Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/363/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210206782
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210206782.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr.

Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto SR Bratislava,
Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: 603 481, proti odporcovi I. rade: Slovenská republika - Obvodný
úrad v Bratislave, Staromestská 6, Bratislava, IČO: 42 131 111, odporcovi v II. rade: LOCUS PLUS, s. r.
o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 36 756 288, zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o.,
Šoltésovej 2, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k pozemkom, od odvolaniach odporcov v 1. a 2.
rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 28.3.2011, č.k. 52C/54/2010-259,
pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 28.3.2011, č.k.
52C/54/2010-259 o p r a v u j e tak, že dátum vyhlásenia rozsudku je 28.3.2012.

II. Rozsudok súdu I. stupňa sa m e n í tak, že návrh navrhovateľa sa z a m i e t a.

Odporcovi v 1.rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi v 2. rade trovy konania 99,50 Eur, a k rukám právneho

zástupcu odporcu v 2. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 773,77 Eur, do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že vlastníkom pozemkov registra „C“ v k. ú. B., parc. č.
XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere X m2, parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2, zapísaných
na LV č. 3722, je navrhovateľ. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal .
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ návrh podal z dôvodu, že dňa 05.03.2007 požiadal
príslušnú správu katastra o zápis svojho vlastníckeho práva k sporným pozemkom. Podľa § 1 vyhlášky

č. 158/1959 Ú.v. pôdohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii a
urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku alebo podľa predpisov o pozemkových reformách,
a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil, a ani nie je v správe organizácií štátneho
socialistického sektora, spravujú okresné národné výbory, v obvode ktorých je tento majetok. Hlavné
mesto SR Bratislava (rovnako ako ostatné obce) nadobudlo ex lege k 1. máju 1991 majetok vymedzený
v § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. Tento majetok sa tak bez ďalšieho stal vlastníctvom obce na základe
teritoriálneho princípu. Napriek vyššie uvedenému Správa katastra zápis v prospech Hlavného mesta

SR Bratislavy listom zo dňa 25.11.2008 odmietla vykonať s odôvodnením, že hlavné mesto nepredložilo
verejnúlistinu,aleboinúspôsobilúlistinunavykonanievlastníckehoprávazáznamompodľaustanovenia
§35 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona a v nadväznosti na ustanovenie § 14 zákona o majetku obcí.
Hlavné mesto predložilo pozemkovo - knižnú vložku a konfiškačné rozhodnutie, z ktorých s poukazomna § 1 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. a § 2 ods. 1 a 7 zákona č. 138/1991 Z.z. jednoznačne vyplýva jeho
vlastnícke právo. Predloženie ďalšej verejnej listiny preto považuje navrhovateľ za duplicitné, pretože
prechod nastal ex lege.

Po vykonanom dokazovaní bol v prvostupňovom konaní zistený nasledovný skutkový stav:
·SpornépozemkybolipôvodnevovlastníctveW.G.anazákladerozhodnutiakonfiškačnejkomisieprešli
k 1.3.1945 do vlastníctva štátu. Zápis v pozemkovoknižnej vložke (ďalej len „PK vložka“) č. XXXXX k
parcelám č. XXXXX/X a XXXXX, svedčí o vlastníctve Československého štátu - Obvodný národný výbor
Bratislava Nivy, odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, na území ktorého sa nachádzali a

boli v jeho dočasnej správe,
· Podľa zákona č. 138/1991 Z.z. o správe majetku obcí, § 2 ods. 1: do vlastníctva obcí prechádzajú
z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým patrilo ku dňu 23. a 24.11.1990 právo hospodárenia
národným výborom. V komentári k tomuto ustanoveniu na č.l. 200 sa uvádza: Vecami sú podľa § 119
až 121 OZ hnuteľné aj nehnuteľné veci. Tie veci, ktoré boli v dočasnej správe bývalých okresných
nár. výborov (v súčasnosti správa podľa § 5 zák. č. 278/1993 Z.z.) nemožno zamieňať s právom

hospodárenia (resp. pred rokom 1988 správou národného majetku). Jednoznačne veci v dočasnej
správe neprešli ex lege do vlastníctva obcí.
Podľa Metodického pokynu Min. poľnohospodárstva SR v spolupráci s Ústavom geodézie a kartografie
na č.l. 80 „poľnohospodárske a lesné nehnuteľnosti, ktoré prešli do vlastníctva štátu, podľa predpisov o
pozemkových reformách, vrátane predpisov o konfiškácii pôdohospodárskeho majetku a ktoré sú v PK

vložke zapísané na Čsl. štát, v správe národných výborov, treba posudzovať tak, že národné výbory k
24.11.1990 ich mali len v dočasnej správe. Nehnuteľnosti, ktoré mali v dočasnej správe k 24.11.1990
NV neprešli do vlastníctva obcí, ale ostali k 1.5.1991 vo vlastníctve štátu.
·Navrhovateľdňa5.3.2007požiadalkatasternehnuteľnostíozápissvojhovlastníckehoprávaksporným
pozemkom na základe výpisu z PK vložky č. XXXXX a XXXXX (vlastníctvo W. G.), a geom. plánu č. X/

XXXX. Kataster žiadosť zamietol listom z 25.4.2007, pre absenciu verejnej listiny alebo inej spôsobilej
listiny na vykonanie vlastníckeho práva záznamom podľa § 35 ods. 2, písm. c) zákona o katastri
nehnuteľnosti, v nadväznosti na § 14 zák. o majetku obcí č. 138/1991 Z.z.,
· Kataster nehnuteľností zapísal v záznamovom konaní vlastnícke právo v prospech vlastníka -
Slovenská republika, v správe Obvodného úradu v Bratislave v konaní pod č. Z - XXXXX/XX na

základe Deklarácie dočasného správcu nehnuteľného majetku z 8.11.2007 (č.l. 84) Deklarácia bola
vydaná v zmysle § 5 ods. 1 zák. č. 278/1993Z.z. o správe majetku štátu. podľa ktorého majetok
štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu a ktorý nie je v správe žiadneho
správcu alebo nie je možné určiť právneho nástupcu pôvodného správcu, spravuje dočasný správca,
ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého obvode sa majetok nachádza. Podľa Deklarácie sporné

pozemky nesplnili podmienku prechodu do vlastníctva obce, pretože nepatrili k veciam, ku ktorým ku
dňu účinnosti osobitného predpisu, t.j. zák. č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení, k 24.11.1990, patrilo
právo hospodárenia národným výborom,
· Dňa 20.12.2007 bola uzavretá kúpna zmluva medzi odporcami v 1. a 2. rade, ktorou bolo vlastnícke
právo k pozemkom prevedené na odporcu v 2. rade. Vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX.

