Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/417/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106230939
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1106230939.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: F. U., W. Š. XX, A.,
zastúpeného Mgr. Jánom Polákom, advokátom so sídlom Miletičova 64, Bratislava, proti odporcovi:
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o
mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. mája 2012, č.k. 10C/73/2006-214, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 953,89 Eur na
účet právneho zástupcu navrhovateľa, Mgr. Jána Poláka, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
51.274,65 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v časti o zaplatenie 2.549,29 Eur konanie
zastavil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania v sume 150,- Eur za zaplatený preddavok na znalecké dokazovanie a trovy
právneho zastúpenia v sume 7.629,26 Eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, ako aj povinnosť
nahradiť trovy štátu v sume 443,91 Eur a zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 3.076,44 Eur, na účet
súdu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal z návrhu navrhovateľa, domáhajúceho sa zaplatenia sumy 22.983,46 Eur (692.400,- Sk)

titulom zvýšenia náhrady za bolesť, ktorá predstavuje sedemnásobok zo sumy bolestného vo výške
3.624,78 Eur (109 200,- Sk), ustáleného lekárom MUDr. Alexandrom F. v písomnom posudku (1 820
bodov x 60 ,-Sk = 109 200 ,-Sk x 7 =764 400,- Sk - 72

- 2 -

000,- Sk, ktoré už odporca uhradil). Navrhovateľ dňa 29. 07. 2003 ako spolujazdec utrpel úraz po
dopravnej nehode, ktorú zavinil M. P. tak, že narazil do odbočujúceho motorového vozidla. M. P. bol
v čase vzniku dopravnej nehody poistený odporcom pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Pri úraze navrhovateľ utrpel nasledovné zranenia: epidurálny

hematóm frontálne v pravo, pohmoždenie čelovej a spánkovej krajiny v pravo, zlomeninu spodiny
lebečnej, fraktúru kalvy frontobazálne v pravo, zlomeninu squamae ossis temporalis vpravo, zlomeninu
proc. alveolaris maxillae vpravo, zlomeninu jarmovej kosti, jarmového oblúka vpravo, tržnú ranu horného
viečka, pohmoždenie očnej gule vpravo, zlomeninu orbity vpravo, zakrvácanie v m. rectus, pohmoždenien. opticus vpravo, roztrhnutie bubienka vpravo, odber štepu, pohmoždenie čelového a spánkového
laloka vpravo, pohmoždenie n. orbitalis vpravo, osteotómiu, a podstúpil operáciu fraktúry okraja očnice
vpravo spojenú s rekonštrukciu a implantáciou. Liečenie týchto mimoriadne bolestivých zranení si

vyžiadalo intenzívnu lekársku pomoc s potrebou opakovaných operačných zákrokov. Navrhovateľ tiež
poukázal na obsah znaleckého posudku, ktorý vypracoval ošetrujúci lekár, a podľa ktorého bolo
bolestné ohodnotené na 1 820 bodov v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb. Finančný ekvivalent bodového
ohodnotenia za bolesť predstavuje pri hodnote jedného bodu 1,99 Eur (60,- Sk) celkovú sumu 3.624,78
Eur (109 200,- Sk). Odporca navrhovateľovi vyplatil sumu 2.388,27 Eur (72 000,-Sk) s poukazom na

ustanovenie § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktorú navrhovateľ vzhľadom na utrpenú bolesť označil
za neprimeranú.

V konaní ustanoveným znalcom, MUDr. Gustávom Š., bola ustálená výška bolestného na 1590
bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 1315 bodov a navrhovateľ požiadal o pripustenie
zmeny žalobného petitu, v zmysle ktorej sa voči navrhovateľovi domáhal zaplatenia sumy 53.823,- Eur,
pozostávajúcej zo sedemnásobného zvýšenia náhrady za bolesť v sume 19.776,93 Eur (1590 x 60,-

Sk = 95 400,- Sk x7 =692 400,- Sk -72 000,-Sk = 595 800,- Sk), trinásťnásobného zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 34.047,- Eur (1325 bodov x 60,- Sk =78 900,- Sk x 13 = 1 025
700,- Sk).

Odporca namietal zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolesti ustáleného MUDr. Alexandrom
F. o polovicu pre operačný výkon. Namietol položku 11p.a. - počet bodov 30 a položku 111 e p.a. počet

bodov 22, 5. Z bodového ohodnotenia bolesti vyplýva, že tieto položky sú v hodnotení zohľadnené s
použitím § 3 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., t.j. vykonanú operáciu fraktúry okraja očnice vpravo s
rekonštrukciou dna a implantáciou titanovej sieťky zo dňa 28.01.2004 lekár hodnotil ako porovnateľné
s bolesťou pri zlomenine okraja očnice podľa položky 11 prílohy k vyhláške, teda takým počtom bodov,
ktoré majú práve bolesť spojenú s týmto operačným zákrokom kompenzovať. Odporca považoval za v

rozpore s vyhláškou zvýšenie tejto položky na polovicu z dôvodu operačného výkonu, keď tento bol už
pri určení základného počtu bodov za bolesť zohľadnený. Odporca rovnako namietal zvýšenie bodov
o polovicu pre operačný výkon položky číslo 111e p.a. Touto položkou lekár hodnotil operačný odber
štepu. Vytrpené bolesti pri tomto zákroku určil ako porovnateľné so zlomeninou lopatky bedrovej kosti
bez posunutia úlomkov. Teda je tiež v základnom bodovom hodnotení vymedzená zodpovedajúcim

počtom bodov vytrpená bolesť pri odbere štepu, ktorý je uskutočňovaný operačným výkonom. Odporca
mal za to, že ďalšie zvýšenie bodov z dôvodu operačného výkonu už nie je možné, nakoľko tento bol
zohľadnený už pri určovaní základného počtu

- 3 -

bodov. V ďalšom uviedol, že navrhovateľovi za vytrpené bolesti vyplatil sumu v maximálnej výške, a

to 2.389,96 Eur (72.000,- Sk). Žiadal, aby súd navrhovateľovi pri zohľadnení jeho námietok priznal
sumu 1.130,25 Eur (34.050,- Sk). Vo zvyšku žiadal uplatnený nárok zamietnuť, nakoľko navrhovateľ
podľa neho žiadnym spôsobom nepreukázal, že vytrpené bolesti sú prípadom hodným osobitného
zreteľa, a že vyplatenie peňažnej sumy vyrátanej zo základného počtu bodov za vytrpené bolesti
nie sú dostatočnou satisfakciou. Odporca tiež namietal rozdiel medzi ustálením výšky bolestného

v znaleckom posudku, MUDr. Branislava T. a výškou bolestného ustáleného v znaleckom posudku,
MUDr. Alexandrom F.. Namietal aj zvýšenie spoločenského uplatnenia MUDr. Branislavom T., ktorý vo
svojom písomnom posudku neuviedol, v čom spočíva sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa.
Odporca súčasne konštatoval, že navrhovateľovi poskytol plnenie z titulu odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia v celkovej výške 2.549,29 Eur (76.800,- Sk) za 640 bodov. Odmietol však

