Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Kmeťová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/213/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6907207826
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6907207826.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
KmeťovejazčlenieksenátuJUDr.DrahomíryDibdiakovejaJUDr.MárieJamriškovejPhD.vprávnejveci
žalobcu Mgr. Robert Antal, R. K. 2, E. E., správca konkurznej podstaty R. S. K. spol. s r. o. „v konkurze",
Cukrovarská 12, Rimavská Sobota, IČO: 31 581 561, proti žalovanému 1/ REALITY - X38 CZ, s. r. o.,
Nám. 1. máje 1605, Uherský Brod, ČR, IČO: 27 722 490, zast. JUDr. Ján Legerský, advokát,, Nám. sv.
Anny 15/25, Trenčín a žalovanému 2/ Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., Partizánska cesta
5, Banská Bystrica, IČO: 36 056 006 o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2Cb/27/2007 - 224 zo dňa 20. mája 2013 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2Cb/27/2007 - 224 zo dňa 20. mája 2013 potvrdzuje.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 81,46
Eur.
Proti rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, pretože ide o rozhodnutie, ktoré má po právnej
stránke zásadný význam.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Rimavská Sobota napadnutým rozsudkom návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol
a zaviazal ho zaplatiť žalovanému 1/ trovy konania spolu vo výške 1.413,32 Eur (trovy právneho
zastúpenia 1.313,82 Eur a iné trovy 99,50 Eur) a žalovanému 2/ trovy konania vo výške 133,70 Eur.
Žalobným návrhom podaným na súd prvého stupňa sa žalobca pôvodne domáhal voči žalovanému
1/ R.S.K., spol. s r. o. Cukrovarská 12, Rimavská Sobota, IČO: 31 581 561, žalovanému 2/ REALITY
- HOTELS, a. s., Hviezdoslavova 42, Žilina, IČO: 36 345 997 a žalovanému 3/ REALITY, a. s.
Hviezdoslavova 42, Žilina, IČO: 36 305 961 určenia neplatnosti kúpnych zmlúv. V návrhu uviedol, že
R.S.K., spol. s r. o. ako predávajúci uzatvoril dňa 26. 07. 2005 so spoločnosťou REALITY - HOTELS, a.
s. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva z predávajúceho na
kupujúceho k nehnuteľnostiam vedeným na Správe katastra Rimavská Sobota, na LV č. XXXXX pre k.
ú. B. C. za kúpnu cenu 400.000,- Sk, a spoločnosť R.S.K., spol. s r. o. ako predávajúci uzatvorila dňa 12.
07. 2005 so spoločnosťou REALITY, a. s. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo výške 18/100 k nehnuteľnostiam vedeným na LV č.
XXXX pred k. ú. B. C.. Žalobca tvrdil, že obidve kúpne zmluvy sú neplatným právnym úkonom pre rozpor
s dobrými mravmi, nakoľko ich uzavrela jedna fyzická osoba - N. Z. ako štatutárny zástupca jednotlivých
zmluvných strán. Podľa žalobcu došlo uzavretím týchto zmlúv k takému zmenšeniu majetku úpadcu,
ktoré vyústilo do jeho neschopnosti plniť si záväzky, pričom zmluvy boli uzatvárané bez akéhokoľvekekonomického, hospodárskeho, či iného účelu, naopak, s účelom obohatiť sa na úkor zamestnancov
a ostatných veriteľov.
Súd prvého stupňa uznesením č. k. 2Cb/27/2007-101 zo dňa 10. 03. 2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 14. 04. 2010 na návrh žalobcu pripustil zmenu návrhu, a to na určenie vlastníckeho
práva, resp. podielového spoluvlastníckeho práva úpadcu k uvedeným nehnuteľnostiam a konanie voči
žalovanému 1/ R.S.K., spol. s r. o. Žilina zastavil. Uznesením č. k. 2Cb/27/2007-105 zo dňa 11. 03. 2010,
ktorénadobudloprávoplatnosťdňa14.04.2010súdprvéhostupňananávrhžalobcupodľa§92ods.2a3
pripustil zmenu účastníkov na strane žalovaného z dôvodu prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam
tak, že namiesto doterajšieho žalovaného 1/ vstupuje do konania ako žalovaný 1/ REALITY - X38 CZ,
s. r. o., Uherský Brod, ČR a namiesto doterajšieho žalovaného 2/ vstupuje do konania nový žalovaný
Stredoslovenská vodárenská spoločnosť a. s. Banská Bystrica.