Právny názor navrhovateľa:
Vychádza z ustanovenia § 10 vyhlášky 158/1959 Z.z., podľa ktorého majetok, ktorý štát nadobudol podľa
predpisov o konfiškácii a ktorý sa podľa týchto predpisov nepridelil, ani nie je v správe organizácie
štátneho socialistického sektora, spravujú okresné národné výbory, v obvode ktorých je majetok
Podľa § 2 ods. 1 z. 138/1991 Z.z. do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku SR veci, ku ktorým

patrilo ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých
sa nachádzajú. Podľa názoru navrhovateľa tak nadobudol ex lege majetok k 1.5. 1991. Kataster
navrhovateľa však zápis vlastníctva v jeho prospech odmietol vykonať s odôvodnením, že nepredložil
verejnú listinu alebo inú spôsobilú listinu na vykonanie vlastníckeho práva záznamom podľa § 35 ods.
2 písm. c) katastrálneho zákona. Z navrhovateľom predložených listín - konfiškačného rozhodnutia, a

výpisu z PK vložky však jednoznačne vyplýva jeho vlastnícke právo.
V ustanovení § 14 zák. č. 138/1991 Z.z. je stanovená povinnosť spisovať o predchádzajúcom majetku
písomnéprotokoly,ktorévšaknaprechodvlastníctvanemajúžiadenvplyv,nakoľkonadobúdacímtitulom
je samotný zákon. V tomto prípade nebolo možné protokoly spísať, chýbala riadna evidencia, bývalé
štátne orgány v tomto smere nedôsledne plnili svoju povinnosť, čo však nemôže ísť na škodu obciam.

Správa katastra zapísala vlastnícke právo inému subjektu - odporcovi v 1. rade, pretože akceptovala
ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva nulitnú listinu - Deklaráciu dočasného správcu nehnuteľného
majetku zo dňa 8.11.2007, na základe ktorej štát sám sebe deklaroval vznik vlastníckeho práva, hoci
takýto postup nemá oporu v legislatíve. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 278/1993 Z.z. majetok štátu, ktorýprešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu a ktorý nie je v správe žiadneho správcu, spravuje
dočasný správca, ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa taký majetok
nachádza. Obvodný úrad nemá spôsobilosť rozhodovať, ktorý majetok prešiel alebo neprešiel na obce.

Naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe je daný, pretože ohrozenie vlastníckeho práva
navrhovateľa nie je možné odstrániť inak, než určovacím výrokom súdu, a existuje potreba odstránenia
tejto neistoty
Rozhodnutia súdov v prospech právneho názoru navrhovateľa:
1. rozsudok NS SR sp. zn. 7Sž 48/02 - súd vyslovil nezákonnosť konania okresného úradu, ktorý ako

orgán štátnej správy vydával osvedčenia o vzniku vlastníckeho práva štátu v správe okresného úradu,
okrem notára totiž iný orgán nemá právo vydať osvedčenie o vlastníctve,
2. rozsudok NS sp. zn. 3Cdo 7/2002 z 26.2.2004 - zákon č. 138/1991 Z.z. nerozlišuje právo
hospodárenia národného výboru z hľadiska jeho trvalosti alebo dočasnosti, preto aj keby šlo len
o dočasnú správu skonfiškovaných nehnuteľností, prešli by do vlastníctva navrhovateľky - t.j. obce
Strážske. Právne relevantné je len to, či národnému výboru právo hospodárenia patrilo alebo nie, a

či nedošlo k zriadeniu práva trvalého užívania inej ako štátnej organizácie. Právo trvalého užívania
nevznikalo zo zákona, ale vždy len na základe konkrétnej právnej skutočnosti, s ktorou zákon spájal
vzniktohtopráva.Takétoužívanieinejakoštátnejorganizácie.byvylučovaloprechodvlastníckehopráva
k nehnuteľnosti na obec,
3. Rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo 68/2008 - rovnaký právny názor. Zákon č. 138/1991 Z.z. nerozlišuje

právo hospodárenia z hľadiska jeho trvalosti alebo dočasnosti. Pri posudzovaní existencie práva
hospodárenia národným výborom k 24.11.1990, t.j. k účinnosti zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení,
nie je rozhodujúce či šlo iba o dočasnú správu,
4. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 7C 124/298-67, právoplatný 31.8.2002 - veci ku ktorým
patrilo právo hospodárenia národným výborom, štátnym podnikom a iným, prechádzajú z vlastníctva

Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú podľa § 2 ods. 1,2 zák. č.
138/1991,
5. Podľa komentára k zákonu č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí - majetok tvoria aj veci, ku ktorým
mali právo hospodárenia národné výbory. Pojem právo hospodárenia platná úprava nahradila pojmom
správa majetku (zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu). Ak sa v doterajších predpisoch používa

pojem „právo hospodárenia s národným majetkom“ rozumie sa tým „správa majetku štátu“. Pri práve
hospodárenia národnými výbormi nie je podstatné, či je trvalé alebo dočasné. Muselo však existovať
ku dňu 23.11.1990, t.j. ku dňu účinnosti zák. č. 369/90 o obecnom zriadení. Vlastnícke právo obce sa
nepremlčuje a možno ho uplatniť aj v súčasnosti. Akékoľvek následné dispozície tretími osobami budú
považované za absolútne neplatné právne úkony.

Právny názor odporcu v 1. rade:
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný. Navrhovateľ nepreukázal, že bez určenia
vlastníckeho práva by bolo jeho právne postavenie ohrozené, alebo sa stalo neistým. Navrhovateľ bol
správou katastra vyzvaný, aby doložil písomný protokol. Keďže ho nepredložil konanie bolo zastavené.
Žalobný návrh na súd podal navrhovateľ po viac ako 2 rokoch od zapísania správy v prospech odporcu

v 1. rade a potom čo odporca v 1. rade previedol majetok na odporcu v 2. rade.
Majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu a ktoré nie je v správe
žiadneho správcu, spravuje Obvodný úrad Bratislava. L. č. XXXXX nadobudol štát podľa predpisov
o konfiškácii a nepridelil ich, ani nezveril do správy štátnej organizácii, teda bol v dočasnej správe
národného výboru. L. č. XXXXX/X a XXXXX boli zapísané v PK vložke ako vlastníctvo Čsl. štátu -

