Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/96/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313220585
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313220585.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: SATRO s.r.o., so sídlom 844 37 Bratislava, Polianky 9, IČO: 31 335 161, zast.: STANO a
partneri s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom 811 06 Bratislava, 1.mája 16, proti odporcovi: H. P.,
nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomXXXXXD.,H.M.XXX/X,t.č.naneznámommieste,zast.Opatrovníčkou
P. K., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 474,60 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 193,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % z dlžnej sumy od 1.9.2012 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 8. 2013 domáhal vydania platobného

rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 474,60 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 19. 8. 2010 bola medzi navrhovateľom ako prevádzkovateľom
retransmisie a odporcom uzavretá Zmluva o poskytovaní elektronických komunikačných služieb
pod číslom XXXXXXXXXX (ďalej len zmluva), predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických
komunikačných služieb. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky a cenník. Odporca odoberal
službu digitálnej TV s balíkom služieb MINI + KLASIK s mesačným poplatkom 12,90 eura. Odporca
nezaplatil cenu za zmluvne dohodnuté služby za obdobie od marca 2011 do júna 2012 (15 mesiacov

x 12,90 eura, spolu 193,50 eura), preto bol navrhovateľ nútený dňa 17. 5. 2012 od zmluvy odstúpiť
v zmysle článku 18.5.3 všeobecných podmienok, čím vznikla odporcovi povinnosť uhradiť aj zmluvnú
pokutu vo výške 331,94 eura. Navrhovateľ však nepožadoval návrhom zaplatenie zmluvnej pokuty v
plnej výške, ale len vo výške samotnej istiny - 193,50 eura.

Dlžná suma 474,60 eura predstavuje tieto položky:

- Nezaplatená cena za zmluvne dohodnuté služby za obdobie od marca 2011 do júna 2012 (15 mesiacov
x 12,90 eura) - 193,50 eura

- Zmluvná pokuta - 193,50 eura- Zmluvná pokuta za dekóder KAON HD - 66,- eur

- Zmluvná pokuta za dekódovaciu kartu č. XXXXXXXXXX - 20,- eur

- Poplatok za upomienku - 1,60 eura

Popri žalovanej sume si navrhovateľ uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

Súdu sa nepodarilo zistiť, kde sa odporca zdržiava, preto mu postupom podľa § 29 ods. 2 a 6 O.s.p.
ustanovil opatrovníka pre konanie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise: Zmluva o
poskytovaní elektronických komunikačných služieb pod číslom XXXXXXXXXX, odstúpenie od zmluvy

zo dňa 17. 5. 2012, všeobecné podmienky na poskytovanie služieb TKR, cenník služieb TKR platný od
1. 3. 2011, cenník zmluvných pokút platný od 1. 1. 2011, výpis z obchodného registra navrhovateľa, a
takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený. Dňa 19. 8. 2010 bola medzi
navrhovateľom ako prevádzkovateľom retransmisie a odporcom uzavretá Zmluva o poskytovaní

elektronických komunikačných služieb pod číslom XXXXXXXXXX (ďalej len zmluva), predmetom ktorej
bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to od
1. 9. 2010 do 1. 9. 2012. Keďže odporca neuhradil poplatky za poskytnuté služby tak, ako to navrhovateľ
uviedol v návrhu, navrhovateľ listom zo dňa 17. 5. 2012 odstúpil od zmluvy a zároveň vyzval odporcu
na úhradu dlžnej sumy a na vrátenie dekódera KAON HD a dekódovacej karty č. XXXXXXXXXX.

Navrhovateľ v tomto záväzkovom vzťahu vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, odporca
vystupoval ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa jedná o spotrebiteľský vzťah.

Súd nespochybňuje nárok navrhovateľa na zaplatenie poplatkov za poskytnuté služby vo výške 193,50
eura, sporným však zostáva nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 193,50 eura ako zmluvnej
pokutyzapredčasnéukončeniezmluvy,zmluvnejpokutyzanevrátenýdekóderKAONHDadekódovaciu

kartu a poplatku za upomienku vo výške 1,60 eura.

Z predloženej zmluvy nevyplýva, že sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli na zmluvnej pokute za
nevrátenie zariadenia a poplatku za upomienku. Aj keď prílohami zmluvy sú všeobecné podmienky a
cenník, k návrhu nebol doložený cenník platný v čase uzatvorenia zmluvy a nie je jasné, ako bol odporca
informovaný o novom cenníku, nakoľko ceny nemôžu byť menené jednostranne, pretože dohoda o cene

je jednou z podstatných náležitostí zmluvy a spotrebiteľovi musí byť dané na výber, či s novou cenou
súhlasí a je s ňou oboznámený, alebo či v dôsledku nových cien má záujem zmluvný vzťah ukončiť.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, účinného k 19. 8. 2010, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetuplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinného k 19. 8. 2010, (1) Tento zákon upravuje
práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

(2) Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území
Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 7 ods. 1, 2 cit. zák., (1) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

(2) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatnenarušujealebomôžepodstatnenarušiťekonomickésprávaniepriemernéhospotrebiteľavo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 8 ods. 1, 3 a 4 cit. zák., (1) Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo
môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože

obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu
alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo
vzťahu k

a) existencii výrobku alebo k povahe výrobku,b) hlavným znakom výrobku, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie,
príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji výrobku a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum
výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho

zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné
ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na výrobku,

c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu
predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo
schválenia predávajúceho alebo výrobku.