Žalovaný 1/ žiadal návrh zamietnuť a namietal, že žalobca nie je aktívne legitimovaný v tomto konaní.
Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že uzavreté kúpne zmluvy sú v rozpore s dobrými mravmi a poukazoval
na to, že v konaní pôvodne žalovaný 2/ a žalovaný 3/ ako obchodné spoločnosti pristúpili k úverovým
zmluvám uzavretým úpadcom a prevzali záväzok voči Slovenskej sporiteľni, a. s. na istine 16 mil. Sk,
čo aj s príslušenstvom činilo cca 18 mil. Sk. Tvrdil tiež, že splátky z týchto úverov v prevažnej miere
uhradil sám N. Z. a o svojich tvrdeniach predkladal listinné dôkazy. Namietal tiež, že žalobca nemá
naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, nakoľko pokiaľ mal žalobca ako správca vedomosť o
tom, že uzavretými zmluvami došlo ku kráteniu veriteľov, mal sa domáhať nápravy inými právnymi
prostriedkami a nie určovacou žalobou. Uzavretím namietaných zmlúv sa podľa žalovaného predišlo
exekúcii úpadcu, ktorá mohla byť vedená pre nesplatenie úverov, a táto exekúcia v konečnom dôsledku
by viedla k ukráteniu veriteľov.
Žalovaný 2/ tiež žiadal návrh zamietnuť a tvrdenia žalobcu o neplatnosti kúpnych zmlúv považoval za
neodôvodnené.
Súd prvého stupňa rozhodol v tejto veci najprv rozsudkom č. k. 2Cb/27/2007-147 zo dňa 14. 03. 2011
tak, že určil vlastníctvo úpadcu k nehnuteľnostiam v zmysle žalobcovho návrhu.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na odvolanie žalovaného 1/ a žalovaného 2/ uznesením
č. k. 43Cob/165/2011-195 zo dňa 07. 02. 2012 uvedený rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že predpokladom
úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) OSP je vecná legitimácia žalobcu a existencia
naliehavého právneho záujmu na žalobcom navrhovanom určení. Žalobcom v tomto prípade je správca
konkurznej podstaty úpadcu, právomoc ktorého je daná príslušnými ustanoveniami Zák. č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR). Pokiaľ sa žalobca domnieval, že v návrhu uvedené
nehnuteľnosti patria do vlastníctva úpadcu, z dôvodu, že namietané kúpne zmluvy považoval za
neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka), mal ako správca tieto nehnuteľnosti zahrnúť do súpisu
podstaty. Postup pri zápise takéhoto, z pohľadu správcu sporného majetku do podstaty, ako aj ďalší
postup je upravený v príslušných ustanoveniach ZKR. Záver súdu prvého stupňa, ktorý považoval
naliehavý právny záujem žalobcu za preukázaný s odôvodnením, že bez určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dotknutých kúpnych zmlúv s nimi nemôže žalobca disponovať
a nemôže v súvislosti s konkurzným konaním uspokojiť veriteľov úpadcu, je podľa odvolacieho súdu
nesprávny. Súd prvého stupňa pri posudzovaní otázky naliehavého právneho záujmu nezohľadnil
špecifické, zákonom upravené postavenie žalobcu ako správcu úpadcu.
Súd prvého stupňa následne postupoval s poukazom na § 226 OSP, podľa ktorého je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, ako aj s celým
obsahom spisu a dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.
Poukázal na ust. § 78 ods. 1, 2, 3, 4 a 6 a § 93 ods. 3 ZKR v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2011.
Zároveň vychádzal z ustálenej judikatúry súdov SR, v zmysle ktorej ak zamieta súd určovaciu žalobu
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby ju súčasne
preskúmal po vecnej stránke (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/111/2008 zo dňa 30. 06. 2009).Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na viazanosť právnym názorom odvolacieho
súdu a rozhodol, že návrh žalobcu nie je dôvodný v plnom rozsahu z dôvodu neexistencie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu mal
postupovať v zmysle relevantných ustanovení ZKR, predovšetkým § 78 a § 93 tohto zákona. Podaná
určovacia žaloba je preto procesne neprípustným nástrojom ochrany práva žalobcu a v takom prípade
na nej nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalobcu zaviazal na
náhradu trov konania vzniknutých žalovanému 1/ a žalovanému 2/.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu. Žalobca namietal, že súd prvého stupňa
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že mal nehnuteľnosti, určenia vlastníckeho práva
ku ktorým sa v konaní domáha, zapísať do konkurznej podstaty s poznámkou o spornom zápise podľa
ust. § 78 ZKR. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii uvádza len príkladmo, kedy je zahrnutie majetku
do konkurznej podstaty sporné, t. j. najmä vtedy, ak sa nachádza u tretej osoby alebo ak tretia osoba
k nemu uplatňuje právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. V danom prípade však nešlo o
prípadný sporný zápis, pretože vlastnícke právo k nehnuteľnostiam je evidované v katastri nehnuteľností
na príslušných listoch vlastníctva. Žalovaní boli v KN vedení ako vlastníci, pričom podľa § 70 ods.
