Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/311/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211221363
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211221363.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov

senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: L.. U. C., M..
XX.XX.XXXX, Q. B. XX, XXX XX Q., zast.: Advokátska kancelária Marko, s.r.o., Budatínska 47, 851
06 Bratislava, proti odporcovi: Slovenská agentúra pre cestovný ruch, so sídlom nám. Ľ. Štúra 1, 974
05 Banská Bystrica, zast.: AK STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Vlčkova 18, 811 06 Bratislava, o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy, na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. januára 2013 č.k. 51C/160/2011 - 248 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil neplatnosť výpovede z pracovného pomeru zo dňa

12.01.2011, danej odporcom navrhovateľovi. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 63 ods.1, 2, § 76 ods.
1, 2, 5, § 77 a § 79 ods. 1, 3, 4 Zák. práce a na základe návrhu a jeho zmeny pripustenej uznesením
súdu zo dňa 13.06.2012, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru
výpoveďou odporcu, listom zo dňa 12.01.2011 je neplatné a pracovný pomer medzi účastníkmi trvá.
Súčasne sa domáhal náhrady mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku 803,50 € mesačne
brutto, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 14.04.2011 do dňa nástupu do práce
a náhrady trov konania. Vychádzal z pracovnej zmluvy navrhovateľa, podľa ktorej bol

- 2 -
s odporcom ako zamestnávateľom v pracovnom pomere od 15.02.2008, vo funkcii referent tlačenej
propagácie a edičnej činnosti. Od 01.04.2009 na základe dodatku č. 2 zo dňa 10.02.2009 bol pracovný
pomer medzi účastníkmi dohodnutý na dobu neurčitú. Dňa 12.01.2011 boli viacerí zamestnanci odporcu,
vrátane navrhovateľa, požiadaní aby zostali v práci dlhšie. Navrhovateľ bol za prítomnosti MUDr. N. P.
J. T.. U. Q. postavený pred rozhodnutie, či súhlasí s dohodou o zrušení pracovného pomeru, a po jeho
nesúhlase mu bola doručená výpoveď z pracovného pomeru, podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce z

dôvodu organizačnej zmeny, ako aj rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, ktorej súčasťou
bola aj organizačná schéma, platná od 15.01.2011 a päť analytických listov na pozície referent pre
produktové línie, vedúci odboru marketingovej komunikácie, referent pre kreatívu a tvorbu komunikácie,
vedúci odboru kongresového turizmu a referent pre marketingové komunikácie. Navrhovateľovi, napriek
tomu, že aj naďalej chodil do práce, nebola prideľovaná práca, bol mu odňatý počítač a ďalšie pracovné
pomôcky. Tvrdenie zamestnávateľa, že počas výpovednej doby do práce nechodil, nie je pravdivé. Pri
ukončovaní pracovného pomeru mu neboli ponúknuté žiadne pracovné miesta, bolo mu predložených

len 5 analytických listov s oznámením, že na voľné miesta nespĺňa požiadavky. Navrhovateľ má pritom
ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore masmediálnej komunikácie, u odporcu
pracoval 3 roky na pozícii referent tlačovej propagácie a edičnej činnosti.Dňa 17.01.2011 navrhovateľ odporcovi písomne oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní a výpoveď
považuje za neplatnú z dôvodu, že nad predtlačeným menom a priezviskom generálneho riaditeľa
Ing. U. Q., ktorý sa dňa 12.01.2011 nachádzal po celý deň na pracovisku, čo je preukázateľné aj z

dochádzkovej knihy a navrhovateľ ako aj iní zamestnanci boli s ním v ten deň v kontakte, je podpis inej
osoby, pravdepodobne MUDr. N. P. a z výpovede nie je jasný dôvod takéhoto konania. V čase výpovede
nebolo preukázané, že MUDr. P. môže za generálneho riaditeľa konať, nakoľko v tom čase bol vedúcim
odboru stratégie a rozvoja a tento právny úkon nebol vykonaný zrozumiteľnou a predpísanou formou,
a je na základe § 17 Zák. práce neplatný.

Okrem toho si odporca nesplnil ponukovú povinnosť a účelovo ju obišiel. Vo výpovedi a v zázname z
prerokovania sa len konštatuje, že odporca nemá pre navrhovateľa žiadnu vhodnú pracovnú pozíciu,
dňa 12.01.2011 predložil navrhovateľovi päť analytických listov na voľné pracovné pozície s tvrdením,
že na ne nespĺňa kvalifikačné predpoklady. Neponúkol mu ale voľné pracovné miesta, ktorými podľa
predloženejorganizačnejschémydisponoval atakupozornilodporcu,žerozhodnutiezodňa12.01.2011
je v rozpore s organizačnou schémou. Podľa rozhodnutia sa zmena mala dotknúť sekcie marketingu,

sekcie financovania, sekcie štrukturálnych fondov EÚ, právneho odboru, odboru vnútornej kontroly a
komunikačného odboru. V schéme, ktorá by mala kopírovať toto rozhodnutie, sa však nenachádzajú aj
ďalšie pracovné pozície, ktoré sa nachádzali v
- 3 -
predtým platnej organizačnej schéme (od 11.10.2010). Ide o pozíciu referenta kongresového turizmu

a o sekretariát generálneho riaditeľa, ktoré nespadajú pod žiadny z odborov dotknutých organizačnou
zmenou. Analytickélisty predloženénavrhovateľovibolivyhotovenéúčelovo, abytietopozícienemuseli
byť ponúknuté navrhovateľovi. Odborná prax a príprava sú nastavené tak, aby ich navrhovateľ nemohol
spĺňať. Napríklad vedúci odboru financovania je pozíciou, na ktorú odporca vyžaduje podľa analytického
listu vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa - ekonomického zamerania, pričom na úplne rovnakej