navrhovateľovi poskytnúť plnenie pri položke 253 ohodnotenej na 800 bodov za vážne duševné poruchy
vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že sa lieči u psychiatra,
resp. psychológa. Počas konania, keď bolo súdom zistené, že navrhovateľ nebol pripútaný v čase vzniku
dopravnej nehody bezpečnostným pásom, odporca žiadal súd, aby pri posudzovaní uplatneného nároku
navrhovateľom zvážil mieru zavinenia samotného navrhovateľa pri vzniku škody na jeho zdraví, nakoľko

k poškodeniu zdravia pri dopravnej nehode prispel sám svojim konaním, keďže v čase dopravnej nehody
nebol pripútaný bezpečnostným pásom.Z výpovede samotného navrhovateľa bol zrejmý popis jeho pocitov bezprostredne po dopravnej nehode,
spôsob života počas výkonu liečby, ako aj po jej ukončení. Podstúpil tri operácie hlavy z toho prvá bola
nevyhnutná na záchranu života a bolo pri nej odstránené krvácanie do mozgu a krvná zrazenina, ďalšie

dve boli zamerané na odstránenie defektov tváre a oka. Po prvej operácii bol navrhovateľ pripútaný na
lôžko 4 dni, čím bolo sťažené vykonávanie biologických potrieb a bol odkázaný na pomoc zdravotného
personálu. Nemohli mu byť podávané lieky na utíšenie bolesti, tieto lieky mu mohli byť podávané až
po troch dňoch po absolvovaní CT vyšetrenia za účelom zistenia, či sa operácia podarila. Po druhej
operácii navrhovateľovi mohli byť lieky na utíšenie bolesti podávané na druhý deň, síce skôr ako po prvej

operácii, ale taktiež až po vyšetrení CT, či operácia bola úspešná. Obidve operácie boli operáciami hlavy
po vykonaní ktorých, navrhovateľ musel ležať na chrbte, čo pociťoval ako obmedzujúci spôsoby liečby,
nakoľko sa nemohol dobre vyspať. Pri druhej operácií bol navrhovateľovi odobratý štep z panvovej
kosti za účelom vytvorenia implantátu, ktorý následne bol použitý pri operácií pravého oka, ktoré bolo
v dôsledku dopravnej nehody posunuté a celé okolie oka bolo zdeformované. Touto operáciu bolo
odstraňované aj dvojité videnie. Pri tretej operácii bola domodelovaná očnica tak, že navrhovateľovi

bola vložená do operovanej časti oceľová sieťka z dôvodu, aby oko mohlo byť na správnom mieste.
Operáciami sa však nedal odstrániť stav, že časť lebky v čelovej oblasti ostala navrhovateľovi otvorená.
Navrhovateľ túto situáciu znášal veľmi ťažko. K dopravnej nehode došlo počas prázdnin, medzi tretím
a štvrtým ročníkom gymnázia. Študijné výsledky navrhovateľa sa výrazne zhoršili, no maturitu vykonal
v riadnom termíne. Na vysokú školu si ale prihlášku nepodal v dôsledku pretrvávajúcich zdravotných

problémov. Po dopravnej nehode na odporúčanie lekárov prestal aj športovať. Pred nehodou sa chcel
venovať aj modelingu, avšak z dôvodu viditeľných defektov tváre,

- 4 -

ktoré sa ani operačne nedali úplne odstrániť, už tieto ambície mať nemohol. Dňa 22. 03. 2007 získal
živnostenské oprávnenie a začal sa venovať zameraniu striech a výpočtom strešných plôch, ktoré mali

byť rekonštruované. Pred získaním živnosti sa pokúšal zamestnať, avšak bezúspešne, nakoľko po
dopravnej nehode má poškodenú činnosť mozgu tak, že môže byť uňho vyvolaný epileptický záchvat,
a preto sa musí vyhýbať činnostiam, ktoré by ho mohli vyvolať. Má pocity únavy, nedokáže sa sústrediť,
má problémy pri šoférovaní. Absolvoval taktiež sedenia u psychológa, ktoré mu nepomohli, nakoľko
neustále má pocity úzkosti, pociťuje bolesti žalúdka, keď sa ocitne v nebezpečnej situácii. Uviedol, že

pred dopravnou nehodou žil plnohodnotný život, chodil do školy, po skončení vyučovania a cez víkendy
sa zúčastňoval spoločenských a kultúrnych podujatí a športoval. Po dopravnej nehode sa s ním rozišla
priateľka, ktorá mu povedala, že sa povahovo veľmi zmenil.

Súdom ustanovený znalec MUDr. Gustáv Š. v znaleckom posudku č. X/XXXX uviedol, že navrhovateľ
bol pred dopravnou nehodou zdravý mladý muž, ktorý pred úrazom netrpel žiadnym ochorením, ani

neprekonal žiadne vážnejšie ochorenie. Navrhovateľ bol výborným žiakom strednej školy, ktorý mal
predpoklady pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu. Dňa XX.X. XXXX pri autonehode utrpel ťažký
úraz hlavy. K poraneniu hlavy v podobe zlomenín kostí lebečnej klenby, spodiny a tvárových
kostí, k poškodeniu mozgu a pravého oka došlo v dôsledku hrubého lokalizovaného násilia na
hlavu a tvár navrhovateľa pri náraze hlavy o opierku. Prevedenie kraniotómie, t.j. otvorenie lebky s

odstránením epidurálneho krvavého výronu označil za náročnú neurochirurgickú operáciu spojenú s
veľkou bolestivosťou hlavy. Navrhovateľ po operácií mal zavedené žilové kanyly, v operačnej rane mal
drén a mal zavedený aj močový katéter. Štyri až päť dní bol pripútaný na lôžko a bol plne odkázaný na
pomoc ošetrujúceho personálu. Po operácii navrhovateľ pociťoval silné bolesti hlavy, ktoré vyžadovali
utlmenie analgetikami. Jednalo sa o ťažké bolestivé útrapy trvajúce tri týždne. Veľmi bolestivý bol prevoz

navrhovateľa z úrazovej chirurgie z Banskej Bystrice do FNsP Nitra. Znalec uviedol, že doba zhojenia
operačných rán, zlomenín lebky a miesta otvorenia lebky je jeden rok. Po stabilizácii zdravotného
stavu bol navrhovateľ prevezený dňa 01. 08. 2003 na traumatologické oddelenie FNsP Nitra, kde bol
hospitalizovaný do dňa 08. 08. 2003. V uvedenom období pociťoval silné bolesti hlavy, tvárových
zlomenín, mal ťažko poškodenú funkciu pravého oka a poruchu sluchu pre roztrhnutý vonkajší zvukovod

a ušný bubienok vpravo. Jednoznačne trpel bolestivými útrapami a psychickým stresom v dôsledku
zranení v období nutného doriešenia zdravotného stavu počas celého pobytu v nemocnici v Nitre. V
dôsledku posunu vylomeného lícneho kostného komplexu vpravo mal v uvedenej oblasti silné bolesti,
poruchu citlivosti a výraznú poruchu zraku. Celé oko a aj lícnu kosť mal posunuté dovnútra a trpel
dvojitým videním. Bola nutná rekonštrukčná operácia tváre, ktorá bola vykonaná v období hospitalizácie

navrhovateľa na oddelení oro-maxo-faciálnej chirurgie v čase od 05. do 13. 11. 2003. Po operácii trpelsilnými bolesťami čela, pravej očnice a lícnej oblasti vpravo, ale aj veľmi silnými bolesťami v mieste
odberu kostného štepu z bedrovej kosti. Stav vyžadoval podávanie infúzií, antibiotík, liekov proti bolesti
v injekčnej forme. Dva až tri dni bol navrhovateľ pripútaný na lôžko, čo vyžadovalo kompletnú pomoc

zdravotného personálu pri všetkých úkonoch. Miesto odberu kostného štepu v pravej bedrovej oblasti
päť až sedem dní znemožňovalo pohyblivosť navrhovateľa pre bolestivosť. Navrhovateľ aj po tejto
operácií trpel dvojitým videním zo zapadnutého oka. Pri ďalšej hospitalizácií od 26.01. do 31.01.2004
bola vykonaná retromarginálna repozícia, rekonštrukcia dna očnice