1 Zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností údaje katastra uvedené v § 7 sú hodoverné, ak sa
nepreukáže opak. Žalobca tvrdil, že nemohol ako správca zapísať do všeobecnej, či oddelenej podstaty
nehnuteľnosti, ktoré boli riadne vedené v KN na príslušných listoch vlastníctva v prospech tretích osôb.
Tvrdil, že ako správca nemôže konať svojvoľne a zasahovať do práv a oprávnených záujmov tretích
osôb len preto, že sa z akéhosi dôvodu domnieva, že kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, sú neplatné. O neplatnosti právnych úkonov môže rozhodnúť
výlučne a jedine súd, a preto kým neexistuje právoplatné súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho
úkonu je podľa neho vylúčené, aby správca zapísal do podstaty majetok, ktorý bol prevedený na tretiu
osobu právnym úkonom.
Žalobca tiež poukazoval aj na samotné ustanovenie § 80 ods. 2 ZKR, kde sa v ods. 2 síce uvádza, že do
súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neplatných právnych úkonov, pričom
zákon neupravuje, že správca môže zapísať majetok až po rozhodnutí súdu o neplatnosti právneho
úkonu, iný výklad však podľa žalobcu možný nie je. Len na základe právoplatného súdneho rozhodnutia
môže ktokoľvek zistiť, že právny úkon je neplatný a teda, že majetok bol nadobudnutý neplatným
právnym úkonom tak, ako to predpokladá ust. § 80 ods. 2 ZKR.
Zároveň tiež uviedol, že určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa domáhal pre absolútnu
neplatnosť kúpnych zmlúv ako právnych úkonov podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor s
dobrými mravmi) a v prípade kúpnej zmluvy uzatvorenej s právnym predchodcom žalovaného 2/ naviac
aj tvrdil a preukazoval, že táto kúpna zmluva je neplatná aj z dôvodu, že bola uzatvorená v rozpore s
§ 140 Občianskeho zákonníka, pri jej uzavretí došlo k porušeniu predkupného práva spoluvlastníkov,
pričom podľa § 40a v prípade porušení predkupného práva sa jedná o tzv. relatívnu neplatnosť právneho
úkonu, teda právny úkon je platným, pokiaľ sa jeho neplatnosti dotknutá osoba nedovolá. Podľa žalobcu
je preto otázne, ako mal ako správca v prípade relatívnej neplatnosti právneho úkonu postupovať, keď
zapísať majetok bez súdneho rozhodnutia nemohol, pretože kým sa neplatnosti nedovolá, právny úkon
je neplatným právnym úkonom. Preto postup podľa § 78 neprichádza podľa neho do úvahy.
Žalobca vyslovil presvedčenie, že ako správca postupoval správne, keď nehnuteľnosti vedené v KN v
prospech žalovaného 1/ a žalovaného 2/ nezapísal do konkurznej podstaty. Súd prvého stupňa preto v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia dospel k nesprávnym právnym názorom, keď na konkrétny
skutkový prípad nesprávne aplikoval ust. § 78 ZKR.
Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnych zmlúv súdom vyplýva podľa žalobcu zo
samotnej podstaty predmetu sporu, keď správca, akoby vlastník, bez tohto určenia nemôže s majetkom,
ktorý tvoril predmet neplatnej kúpnej zmluvy nakladať, akokoľvek s ním disponovať, zapísať do
konkurznej podstaty a speňažovať ho, pričom ide o základné a jednu z najdôležitejších povinností
správcu.Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že naďalej zotrváva na všetkych svojich dôvodoch, pre ktoré považuje
obidve kúpne zmluvy za absolútne neplatné pre ich rozpor s dobrými mravmi, naviac, kúpna zmluva
uzatvorená s právnym predchodcom žalovaného 2/ je neplatná aj podľa § 40a Občianskeho zákonníka.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/ podaním zo dňa 29. 07. 2013 a navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože tento je podľa neho vecne správny.