pozícii v Banskej Bystrici pracuje zamestnanec so stredoškolským vzdelaním. Rovnako podriadení
zamestnanci musia preukázať štátnou skúškou spĺňanie požiadavky ovládania jedného cudzieho
jazyka, pričom nadriadený tohto zamestnanca len uvádza (bez určenia spôsobu preukazovania)
ovládanie cudzieho jazyka, prípadne nemusí vôbec cudzí jazyk ovládať. Je teda zrejmé, že odporca
vytvoril analytické listy rýchlo a účelovo, až po doručení výpovede, aby navrhovateľovi dokázal, že na

tieto pracovné pozície nespĺňa požiadavky. Od zamestnancov na rovnakých, už obsadených pozíciách
sa v analytických listoch novostanovené podmienky nevyžadujú.
Odporca výpoveď považoval za platnú, v súlade s príslušnými ustanoveniami Zák. práce (§ 9 ods. 1).
Výpoveď nepodpísal Ing. Q., čo dokazuje aj pripojené v.z., podpísala ju osoba v zastúpení, MUDr.
P., osobne za prítomnosti navrhovateľa a po jej prerokovaní s ním. Toto oprávnenie vyplývalo MUDr.

P. priamo z Dodatku č. 4 organizačného poriadku, účinného do 01.10.2010. Odporca potvrdil, že
došlo k organizačným zmenám, realizovaným formou písomného rozhodnutia vydaného a podpísaného
Ing. Q., štatutárnym orgánom, pričom jeho neoddeliteľnou súčasťou bola aj organizačná schéma
platná od 15.01.2011, ktorá bola zverejnená na intranete odporcu a bola voľne prístupná všetkým
zamestnancom dávno pred uvedenou organizačnou zmenou a ktorá nahradila pôvodnú organizačnú

schému. V rozhodnutí o organizačnej zmene nie sú vymenované všetky organizačné útvary odporcu,
v rámci ktorých došlo k organizačným zmenám a výslovne sa neuvádza, že dôjde k zrušeniu odboru
tlačovín a edičnej činnosti, avšak z obsahu rozhodnutia to jednoznačne vyplýva. Rovnako podmienka
ponukovej povinnosti bola z jeho strany splnená, navrhovateľovi bolo predložených 5 analytických
listov, bol oboznámený so štruktúrou voľných pracovných miest, s ich obsahovou náplňou, ako aj s

požiadavkami a predpokladmi na tieto pracovné miesta s vyjadrením odporcu, že žiadne z nich nie je
miestom,ktorébynavrhovateľovimoholponúknuť,nakoľko nespĺňal kvalifikačnépredpokladyaprax.K
zvyšným pracovným miestam odporca analytické listy nepredkladal, nakoľko ich pracovná náplň bola od
pracovnej náplne a zamerania odboru tlačovín a edičnej činnosti odlišná a na ne navrhovateľ tiež zjavne
nespĺňal požiadavky a predpoklady. Navyše predloženie analytických listov nie je podmienkou splnenia

zákonnej ponukovej povinnosti inej vhodnej práce zo strany zamestnávateľa v zmysle ustanovenia § 63
ods. 2 Zák. práce. Miesto asistentky na sekretariáte riaditeľa sekcie marketingu
- 4 -
cestovného ruchu nebolo v čase prerokovania výpovede voľným pracovným miestom, bolo obsadené
Ing. Š., ktorá bola dlhodobo práceneschopná a na jej miesto bola na zastupovanie podľa pracovnej

zmluvy zo dňa 10.05.2011 s dohodnutým dátumom nástupu do práce 11.05.2011 prijatá na dobu určitú
pani Q.. Odporca v čase výpovede danej navrhovateľovi, nepovažoval ešte dlhodobé zastupovanie Ing.
Š.j za potrebné, resp. za nevyhnutné.MUDr. P. uviedol, že dňa 12.01.2011 sa Ing. Q. nachádzal na pracovisku, podpísal pripravené materiály
a to zmenu organizačného poriadku a dohody o rozviazaní pracovného pomeru, no následne sa musel
zúčastniť rokovania na Ministerstve dopravy SR a na pracovisko sa vrátil sa až okolo 15.30 - 15.45

hod. Uznesením vlády SR boli zaviazaní znižovať náklady a prehodnotiť finančné nároky a rozhodnutie
o znížení nákladov za prenájom miestností, práve na odbore, na ktorom pracoval navrhovateľ, bolo
dotknutých 5 pracovných miest, štyri boli z jedného odboru, ktorý bol celý zrušený a jedno miesto bolo
miestom právnika. Tieto funkcie boli ešte rozhodnutím bývalého vedenia SACR, vykonávané externými
subjektmi, prvá zmluva bola podpísaná niekedy v auguste 2010 a druhá za nového vedenia, pričom

verejná súťaž prebehla ešte v čase bývalého vedenia niekedy v septembri 2010. Náplne práce a
kvalifikačné predpoklady na jednotlivé pracovné miesta museli vychádzať aj z katalógu pracovných
činností, do ktorého odporca ale nie je zaradený, išlo vždy o kombináciu pracovných pozícii pre
Ministerstvo hospodárstva SR a agentúry SARIO. Na voľné pracovné pozície neboli v čase výpovedí
vytvorené analytické listy, takže sa museli dopracovať následne. Mohlo sa stať, že na totožné pracovné
pozície v Bratislave a Banskej Bystrici sa vyžadovali rôzne kvalifikačné predpoklady, ale nebolo to

vedomé. Potom ako došlo k doručeniu výpovedí (po 12.01.2011) bola robená kontrola obsadených
pracovných pozícii a bolo zistené, že zamestnanci boli na niektoré pozície zaradení nesprávne, problém
bol tak v platovom ako aj kvalifikačnom zaradení, najmä pri štrukturálnych fondoch.
Z výpovede Ing. U. Q., štatutárneho orgánu odporcu vyplynulo, že vzhľadom na rozsah jeho povinností
a časté zdržiavanie sa mimo pracoviska, musel poveriť zastúpením niektorého zo svojich zamestnancov

a to MUDr. P.. Na organizačnú zmenu a teda zrušenie niektorých pracovných miest, existovali dva
dôvody. Odbor tlačovín už naplnil svoju podstatu, nakoľko materiály boli vytlačené a ďalším dôvodom
bolo rozhodnutie vlády o zefektívnení činnosti. 12.01.2011 musel ráno medzi 9.00-10.00 hod. opustiť
agentúruavrátil samedzi16.00-17.00hod.Ránoeštepodpísalnejakélistiny,ktoréstýmsúviseli,pričom
prioritne malo dôjsť so zamestnancami k dohode, a až potom mali dostať výpovede, ktoré podpisoval