(3) Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný
spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým
zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii,
ktoré by inak neurobil.

(4) Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným,
nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v

odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v
dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré
by inak neprijal.

Obchodná praktika sa má posúdiť ako „klamlivá“ v zmysle článku 6 ods. 1 smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči

spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice
Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), pokiaľ táto praktika jednak
obsahuje nesprávne informácie alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa a jednak
je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Článok 2 písm. k) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „rozhodnutie o obchodnej
transakcii“ zahrnuje akékoľvek rozhodnutie, ktoré priamo súvisí s rozhodnutím o tom, či kúpiť, alebo
nekúpiť určitý výrobok, či službu, resp. rozhodnutie o ukončení poskytovania služby.

Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že nie je možné od odporcu požadovať zaplatenie
zmluvnej pokuty za nevrátenie dekódera KAON HD a dekódovacej karty č. XXXXXXXXXX.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.

V danom prípade v uzatvorených zmluvách absentuje akákoľvek dohoda o povinnosti zaplatiť zmluvnú
pokutu v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany odporkyne. Zmluvná pokuta je zmluvou
určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k
porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi
alebo dlžníkovi nevznikla škoda. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy nezbavuje záväzku a

nemôže ani odstúpiť od zmluvy. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v tom, že hrozba majetkovou sankciou
dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas, ho má viesť k včasnému a riadnemu plneniu.
Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, alebo pre
prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť.

Okrem toho, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, inak by bola neplatná (§

40 ods. 1), musí byť v nej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti
nevznikli pochybnosti.Podľa § 40 ods. 1 a 2 OZ, (1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, je neplatný.

(2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Písomná forma právneho úkonu je dodržaná, ak text právneho úkonu podpíše konajúca osoba, text
právneho úkonu je podpísaný mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé vzhľadom
na právne tradície a zaužívaný právny styk, sa právny úkon urobil telegraficky, ďalekopisom alebo
elektronickými prostriedkami (na počítači a pod.), ak je jednoznačne zachytený obsah právneho úkonu
a určená konajúca osoba, obsah právneho úkonu je zachytený v úradnej zápisnici, konajúci, ktorý nie
je schopný čítať a písať, je schopný sa oboznámiť s textom a obsahom právneho úkonu pomocou

prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, za predpokladu,
že je schopný vlastnoručne podpísať listinu.

Podľa odseku 2 písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Podľa zásad
gramatického a doslovného výkladu toto pravidlo správania by znamenalo, že stačí právny úkon urobiť
v písomnej forme a aj na jeho zmeny a zrušenie sa pod sankciou neplatnosti vyžaduje písomná forma.

Toto ustanovenie však treba interpretovať v spojitosti s odsekom 1 a z neho možno vyvodiť, že písomne
uzavretá dohoda musí byť predpísaná zákonom alebo dohodnutá účastníkmi úkonu. Iba na takúto
písomne uzavretú dohodu sa vzťahuje odsek 2, a preto ak je dohoda urobená písomne bez toho, aby
sa o tom účastníci úkonu výslovne dohodli, na jej zmenu alebo zrušenie sa nevyžaduje písomná forma.

Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon, spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Táto neplatnosť je

absolútna a súd na ňu prihliada ex offo.

Vzhľadom na citovaný § 40 OZ potom vyplýva, že medzi účastníkmi konania nebola dohodnutá žiadna
zmluvná pokuta (cenník zmluvných pokút vypracovaný navrhovateľom nie je dohodou medzi účastníkmi
konania) pre prípad nevrátenia zariadenia, ktoré bolo odporkyni poskytnuté pri uzatvorení zmluvy a
ktoré je definované v samotnom návrhu, preto by nebolo možné návrhu vyhovieť (keby nedošlo k

späťvzatiu). Paradoxne potom vyznieva aj článok VI. bod 4. Zmluvy, ktorý umožňuje navrhovateľovi
jednostranne meniť všeobecné podmienky, respektíve cenník služieb (nie je cenník zmluvných pokút!),
pretože s poukazom na § 40 ods. 2 OZ, akákoľvek jednostranná zmena zmluvy zo strany navrhovateľa
je absolútne neplatným právnym úkonom.