Obvodný národný výbor Bratislava Nivy, a bol v dočasnej správe. Tento majetok nespĺňal podmienky
prechodu do vlastníctva obce, pretože podľa § 2 ods. 1 zákona 138/1991 do vlastníctva obce
prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým patrilo ku dňu 23. a 24.11,1990 právo
hospodárenia národným výborom, na území ktorého sa nachádzajú. Keďže pozemky neprešli do
vlastníctva obce a neboli v správe žiadneho správcu, odporca bol povinný zo zákona ujať sa ich správy

podľa § 5 ods. 1 zákona o správe majetku štátu č. 278/1993 Z.z.. Deklaráciou dočasného správcu
odporca v rámci svojich zákonných právomocí potvrdil, že je správcom nehnuteľného majetku štátu,
ktorý ex lege neprešiel do vlastníctva navrhovateľa, a ktorý nie je v správe žiadneho správcu. Sporné
pozemkynetvorilikudňuúčinnostizákonač.369/1990Z.z.majetkovúpodstatu,kuktorejbymalnárodný
výbor právo hospodárenia. Právo hospodárenia predstavuje trvalú správu, v tomto prípade však sporné

pozemky boli len v dočasnej správe v zmysle vyhlášky 507/1950. Podľa zákona č. 279/1947 Z.z., § 29
ods. 1, národné výbory spravovali národný majetok zverený im do správy príslušným ústredným úradom
po dohode s ministerstvom vnútra a ministerstvom financií. Týmito ustanoveniami neboli dotknuté
právne predpisy o majetku skonfiškovaním a o majetku získanom na účely pozemkových reforiem.Do trvalej správy mohli pozemky prejsť v zmysle vyhl. č. 158/1959 Z.z., a to v prípade nepridelenia
takýchto pozemkov a absencie zápisu v pozemkovej knihe na Čsl. štát v správe ONV - odborov
poľnohospodárstva. Národné výbory ich mali k 24.11.1990 iba v dočasnej správe a preto neprešli do

vlastníctva obcí
Právo hospodárenia s národným majetkom ku dňu 24.11.1990 upravoval Hospodársky zákonník a vyhl.
č. 119/1988 Z.z.. Podľa § 4 vyhlášky právo hospodárenia patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami,
na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom
ustanovené inak. Národným výborom mohlo patriť právo hospodárenia len v prípadoch uvedených v § 8

ods.2a§10ods.1citovanejvyhlášky.Otejtoskutočnostivšaknebolipredloženéžiadnedôkazy.Akteda
nebolo možné preukázať právo hospodárenia k 24.11.1990, teda, že ho vykonávala štátna organizácia,
ktorej predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba, potom platí, že pozemky dočasne spravoval
okresný národný výbor. Dočasná správa však nezakladá prechod pozemku z vlastníctva štátu do
vlastníctva obce
Nehnuteľný majetok štátu v dočasnej správe podľa citovaných predpisov preto nespĺňa podmienky

prechodu do vlastníctva obce. Odporca poukázal na neskoršie vyhlášky, ktoré riešili dočasnú správu -
č. 86/1977 a č. 61/1986 Z.z. ( ktorá bola účinná v čase prijatia zákona 369/1990). Aj keď vo vyhláške
61/1986 Z.z. v ust. § 1 ods. 2 nie je uvedený konfiškačný zákon ako to bolo vo vyhláške 86/1977 Z.z.,
je zrejmé, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na pozemky, ktoré tvoria nepridelený pôdohospodársky
majetok nadobudnutý z pozemkových reforiem. Odporca poukázal na § 5 zák. č. 278/1996 Z.z. o správe

majetku štátu, podľa ktorého ak osobitný predpis neustanovuje inak, majetok štátu, ktorý prešiel do
vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu, v tomto prípade podľa predpisov o konfiškácii, a ktorý
sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a ani nie je v správe organizácií štátneho socialistického
sektora, spravuje dočasný správca, ktorým je obvodný úrad.
Rozhodnutia v prospech názoru odporcu v 1. rade:

1. rozhodnutie NS SR sp. zn.4 Cdo 46/01 zo dňa 25.9.2002: Správu národného majetku národnými
výbormi konštituoval zákon č. 279/1949 Z.z. o finančnom hospodárení národných výborov. Týmito
ustanoveniami neboli dotknuté predpisy o majetku skonfiškovanom a získanom pre majetkové reformy.
Poľnohospodársky majetok však národné výbory nemali v trvalej správe, a mohol im byť zverený len
do dočasnej správy podľa zák. č. 507/1950 Z.z. Do trvalej správy národného výboru mohol prejsť až

po 1.9.1959 podľa vyhl. č. 158/1959 Z.z.. V prípade zapísania pozemkov v pozemkovej knihe na Čsl.
štát v správe ONV - odborov poľnohospodárstva; národné výbory ich mali iba v dočasnej správe a preto
neprešli do majetku obcí.
2. rozhodnutie sp. zn. MCdo 55/01 zo dňa 29.4.2003: Nevyhnutným predpokladom prechodu vlastníctva
poľnohospodárskych nehnuteľností na obec podľa zák. č. 131/1991 Z.z. je existencia hospodárenia,

teda trvalej správy, ktorá patrila príslušnému národnému výboru k 24.11.1990.
3. Komentár k zák. č. 138/1991 Z.z. - Tie veci, ktoré boli v dočasnej správe bývalých okresných
národných výborov (v súčasnosti správa podľa § 5 zák. č. 278/1993 Z.z.) nemožno zamieňať s právom
hospodárenia (resp. pred rokom 1988 správou národného majetku). Jednoznačne veci v dočasnej
správe neprešli ex lege do vlastníctva obcí.

4. Metodický pokyn Ministerstva poľnohospodárstva SR - nehnuteľnosti, ktoré mali národné výbory
k 24.11.1990 v dočasnej správe, ako aj tie, ku ktorým síce mali právo hospodárenia, ale zároveň ich
mali v trvalom užívaní iné ako štátne organizácie, neprešli do vlastníctva obcí, ale zostali k 1.5.1991
vo vlastníctve štátu.
Právny názor odporcu v 2. rade :

Deklaráciou dočasného správcu nehnuteľného majetku zo dňa 8.11.2007 odporca v 1. rade iba potvrdil,
že v rámci svojich právomocí je správcom nehnuteľného majetku štátu, preto neobstojí judikatúra, na
ktorú poukazuje navrhovateľ. Nevyhnutným predpokladom k prechodu vlastníckeho práva na obec bola
existencia práva hospodárenia teda trvalej správy, ktorá patrila národnému výboru ku dňu účinnosti
zákona, teda k 24.1.1990.