- 5 -

vpravo s použitím titánovej sieťky z rezu pod pravým okom. Po operácií trpel silnými bolesťami v tvárovej
oblasti vpravo 7 až 10 dní. Po operácii pretrváva u navrhovateľa asymetria tváre vpravo a parestézie až
necitlivosť v inervačnej zóne. 01. 04. 2004 bol navrhovateľ vyšetrený neurlógom, ktorý mu preventívne
naordinoval požívanie lieku Orfiril long150mg, ako prevenciu možnosti vzniku epilepsie. Navrhovateľ
dostával antiepileptickú liečbu od decembra 2003 do konca júla 2004 s antiepileptickou úpravou
životosprávy, čo výrazne znižovalo kvalitu jeho života. V januári roku 2005 bol vyšetrený psychológom

pre úzkostné sny, týkajúce sa prežitej autonehody a pri vyšetrení uviedol, že sa unaví, zabúda, že
trpí úpornými až migrenóznymi bolesťami hlavy, vyžadujúcimi podávanie liekov. Psychologickým
vyšetrením bola konštatovaná okrem iného zvýšená afektívna labilita, pohotovosť k úzkostne -
dysforickým rozladám, zvýšená únavnosť, poruchy koncentrácie a krátkodobej pamäti. Vážny zdravotný
stav navrhovateľa bol konštatovaný aj v máji roku 2005 neurológom. Dňa 16.05.2005 bol vyšetrený

a liečený internistom pre neuratenický syndrom pre bolesti žalúdka, šije a stavy úzkosti. Dňa 23. 05.
2005 bol liečený na rehabilitácii pre bolesti hlavy, záhlavia a šije. Dňa 16. 06. 2006 bol liečený u
psychiatričkypreopakujúcesadesivésny.Dňa29.09.2006bolvyšetrenýpsychológom,ktorýodporúčal
dlhodobé psychologické odborné vedenie. U psychológov navrhovateľ absolvoval asi päťdesiat sedení.
Dňa 01. 03. 2007 bol navrhovateľ vyšetrený psychiatrom, MUDr. E. U.. Znalec ustálil odškodnenie za

bolesť, a to počtom bodov 1 590, ako aj odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia počtom
bodov 1 315. Vzhľadom na mladý vek navrhovateľa, rozsiahlosť následkov poškodenia zdravia a jeho
ďalších možností uplatnenia sa v rodinnom, spoločenskom a pracovnom živote pridržiaval ohodnotenia
bolestného počte 1590 a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1315 bodov. Po úraze zo dňa 29.
07.2003aliečbe,ktorátrvalaaždokoncaroku2007,súunavrhovateľatrvalénásledkyaždosúčasnosti.

Znalecuviedol,ževdôsledkuzranenísanavrhovateľnemoholplnohodnotneuplatniťvživote,vdôsledku
poúrazových poškodení zdravia nemohol študovať na vysokej škole, v dôsledku poškodenia zdravia
bol obmedzený v hľadaní si zamestnania, nemôže športovať, je obmedzený aj kultúrnom vyžití a
nemôže viesť ani plnohodnotný intímny život. K ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa vo vzťahu k
bolestnému došlo podľa znalca jeden rok po poslednej operácií, t. j. dňa 31. 01. 2005 a vo vzťahu k

sťaženiu spoločenského uplatnenia došlo tri roky po ukončení preventívnej antiepileptickej liečby, t.j. v
júli 2007. Po prvej operácii bol pripútaný na lôžko a štyri až päť dní, následne sa začínal vertikalizovať
za pomoci personálu a rehabilitačných sestier. Nebol si istý, pri chôdzi trpel závratmi. Počas prvého
týždňa bol plne odkázaný na cudziu pomoc pri základných biologických a hygienických potrebách. Po
druhej a tretej operácii bol na lôžku tri až štyri dni, musel byť taktiež v nutnom kľude a počas uvedeného

obdobia bol taktiež plne odkázaný na cudziu pomoc pri základných biologických a hygienických
potrebách. Pre bolesti bol nútený počas všetkých troch hospitalizácií, ako aj po nich užívať lieky
proti bolesti. Súčasťou liečby navrhovateľa po každej operácii boli aj liečebné rehabilitácie, pričom
rehabilitácia po odbere kostného štepu z pravej bedrovej kosti bola bolestivá. Súčasný zdravotný stav
navrhovateľa charakterizovalznalecakoustálený,pofyzickejstránkedobrýavšaksexistujúcimitrvalými

následkami a po psychickej stránke sa navrhovateľ po absolvovaní psychologických sedení vyrovnal
s traumou dopravnej nehody, desivými snami už netrpí, i keď nepríjemné spomienky na nehodu a
úraz sa navrhovateľovi stále vracajú. Navrhovateľ trpí migrenóznymi bolesťami hlavy, preto občas užíva
analgetiká. Jeho fyzická, pracovná a duševná výkonnosť je výrazne znížená.

- 6 -

Pretrváva u neho afektívna labilita, stavy únavy, poruchy koncentrácie a pamäti. Aj v súčasnosti môže
podľa znalca pociťovať bolesti hlavy, bolesti v tvárovej oblasti vpravo, v oblasti lícneho oblúka a pravej
očnice, a to pri námahe, ako aj v súvislosti so zmenou počasia pri poklese atmosférického tlaku.
Zhrnul, že zdravotný stav navrhovateľa je v súčasnosti diametrálne odlišný od stavu pred úrazom.
Po ukončení liečby sa nemohol plnohodnotne uplatniť v živote, ani v štúdiu. Poúrazová deformitatváre s vpadnutým pravým okom a lícnou kosťou je pritom stav trvalý a v budúcnosti sa môže ešte
zhoršiť. Porucha citlivosti pravej časti tváre je taktiež stav trvalý. V dôsledku zhojenia mnohopočetných
zlomenín lebečnej klenby a spodiny bude poškodený trvale trpieť bolesťami hlavy v pravej časti

tváre. Zmliaždenie mozgu čelového a spánkového laloka zanechá trvalé poškodenie mozgu, čo sa
bude prejavovať príznakmi predčasného starnutia mozgu v dôsledku poúrazovej mozgovej atrofie. Toto
poškodenie sa prejaví poruchami správania, ovládania sa, poruchami pamäti, únavnosťou, bolesťami
hlavy, nesústredenosťou. Pracovná výkonnosť mozgových funkcií v budúcnosti bude výrazne znížená.
V dôsledku vzniku poúrazových jazvovitý zmien na mozgu po pomliaždení je možný vznik poúrazovej

epilepsie. Navrhovateľ s uvedeným poškodením bude musieť byť v trvalej starostlivosti neurológa, a
podľa potreby aj psychológa a psychiatra.