MUDr. P., ktorý mal na starosti celý proces. Uviedol, že po ukončení organizačnej zmeny boli vytvorené
aj nové pracovné miesta, napríklad kvôli tomu, že sa nečerpali štrukturálne fondy. Tieto nové pozície
vychádzali z aktuálnej potreby a
- 5 -
požiadaviek vlády. Nevedel sa vyjadriť, či boli vytvorené aj pracovné miesta, ktoré boli zrušené

organizačnou zmenou, tieto veci neriešil.
JUDr. U. Q., zamestnaný na pozícii právnik, bol v čase výpovedí riaditeľom právneho odboru, ktorý
bol organizačnou zmenou tiež zrušený. O organizačnej zmene sa dozvedel deň pred doručovaním
výpovedí, keď bol zavolaný na stretnutie k MUDr. P., ktorému vysvetlil, aké právne kroky je potrebné
uskutočniť. Následne vypracoval text rozhodnutia generálneho riaditeľa o organizačnej zmene, keďže

však nemal vedomosť o rozhodujúcich skutočnostiach, vypracoval len jeho stručné znenie, ktoré
potom doplnil MUDr. P.. Následne bol požiadaný MUDr. P. o vypracovanie textov dohody o ukončení
pracovnéhopomeruazároveňpripravilajtextzápisniceoprerokovaníorganizačnejzmeny.Bolprítomný
pri rokovaní so zamestnancami, ktorých sa táto organizačná zmena týkala. Najskôr boli zamestnancom
ponúknuté dohody o ukončení pracovného pomeru, keďže si ale vyžiadali čas na rozmyslenie, z

čoho vyplývalo, že niektorí možno dohody nepodpíšu, pripravil aj výpovede. Následne postupne boli
zamestnanci volaní jednotlivo na rokovanie, MUDr. P. výpoveď podpísal pred nimi a zamestnanec
podpísal, že prevzal výpoveď. Na vypracovaní analytických listov sa nepodieľal, len MUDr. P. upozornil
na splnenie ponukovej povinnosti. Nevie kto vypracoval analytické listy, vie že v deň výpovede ich bolo
päť.

Keďže zo strany odporcu došlo k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu podľa § 63
ods. 1 písm. b) ZP, súd prvého stupňa skúmal, či došlo k organizačnej zmene zo zákonného dôvodu,
či sa zamestnanec stal nadbytočným a či existuje príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a
nadbytočnosťou zamestnanca za súčasného splnenia ponukovej povinnosti v zmysle ust. § 63 ods.
2 ZP. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporca nesplnil všetky

podmienky stanovené zákonom pre platnosť výpovede, z dôvodu nesplnenia si ponukovej povinnosti
v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) ZP v spojení s § 63 ods. 2 ZP. Za nesporné a preukázané považoval
rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, zrušenie pracovného miesta navrhovateľa a
neprijatie iného zamestnanca na toto miesto. Navrhovateľ poukazoval na viaceré voľné pracovné
miesta, na ktoré by mohol spĺňať kvalifikačné predpoklady a odporca nepreukázal, že nemal pre

navrhovateľa ponuku inej vhodnej práce. Nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že
zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu; ide tu teda o absolútnu nemožnosť zamestnanca
ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ musí zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k
dispozícii v dobe výpovede. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca mal v čase výpovedeokrem pracovných miest uvádzaných v analytických listoch k dispozícii aj ďalšie voľné pracovné miesta,
vo vzťahu k nim tvrdil, že pre nesplnenie kvalifikačných predpokladov na týchto miestach navrhovateľa
zamestnať nemohol, a preto mu ani nebol povinný ich ani ponúknuť. Nesplnenie kvalifikačných

predpokladov odvodzoval od kvalifikačných predpokladov
- 6 -
uvedených v existujúcich, ako aj v "novo vypracovaných" analytických listoch. Z výpovede svedkyne
Adriany Ž., ktorá pracovala v rozhodnom období u odporcu ako personalistka - referentka, však
vyplynulo, že kvalifikačné predpoklady na tieto ďalšie miesta neboli pôvodne a ani v čase výpovede

známe, neboli stanovené žiadnym interným predpisom a svedkyňa nemala ani z iných zdrojov vedomosť
o tom, že by sa pre zamestnancov na týchto miestach vyžadovalo splnenie osobitných kvalifikačných
predpokladov. Zároveň z výpovede tejto svedkyne vyplynulo, že kvalifikačné predpoklady pre tieto
miesta boli vytvorené až v súvislosti s výpoveďou navrhovateľa a ďalších zamestnancov, s ktorým bol
rozviazaný pracovný pomer z organizačných dôvodov. Niektoré z voľných pozícií v rozhodnom období,
podľa jej názoru boli vhodné aj pre navrhovateľa, boli tam pozície na ktoré postačovalo stredoškolské

vzdelanie, aišloopozícienaoddelenímarketingu,kdebolo voľnémiestoasistentariaditeľamarketingu.
Asistentka na tomto mieste, pani Šramková, bola dlhodobo PN, táto pozícia sa mohla ponúknuť aj
navrhovateľovi, nakoľko na túto pozíciu bola neskôr prijatá nová asistentka a túto prácu napríklad počas
praxe zastávala aj študentka.
Problematickosť existencie a určovania kvalifikačných predpokladov na pracovné pozície odporcu

odznela aj z výpovede svedka MUDr. P., že s riaditeľom zistili, že na voľné pracovné pozície
nie sú vytvorené analytické listy, išlo o väčšinu pozícii, a museli sa dopracovať následne. Nevedel
uviesť, či v čase ukončovania pracovného pomeru s navrhovateľom boli pripravené a vypracované
podklady aj na ostatné vtedy voľné pracovné miesta, okrem tých, ktoré im ponúkali. Potom ako
došlo k doručeniu výpovedí (po 12.01.2011) bola robená kontrola obsadených pracovných pozícii a