Argumentoval v zásade rovnako ako odporca v 1. rade a poukázal na to, že sporný majetok bol
len v dočasnej správe národného výboru, ktorá nezakladá prechod pozemku z vlastníctva štátu do
vlastníctva obce. Poukázal na metodický návod, vypracovaný MP SR v spolupráci s ÚGKK, podľa
ktorého poľnohospodárske a lesné nehnuteľnosti, ktoré prešli do vlastníctva štátu podľa predpisov o
pozemkových reformách, vrátane predpisov o konfiškácii pôdohospodárskeho majetku, a ktoré sú v PK

vložke zapísané na Čsl. štát, v správe národných výborov, treba posudzovať tak, že národné výbory k
24.11.1990 ich mali len v dočasnej správe. Takéto nehnuteľnosti neprešli do vlastníctva obcí, ale ostali
k 1.5.1991 vo vlastníctve štátu. Z týchto dôvodov v čase prevodu vlastníckeho práva medzi odporcamina základe kúpnej zmluvy prináležalo vlastnícke právo odporcovi v 1. rade a nemohlo dôjsť k porušeniu
zásady nemo plus iuris.
Závery prvostupňového súdu:

V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že sporné pozemky prešli do vlastníctva štátu a
boli v správe národného výboru. Spornou bola skutočnosť či tento majetok štátu prešiel do vlastníctva
obce t.j. navrhovateľa podľa zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky
veci, ku ktorým patrilo ku dňu 24.11.1990 právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých

sa nachádzajú. Je zrejmé, že zákonným predpokladom prechodu vlastníctva sporných pozemkov
zo štátu na obec bola existencia práva hospodárenia, ktorá patrila príslušnému národnému výboru
k rozhodnému obdobiu, t.j. ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o obecnom zriadení, teda k
24. novembru 1990. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné,
že pozemky, ktoré sú predmetom konania, dočasne spravoval národný výbor. Taktiež mal súd za
preukázané, že k predmetným pozemkom nevykonávala ku dňu 24.11.1990 právo hospodárenia žiadna

štátna organizácia, ktorej predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba. Predmetné pozemky tak
v zmysle ustanovenia § 59 Hospodárskeho zákonníka dočasne spravoval okresný národný výbor.
Zákon č. 138/1991 Z. z. v ustanovení § 2 ods. 1 nerozlišuje či išlo o trvalú alebo dočasnú správu tohto
majetku, ale používa pojem právo hospodárenia. Zákonná definícia pojmu práva hospodárenia nie je
upravená ani v predmetnom zákone ani v iných právnych predpisoch. Prvostupňový súd sa nestotožnil

s argumentáciou odporcov, že pokiaľ sa nejednalo o trvalú správu majetku národným výborom, ale išlo
o dočasnú správu majetku národným výborom, tak takýto majetok nespĺňal predpoklady prechodu do
majetku obcí na základe zákona o majetku obcí. Takáto argumentácia nemá oporu v zákone. Právo
hospodáreniajepojempoužívanýv Hospodárskom zákonníkuvobdobnomvýznameakopojemspráva,
pričom právo hospodárenia zahŕňalo v sebe všetky oprávnenia vlastníka a bolo prakticky postavené na

úroveň vlastníckeho práva, pričom vlastníkom zostal štát. Zákon nerozlišoval medzi pojmom „správa“
a „právo hospodárenia“, keďže ako je vyššie uvedené, oba tieto pojmy z hľadiska ich obsahu znamenali
tie isté oprávnenia a povinnosti. Navyše, bez významu nie je ani skutočnosť, že postupne bol pojem
právo hospodárenia nahradený v právnych predpisoch po nadobudnutí účinnosti zákona č. 138/1991
Z.z. pojmom správa majetku. Správu nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky bez

konkrétneho správcu upravil zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu s účinnosťou od 01.01.1994
v ustanovení § 5, podľa ktorého majetok štátu, ktorý nemá žiadneho správcu, spravuje obvodný úrad, v
územnej pôsobnosti ktorého sa nehnuteľnosť nachádza. Z ustanovenia § 16 citovaného zákona vyplýva,
že ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „právo hospodárenia s národným majetkom“
rozumie sa tým „správa majetku štátu“. Je tak zrejmá totožnosť resp. zameniteľnosť oboch pojmov v

právnych predpisoch.
Predpokladom prechodu poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí boli dve zákonné
podmienky. Prvou bola skutočnosť, že ide o inú vec než hnuteľnú patriacu orgánom miestnej štátnej
správy, ktorá bola v prejednávanej veci splnená. Druhou zákonnou podmienkou bola výlučne existencia
práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t. j. ku dňu 24.11. 1990.

Podľa názoru súdu ako aj judikatúry NS SR nie je rozhodujúce či išlo o dočasnú alebo trvalú správu
nehnuteľností (porovnaj rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 8 Sžo 68/08). Súd uzavrel, že aj v prípade,
ak by išlo len o dočasnú správu, ako tvrdia odporcovia, prešli sporné nehnuteľnosti do vlastníctva
navrhovateľa.
Súd v tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že účelom zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí,

ako to vyplýva z § 1 zákona, bolo upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom.
Rovnakozobsahudôvodovejsprávyvyplýva,žecieľomboločo najspravodlivejšieusporiadaťvlastnícke
práva k takýmto pozemkom, pri uplatnení územného princípu, pričom sa zohľadňovali najmä záujmy
obyvateľov obce, plnenie si funkcií obce a zabezpečovanie potrieb obyvateľstva.
Súd tak dospel k záveru, že k nehnuteľnostiam (pozemkom) mal k 24.11.1990 právo hospodárenia

Národný výbor Bratislava II, ako to má na mysli ustanovenie § 2 Zákona o majetku obcí, na území
ktorého sa predmetné pozemky nachádzali; a tieto nehnuteľnosti prešli na základe zákona podľa § 2
ods. 1 tohto zákona do vlastníctva navrhovateľa.
Keďže odporca v 1. rade sa nikdy nestal vlastníkom predmetných pozemkov, nemohol ich ani previesť
na odporcu 2. rade na základe kúpnej zmluvy. Takýto právny úkon je postihnutý od počiatku absolútnou

neplatnosťou, nakoľko nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má. Odporca v 2. rade sa
nemôže ani úspešne dovolávať ochrany dôvodiac, že v dobrej viere od odporcu v 1. rade nehnuteľnosť
kúpil, zaplatil za ňu a užíva ju ako vlastník. Zo zákona ako aj z ustálenej judikatúry súdov je zrejmé,
že v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy, ktorou došlo k prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam, nieje možné uplatniť princíp nadobudnutia vlastníckeho práva v dobrej viere. Tvrdenie odporcov o tom, že
bolo povinnosťou navrhovateľa (obce) v zmysle zákona o majetku obcí spísať protokol o majetku, ktorý
mal byť prevedený do jeho vlastníctva a zároveň mal povinnosť podať do 12- tich mesiacov návrh na

zápis svojho vlastníckeho práva je síce pravdivé, ale irelevantné vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho
práva. Zákon totiž nadobudnutie resp. nenadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľa neviaže na
splnenie uvedených povinností. Súd preto žalobe navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods.1 O.s.p., keď vo veci úspešný
navrhovateľ náhradu trov konania nežiadal a preto mu ich súd nepriznal.