Na otázku odporcu, či by navrhovateľ predišiel vzniku zranení pripútaním sa bezpečnostným pásom
počas jazdy v motorovom vozidle uviedol, že v dôsledku pripútania sa navrhovateľa bezpečnostným
pásom počas jazdy a pri dopravnej nehode by sa mohlo opísaným zraneniam čiastočne predísť v
dôsledku stlmenia nárazu, avšak mohol by utrpieť poškodenie krčnej chrbtice, čo by mohlo spôsobiť

ešte vážnejšie následky.

Z obsahu písomného psychiatrického nálezu vypracovaného MUDr. B. U. dňa 01. 03. 2007 súd
zistil, že pozornosť navrhovateľa je narušená v zložke koncentrácie a tenacity. Aktuálne správanie
navrhovateľa bolo lekárkou hodnotené ako primerané situácii. Záujmová sféra je vplyvom následkov
dopravnej nehody vynútene obmedzená, jeho vnímanie je bez kvantitatívnych a kvalitatívnych porúch,

spánkový rytmus v čase vyšetrenia bol labilný, prejavovali sa u neho desivé sny, flash-
backs, pavor nocturnus, migrenózna cefalea. V anamnéze navrhovateľa je ťažké polytraumatické
poranenie hlavy, ktoré utrpel v roku 2003 s dlhodobým bolestivým a psychicky náročným riešením
následkov, spojené s anxióznym prežívaním, dlhodobým vyrovnávaním sa s estetickým defektom,
pocitmi inferiority, pocitom spoločenského hendikepu, obavami a anticipačnou úzkosťou. Labilita

nálad, emotivity a afektivity ako aj oscilujúca intrapsychická tenzia pretrvávajú u navrhovateľa doposiaľ
ako pseudoneurastenické prejavy organických zmien mozgu. V dôsledku poranenia najviac trpel a
trpí chronicky sa vyskytujúcimi organicky podmienenými migrenóznymi pichavými bolesťami hlavy
záchvatovitého charakteru. Pretrvávajú u neho poruchy pozornosti v zložke koncentrácie a tenacity, ako
aj zhoršenie pamäťových a intelektuálnych funkcií objektivizované špecializovaným psychologickým

vyšetrením. Je evidovaná porucha vštiepivosti a dlhodobej retencie, ktoré pacientovi znemožňujú
primerane sa ďalej vzdelávať. Záujmová sféra je vplyvom následkov traumy tiež vynútene zúžená.
Lekárka konštatovala desivé sny s nočným krikom, ktoré sú u navrhovateľa prítomné aj v
čase vypracovania psychiatrického posudku. Bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
navrhovateľa lekárka ustálila na počet 1 050 bodov.

- 7 -

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ utrpel zranenia po dopravnej nehode dňa
XX. XX. XXXX, ku ktorej došlo pred obcou Zvolenská Slatina, v motorovom vozidle Q. L., B.: A. -
XXX W., vedenom vodičom P. P., ktorý nezvládol riadenie a v dôsledku neprimeranej rýchlosti narazil
v protismere do rezačky, ktorá bola ťahaná traktorom odbočujúcim doľava na účelovú komunikáciu.

Vodič predmetného motorového vozidla bol rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 24. 08.
2005 uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví. Zodpovednosť prevádzkovateľa
motorového vozidla je daná v zmysle ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka. Prevádzkovateľ
motorového vozidla mal v čase vzniku dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s odporcom ako poisťovateľom v

zmysle zákona č. 381/2000 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov je odporca ako poisťovateľ pasívne vecne legitimovaným subjektom na náhradu
škody poškodenému navrhovateľovi.Na základe vykonaného dokazovania a s odkazom na ust. § 444 O.z., ako aj ust. § 7 ods. 1, 2 a 3 vyhl.
č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia dospel súd prvého stupňa
k záveru, že nárok uplatnený navrhovateľom je vzhľadom na zistený rozsah poškodenia zdravia a jeho

trvalé následky primeraný, a tomuto v celom rozsahu vyhovel.

Výšku uplatneného nároku súd na námietku odporcu, že navrhovateľ nebol pripútaný v čase dopravnej
nehody bezpečnostným pásom, čím prispel k poškodeniu zdravia, neznížil s poukazom na závery
ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej každý vznik škody nemožno kvalifikovať ako konanie určitého
subjektu v rozpore s ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka. Pri úvahe o pomernom rozdelení

škody medzi škodcom a poškodeným ide určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a
škodcu a posúdenie všetkých skutočnosti, ktoré prispeli k vzniku škody. Treba posúdiť všetky príčiny,
ktoré viedli ku vzniku škody, preto treba u poškodeného brať do úvahy len také jeho konanie, ktoré
bolo aspoň jednou z príčin vzniku škody. Aj keď možno pripustiť, že prípadné porušenie preventívnej
povinnosti zo strany navrhovateľa tým, že sa nepripútal bezpečnostným pásom v motorovom vozidle,
mohlo prispieť k vzniku škody na jeho zdraví, toto porušenie nemohlo byť najzávažnejšou z príčin,

ktoré viedli k vzniku tejto škody. Znalec MUDr. G. Š. vo výpovedi uviedol, že ak by sa aj navrhovateľ
pripútal bezpečnostným pásom, tak by v dôsledku nárazu mohol navrhovateľ utrpieť ešte vážnejšie
zrania než utrpel. Súd na základe výpovede znalca, ako aj ustálenej súdnej praxe preto na túto námietku
odporcu neprihliadol, keď mal za to, že porušenie povinnosti navrhovateľa pripútať sa bezpečnostným
pásom počas jazdy neprispelo rozhodným spôsobom k vzniku škody na jeho zdraví. V tejto súvislosti

súd prvého stupňa poukázal aj na obsah rozsudku Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. XT XX/XX N. T.
XX. XX. XXXX, ako aj na obsah uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XTo/XXX/XX N.
T. XX. XX. XXXX, z ktorých nevyplýva, že by súdy konštatovali spoluzavinenie navrhovateľa v súvislosti
so spáchaním trestného činu ublíženia na zdraví. Pre záver o zavinení poškodeného musia byť splnené

- 8 -

všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to protiprávny zavinený úkon, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že ak by sa aj navrhovateľ
pripútal, nie je vylúčené vzhľadom na výpoveď znalca, ako aj na všeobecne prezentované výsledky
z dopravných nehôd, že by škoda na zdraví navrhovateľa bez tejto príčiny nevznikla. Priamou a
rozhodnou príčinou vzniku škody na zdraví navrhovateľa bolo porušenie pravidiel cestnej premávky

vodičom motorového vozidla - prevádzkovateľom vozidla, ktorý bol v čase vzniku dopravnej nehody
poistencom odporcu. Pre záver o tom, do akej miery sa pri dopravnej nehode podieľalo na vzniku
škody aj konanie samého poškodeného, nemožno vychádzať len z porovnania všeobecného rozsahu
povinností ukladaných pravidlami cestnej premávky jednotlivým účastníkom cestnej premávky, ani z
porovnania počtu porušených povinností na strane škodcu a na strane poškodeného v konkrétnej

situácií. Rozhodujúce je posúdenie, do akej miery sa na škodlivom výsledku podieľali jednotlivé príčiny
na oboch stranách, a z hľadiska porušenia právnej povinnosti škodcom a poškodeným je podstatné
najmä to, o aké významné povinnosti išlo, aké závažné bolo ich porušenie a aký vplyv toto porušenie
malo na vznik škody.