bolo zistené, že zamestnanci boli na niektoré pozície zaradení nesprávne, problém bol tak v platovom
zaradení ako aj kvalifikačnom zaradení. Aj z uvedeného je zrejmé, že odporca nemal jasne stanovené
kvalifikačné predpoklady na jednotlivé pracovné pozície a navyše na obdobné pracovné miesta s
rovnakou pracovnou náplňou sa niektoré kvalifikačné predpoklady ani nezhodovali.
Otázka určovania kvalifikačných predpokladov pre konkrétne pracovné miesto je výsostne vecou

zamestnávateľa a ani súd nemôže (napr. obdobne, ako pri rozhodnutí o organizačnej zmene) do tohto
práva zamestnávateľa zasahovať. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní ale vychádzal aj z tej
skutočnosti, že odporca je príspevkovou organizáciou, napojenou na štátny rozpočet, a pri určovaní
kvalifikačných predpokladov a náplne práce musí vychádzať aj z nariadenia vlády SR č. 341/2004
Z.z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme. Toto

nariadenie v § 1 ustanovuje katalóg pracovných činností s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo
verejnom záujme, ktorý tvorí jeho prílohu č. 1. V zmysle § 2 tohto nariadenia zriaďovateľ zamestnávateľa
alebo zamestnávateľ, ktorý nemá zriaďovateľa, predkladá žiadosť o zmenu alebo o doplnenie katalógu
ustanoveného podľa § 1 Ministerstvu práce, sociálnych vecí a
- 7 -

rodiny SR s písomným stanoviskom ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy,
orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, do ktorého pôsobnosti navrhovaná pracovná
činnosť vecne patrí. Súčasťou takejto žiadosti je analytický list. Odporca v konaní ale nepreukázal,
že by jednotlivé voľné pracovné pozície boli zaradené do katalógu pracovných činností resp. že by
prostredníctvom zriaďovateľa žiadal o ich zaradenie postupom v zmysle vyššie citovaného ustanovenia

nariadenia vlády. Posudzovanie kvalifikačných predpokladov pritom upravuje § 2 a § 3 zákona
č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov vo verejnom záujme, v zmysle ktorého
kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé pracovné činnosti vypracované v súlade s charakteristikami
platových tried sú uvedené v katalógu pracovných činností s prevahou duševnej práce pri výkone práce
vo verejnom záujme. Odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by ním stanovené predpoklady

zodpovedali niektorému druhu práce určenému v tomto katalógu. Pritom v zmysle tohto zákona platí,
že v prípade, ak pracovná činnosť uvedená v pracovnej náplni, ktorú má zamestnanec vykonávať
v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, nie je uvedená v katalógu, zamestnávateľ
určí kvalifikačný predpoklad porovnaním tejto pracovnej činnosti z hľadiska miery jej zložitosti a
zodpovednosti, psychickej záťaže a fyzickej záťaže s obdobnými pracovnými činnosťami uvedenými

v katalógu. Ani jednu z týchto skutočností však žalovaný v konaní nepreukázal, keď súdu nepredložil
žiadny dôkaz o tom, že ním stanovené kvalifikačné predpoklady na jednotlivé voľné pracovné pozície
zodpovedajú obdobnej pracovnej pozícii určenej v katalógu pracovných činností, ktorá sa náplňou prácepribližuje pracovnej pozícii, ktorá bola v rozhodnom čase označená ako voľná pracovná pozícia u
odporcu.
Odporca teda v čase doručenia výpovede navrhovateľovi, nemal pre voľné pracovné miesta, určené

ani internými predpismi a ani inak, žiadne kvalifikačné predpoklady. Z toho potom vyplýva, že
zamestnanec, ktorý mohol vykonávať pre odporcu prácu na týchto pracovných miestach, nemusel
spĺňať žiadne osobitné kvalifikačné predpoklady. Súd prvého stupňa potom uzavrel, že pracovné
miesta, ktoré v čase doručenia výpovede žalobcovi (teda čase rozhodujúcom pre posúdenie splnenia
ponukovej povinnosti) nevyžadovali splnenie osobitných kvalifikačných predpokladov, treba považovať

za voľné pracovné miesta, ktoré mu odporca bol povinný ponúknuť v rámci plnenia ponukovej povinnosti
v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce.
Záverom uviedol, že v prípade, ak sa stane zamestnanec v pracovnom pomere nadbytočným vzhľadom
na rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov alebo z dôvodu organizačnej zmeny, je
zamestnávateľ povinný v súlade s § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce ponúknuť zamestnancovi iné
pre neho vhodné pracovné miesto najmä na dobu neurčitú. V prípade, ak nemá zamestnávateľ takúto

prácu bez časového obmedzenia v dobe výpovede preukázateľne voľnú, ale má reálnu potrebu výkonu
práce, ktorá je pre zamestnanca vhodná iba na určitú, vopred stanovenú dobu, je povinný ponúknuť
- 8 -
zamestnancovi aj toto pracovné miesto, aj keď len na určitú dobu. Súd mal za to, že práve pracovná
pozícia asistentky na sekretariáte riaditeľa sekcie marketingu cestovného ruchu bola takouto pozíciou,

na čo bolo aj v konaní zo strany navrhovateľa poukazované. Už v čase, keď došlo k organizačnej
zmene, bola zamestnankyňa odporcu pracujúca na tejto pozícii dlhodobo PN, túto prácu vykonávala
študentka v rámci praxe a následne na toto miesto bola prijatá iná zamestnankyňa, hoci len na dobu
určitú. Táto skutočnosť vyplynula aj z výpovede svedkyne Ž., ktorá uviedla, že na tomto mieste pracovala
v tom čase brigádnička - študentka v rámci praxe a napokon to vyplynulo aj zo samotného písomného