Proti rozsudku podal odvolanie odporca v 1. rade podaním zo dňa 18.6.2012. Opätovne trval na
názore, že navrhovateľ nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení,
že bez určenia vlastníckeho práva by bolo jeho právne postavenie ohrozené, alebo sa stalo neistým.
Navrhovateľ žiadal o zápis vlastníctva k pozemkom až dňa 5.3.2007, teda temer po 20-tich rokoch a
dovtedy o pozemky neprejavoval záujem, Návrh na začatie konania na súd navyše podal po viac ako
2 rokoch od zapísania vlastníctva nehnuteľného majetku v prospech odporcu v 1. rade. Je nepravdivé

tvrdenie navrhovateľa, že v čase prevodu majetku neexistoval aktívne legitimovaný subjekt na spísanie
protokolu podľa § 14 zákona o majetku obcí. Takýmto orgánom bol Obvodný úrad Bratislava I-V
do 24.7.1996, kedy práva prešli podľa zákona č. 222/1996 Z.z. na Okresné úrady Bratislava I-V, s
účinnosťou zákona č. 515/2003 Z.z. prešli na Krajský úrad Bratislava a s účinnosťou zákona č. 254/2007
Z.z. od 1.10.2007 na Obvodný úrad Bratislava. Miestne príslušný orgán Obvodný úrad Bratislava by

však protokol o prechode takéhoto majetku spísal len vtedy, ak by bolo nepochybné, že k prechodu
došlo, čo sa však na sporné pozemky nevzťahuje.
Súhlasí s tvrdením súdu prvého stupňa, že pozemky prešli do vlastníctva štátu a boli v správe národného
výboru. Aj súd prvého stupňa správne uviedol, že zákonným predpokladom prechodu vlastníctva zo
štátu na obec bola existencia práva hospodárenia národným výborom. Taktiež súhlasí s tvrdením súdu,

že medzi účastníkmi konania nebolo sporné že pozemky spravoval dočasne národný výbor; a že k
týmtopozemkomkudňu24.11.1990nevykonávalaprávohospodáreniažiadnaštátnaorganizácia,ktorej
predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba. Nesúhlasí však s tvrdením, že zákon nerozlišuje, či
išlo o trvalú alebo dočasnú správu. Dočasnú správu majetku osobitne upravovala vyhláška č. 86/1977
Z.z. o dočasnej správe. Podľa § 1 ods. 2 písm. i) vyhlášky v dočasnej správe je majetok, ktorý štát

nadobudol okrem iných právnych predpisov aj podľa dekrétu prezidenta 108/1945 o konfiškácii. Táto
vyhláška bola zrušená vyhláškou 61/1986 Z.z., ktorá bola účinná v čase prijatia zákona č. 369/1990 Z.z.
Aj keď v tejto vyhláške nie je uvedený konfiškačný zákon, je zrejmé, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj
na pozemky, ktoré tvoria nepridelený pôdohospodársky majetok nadobudnutý z pozemkových reforiem.
Skutočnosť, že treba rozdielne posudzovať dočasnú a trvalú správu, preukazuje aj to, že zároveň

s vyhláškami č. 86/1977 a č. 61/1986 boli v platnosti a účinnosti aj vyhlášky č. 156/1975 o správe
národnéhomajetkuač.119/1998ohospodárenísnárodnýmmajetkom,ktorýchpôsobnostisanavzájom
vylučovali.
Názor súdu vyvracia aj komentár k zákonu o majetku obcí, ktorý jasne vymedzuje úmysel zákonodarcu,
a podľa ktorého majetok v dočasnej správe bývalých okresných národných výborov nemožno zamieňať

s právom hospodárenia (resp. pred rokom 1988 správou národného majetku). Táto dôvodová správa
sa vťahuje k § 5 zákona o správe majetku štátu, podľa ktorého ak osobitný predpis neustanovuje
inak, majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu, v danom prípade
podľa predpisov o konfiškácii, ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a nie je ani v správe
organizácií štátneho socialistického sektora, a teda nie je v správe žiadneho správcu....spravuje dočasný

správca, ktorým je obvodný úrad v sídle kraja. V tejto súvislosti odporca poukázal na právny názor NS
SR vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 46/01, a MCdo 55/01. Ďalej na stanovisko MP SR sp. zn.
306/2010-430 zo dňa 25.1.2010 a komentár k zákonu o majetku obcí, ktorý zdôrazňuje, že majetok
v dočasnej správe bývalých ONV nemožno zamieňať s právom hospodárenia. Domáha sa preto, aby
odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Rozsudok napadol odvolaním aj odporca v 2. rade podaním zo dňa 21.6.2012, prostredníctvom
právneho zástupcu. Namietol, súd prvého stupňa sa nevyporiadal s argumentmi odporcov, a jeho
odôvodnenie je absolútne nedostatočné. Pri ustálení názoru, že navrhovateľ k pozemkom vykonával
právo hospodárenia, súd nevysvetlil aký význam pre určenie prechodu pozemkov na navrhovateľa má
mať interpretácia zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, ktorý nadobudol účinnosť až dňom