K veci samej súd uviedol, že Občiansky zákonník právne nevymedzuje pojem bolestné, ani pojem

sťaženie spoločenského uplatnenia, ani to v akom rozsahu sa náhrada za tieto ujmy na zdraví
odškodňuje. Tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska do 31. júla 2004 v zmysle vyhl. č.
32/1365 Z. z. o odškodňovaní bolestí a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorú súd v danom prípade
aplikoval. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne
samostatné zložky náhrady škody na zdraví, aj keď sú vo vyhláške upravené spoločne. Oba druhy

odškodnenia sú náhradou tzv. nemajetkovej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať
náhradné požitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a na kompenzovanie životných
obmedzení vyvolaných úrazom. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy. Priznanie nároku na náhradu
za bolesť nie je podmienené priznaním nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Aj
zvýšenie odškodnenia vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa pri oboch nárokoch treba

posudzovať osobitne, lebo existencia dôvodov na zvýšenie odškodnenia za bolesť neznamená zároveň
aj existenciu dôvodov na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak.
Okolnosti hodné osobitného zreteľa by sa mali posudzovať vzhľadom na konkrétneho poškodeného,
vždy bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky spoločenskéhoangažovania v oblasti umenia, vedy, športu či politiky, alebo či viedol bežný život. Uprednostňovanie
určitýchspoločenskypreferovanýchpovolaníavoľnočasovýchaktivítpovažovanýchza vysokokultúrne
pred iným zamestnaním a bežnými rodinnými aktivitami je nekorektné nielen z hľadiska etiky, ale v

konečnom dôsledku je porušením zásady rovnosti účastníkov občianskeho konania. V zmysle zásad
hodnotenia, ktoré sú prílohou vyhlášky, sa za bolesť považuje aj sťaženie zdravotnej pohody, ako
aj závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické
útrapy a strasti z obmedzenia pohybu. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené
poškodením na zdraví, jeho liečením, odstraňovaním jeho následkov a sťažením zdravotnej pohody.

Na to, aby sa odškodnenie zvýšilo, musí ísť o osobitne mučivé stavy, ktoré nemožno dobre vyjadriť
podľa zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť a podľa limitu stanoveného v § 7 ods. 2 vyhlášky
č.32/1965 Zb. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa chápe ako strata alebo

- 9 -

obmedzenie doterajších schopností poškodeného na uplatnenie sa v živote a v spoločnosti.
Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia ako jednej zložky nároku poškodeného na náhradu

škody na zdraví podľa § 444 Občianskeho zákonníka má napraviť následky škody na zdraví, ktoré
majú trvalý charakter a preukázateľne nepriaznivý vplyv na poškodeného v živote a spoločnosti, najmä
na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb, vrátane výkonu doterajšieho povolania alebo
prípravy na povolanie a možnosti uplatnenia v živote a to vzhľadom na vek poškodeného v čase
vznikuškodynazdraví.Odškodneniezasťaženiespoločenskéhouplatneniamusíbyťprimeranépovahe

následkov aichpredpokladanémuvývoju,atovrozsahu,vakomsúobmedzenémožnostipoškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Účelom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je aj
kompenzácia majetkovej ujmy, ktorá spočíva v zhoršení situácie poškodeného v spoločnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania, mal za preukázané, že spôsob liečby u navrhovateľa
bol mimoriadne bolestivý a dlhotrvajúci. Vzhľadom na vytrpené bolesti navrhovateľa pri odstraňovaní

následkov poškodenia jeho zdravia a v zmysle uvedených zásad pri posudzovaní opodstatnenosti
uplatneného nároku súd priznal navrhovateľovi bolestné vo výške uplatnenej navrhovateľom, a to
v sume 19 776,93 € (595 800,- Sk), ktorá predstavuje sedemnásobné zvýšenie základného nároku
bolestného pri odpočítaní už zaplatenej sumy odporcom vo výške 2.389,96 Eur (72 000,- Sk).

Pri hodnotení dôvodnosti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o trinásťnásobok základného

nároku súd taktiež po vykonanom dokazovaní a v súlade s uvedenými zásadami, návrhu navrhovateľa
v celom rozsahu vyhovel. Odporcu tak zaviazal na zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo
výške 31 497,70 € (948 900 Sk), nakoľko navrhovateľ časť uplatneného nároku vo výške 2 549,29 €
(76 800,- Sk) zobral späť z dôvodu, že odporca navrhovateľovi v priebehu konania vyplatil túto sumu
titulom kompenzácie sťaženia spoločenského uplatnenia. Pre upresnenie súd uviedol, že navrhovateľ

sa domáhal vyplatenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 34 047 € (1 025 700,- Sk),
ktorá prestavovala trinásťnásobné zvýšenie základného nároku navrhovateľa na vyplatenie sťaženia
spoločenského uplatnia. Z výpovede navrhovateľa, z výpovede svedkyne, ako aj z obsahu znaleckého
posudku č. 6/2011 vypracovaného MUDr. Škodáčkom mal súd za preukázané, že poškodenie zdravia
u navrhovateľa zanechalo trvalé následky ako fyzické -viditeľné jazvy po jednotlivých operáciách,

viditeľná deformita tváre, ako aj duševné následky opísané znalcom. Navrhovateľ doposiaľ nemá v
dôsledku utrpeného úrazu zrastenú lebku, čo spôsobuje, že musí byť nanajvýš opatrný pri akejkoľvek
vykonávanej fyzickej činnosti, v dôsledku poškodenia časti mozgu pretrváva u neho možnosť výskytu
epileptického záchvatu v kritickej situácii, v dôsledku zranení by nezvládol vysokoškolské štúdium, ťažko
znáša následky zranení, povahovo sa zmenil. Úraz pritom utrpel vo veku 18 rokov, kedy sa zásadným

spôsobomformujeosobnosťčlovekaavčase,kedysamohlizačaťnapĺňaťnavrhovateľoveživotnéciele.
Navrhovateľ bez svojho zavinenia do konca života bude niesť vážne následky zranení, čo jednoznačne
vyplýva zo znaleckého posudku a výpovede znalca, ktorý podrobne opísal prognózu jeho zdravotného
stavu navrhovateľa a spôsob liečby s tým spojený.