Keďže účastníci zmluvného vzťahu si medzi sebou nedohodli v súlade s § 544 OZ a § 40 ods. 1 OZ

zmluvnú pokutu, nie je možné poskytnúť právnu ochranu návrhu navrhovateľa tak, ako bol podaný.
Návrh bol teda nedôvodný v časti zmluvnej pokuty vo výške 86,- eur (za nevrátenie zariadení) a rovnako
tak aj vo výške 1,60 eura za upomienku, nakoľko jednak navrhovateľ nepreukázal, že nejakú upomienku
odporkyni zasielala ani aké reálne náklady mu na to vznikli, a jednak, súdy Slovenskej republiky už v
mnohých rozhodnutiach vyhlásili takúto zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda neplatnú. Navyše

takýto poplatok nebol zmluvne dohodnutý (cenník nie je dohoda!) a dodávateľ nemôže od spotrebiteľa
požadovať poplatky, ktoré nie sú zmluvne dohodnuté. To, že navrhovateľ vydá cenník poplatkov, je
obchádzanie zákona, v žiadnom prípade takýto cenník spotrebiteľ nijako nemôže ovplyvniť, nie je
individuálne dohodnutý, a nie je ani dohodou o výške poplatku za upomienku. Nedôvodný je potom
návrh aj v časti úroku z omeškania z tejto sumy.

Čo sa týka zmluvnej pokuty za predčasné ukončenie zmluvy, ktorá bola dohodnutá III. Zmluvy vo výške
331,94 eura, súd uvádza nasledovné:

Súd dospel k záveru, že nie je možné vykladať článok III zmluvy tak, ako to urobil navrhovateľ.
Podľa tohto článku má navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, pokiaľ účastník ukončí
zmluvu predčasne, t. j. pred dobou viazanosti. V prípade spotrebiteľských vzťahov je potrebné klásť

dôraz na účinky ukončenia zmluvy a najmä na spojenie „,účastník nevykoná žiadny úkon smerujúcik predčasnému ukončeniu zmluvy“. Z uvedeného vyplýva, že odporca neukončil zmluvu skôr, ako sa
dohodol s navrhovateľom, navrhovateľ bol ten, ktorý odstúpil od zmluvy, pričom síce využil svoje právo
podľa bodu 18.5.3 všeob. podmienok, ale zmluva nehovorí, že právo na zmluvnú pokutu má navrhovateľ

aj vtedy, ak on sám ukončí zmluvu predčasne z dôvodov neplatenia služieb zo strany odporcu. Logickým
výkladom uvedeného článku je možné dospieť jednoznačne k jedinému záveru, a to, že odporca sa
zaviazal, že bude služby od navrhovateľa využívať do 1. 9. 2012 a do tohto dátumu on sám platnosť
zmluvy neukončí. Takto koncipované znenie článku III zmluvy a jeho neprípustne extenzívny výklad zo
strany navrhovateľa súd považuje za nekalú obchodnú praktiku.

Súd nevyhlásil uvedenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, pretože dohodnutá výška zmluvnej pokuty
v súvislosti s porušením povinností zo strany odporcu môže byť v iných prípadoch prípustná, primeraná
a platná.

Vzhľadom na uvedené návrh bol podaný dôvodne len v časti zaplatenia poplatkov za poskytnuté služby
v rozsahu 193,50 eura a úrokov z omeškania z tejto sumy 1. 9. 2012, kedy už bol v omeškaní so
zaplatením poskytnutých služieb (reálne sa do omeškania dostal ešte skôr, ale súd nemohol priznať

úroky z omeškania skôr podľa § 153 ods. 2 O.s.p.), až do zaplatenia.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného k 1. 9. 2012, Výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ku dňu 1. 9. 2012 platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,75 % p.a.,
úrok z omeškania potom predstavuje výšku 8,75 % p.a. Vo zvyšnej časti (t.j. úrok z omeškania nad jeho

zákonnú výšku súd návrh zamietol).

Ohľadne dôkaznej povinnosti súd ešte uvádza: Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv.
povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o
spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa
jednáonávrhovékonanieanavrhovateľnesiedôkaznébremeno(bremenotvrdeniaajbremenodôkazu).

Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti
konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom
rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje.
Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob

súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť
najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania.

Vzhľadom na posúdenie skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že návrh bol podaný
dôvodne len v časti 193,50 eura a úrokov z omeškania z tejto sumy a to od 1. 9. 2012 do zaplatenia,
vo zvyšku bol návrh nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo.Ako vyplýva z vyššie uvedeného, odporca bol úspešný vo väčšej časti a preto by mal právo na náhradu
trov konania v pomernej časti, avšak náhradu trov konania si neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli, preto
mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.