1.1.1994. Tento zákona len určil, že tam, kde sa používal pojem hospodárenia sa myslí správa majetku.
Súd sa v odôvodnení nevyporiadal s inštitútom dočasnej správy, len poukázal na rozsudok NS SR sp.
zn. 8 Sžo 68/08. Súd však v tomto rozsudku posudzoval výlučne inštitút správy (práva hospodárenia)
majetku, a to z hľadiska jej trvalosti a dočasnosti. V tomto konaní nie je sporné, že národný výbor mal kpredmetným pozemkom dočasnú správu, čím ale nebola splnená podmienka na prechod pozemkov na
obec.Správanárodnéhomajetkunárodnýmivýbormibolazakotvenázákonomč.279/1949Z.z.Národné
výbory spravovali národný majetok, ktorý im bol zverený do správy príslušným ústredným úradom po

dohode s ministerstvami vnútra a financií, pričom z § 29 ods. 1 a § 31 ods. 2 citovaného zákona vyplýva,
že týmito ustanoveniami nie sú dotknuté predpisy o majetku skonfiškovanom a znárodnenom a majetku
získanom pre účely pozemkových reforiem. Tento majetok teda národné výbory nespravovali a mohol
im byť zverený len do dočasnej správy podľa vyhl. 507/1950 Z.z.
Odporca poukázal aj na znenie § 65 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorého právo

hospodárenia s národným majetkom vykonáva zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na
plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži. K rozhodnému dňu však pozemky neslúžili
žiadnej organizácii, z čoho možno dôjsť k záveru, že k predmetným pozemkom nepatrilo právo
hospodárenia nikomu. Preto možno aplikovať inštitút dočasnej správy § 65 ods. 3 HZ. Sám Hospodársky
zákonníka rozlišoval dva rôzne inštitúty - inštitút práva hospodárenia (k majetku, ktorý slúži organizácii)
a dočasnú správu okresným národným výborom (k majetku, ku ktorému nemá pre svoje potreby právo

hospodárenia žiadna organizácia). Odporca ďalej poukázal aj na metodický návod na spravovanie
registra obnovenej evidencie pozemkov, vypracovaného MP SR v spolupráci s ÚGKaK, podľa
ktorého poľnohospodárske a lesné nehnuteľnosti, ktoré prešli do vlastníctva štátu podľa predpisov o
pozemkových reformách, vrátane predpisov o konfiškácii pôdohospodáskeho majetku, a ktoré sú v
pozemkovej knihe zapísané na Čsl. štát v správe ONV, treba posudzovať tak, že národné výbory ich

mali k 24.11.1990 v dočasnej správe. Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku poprel existenciu inštitútu
dočasnej správy k národnému majetku, čím poprel existenciu citovaných právnych noriem. V konaní
sa ich interpretáciou navyše žiadnym spôsobom nevyporiadal a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné.
Domáha sa, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a návrh zamietol v celom rozsahu. Súčasne
si uplatnil aj nárok na náhradu trov súdneho konania. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok

zrušil a vec súdu prvého stupňa vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v napadnutom
rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s., a po doplnenom dokazovaní na pojednávaní dospel k záveru, že
odvolanie odporcov v 1. a 2. rade je dôvodné.
Na pojednávaní pred odvolacím súdom zástupkyňa odporcu v 1. rade na otázky súdu uviedla, že

vlastníctvo Čsl. štátu v správe Obvodného národného výboru Bratislava - Nivy bolo zapísané len do PK
vložky na základe konfiškačného rozhodnutia. Až do r. 2007 nebol zápis tohto vlastníctva premietnutý do
katastra nehnuteľností, pretože k pozemkom sa nikto nehlásil a nikto si neuplatňoval vlastnícke právo.
Išlo o zastavané pozemky budovami, ktoré boli vo vlastníctve iného subjektu. Po tom čo vstúpil do
účinnosti zákon č. 138/1991 Z.z. boli orgány miestnej štátnej správy povinné spísať tzv. delimitačné

protokoly o všetkých pozemkoch, ktoré prešli do majetku obce. Tieto delimitačné protokoly boli potom
listinou, na základe ktorých kataster nehnuteľností zapísal vlastnícke právo obciam. V danom prípade
si navrhovateľ, resp. jeho predchodcovia, túto povinnosť nesplnili. Podnetom na to, aby bol odporca
v 1. rade zapísaný ako vlastník prišiel až v r. 2007 od vlastníka budovy, ktorá stála na pozemkoch,
pretože mal záujem tieto pozemky odkúpiť. Následne odporca v 1. rade spísal tzv. deklaráciu dočasného

správcu, na podklade ktorej kataster nehnuteľnosti zapísal jeho vlastnícke právo. Zástupkyňa poukázala
aj na to, že odporca v 1. rade spravuje pozemky aj v iných obvodoch, pričom všetky obce rešpektujú
zásady dočasnej správy.
Zástupkyňa odporcu v 2. rade k podanému odvolaniu poukázala na nález ÚS ČR zo 17.4.2014 pod č.
I. ÚS 2219/2012, ktorý vo svojej podstate chráni dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľnosti, ktorý ju

nadobudol v dobrej viere v správnosť zápisov v katastri nehnuteľnosti. Je potrebné dbať aj na dôležitosť
právdvochdomnelýchvlastníkov,priktorýchbymalvyhraťten, ktorýmásilnejšieprávo.Vtomtoprípade
sa navrhovateľ viac ako 16 rokov o sporné pozemky nezaujímal, začal až vtedy, keď sa s pozemkami
začalo niečo reálne diať. K výkladu práva hospodárenia a rozdielu medzi dočasnou a trvalou správou
poukázala na rozdiel medzi pôvodným ustáleným názorom, z ktorého vychádza aj staršia judikatúra, a

podľa ktorého tento rozdiel treba rozoznávať. Až v novšej judikatúre nastal odklon, ale nie sú známe
jeho dôvody.
Právny zástupca navrhovateľa zotrval na podanej žalobe a jeho predchádzajúcich vyjadreniach .
Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 7 zákona č. 138/91 Z.z., podľa ktorého prešlo vlastnícke právo od
1.5.1991 k sporným pozemkom na navrhovateľa. Je pravdou, že ustanovenie § 14 tohto zákona im

ukladalo povinnosť spísať o týchto pozemkoch tzv. delimitačný protokol. Túto povinnosť si nesplnili z
toho dôvodu, že v roku 1991 prešiel na navrhovateľa, ktorý už v tomto čase existoval v súčasnej forme,
obrovský majetok, ku ktorému si musel navrhovateľ usporiadať svoje vlastnícke právo. Ustanovenie § 14
na vypracovanie protokolu určilo dobu jedného roka, čo bol pre navrhovateľa pri tak rozsiahlom majetkuproblém. Delimitačný protokol týkajúci sa aj sporných pozemkov preto nespísal. Následne však vstúpil
do účinnosti ďalší zákon č. 180/1995 Z.z., na základe ktorého sa vypracúvajú tzv. registre obnovenej
evidencie pozemkov, v rámci ktorých si navrhovateľ usporadúva vlastnícke práva k všetkým pozemkom