Navrhovateľovi sa výrazne zmenil osobný život. V dôsledku poškodenia zdravia má navrhovateľ

obmedzenú možnosť získať zamestnanie, ako aj možnosť vykonávať- 10 -

podnikateľskú činnosť. Navrhovateľ rozhodnutím vydaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny číslo
2010 /48527/02 zo dňa 18. 06. 2010 bol uznaným za občana v hmotnej núdzi, ktorý splnil nárok na

pomoc v hmotnej núdzi a bola mu priznaná dávka a príspevky v sume 62,50 € mesačne od 01. 06.
2010. Taktiež rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 04. 05. 2010 bol navrhovateľ
zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Súd na základe vykonaného dokazovania mal
jednoznačne preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa tak pre zvýšenie bolestného, ako aj sťaženia
spoločenského uplatnenia, a preto zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 51 274,65

€, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Uvedená suma prestavuje súčet bolestného vo výške
19 776,93€ (595 800,- Sk)- sedemnásobné zvýšenie základného nároku bolestného pri odpočítaní už
zaplatenej sumy odporcom vo výške 72 000,- Sk a trinásťnásobné zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 31 497,70 € (948 900,- Sk), nakoľko navrhovateľ časť uplatneného nároku na
zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 76 800,- Sk (2 549,29 €) zobral späť, z dôvodu,
že odporca mu časť žalovanej sumy zaplatil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní vyjadrenej v ust. § 142 ods. 1
O.s.p. Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, preto súd zaviazal odporcu, ktorý v konaní úspech nemal,
na náhradu trov konania navrhovateľa pozostávajúcich zo zaplateného preddavku na trovy znaleckého
dokazovania v sume 150,- Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 7 629,26 €.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. súd tiež odporcu zaviazal na náhradu trov konania štátu v sume 443,90 Eur,

ktoré vznikli vyplatením odmeny súdom ustanovenému znalcovi (352,32 Eur hradených zo štátnych
finančných prostriedkov za vypracovanie znaleckého posudku + odmena za účasť na pojednávaní
konanom dňa 21. 03. 2012 vo výške 91,58 Eur).

O povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol súd podľa § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov v spojení

s položkou 1 písm. a) Sadzobníka, keď navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdnych
poplatkov, a vo veci bol úspešný.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, žiadal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odvolací súd žalobu v časti mimoriadneho zvýšenia odškodnenia
za bolesť zamietne v rozsahu prevyšujúcom sumu 143,40 Eur a v časti mimoriadneho zvýšenia

sťaženia spoločenského uplatnenia žalobu zamietne v rozsahu prevyšujúcom sumu 1.641,11 Eur.
Odporca nesúhlasil s neprihliadnutím súdu na skutočnosť, že navrhovateľ nebol v čase dopravnej
nehody pripútaný bezpečnostným pásom, čo podľa neho aj vzhľadom na popis mechanizmu jeho
zranenia zakladá príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Znalec pritom vo
svojej výpovedi potvrdil, že bezpečnostný pás by stlmil náraz, resp. by nedošlo k nárazu hlavy o opierku

sedadla vodiča. Za správne preto považoval priznanie spoluviny navrhovateľa na vzniknutom zranení
vo výške 30 %. Konštatovanie znalca, že v dôsledku pripútania sa v danom prípade by mohlo dôjsť k
vážnejšiemu poškodeniu zdravia označil za nepreukázané a špekulatívne. Odporca tiež zdôraznil, že
pripútať sa vo vozidle bezpečnostným pásom je zákonnou povinnosťou vyplývajúcou z ust. § 5 ods. 3
zák. č. 315/1996 Z.z. a nepoužívanie bezpečnostných pásov, okrem toho, že sa jedná o priestupok,

- 11 -

nie je možné bagatelizovať. Žiadal preto, aby odvolací súd zohľadnil spoluvinu navrhovateľa na vzniku
poškodenia zdravia v rozsahu 20 %. V opačnom prípade by navrhovateľ musel tvrdenie, že jeho
nepripútanie sa nemalo vplyv na vznik zranení, nepochybne preukázať.

K zvýšeniu odškodnenia za bolesť odporca uviedol, že už odškodnenie odporcu za bolesť, ktoré

vyplatil navrhovateľovi vo výške 2.389,96 Eur, je nepochybne satisfakciou za úrazom vytrpené bolesti.
Poukázal na skutočnosť, že znalec nezvýšil v posudku základné bodové hodnotenie na dvojnásobok
pri súbehu dôvodov uvedených v bode 6 prílohy k vyhláške, z čoho vyplýva, že k súbehu dôvodov unavrhovateľa nedošlo. Rovnako znalec konštatoval, že aj napriek prekročeniu štandardnej dĺžky liečby
jednotlivých poranení, vzhľadom na komplexnosť poranení, liečenie prebehlo v primeranej dobe. Znalec
nekonštatoval ani žiadne komplikácie pri liečbe, ktoré by odôvodňovali zvýšenie odškodnenia za bolesť

nad sumu určenú znaleckým posudkom. V tejto súvislosti odporca poukázal aj na potrebu rozlišovania
medzi ťažkou liečbou a mimoriadnou liečbou, ktorá vzhľadom na utrpené zranenia nie je bežná.
Bolestivosť zranení pritom nemôže zakladať zvýšenie náhrady za bolesť, nakoľko táto je premietnutá
už v základnom bodovom hodnotení podľa vyhlášky. Trvanie bolestivých útrap konštatovaných znalcom
nebolo bližšie špecifikované počtom dní a podľa odporcu, že tieto nasledovali bezprostredne po

operačných zákrokoch. Opačnému záveru podľa odporcu nenasvedčuje ani dĺžka trvania jednotlivých
hospitalizácií. V konaní nebola preukázaná ani intenzita užívania liekov proti bolesti navrhovateľom.

Z uvedených dôvodov podľa odporcu navrhovateľovi patrí odškodnenie za bolesť vo výške 3.166,70
Eur (1590 bodov x 60 Sk/bod) po zohľadnení spoluviny 20 % (633,34 Eur) a úhrade odporcu v sume
2.389,96 Eur v sume 143,40 Eur.

K nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia odporca uviedol, že len samotné trvalé

následky nie sú dostatočným základom pre jeho zvýšenie. Každý trvalý následok je v zmysle vyhlášky
odškodňovaný. Pre úspech v spore musí navrhovateľ tvrdiť a preukázať, že v dôsledku úrazu je
obmedzovaný v aktivitách vykonávaných pred úrazom. Neobstojí preto argumentácia navrhovateľa a
súdu poukazujúca na viditeľné jazvy po operáciách a viditeľnú deformitu tváre, možnosť epilepsie,
ktorá aj po dlhšom časovom odstupe od nehody u navrhovateľa nenastala, ani údajné nezvládnutie

vysokoškolského štúdia. Za subjektívnu označil výpoveď matky navrhovateľa o tom, že navrhovateľ sa
v dôsledku zranení povahovo zmenil. Z vykonaného dokazovania nevyplynul podľa odporcu ani záver o
tom, že navrhovateľ má v dôsledku trvalých následkov obmedzenú možnosť získať zamestnanie, resp.
vykonávať podnikateľskú činnosť. Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, na ktoré poukázal
súd tiež nepreukazujú trvalé následky navrhovateľa, nakoľko uvedený úrad pri nich nezohľadňuje

zdravotný stav žiadateľa.

Nárok navrhovateľa na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia považoval odporca za
nepreukázaný a súd prvého stupňa pri jeho hodnotení dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V
konaní neboli preukázané športové aktivity navrhovateľa, jeho študijné výsledky, dôvody rozchodu s
priateľkou, ťažkosti so zamestnaním sa, podstatné pre porovnanie aktivít navrhovateľa pred a po úraze.

Na prejednávanú vec je podľa odporcu možné aplikovať ust. § 6 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorého je možné
sumu zodpovedajúcu

- 12 -

základnému počtu bodov zistenému lekárom zvýšiť primerane až na dvojnásobok podľa predpokladov,
ktoré navrhovateľ vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti.