podania odporcu, ktorý sám potvrdil, že na toto miesto neskôr na dobu určitú, na zastupovanie prijal
novú pracovníčku. Súd prvého stupňa uviedol, že aj na toto miesto sa vzťahovala ponuková povinnosť
odporcu v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce.
Vzhľadom k uvedenému súd prvého stupňa skonštatoval, že odporca mal v čase výpovede k dispozícii
voľné pracovné miesta, ktoré bol povinný ponúknuť navrhovateľovi, čo neurobil, preto nebol splnený

jedenzozákonnýchpredpokladovplatnostivýpovedeavýpoveďzodňa12.01.2011danánavrhovateľovi
je preto neplatná.
S tvrdeniami navrhovateľa vo vzťahu k povinnosti odporcu prerokovať výpoveď so zástupcami
zamestnancov v zmysle ust. § 74 Zák. práce súd uviedol, že takúto povinnosť má zamestnávateľ
len vtedy, ak u neho pôsobia zástupcovia zamestnancov, ktorými sú príslušný odborový orgán,

zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. V prípade absencie zástupcov zamestnancov
koná celkom autonómne, bez rizika, že jeho úkony nebudú platné. Keďže v rozhodnej dobe u odporcu
nepôsobil žiaden zástupca zamestnancov v zmysle § 11a Zákonníka práce, nie je možné, aby došlo v
zmysle § 74 Zákonníka práce k prerokovaniu výpovede so zástupcami zamestnancov a z tohto dôvodu
potom nie je daný ani tento dôvod neplatnosti výpovede.

Otázka neplatnosti výpovede z dôvodu, že bola podpísaná osobou, ktorá nebola oprávnená konať
za odporcu, bola vykonaným dokazovaním vyvrátená, keď bolo jednoznačne preukázané, že MUDr.
František P., ktorý bol vedúcim odboru stratégie a rozvoja, bol v zmysle Dodatku č. 4 k Organizačnému
poriadku poverený zastupovať riaditeľa v čase jeho neprítomnosti na pracovisku a táto skutočnosť bola
zamestnancom oznámená zverejnením Dodatku č. 4 k Organizačnému poriadku na intranete.

Súd prvého stupňa teda uzavrel, že zo strany odporcu nebol splnený jeden zo zákonom vymedzených
predpokladov platnosti výpovede, ponuková povinnosť, a preto návrhu v časti o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru vyhovel a určil, že skončenie pracovného pomeru navrhovateľa dané
mu odporom výpoveďou zo dňa 12.01.2011 je neplatné.

- 9 -
Z dôvodu účelnosti a hospodárnosti súd v prejednávanej právnej veci rozhodol v súlade s § 152 ods.
2 O.s.p. len o jednom z nárokov navrhovateľa, o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, napadnuté rozhodnutie žiadal zrušiť a vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného
dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, odňal mu možnosť konať pred súdom a súdne
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na existenciu organizačných
zmien u odporcu, v dôsledku ktorých sa navrhovateľ stal nadbytočným a v súvislosti s neexistenciouvhodného voľného pracovného miesta mu voči nemu nevznikla ponuková povinnosť. Uviedol, že zákon
č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje
iba odmeňovanie zamestnancov z hľadiska ich zaradenia do jednotlivých platových tried. Žiadnym

spôsobom v ňom nie je upravená ponuková povinnosť zamestnávateľa, ani pojem vhodného voľného
pracovnéhomiesta ačiuzamestnávateľaexistovalavčasedoručenia výpovedezamestnancovivhodná
voľná pracovná pozícia je možné vychádzať iba zo Zákonníka práce. S poukazom na rozhodnutia R
51/1975 a R 15/1978 ako aj na rozhodnutie NS ČR 21 Cdo 1235/2002 uviedol, že súd prvého stupňa
mal posudzovať splnenie ponukovej povinnosti iba vo vzťahu k Zákonníku práce a nemožno dospieť

k záveru, že u zamestnávateľa neboli určené žiadne kvalifikačné kritériá na voľné pracovné pozície. Je
teda nepochybné, že nedodržaním formálneho postupu pri určovaní kvalifikačných kritérií nedochádza
k zmene faktickej potreby, aby bola určitá činnosť vykonávaná osobou spĺňajúcou zamestnávateľom
stanovené predpoklady. V ďalšom odporca v odvolaní uviedol, že skutočnosti týkajúce sa nedodržania
postupov upravených v zákone o odmeňovaní ako aj v nariadení nikdy neboli v konaní sporné a
navrhovateľ v priebehu celého konania nenamietol, že by boli kvalifikačné predpoklady stanovené v

rozpore či už so zákonom o odmeňovaní alebo Nariadením. V tejto súvislosti poukázal na výsluch
svedka MUDr. P., ktorý uviedol, že pri stanovení kvalifikačných predpokladov sa vychádzalo z katalógu
pracovných činností, nakoľko však nebol odporca v tomto katalógu zaradený, vychádzalo sa najmä
z pracovných činností upravených pre Ministerstvo hospodárstva SR a agentúru SARIO. Zo zákona
o odmeňovaní je zrejmé, že kvalifikačné predpoklady sa stanovujú pre konkrétnu pracovnú pozíciu

spárovaním najnáročnejšej pracovnej činnosti vykonávanej v rámci tejto pozície s pracovnou činnosťou
uvedenou v katalógu pracovných činností ktorý tvorí prílohu č. 1, resp. 2 Nariadenia vlády SR č.
341/2004 Z.z. ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme
a o ich zmenách a doplnení a priradením kvalifikačného predpokladu k tejto činnosti prislúchajúceho.
Podľa odporcu k stanoveniu kvalifikačných predpokladov došlo v súlade s týmto postupom, čo vyplýva

aj z popisu pracovných činností uvedeného v jednotlivých analytických listoch na predmetné pozície,
ktoré boli v rozhodnom čase
- 10 -
voľnými u odporcu. Ide o pozície vedúci odboru kongresového turizmu, vedúci odboru marketingovej
komunikácie, referent pre kreatívu a tvorbu štandardov, referent pre marketingové kampane, referent

