú podobu likvidačného spisu
navrhovateľa k poistnej udalosti, v ktorom sa nachádzajú ďalšie fotografie poškodeného osobného
motorového vozidla. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa týmito návrhmi na vykonanie dokazovania
dostatočne nezaoberal.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.), napadnutý
rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2
Občianskeho súdneho poriadku.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa.

Nedodržanie zákonnej lehoty na vyhotovenie a odoslanie rozsudku do 30 dní od dňa jeho vyhlásenia

(§ 158 ods. 4 O.s.p.) nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, rovnako nie je takou
vadou konania, ktorou by bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom. V konečnom dôsledku
bol rozsudok okresného súdu účastníkom doručený, títo sa s obsahom napadnutého rozhodnutia riadne
oboznámili a mohli voči nemu v zákonom stanovenej lehote podať odvolanie.

Rovnako nepovažoval odvolací súd za dôvodnú námietku odporcu, že zo strany okresného súdu nebolo

účastníkom oznámené, ktoré právne významné skutkové tvrdenia je možné považovať za zhodné, a
ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné v zmysle § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku. Ako vyplynulo z priebehu konania pred prvostupňovým súdom, predmetom rozhodovania
po právoplatnom rozhodnutí o existencii základu nároku navrhovateľa bolo určenie výšky nároku
uplatneného navrhovateľom. Bolo zrejmé, že táto výška bola medzi účastníkmi sporná. Nebolo

potrebné osobitne túto skutočnosť zo strany okresného súdu konštatovať. Z priebehu pojednávaní je
nepochybné, že odporca nesúhlasil s výškou škody, tak ako bola preukazovaná dôkazmi produkovanými
navrhovateľom. Teda ani v tomto prípade zo strany okresného súdu nedošlo k takému konaniu, ktorýmby bolo zasiahnuté do procesných práv účastníkov konania a bola by im tak odňatá možnosť konať pred
súdom.

Pokiaľ sa týka námietok odporcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu, tieto jeho námietky rovnako

krajský súd nepovažoval za dôvodné. Okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a dôkazy hodnotil
v zmysle zásad hodnotenia dôkazov vyplývajúcich z ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku a jeho
skutkové závery zodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením odporcu,
že okresný súd dostatočne neodôvodnil svoj procesný postup o nevykonaní všetkých nimi navrhnutých
dôkazov. Naopak, okresný súd vyčerpávajúcim spôsobom opísal, z akých dôvodov navrhnuté dôkazy

odporcu nevykonal.

Na základe týchto skutočností krajský súd preto nepovažoval odvolanie odporcu za dôvodné a rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Navrhovateľ bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, jeho trovy si však neuplatnil, preto mu
krajský súd ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.