Navrhovateľ sa k odvolaniu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 06. 11. 2012, v ktorom uviedol, že
v žiadnom prípade nespochybňuje ochrannú funkciu bezpečnostných pásov, ktorými sa predtým vždy
pripútaval. V čase dopravnej nehody však sedel na zadnom sedadle, ktorého upínací mechanizmus
pre zapnutie pásu bol nefunkčný, čo potvrdila aj v konaní vypočutá svedkyňa. S ohľadom na intenzitu
nárazu však ostáva bez diskusie, že ani pripútanie na zdanom sedadle by nezabránilo zraneniu a faktom

ostáva aj skutočnosť, že nie je vylúčené závažnejšie poranenie v prípade pripútania bezpečnostným
pásom. Dovolávanie sa spoluviny navrhovateľa vo výške 20 % preto považuje za neprimerané a
nedôvodné. Neobstojí ani nová klasifikácia liečby na ťažkú a mimoriadne ťažkú, ktorou sa odporca snaží
navodiť dojem, že ťažké poranenia navrhovateľa nevyžadovali mimoriadnu liečbu, a preto neodôvodňujú
zvýšenie náhrady za bolesť, čo navrhovateľ označil za nezmyselné. Poukázal na to, že uvedené delenie

a pojmy nepozná ani medicínska, či súdna teória. Z vykonaného dokazovania pritom nepochybne
vyplynulo, že navrhovateľ utrpel pri nehode mimoriadne vážne poškodenie zdravia, s ktorým sa spája
silná bolesť vo všetkých fázach jeho priebehu a liečenia, vrátane rehabilitácií, a táto pretrváva i v
súčasnosti. Poukázal aj na konštatovanie znalca MUDr. Š., že navrhovateľ podstúpil mimoriadne
náročné operačné zákroky spojené so zavádzaním žilových kanýl, drenu, močového katétru, bolestivými

injekciami atď., bol pripútaný na lôžko a odkázaný na zdravotnícky personál pri základných biologickýchpotrebách, pričom trpel silnými bolesťami a vážnym fyzickým a psychickým diskomfortom. Zohľadniť
je potrebné tiež skutočnosť, že navrhovateľovi nemohla byť bezprostredne po nehode poskytnutá
zdravotnícka pomoc a pri vedomí a nesmiernych bolestiach musel čakať na prevoz do nemocnice a

následnéposkytnutieakútnejzdravotnejstarostlivosti.Zlekárskychsprávpritomvyplýva,ženavrhovateľ
bol pri vedomí a plne prežíval bolesti, ktoré vyplývali z ťažkých zranení. Súd tiež pri rozhodovaní
musel zohľadniť aj dĺžku liečenia a nespočetné množstvo lekárskych vyšetrení s prognózou celoživotnej
liečby a s tým spojených lekárskych vyšetrení, ku ktorým sa u navrhovateľa vypestoval odpor a pri
pohľade na biely plášť dostáva žalúdočnú neurózu. Vážny a dlhodobý diskomfort spojený s pobytom v

ústavnom zariadení, odkázanosť na nie vždy ochotný zdravotnícky personál pri základných biologických
a hygienických potrebách, psychické útrapy spojené s úrazom a následnou liečbou, meteosenzitivita,
prijímané lieky aj s negatívnym vplyvom na vnútorné orgány, sú ďalšie okolnosti, na ktoré je potrebné
prihliadať. Pooperačná fyzická slabosť, stiahnutý žalúdok pri absolútnej diéte a pocity na zvracanie pri
následnom pomalom a postupnom prijímaní potravy sú tiež okolnosťami, ktoré nemôže žiaden lekár
pojať do bodového hodnotenia, avšak predstavujú mimoriadne bolestivé strpčenie života navrhovateľa,

ktorý bol nútený absolvovať operačné zákroky. Bolesti uňho pretrvávajú aj v súčasnosti, čo vyplýva aj
z lekárskych správ a znaleckého posudku.

Polemizovanie s odôvodnením priznania nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa
navrhovateľavyplynulozosubjektívnehohodnoteniadôvodovodporcom,ktorýzaposlednýchminimálne
10 rokov nenašiel u žiadneho poškodeného existenciu okolností hodných osobitného zreteľa, o čom

svedčia desiatky súdnych sporov, v ktorých

- 13 -

existenciu týchto dôvodov odporca namieta, avšak neúspešne. Dodal, že aj v danom spore odporca
dôkazy bagatelizuje a relativizuje a jeho odvolanie preto označil za nedôvodné.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý

rozsudok, prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa s poukazom na závery vykonaného dokazovania vyhodnotil
nárok navrhovateľa na priznanie zvýšenia náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. za dôvodný a primeraný zistenému poškodeniu zdravia

pri dopravnej nehode dňa 29. 07. 2003. Pri posudzovaní súd nezohľadnil odporcom namietanú spoluvinu
navrhovateľa z dôvodu nepripútania sa bezpečnostným pásom, čo riadne odôvodnil tým, že uvedené
porušeniepreventívnejpovinnostinavrhovateľanebolopreukázateľnenajzávažnejšouabezprostrednou
príčinou vzniku škody na zdraví, ba naopak aj podľa vyjadrení znalca MUDr. Š. by pripútanie sa
bezpečnostným pásom na zadnom sedadle mohlo viesť k oveľa závažnejšiemu poškodeniu zdravia.

Odvolací súd uvedené odôvodnenie nepovažuje ani za arbitrárne, ani za bagatelizujúce ochrannú
funkciu bezpečnostných pásov, avšak v danom prípade bolo vzhľadom na skutkové okolnosti daného
prípadu (najmä intenzitu nárazu), ako aj vyjadrenia znalca MUDr. Š.Č. zrejmé, že medzi porušením tejto
povinnosti navrhovateľa a vznikom spôsobenej škody nielenže nebola daná priama príčinná súvislosť,
ale opomenutie tohto konania (odhliadnuc od skutočnosti, či upínací mechanizmus bezpečnostných

pásov na zadnom sedadle bol funkčný, nakoľko navrhovateľ aj napriek tejto skutočnosti cestu s vodičom
absolvoval) mohlo s veľkou pravdepodobnosťou uchrániť navrhovateľa pred závažnejšími následkami v
podobe vážnejšieho zranenia krčnej a hrudnej chrbtice. Súd prvého stupňa preto správne neprikročil k
zníženiu uplatnenej náhrady pre spoluvinu poškodeného na vzniku škody na zdraví, keď priama príčinná
súvislosť medzi nepripútaním sa bezpečnostným pásom a vznikom škody, resp. jej zväčšením, sa v

konaní žiadnym spôsobom nepreukázala a nemožno konštatovať, že na každé poškodenie zdravia
spôsobené pri dopravnej nehode, pri ktorej účastník nebol vo vozidle pripútaný bezpečnostným pásom,
má nepriaznivý vplyv porušenie tejto povinnosti.

K rozhodovaniu o nároku na zvýšenie náhrady za bolesť, ako aj náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že toto je v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965

Zb. podmienené danosťou prípadov hodných osobitného zreteľa, ktoré súd skúma v každom jednotlivomprípade individuálne. Zvýšenie týchto nárokov by malo byť podložené osobitnými skutočnosťami, ktoré
nemôžu byť dostatočne premietnuté do zásad bodového hodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia v zmysle vyhl. č. 32/1995 Zb.