pre produktové línie (miesto výkonu práce Banská Bystrica), riaditeľ sekcie marketingu cestovného
ruchu, regionálny zástupca pre región Trnava, vedúci odboru stratégia a rozvoja, vedúci odboru
financovania Bratislava, referent finančnej učtárne a fakturácie II (miesto výkonu práce Banská Bystrica).
Je teda na zamestnávateľovi, aké ďalšie predpoklady vyžaduje na obsadenie pracovného miesta,
pričom tieto predpoklady vychádzajú z jeho faktických potrieb, obsahu činností, ktoré majú byť na

pozícii vykonávané, zo snahy o zefektívnenie činnosti, zvýšenie kvalifikačnej a odbornej úrovne
pracoviska, prípadne z iných pohnútok. Nakoľko nedodržanie zákona o odmeňovaní nebolo v konaní
namietnuté navrhovateľom, mal skutočnosti rozhodné pre toto posúdenie zisťovať súd, ktorý ale tento
záver neskúmal a žiadna zo strán sa nevyjadrila a nemala možnosť sa vyjadriť k tomuto záveru
súdu, odporca tak ani len nemohol predpokladať, že by súd túto skutočnosť mohol posudzovať a

nemohol sa účinne brániť, čím odňal odporcovi možnosť konať pred súdom. Súdu prvého stupňa
tak ďalej vytkol, že rozhodnutie oprel najmä o výpoveď svedkyne Ž., z ktorej vyplýva, že sa na
organizačnej zmene nepodieľala, nepripravovala výpovede ani žiadne podklady k výpovediam, ani
analýzu voľných pracovných miest a kvalifikačných predpokladov. Jej výpoveď preto nemožno hodnotiť
ako relevantnú, nakoľko ako svedok nevypovedala iba o tom, čo na vlastné oči videla a čoho sa

priamo zúčastnila. Svedkyňa Žaludová nemala dobré vzťahy s vedením odporcu, a teda odporca má
dôvod sa domnievať, že vo svojej výpovedi bola zaujatá, svojimi výrokmi sa snažila vykresliť odporcu
v zlom svetle, prostredníctvom uvedených dohadov a vlastných názorov. Napriek tomu z výpovede
uvedenej svedkyne súd prvého stupňa vyvodil záver o tom, že kvalifikačné predpoklady na pracovné
pozície, ku ktorým neboli predložené analytické listy, neboli ani v čase doručenia výpovede známe.

Jej výpoveď bola v priamom rozpore s výpoveďou svedka MUDr. Stana, ktorý uviedol, že pracovná
náplň a kvalifikačné predpoklady sa vypracovávali asi 2 týždne predtým, niekedy v januári. Organizačnú
zmenu pripravoval práve svedok MUDr. Stano, obsah pracovnej náplne konzultoval s vedúcimi
pracovníkmi a súd mal pri vyhodnocovaní svedeckých výpovedí prihliadnuť práve na jeho výpoveď,
ako priameho účastníka vypovedaných skutočností. I z tohto dôvodu sa rozhodnutie prvostupňového

súdu stalo nepreskúmateľným, keďže nie je zrejmé, akými úvahami sa súd pri hodnotení dôkazov
riadil. Za rozporné s konštantnou judikatúrou ako aj pracovnoprávnou teóriou považuje odporca aj
tvrdenie súdu, že pracovná pozícia asistentky na sekretariáte riaditeľa sekcie marketingu cestovného
ruchu bola vhodnou voľnou pozíciou, a že aj na toto miesto sa vzťahovala ponuková povinnosť odporcu.Táto pozícia bola preukázateľne obsadená pani Šramkovou, tak pred aj po organizačnej zmene a
teda odporca nemohol túto pozíciu ponúknuť navrhovateľovi. Ak by mu chcel takúto pozíciu ponúknuť,
musel by ju vytvoriť a takúto povinnosť zamestnávateľ nemal. Z uvedeného teda vyplýva, že odporcovi

ponuková
- 11 -
povinnosť k vyššie uvedenej pozícii nevznikla a inú konkrétnu pozíciu, na ktorú by sa ponuková
povinnosť odporcu vzťahovala, súd prvého stupňa neuviedol. Odporca poukázal aj na to, že
prvostupňový súd nesprávne právne posúdil aj kvalifikačné predpoklady navrhovateľa v čase doručenia

výpovede. Nemožno súhlasiť s tvrdením súdu, že navrhovateľ po ukončení vysokoškolského štúdia
v priebehu troch až štyroch mesiacov spĺňa kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania
druhého stupňa. Za predchádzajúcu prípravu v spojení s ponukovou povinnosťou sú pracovnoprávnu
teóriou považované krátkodobejšie zaškolenia, respektíve rekvalifikačné kurzy, nie sústavná príprava na
povolanie na strednej alebo vysokej škole. Či navrhovateľ úspešne dosiahne vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa, nebolo v rozhodnom čase zrejmým. Takýto záver by bolo možné prijať, ak by

dosiahnutie vysokoškolského vzdelania bolo viazané iba na uplynutie času a nie úspešné absolvovanie
štátnych skúšok. Úspešné ukončenie navrhovateľovho vysokoškolského štúdia je ale v danom prípade
irelevantné, nakoľko pri posudzovaní kvalifikačných predpokladov treba vychádzať zo stavu v čase
rozhodujúcom pre splnenie ponukovej povinnosti. Poukázal i na záver súdu o tom, že v pracovnej
zmluve dohodnutým miestom výkonu práce bola Banská Bystrica a Bratislava. Súd prvého stupňa

tu rovnako dospel k nesprávnemu vyhodnoteniu pracovnej zmluvy, v ktorej Slovenská agentúra pre
cestovný ruch Banská Bystrica jej iba označením zamestnávateľa a miestom výkonu práce dohodnutým
v pracovnej zmluve je Bratislava. Táto skutočnosť bola odporcom niekoľkokrát deklarovaná v súvislosti
so splnením ponukovej povinnosti, pričom túto skutočnosť navrhovateľ nikdy v priebehu konania
nenamietol. Prvostupňový súd teda i tu zjavne dospel k nesprávnemu skutkovému záveru. Odporca