Žalovaný 1/ poukazoval na to, že po zmene návrhu na začatie konania tak, ako ju súd pripustil,
predmetom konania v tejto veci už nie je ani určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, ale určenie vlastníckeho
práva. Nesúhlasí s námietkami žalobcu, že bez právoplatného rozhodnutia súdu o určení neplatnosti
právnych úkonov nemohol príslušné nehnuteľnosti zapísať ako majetok do súpisu majetku úpadcu.
Uviedol tiež, že žalobca už tak aj dávnejšie postupoval, keď nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania
v tejto veci, zapísal do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, v dôsledku toho bol zo strany žalovaného 1/
podanýnávrhnazačatiekonaniaovylúčeniemajetkuzosúpisumajetkupodstát,konanieotomtonávrhu
je vedené na OS Banská Bystrica pod sp. zn. 26Cbi/57/2011. Podľa žalovaného práve z § 80 ods. 2 ZKR,
kde nie je uvedené, že majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neplatných právnych úkonov sa
zapisuje do súpisu až keď neplatnosť právneho úkonu určí súd, je zrejmé, že takýto majetok zapisuje do
súpisu správca v rámci výkonu svojej činnosti s odbornou starostlivosťou. Bez ohľadu na uvedený záver,
z ktorého vychádzal aj odvolací súd a jeho právnym názorom je súd prvého stupňa v zmysle § 226 OSP
viazaný, žalovaný zotrval na tom, že kúpne zmluvy neboli a nemohli byť v rozpore s dobrými mravmi,
keďže práve N. Z. v súvislosti s nadobudnutím príslušných nehnuteľností od spoločnosti R.S.K. spol.
s r. o. v prospech jeho spoločnosti REALITY - HOTELS, a. s. a REALITY, a. s. zabezpečil z vlastných
peňažných zdrojov vyrovnanie záväzku za spoločnosť úpadcu voči veriteľovi Slovenská sporiteľňa a. s.
v rozsahu cca 18 mil. Sk.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP
v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu
bolo podľa § 119 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
Podľa § 80 ods. 1 Zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), do súpisu sa
zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neúčinných právnych úkonov, ako aj nároky z
nich vyplývajúce. Ak tretia osoba neúčinnosť právneho úkonu písomne neuzná, správca môže majetok
tretej osoby nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu alebo nároky z neho vyplývajúce
zapísať do súpisu, až keď neúčinnosť právneho úkonu určí súd; vylučovacia žaloba v tom prípade nie
je prípustná.
Podľa § 80 ods. 2 ZKR, do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe
neplatných právnych úkonov. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu vydania majetku
nadobudnutého na základe neplatného právneho úkonu do podstaty možno v konkurze uplatniť ako
pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by bol tento nárok uspokojený, ak by
sa uplatnil prihláškou; to neplatí, ak sa tento nárok uplatnil prihláškou.
Podľa § 78 ods. 10 ZKR, v znení platnom a účinnom od 01. 01. 2012, ak je do súpisu zapísaný majetok,
ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností alebo v inej evidencii majetku v prospech inej osoby ako
úpadcu, správca bezodkladne oznámi orgánu povinnému viesť takúto evidenciu majetku, že majetok
je zapísaný do súpisu. Príslušný orgán túto skutočnosť bezodkladne vyznačí v poznámke alebo iným
vhodným spôsobom.
Podľa § 80 písm. c) Zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, OSP), návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.