Súd prvého stupňa v danom prípade z lekárskych vyjadrení, znaleckého posudku, výpovede znalca,
ako aj samotného navrhovateľa a svedkyne (matky navrhovateľa) videl dôvody na zvýšenie náhrady v
rozsahu uplatnenom navrhovateľom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ v dôsledku
rozsiahleho a život ohrozujúceho poškodenia zdravia pri dopravnej nehode, následnými operačnými a
liečebnými úkonmi,

- 14 -

poskytovanou zdravotnou starostlivosťou, trpel mimoriadnymi a dlhotrvajúcimi bolesťami a útrapami,
veľakrát znásobenými nemožnosťou podania liekov proti bolesti. Znalcom aj lekárskymi správami
opísaný priebeh záchrany navrhovateľa po nehode, absolvovanie viacerých náročných operačných
výkonov, ich opakovanie, ako aj dlhodobý a náročný liečebný proces a s nimi spojené útrapy,
podrobne popísané v skutkových zisteniach súdu prvého stupňa, aj podľa odvolacieho súdu zakladajú

u navrhovateľa dôvody hodné osobitného zreteľa, umožňujúce zvýšenie náhrady za bolesť, ktoré vo
výške priznanej súdom prvého stupňa nepovažuje odvolací súd za neprimerané a premrštené. Naopak
argumentácia odporcu vo vzťahu k priznanému zvýšeniu náhrady za bolesť vzhľadom na následky a
rozsah poškodenia zdravia a životne dôležitých orgánov a s tým spojenými neprežitými bolestivými
útrapami navrhovateľa, ktoré zdôrazňoval aj znalec MUDr. Š., sa odvolaciemu súdu javí ako necitlivá.

K intenzite útrap spôsobených navrhovateľovi liečebným procesom a následkami úrazu sa viackrát
v konaní vyjadroval súdom ustanovený znalec, ktorý ich označil ako mimoriadne bolestivé, a to aj s
nemožnosťou podania liekov proti bolesti v danom prípade. Z uvedeného potom súd vyvodil, že intenzita
bolesti prežitej navrhovateľom nie je zohľadnená v základnom bodovom hodnotení. Nárok v tomto
smere, aj s poukazom na nemožnosť objektivizovania stupňa bolesti, ktorá je subjektívnou kategóriou,

a pri hodnotení ktorej súd vo veľkej miere prihliada na poznatky medicíny a vyjadrenia lekárov, odvolací
súd zhodne so súdom prvého stupňa nepovažuje za nepreukázaný.

Súd prvého stupňa riadne a presvedčivo odôvodnil aj svoj záver o tom, že základné odškodnenie
sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa podľa kritérií uvedených vo vyhl. č. 32/1965 Zb. nie
je dostačujúce. Spoločenské uplatnenie navrhovateľa a jeho návrat do bežného života bol značne

poznačenýtrvalýminásledkamispojenýmisozistenýmpoškodenímzdravia,atopofyzickejajpsychickej
stránke. Ani operačnými zákrokmi sa u navrhovateľa nepodarilo odstrániť viditeľnú deformitu tváre a
jazvy, pre doposiaľ nezrastenú lebku má navrhovateľ obmedzené možnosti fyzicky náročných činností
a športových aktivít, do ktorých sa tento pre možné následky a odporúčania lekárov nezapája.
Poškodenie zdravia zanechalo následky aj v sťaženom dokončení štúdia navrhovateľa na strednej škole

anepochybnézmenyvjehosprávaní,náladách,emocionálnejlabilite,ktorésapodľavýpovedísvedkyne
U.j odzrkadlili aj vo vzťahoch k najbližším osobám a rozvrate pred dopravnou nehodou dlhotrvajúceho
partnerského vzťahu. Aj napriek tomu, že sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa je vo veľkej
miere preukázané výpoveďou matky navrhovateľa, t. j. osoby jemu blízkej, ktorej výpoveď by nemusela
byť nezaujatá, treba konštatovať, že práve svedkyňa by mohla najlepšie vnímať následky a obmedzenie

bežného života navrhovateľa po dopravnej nehode a tieto porovnať so stavom pred vzniknutým úrazom.
Naviac svedkyňou opísané zmeny v navrhovateľom živote korešpondujú aj s vyjadreniami lekárov, podľa
ktorých opísané zmeny v správaní navrhovateľa majúce vplyv na jeho spoločenský život, sú bežne
spájané s organickými poškodeniami mozgu.

Zhodne s názorom súdu prvého stupňa aj odvolací súd považuje v tomto smere za neprehliadnuteľnú

a dôležitú skutočnosť, že navrhovateľ utrpel vážne poškodenie zdravia vo veku 18 - tich rokov, kedy sa
zásadným spôsobom formuje jeho osobnosť a životné smerovanie. Prognózy jeho zdravotného stavu
spájané aj s predčasným starnutím mozgu,

- 15 -možnosťou epileptických záchvatov, zvýšenou meteosenzitivitou, obmedzením intímneho života, aj
vzhľadom na vek navrhovateľa odôvodňujú priznané zvýšenie kompenzácie sťaženia spoločenského
uplatnenia navrhovateľa.

Súhlasiť však možno s odporcom, že priznanie nároku na dávku v hmotnej núdzi Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, na ktoré poukazoval súd prvého stupňa, samo o sebe nie je dôkazom sťaženia
spoločenského uplatnenia. V spojení s vyššie opísaným je však nepochybné, že u navrhovateľa v
dôsledku dopravnej nehody a pri nej utrpeného vážneho poškodenia zdravia došlo k mimoriadnemu
zásahu do spoločenského života a uplatnenia mladej osoby, odškodneniu ktorej nezodpovedá základné

bodové hodnotenie náhrady tejto škody na zdraví a ani priznané zvýšenie tejto náhrady sa nejaví u
navrhovateľa ako neprimerané.

Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 142 ods. 1 O.s.p.
a v konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v

trovách právneho zastúpenia spolu v sume 953,89 Eur, a to za jeden úkon právnej služby á 519,49 Eur :
vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu zo dňa 31. 10. 2012, jeden úkon právnej služby á 259,75 Eur : účasť
na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 27. 05. 2014, režijný paušál: 1x á 7,63 Eur + 1x á 8,04 Eur, 20 %
DPH v sume 158,98 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1
písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30. 06. 2013 a § 10 ods. 1, § 13a ods. 4, § 16
ods. 3 a § 18 ods. 3 uvedenej vyhlášky v znení účinnom od 01. 07. 2013. Pri výpočte odmeny advokáta
súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 49.490,14 Eur, t. j. z rozdielu medzi peňažným plnením
priznaným súdom prvého stupňa (51.274,95 Eur) a peňažným plnením, ktorého dôvodnosť odporca v
odvolaní namietal (nad sumu 1.784,51 Eur), z ktorého základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 10 ods.

1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov predstavuje sumu 519,49 Eur, nie ako si
uplatnil právny zástupca navrhovateľa sumu 526,13 Eur. Vo zvyšku bola odmena advokáta uplatnená
správne a v súlade s uvedenými ustanoveniami vyhl. č. 655/2004 Z.z., až na sčítaciu chybu, na ktorú
súd v konečnom súčte priznanej odmeny prihliadol.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.