svoje odvolanie záverom zhrnul do štyroch bodov a to že zamestnávateľ je oprávnený stanoviť si
kvalifikačné požiadavky na voľné pracovné pozície podľa svojich faktických potrieb, otázka dodržania
formálnych postupov pre stanovenie kvalifikačných požiadaviek na voľné pracovné pozície nebola v
konaní pred súdom prvého stupňa sporná a súčasne ani prípadné formálne nedostatky pri stanovovaní
v zmysle Zákona o odmeňovaní alebo Nariadenia, nemôžu mať za následok zmenu faktických potrieb

zamestnávateľa na výkon určitej práce, prvostupňový súd svojím postupom odňal odporcovi možnosť
konať pred súdom a rozhodnutie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné, nakoľko súd nezdôvodnil
rozpor vo výpovediach kľúčových svedkov.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.
Odvolacísúdviazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§212os.1Os.p.)preskúmalnapadnutýrozsudok,

prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne
správny.

- 12 -

Vzhľadom ku skutočnosti, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s precíznym a vyčerpávajúcim
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvého stupňa dostatočne a presvedčivo
vysporiadal s námietkami odporcu, odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia v súlade s §
219 ods. 2 O.s.p. obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Predmetom prejednávanej veci je neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, doručenou

navrhovateľovi dňa 12.01.2011. Ako súd prvého stupňa uviedol, správne pri rozhodovaní veci skúmal
naplnenie troch základných podmienok platnosti výpovede, v zmysle § 63 ods. 1, písm. b) Zák. práce,
či došlo k organizačnej zmene zo zákonného dôvodu, či sa zamestnanec stal nadbytočným a či existuje
príčinnásúvislosťmedziorganizačnouzmenouanadbytočnosťouzamestnanca, zasúčasnéhosplnenia
ponukovej povinnosti, ktorá je materiálnou podmienkou platnosti výpovede, v zmysle ust. § 63 ods. 2

Zák. práce a správne aj skonštatoval nenaplnenie tejto podmienky odporcom. Právna úprava poskytuje
zamestnávateľovi dve alternatívy. Ponukovú povinnosť nemá ak nemá možnosť zamestnanca naďalej
zamestnávať, t.j. ak nemá pre zamestnanca žiadnu prácu (tzv. absolútna nemožnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať), a ak má pre zamestnanca také voľné pracovné miesto, ktoré je pre neho vhodné, je
povinný predtým, než dá zamestnancovi výpoveď, túto prácu mu ponúknuť. Ust. § 63 ods. 2 Zák. práce

tak vyžaduje, aby zamestnávateľ ponukovú povinnosť splnil z časového hľadiska ešte predtým, než
pristúpi k výpovedi a najmä musí splnenie ponukovej povinnosti preukázať.
Za inú vhodnú prácu sa v zmysle uvedeného považuje práca zodpovedajúca zdravotnému stavu,
schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Za vhodnú prácu v tomto smere však možnopovažovať aj prácu, pri ktorej sa v plnej miere nevyužíva kvalifikácia zamestnanca. Určovať kvalifikačné
predpoklady, požadovanú prax a odbornú prípravu má právo zamestnávateľ, avšak preukázanie
nesplnenia týchto parametrov dotknutým zamestnancom je taktiež jeho dôkaznou povinnosťou.

Ponuková povinnosť platí rovnako aj v prípade, ak sa pri organizačnej zmene stali nadbytočnými
súčasne viacerí zamestnanci, pretože zamestnávateľ má voči každému z nich ponukovú povinnosť
osobitne. Zamestnávateľ nie je pri výbere vhodného druhu práce limitovaný obsahom pracovnej
zmluvy. Z ustanovenia § 63 ods. 2 písm. b) Zák. práce totiž vyplýva, že ak zamestnancovi chýba pre
výkon ponúkanej práce potrebná kvalifikácia, je tento nedostatok v niektorých prípadoch možné riešiť

predchádzajúcou prípravou na výkon iného druhu práce, ale dôležité je zdôrazniť, že ponuka musí byť
daná pred doručením výpovede. Odvolacie námietky odporcu týkajúce sa splnenia ponukovej povinnosti
odporcu doručením piatich analytických listov spolu s doručenou výpoveďou navrhovateľovi ako i
úvahy odporcu o nepotrebnosti doručovania ďalších analytických listov navrhovateľovi s odôvodnením
nesplnenia kvalifikačných predpokladov na v nich uvedené pracovné pozície, odvolací súd považuje
za obchádzanie zákonných podmienok. Odporca nie je viazaný náplňou práce

- 13 -
zamestnanca podľa pracovnej zmluvy a prípravou zamestnanca na výkon iného druhu práce je
možné odstrániť nedostatok kvalifikácie, pre miesto na ktoré si kvalifikačné predpoklady vytvára sám
zamestnávateľ. Neobstoja potom ani argumenty odporcu o neprijateľnosti tvrdení prvostupňového
súdu, podľa ktorých splnenie kvalifikačných predpokladov je rozhodujúce v čase pre splnenie ponukovej

povinnosti odporcu a nie napr. ukončením štúdia v priebehu troch až štyroch mesiacov, kedy
by navrhovateľ získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Podstatným je, že odporcovou
povinnosťou bolo splnenie ponukovej povinnosti vopred, nie súčasne s doručením výpovede a že
analytické listy, prostredníctvom ktorých preukazoval splnenie ponukovej povinnosti boli vypracované
súčasne s rozviazaním pracovného pomeru, čo vyplýva zo svedeckej výpovede JUDr. Pavla Q., podľa