v jeho obvode. Týka sa to nielen navrhovateľa, ale aj iných oprávnených subjektov, napríklad aj odporcu
v 1. rade. Tento proces prebieha až doposiaľ. Ani po 23 rokoch od účinnosti zákona č. 138/91 Z.z. nie
sú vyporiadané všetky pozemky, ku ktorým navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo. To nič nemení na
skutočnosti, že navrhovateľ sa zo zákona stal vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Je pravda, že aj oni
začali riešiť vlastnícke právo až v r. 2007, čo bolo rovnako na podnet odporcu v 2. rade, ktorý mal záujem

získať do vlastníctva pozemky pod budovou, ktorú vlastní. Z týchto dôvodov žiada, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil a v prípade úspechu si neuplatňujú náhradu trov konania.
Zástupca odporcu v 1. rade k výpovedi navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ by mohol tvrdiť, že sa
podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/91 Z.z. od 1.5.1991 stal vlastníkom spornej nehnuteľnosti iba vtedy,
ak by splnil podmienky, ktoré stanovil pre tento prechod § 2 ods. 1 citovaného zákona. V komentári
predkladateľa návrhu tohto zákona, ktorý bol zámerom zákonodarcu, bola rozlišovaná tzv. dočasná

správa a hospodárenie, t.j. trvalá správa. Pritom doposiaľ sa rešpektuje dočasná správa majetku
konkrétnych nehnuteľností, ktorých vlastníkom je vždy štát. Ide napr. o opustený majetok a podobne.
Pokiaľ bol pôvodne zapísaný ako vlastník sporných pozemkov Čsl. štát - Obvodný národný výbor
Bratislava Nivy, išlo o dočasnú správu, pretože na to, aby sa táto dočasná správa zmenila na trvalú, by
muselo byť ďalšie rozhodnutie príslušného útvaru národného výboru, že sa tento majetok zveruje do

trvalej správy na konkrétny účel, teda na právo hospodárenia.
Odvolací súd v prvom rade preskúmal, či sú správne závery súdu prvého stupňa o splnení zákonnej
podmienky pre podanie určovacej žaloby - naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom
určení. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v katastri nehnuteľností je ako vlastník uvedená
iná osoba, ktorá považuje svoje vlastnícke právo za dané. Ak chce navrhovateľ docieliť zmenu

zápisu vlastníckeho práva, môže to dosiahnuť len podaním určovacej žaloby. Nemožno preto súhlasiť
s tvrdením odporcov, že postavenie navrhovateľa by sa výrokom rozsudku nezmenilo. Naopak,
navrhovateľ v konaní osvedčil existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe.
Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd námietky ohľadne plynutia času vo vzťahu k uplatnenej žalobe.
Keďže ide o určenie vlastníckeho práva, ktoré sa nepremlčuje, nie je rozhodujúce kedy si navrhovateľ

takéto právo uplatnil, Vyplýva to aj z komentára k zákonu o majetku obcí č. 138/1991 Z. z., v ktorom je je
vyslovene uvedené, že právo uplatňovať si právo na určenie vlastníckeho práva môže obec kedykoľvek.
Pokiaľ ide o samotné rozhodnutie súdu vo veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že bol dostatočne
zistený skutkový stav, ktorý medzi účastníkmi nie je sporný. Sporné je jeho právne posúdenie, pričom
existujú rôzne právne názory nielen v judikatúre súdov, ale aj v samotnom výklade zákona č. 138/1991

Z.z. V spore boli prezentovaný iný komentár zákonodarcu v predkladacej správe k zákonu, a iný názor v
neskorších komentároch. Základom sporu je výklad určujúcej právnej normy v tomto spore - ustanovenia
§ 2 ods. 1 zákona 138/1991 Z.z., podľa ktorého do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej
republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu
účinnosti osobitného prepisu právo hospodárenia národným výborom na území ktorých sa nachádzajú.

Konkrétne význam a obsah pojmu „ právo hospodárenia národným výborom“. V rozhodovacej činnosti
súdov existujú rôzne názory na to, či pojem právo hospodárenia zahŕňa v sebe len pojem trvalá správa
alebo ide o správu ako takú, bez časového obmedzenia ( teda môže ísť môže o správu trvalú, ale aj
o správu dočasnú).
Súd prvého stupňa sa nestotožnil s argumentáciou odporcov, že pokiaľ sa nejedná o trvalú správu

majetku národným výborom, takýto majetok nespĺňal predpoklady prechodu do majetku obcí. Pri
odôvodnení sa zjavne priklonil k argumentácii v rozhodnutiach NS SR sp. zn. 8 Sžo 68/2008 na č.l. 101,
sp. zn. 3 Cdo 7/2002 na č.l. 96, ako aj v komentári k zákonu č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí na č.l. 142.
Vyslovil právny názor, že ustanovenie § 2 ods. 1 zákona 138/1991 Z.z. nerozlišuje, či ide o trvalú alebo
dočasnú správu majetku, ale používa pojem právo hospodárenia. Zákonná definícia tohto pojmu nie je

uvedená ani v tomto zákone a ani v iných právnych predpisoch. Odvolací súd posúdil ako dôvodnú
odvolaciu námietku odporcov, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s ich obranou v rámci právneho
posúdenia veci, ktorá rovnako vychádza z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Konkrétne z rozhodnutí sp. zn. Mcdo 55/01 na č.l. 66, sp. zn. 4Cdo 46/01 na č.l. 72. Nevyporiadal sa
ani so skorším komentárom k zákonu č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí predloženom odporcami na č.l.

200, a metodickým pokyn MP SR na č.l. 196. Z týchto rozhodnutí, resp názorov, vyplýva opačný záver,
že v prípade dočasnej správy národného výboru k pozemkom nedochádza k prechodu vlastníctva na
obce podľa zákona č. 138/1991 Z.z. Súd v rozsudku mal uviesť aj dôvody, pre ktoré neprihliadol na túto
argumentáciu odporcov. V tomto smere je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný.Vo všeobecnosti pod pojmom správa majetku štátu treba rozumieť súhrn oprávnení a povinností správcu
k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.
Zo zákona č. 278/1993 Z.z. vyplýva, že s majetkom štátu v dočasnej správe je dočasný správca povinný

naložiť bezodkladne podľa tohto zákona a v súlade s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi
okrem majetku štátu, ktorý môže využiť v rámci predmetu svojej činnosti alebo v súvislosti s ním. Majetok
štátu v dočasnej správe môže dočasný správca do prevodu vlastníckeho práva prenechať do nájmu
podľa § 13. Pri nakladaní s majetkom štátu v dočasnej správe sa rozhodnutie o prebytočnosti majetku
štátu nevydáva.