Žalobca, ktorým je správca konkurznej podstaty úpadcu R. S. K. spol. s r. o. v konkurze, Rimavská
Sobota, sa v tomto konaní domáha určenia, že úpadca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných
v kat. nehnuteľností vedenom Správou katastra Rimavská Sobota na LV č. XXXX a podielovým
spoluvlastníkom vo výške podielu 18/1000 nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX (LV vedené pre
k. ú. B. C.), ktoré nehnuteľnosti sú v návrhu presne špecifikované. Obchodná spoločnosť R. S. K. s. r. o.Rimavská Sobota previedla vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam kúpnymi zmluvami, ktoré uzatvorila ako
predávajúci, a to kúpnou zmluvou zo dňa 26. 07. 2005 na obchodnú spoločnosť REALITY - HOTELS,
a. s. Žilina ako kupujúceho a kúpnou zmluvou zo dňa 12. 07. 2005 na obchodnú spoločnosť REALITY,
a. s. Žilina. Predávajúci, ako aj obaja kupujúci v týchto kúpnych zmluvách boli zastúpení tou istou
fyzickou osobou, N. Z., ktorý kúpne zmluvy uzavrel a podpísal za predávajúceho ako konateľ a za oboch
kupujúcich ako predseda predstavenstva oboch obchodných spoločností. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam
bolo predmetom ďalších kúpnych zmlúv, v čase rozhodovania súdu prvého stupňa boli ich vlastníkmi
žalovaný 1/ a žalovaný 2/.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa - rozsudok č. k. 2Cb/27/2007-147 zo dňa 14.03.2011 bolo zrušené
uznesením odvolacieho súdu č. k. 43Cob/165/2011-195 zo dňa 04.03.2011 z dôvodu, že súd prvého
stupňa pri posudzovaní otázky naliehavého právneho záujmu žalobcu nezohľadnil špecifické, zákonom
upravené postavenie žalobcu ako správcu úpadcu, ako aj z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového
stavu, keď nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovaným 1/ práve za účelom preukázania obrany
žalovaného 1/, ktorý tvrdil, že kúpne zmluvy, na základe ktorých podal žalobca žalobu, neboli uzavreté
v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní vychádzal z právneho názoru
odvolacieho súdu, prihliadol k postaveniu žalobcu ako správcu konkurznej podstaty a po prijatí záveru,
že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníctva úpadcu k uvedeným nehnuteľnostiam
postupoval správne, keď už žalobu po vecnej stránke nepreskúmaval.
V zmysle cit. § 80 ods. 2 ZKR, správca zapíše do súpisu aj majetok prevedený úpadcom na tretie
osoby v dôsledku neplatných právnych úkonov. Na rozdiel od postupu správcu pri zápise majetku tretích
osôb nadobudnutých na základe neúčinných právnych úkonov, kde zákon v § 80 ods. 1 upravuje, že ak
tretia osoba neúčinnosť právneho úkonu písomne neuzná, správca môže takýto majetok tretej osoby
zapísať do súpisu až keď neúčinnosť právneho úkonu určí súd (pričom zároveň v tom prípade nie
je prípustná vylučovacia žaloba), pri absolútne neplatných právnych úkonov zákon neurčuje časový
moment zápisu majetku tretích osôb, ale určuje, aby aj majetok tretích osôb nadobudnutý od úpadcu
na základe neplatných právnych úkonov bol do súpisu zapísaný. Z citovaného znenia zákona je možné
vyvodiť, že správca je oprávnený a zároveň aj povinný zapísať takýto majetok bez toho, aby mal súdne
rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu. Je potrebné tiež uviesť, že ak súd rozhodne o neplatnosti
právneho úkonu, nemožno už tento majetok považovať za majetok tretej osoby, pretože už by nešlo o
majetok tretích osôb, ale o majetok úpadcu. Odvolací súd preto dospel k záveru, že z citovaného znenia
§ 80 ods. 2 ZKR vyplýva, že správca nielenže môže, ale aj musí zapísať do súpisu majetok tretích
osôb, pokiaľ sa domnieva, že vlastníctvo k majetku z úpadcu prešlo na základe absolútne neplatných
právnych úkonov.
Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak nie je možné nápravu dosiahnuť
inak, resp. ak je určovacia žaloba pre dosiahnutie nápravy účinnejšia, než iné právne prostriedky.
Pokiaľ teda zákon v § 80 ods. 2 ZKR dáva správcovi oprávnenie zapísať do súpisu aj majetok tretích
osôb nadobudnutý na základe neplatných právnych úkonov, nemá správca ako žalobca naliehavý
právny záujem na určovacej žalobe, ktorou sa domáha určenia vlastníctva úpadcu k takémuto majetku.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru súdov ČR, konkrétne rozhodnutie NS SR ČR
sp. zn. 20Co/334/2000 (R65/2001), vychádzajúce z obdobnej právnej úpravy ako je úprava ZKR, podľa
ktorého rozhodnutia správca konkurznej podstaty (insolvenčný správca) nemá naliehavý právny záujem
na určení vlastníckeho práva úpadcu k nehnuteľnostiam. Pokiaľ má za to, že úpadca je vlastníkom
nehnuteľností, zapíše ich do konkurznej podstaty.