ktorej sa o organizačnej zmene dozvedel deň pred doručovaním výpovedí, keď bol zavolaný na
stretnutie k MUDr. P., ktorému vysvetlil, aké právne kroky je potrebné uskutočniť, následne vypracoval
text rozhodnutia o organizačnej zmene, keďže však nemal vedomosť o rozhodujúcich skutočnostiach,
vypracoval len jeho stručné znenie, ktoré potom doplnil MUDr. P., ktorým bol následne požiadaný
o vypracovanie dohôd o ukončení pracovného pomeru a zároveň pripravil aj znenie zápisnice o

prerokovaní organizačnej zmeny a aj výpovede, nakoľko sa predpokladalo, že nie všetci dotknutí
zamestnanci dohody podpíšu. Na vypracovaní analytických listov sa nepodieľal, len MUDr. Stana
upozornil na povinnosť splnenia ponukovej povinnosti. Nevie kto vypracoval analytické listy, vie že v
deň výpovede ich bolo päť. Výpoveď uvedeného svedka, ktorá sa v rozhodujúcich momentoch zhoduje i
s výpoveďou svedkyne Ž. priamo preukazuje nedodržanie podmienok ponukovej povinnosti limitovanej

aj ustanovením čl. 2 Zák. práce, podľa ktorého aj výkon ponukovej povinnosti zamestnávateľa musí byť
v súlade s dobrými mravmi.
Z hľadiska povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti pri dokazovaní splnenia ponukovej povinnosti platí,
že splnenie ponukovej povinnosti musí zásadne tvrdiť a preukázať zamestnávateľ. To znamená, že
zamestnávateľ musí tvrdiť a dokázať, že zamestnancovi pred daním výpovede ponúkol inú pre neho

vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Ak však zamestnávateľ uvádza,
že v čase výpovede nemal možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, lebo nemal v mieste výkonu práce
žiadne také voľné pracovné miesto, na ktoré by navrhovateľ mohol spĺňať kvalifikačné predpoklady,
je pre posúdenie otázky splnenia jeho ponukovej povinnosti určujúce zistenie, či v rozhodnom čase v
mieste výkonu práce boli vôbec pracovné miesta voľné alebo či boli obsadené. V takomto prípade je na

zamestnávateľovi, aby tvrdil a preukázal, že ku dňu výpovede všetky pracovné miesta boli obsadené
inýmizamestnancami(idetutotižoabsolútnunemožnosťzamestnancaďalejzamestnávať). Zvýpovede
navrhovateľa ale i zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že odporca mal v čase doručenia výpovedí voľné
minimálne jedno pracovné miesto, ktoré by z hľadiska kvalifikačných predpokladov bol
- 14 -

navrhovateľ i za stavu neukončeného vysokoškolského vzdelania druhého stupňa spôsobilý zastávať
a to bolo miesto asistenta riaditeľa marketingu, na ktoré bola pracovnou zmluvou zo dňa 10.05.2011 s
účinnosťou od 11.05.2011 prijatá nová pracovná sila.
V procesnej situácii, kedy odporca tvrdil, že ani na jedno z voľných pracovných miest uvedených
v analytických listoch navrhovateľ nespĺňal kvalifikačné predpoklady, bolo na navrhovateľovi, aby

označil konkrétne voľné pracovné miesta v mieste výkonu jeho práce u odporcu. Navrhovateľ označil
pracovné miesto neobsadené v čase rozviazania pracovného pomeru, na ktoré bola dňa 10.05.2011
prijatá nová zamestnankyňa a z toho je jednoznačne zrejmý záver, že odporca neuniesol dôkaznébremeno svojho tvrdenia o splnení ponukovej povinnosti ako základného materiálneho predpokladu
rozviazania pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ v spojení s ods. 2 cit ustanovenia Zák. práce.
Nakoľko sám odporca v odvolaní uviedol, že zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých

zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje iba odmeňovanie zamestnancov z
hľadiska ich zaradenia do jednotlivých platových tried a žiadnym spôsobom v ňom nie je upravená
ponuková povinnosť zamestnávateľa, ani pojem vhodného voľného pracovného miesta a či u
zamestnávateľa existovala v čase doručenia výpovede zamestnancovi vhodná voľná pracovná pozícia
je možné vychádzať iba zo Zákonníka práce a poukázal na rozhodnutia R 51/1975 a R 15/1978 ako

aj na rozhodnutie NS ČR 21 Cdo 1235/2002 s uvedením, že súd prvého stupňa mal posudzovať
splnenie ponukovej povinnosti iba vo vzťahu k Zákonníku práce a nemožno dospieť k záveru, že
u zamestnávateľa neboli určené žiadne kvalifikačné kritériá na voľné pracovné pozície, odvolací súd
tieto skutočnosti v rozhodnutí prvostupňového súdu nepovažoval za nosné a jeho rozhodnutie na
nich ani založené. Išlo o podporné konštatovanie súdu o nepreukázaní splnenia ďalších podmienok
nepreukázania ponukovej povinnosti zo strany odporcu a nezaoberaním sa ním v rámci prebiehajúceho

konania nemôže byť vyvolané odňatie práva účastníkovi konať pred súdom.
Pokiaľ ide o obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia, súd nemusí v ňom dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania, ale len na tie s podstatným významom pre vec, a stačí, ak dostatočne
objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých podrobností.
Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ veci, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivý proces ( IV.ÚS
115/03).
Odvolací súd záverom konštatuje, že súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie a
správnym smerom, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 O.s.p.
dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver,

svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 OSP odôvodnil. Prihliadnuc
na obsah súdneho spisu a z neho
- 15 -
vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska
procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 212 ods. 3

OSP ). Z obsahu spisu nevyplýva, že by pri svojom rozhodovaní súd odňal odporcovi možnosť konať
pred súdom, rozsudok je presvedčivý, obsahujúci všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 OSP. V
ňom dal súd prvého stupňa jasnú a kvalifikovanú argumentáciu o nedostatočnosti preukázania splnenia
ponukovej povinnosti odporcom, v priamej príčinnej súvislosti s ktorou skutočnosťou nastáva potom
neplatnosť výpovede z pracovného pomeru. V odvolaní odporca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by

mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu a jeho právneho hodnotenia.
Z konania pred súdom prvého stupňa iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva
a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.