Hospodárenie vo všeobecnosti znamená účelné zaobchádzanie s vecou či javom.
Odvolací súd pri svojich záveroch vychádzal predovšetkým zo zámeru zákonodarcu, vyjadreného v
pôvodnom komentári k tomuto zákonu, ktorý predložili odporcovia, a je založený na č.l. 200 spisu.
Vyplýva z neho, že dočasnú správu podľa zákona č. 278/1993 Z.z. nemožno zamieňať s právom
hospodárenia (resp. pred rokom 1988 so správou národného majetku), a jednoznačne veci v dočasnej
správe neprešli ex lege do vlastníctva obcí.

Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné dôsledne rozlišovať medzi dočasnou správou majetku a
hospodárením. Kým pod dočasnou správou treba rozumieť činnosť smerujúcu k ochrane a udržiavaniu
zvereného majetku, pod hospodárením treba rozumieť aj využívanie majetku na jeho hospodársky
účel, smerujúce k jeho zveľadeniu a zisku. Hospodárenie je tak možné len v režime trvalej správy a
predpokladá, že účel zvereného majetku je v súlade s predmetom činnosti správcu, ktorý ho má nielen

chrániť, ale aj využívať ho na vlastné hospodárenie a podnikanie.
Odvolací súd sa z týchto dôvodov stotožnil s judikatúrou súdov, na ktorú vo veci poukazovali odporcovia
a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vychádzal vo veci z nesprávneho právneho názoru. K
prechoduspornýchpozemkovexlegenanavrhovateľanemohlodôjsť,pretožebolilenvdočasnejspráve
národného výboru, ktorý s týmto majetkom nehospodáril. Neboli tak splnené zákonné podmienky § 2

ods. 1 zákona 138/1991 Z.z..
Odvolací súd podľa § 220 O.s.p. z týchto dôvodov napadnutý rozsudok zmenil a návrh navrhovateľa
zamietol. Vo výroku rozsudku postupom podľa § 164 O.s.p. opravil aj zrejmú nesprávnosť vo vyhotovení
prvostupňového rozhodnutia, týkajúcu sa dátumu jeho vyhlásenia.
Vzhľadom na zmenu rozsudku vo veci samej, odvolací súd zmenil aj výrok o náhrade trov konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. odporcovia v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania ako úspešní
účastníci konania.
Odporcovi v 1. rade súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne nevznikli.
Odporcovi v 2. rade súd priznal náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku za
podané odvolanie vo výške 99,50 Eur.

Zároveň mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 773,77 Eur. Odvolací súd
vychádzal pri stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z ustanovenia
§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2001 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „ vyhláška“). Je pravdou, že predmetom sporu bolo určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, ktorých cena je určiteľná a predmet konania je teda prakticky vyčísliteľný. Z

obsahu spisu však vyplýva. že cena nehnuteľností nebola v konaní určená. Ak si odporca v 2. rade
uplatňoval odmenu za jeden úkon právnej služby, vychádzajúc z ceny samotnej nehnuteľnosti, bolo
jeho povinnosťou jej cenu aj preukázať (napríklad predložením znaleckého posudku, alebo odborného
odhadu). Súd nebol v tomto smere povinný vyzývať účastníka na vyčíslenie predmetu sporu, pretože
je povinnosťou účastníka uniesť dôkazné bremeno a predložiť relevantný podklad osvedčujúci cenu

nehnuteľností, určenie vlastníctva ktorých je predmetom sporu, a to najneskôr v lehote podľa § 151 ods.
1 O.s.p., t.j. do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia rozsudku. Keďže odporca v stanovenej lehote
nepreukázal vznik trov právneho zastúpenia vo vyčíslenej výške, odvolací súd určil výšku odmeny z
tarifného základu podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, teda odmenu za jeden úkon právnej služby vo
výške jednej trinástiny výpočtového základu s prihliadnutím na §1 ods. 3 vyhlášky.

Odvolací súd priznal odporcovi v 2. rade náhradu za 10 úkonov právnej služby:
1. príprava a prevzatie zastúpenia 55,49 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky + režijný paušál za
rok 2010 vo výške 7,21 Eur,
2. písomné podanie zo dňa 27.10.2010 vo výške 55,49 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky + režijný
paušál za rok 2010 vo výške 7,21 Eur,

3. účasť na pojednávaní zo dňa 3.11.2010 vo výške 55,49 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky +
režijný paušál za rok 2010 vo výške 7,21 Eur,
4. účasť na pojednávaní dňa 2.2.2011 vo výške 57 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky + režijný
paušál za rok 2011 vo výške 7,41 Eur,5. písomné podanie zo dňa 21.2.2011 vo výške 57 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky + režijný
paušál za rok 2011 vo výške 7,41 Eur,
6. účasť na pojednávaní dňa 23.3.2011 vo výške 57 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky + režijný

paušál za rok 2011 vo výške 7,41 Eur,
7. účasť na pojednávaní dňa 28.9.2011 vo výške 57 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky + režijný
paušál za rok 2011 vo výške 7,41 Eur,
8. písomné podanie zo dňa 10.11.2011 vo výške 57 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky + režijný
paušál za rok 2011 vo výške 7,41 Eur,

9. písomné podanie zo dňa 1.6.2012-odvolanie vo výške 58,69 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky
+ režijný paušál za rok 2012 vo výške 7,63 Eur,
10. účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 27.5.2014 vo výške 61,87 eur podľa § 11 ods. 1
písm. a) vyhlášky + režijný paušál za rok 2014 vo výške 8,04 Eur,

Zároveň mu odvolací súd priznal nárok aj na uplatnenú daň z pridanej hodnoty ( pre úkony označené

pod bodom 1., 2. a 3. vo výške 19%, pre ostatné úkony vo výške 20 %). Odmena za poskytovanie
služieb a náhrady za rok 2010 boli 188,10 Eur + 19%, odmena za poskytovanie služieb a náhrady za
rok 2011 boli 322,05 Eur + 20%, odmena za poskytovanie služieb a náhrady v roku 2012 boli 66,32
Eur + 20% a odmena za poskytovanie služieb a náhrady za rok 2014 boli 69,91 Eur + 20%. Spolu mu
priznal náhradu trov právneho zastúpenia v čiastke 773,77 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.