Uvedenému záveru zodpovedá aj právna úprava § 78 ods. 1 ZKR v znení platnom a účinnom od 01. 01.
2012, ktorá upravuje povinnosti správcu v prípade, ak do súpisu zapisuje majetok, ktorý je evidovaný v
katastri nehnuteľností alebo v inej evidencii majetku v prospech inej osoby. S poukazom na § 206a sa
úprava § 78 ods. 10 ZKR na tento prípad nevzťahuje, je však možné usúdiť, že správca pokiaľ vykonával
svoje práva a povinnosti s odbornou starostlivosťou by zápis takéhoto majetku do príslušnej evidencie
nehnuteľností vždy oznámil (aj bez výslovnej povinnosti, uloženej mu v zákone).
Správca je však pri zápise takéhoto majetku povinný zapísať ho do súpisu poznámku v prospech
vlastníctva, pretože musí vychádzať zo záveru, že prinajmenšom zo strany nadobúdateľa majetku je
sporné,čimajetokpodliehakonkurzu.Následnetátotretiaosobamámožnosťžalobouuplatniťvylúčeniemajetku zo súpisu a to práve preukazovaním, že právny úkon, ktorým majetok nadobudla, je platným
právnym úkonom.
Akoodvolacísúdzistil,žalobcaakosprávcanapokonnehnuteľnosti,ktorébolipredmetomtohtokonania,
do súpisu majetku v konkurze aj zahrnul a boli voči nemu podané žaloby o vylúčenie vecí (konania sú
vedené na OS Banská Bystrica, o návrhu žalovaného 1/ pod sp. zn. 26Cbi/57/11 a o návrhu žalovaného
2/ pod sp. zn. 16Cbi/29/11). Okresný súd bude v týchto konaniach ako prejudiciálnu otázku skúmať, či
vyššie uvedené kúpne zmluvy sú platným právnym úkonom alebo nie.
Pokiaľ ide o námietky žalobcu v odvolaní, že neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a
právnym predchodcom žalovaného 2/ sa domáhal nielen ako absolútne neplatnej, ale aj z dôvodu jej
relatívnej neplatnosti, odvolací súd upozorňuje, že pokiaľ je niektorý právny úkon absolútne neplatný,
nie je dôvod skúmať jeho relatívnu neplatnosť.
Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým návrh žalobcu
zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Odvolací súd podľa § 238 ods. 3 OSP pripustil dovolanie proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku, pretože
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Vychádzajúc z doterajšej judikatúry súdov SR je potrebné uviesť, že súdy naliehavý právny záujem
na určovacej žalobe, predmetom ktorej bol nárok žalobcu na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam pri
ktorých bol do katastra nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, teda tretia osoba, považovali vždy
za daný. Zároveň však pri týchto rozhodnutiach nebol posudzovaný prípad, keď žalobcom je správca
konkurznej podstaty, oprávnenia ktorého sú určené citovaným § 80 ods. 2 ZKR. Odvolaciemu súdu nie
je známe žiadne rozhodnutie dovolacieho senátu Najvyššieho súdu SR v tejto veci a poukázal len na
rozhodnutie NS ČR vychádzajúce z obdobnej právnej úpravy. Odvolací súd považoval svoje rozhodnutie
za také, ktoré má po právnej stránke zásadý význam, pretože zodpovedanie nižšie uvedenej otázky má
všeobecný vplyv na podobné prípady a je preto významné z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov SR. Z
uvedeného dôvodu pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie, a to na zodpovedanie nasledovnej otázky
zásadného právneho významu: Má správca v konkurze naliehavý právny záujem na žalobe o určenie
vlastníctva úpadcu k nehnuteľnostiam ak má za to, že k zápisu vlastníckych práv tretej osoby do katastra
nehnuteľností došlo na základe absolútne neplatného právneho úkonu?
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP.
V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný 1/, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania na
základe jeho návrhu a vyčíslenia týchto trov v písomnom vyjadrení k odvolaniu. Žalovanému 1/ priznaná
náhrada trov odvolacieho konania vo výške 81,46 Eur predstavuje odmenu za 1 úkon právnej služby pri
zastupovaní žalovaného 1/ v odvolacom konaní (vypracovanie písomného vyjadrenia k odvolaniu), ktorý
bol určený podľa príslušných ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 60,07 Eur + režijný paušál 7,81
Eur + 20% DPH. Podľa § 149 OSP je žalobca náhradu trov odvolacieho konania priznaných žalovanému
1/ povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného 1/.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.